Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. marec 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/486/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121239856
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Bučko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121239856.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XXX/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Jana Magnová, Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti
povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., o vymoženie výživného, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v

celom rozsahu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2021 domáhal od povinného vymoženia
zameškaného výživného vo výške 2 520,00 Eur a bežného výživného vo výške 120,00 Eur, a to na
základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12P/6/2015 zo dňa 03. 07. 2015
(ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu: JUDr.
Jana Magnová, Skuteckého 30, Banská Bystrica.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

7. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva

príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konaniafyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.

8.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,
označenie spoločného zástupcu oprávnených.

9. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

14. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 12.02.2021 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2 520,00 Eur a
bežného výživného na jedno maloleté dieťa vo výške 120,00 Eur. Exekučným titulom bola stanovená

vyživovacia povinnosť povinného II. výrokom nasledovne: „Otec dieťaťa, R. P., nar. XX.XX.XXXX
je povinný prispievať maloletej dcére K. P., nar. XX.XX.XXXX mesačným výživným 120,- Eur od
01.02.2014, vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku“. III. výrokom nasledovne:
„Zameškané výživné od 01.02.2014 do 03.07.2015 v sume 2 040,- Eur je povinný otec dieťaťa zaplatiť
do rúk matky dieťaťa v mesačných splátkach 50,- Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti

rozhodnutia tým, že nezaplatením jednej časti je splatný celý dlh naraz.“. súd I. výrokom zveril maloleté
dieťa do starostlivosti, tak že: „Súd zveruje maloletú K. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok“.

15. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu na

vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka - R. Y.. Predmetným exekučným titulom
bol povinný ako otec maloletého dieťaťa zaviazaný k povinnosti platenia výživného vo výške 120,00
Eur mesačne na maloletú Lilien k rukám matky (oprávneného) vždy do 20-tého dňa v mesiaci od
právoplatnosti rozsudku (právoplatnosť 05.08.2015).

16. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v tomto prípade I. výrokom) exekučného titulu). Výživné je
však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom
konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého

rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil
subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu
nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho
výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto
rodiča.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené doosobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto
povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v

prospechktoréhojevýživnépriznanéapovinnýmjerodič,ktorémubolauloženápovinnosťplatiťvýživné.
Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča
sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).

18. Súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax Okresného súdu Banská Bystrica, kde súd konajúci

sudcami dospel k rovnakým právnym názorom, ako sú vyjadrené v odôvodnení tohto rozhodnutia napr.
sp. zn. 9Ek/85/2017 zo dňa 22. 12. 2017, sp.zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 02. 01. 2019 a 27Ek/1432/2018
zo dňa 12. 11. 2018.

19. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2021 bola v časti A)
Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení - ako oprávnená uvedená matka maloletého

dieťaťa, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní
výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným
výkonom. Jeho rodič v tomto prípade matka maloletého dieťaťa sa v návrhu na vykonanie exekúcie
uvádza ako zákonný zástupca oprávneného, ktorým je maloleté dieťa.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

21.Podľa§35ods.1)Exekučnéhoporiadku,dovydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

22. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24.Nakoľkosúdnávrhnavykonanieexekúciezamietolaideodôvod,ktorýmožnopričítaťoprávnenému,
nevznikol oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Keďže oprávnený si v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu trov exekučného konania, pričom súd tento návrh zamietol ako

celok nerozhodoval súd z tohto dôvodu o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.