Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112011460.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2020, v trestnej veci
proti obžalovanému J., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm.
e/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa 13.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa 14.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.12.2012 v konaní
o dohode o vine a treste v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa
15.01.2013 o oprave, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.02.2013, ktorým bol obžalovaný J. J. uznaný

vinným

z pokračovacieho v bode 1., obžaloby prečinu a v bodoch 2., 3., 4., obžaloby zločinu porušovania
domovej slobody v bode 1. obžaloby podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, v bodoch 2., 4. obžaloby samostatne
a v bode 3. obžaloby v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona k § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a v bode 5. obžaloby podľa § 194 ods. 1, ods.

2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm.
e/ Tr. zákona, v bode 2. obžaloby v jednočinnom súbehu s prečinom krádež podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona, v bode 5. obžaloby v súbehu s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, pôvodne na tom
skutkovom základe, že

1. dňa 12.03.2011 v čase približne od 8.30 hod. do 16.00 hod. bez pozvania vlastníka rodinného domu
a bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu preskočil drôtené oplotenie rodinného domu na ulici W. č.
XXX v obci T. S., okres X., následne prešiel cez záhradu k zadnej časti domu, kde presne nezisteným
predmetom rozbil sklenú výplň na pivničnom okienku a takto sa dostal do vnútra domu do pivnice, potom
po plechových schodoch vyšiel k ďalším dverám, na ktorých presne nezisteným predmetom rozbil ďalšiu
sklenú výplň dverí, prešiel do priestoru chodby vo vnútri domu, kde presne nezisteným predmetom opäť

rozbil sklenú výplň ďalších dverí a vošiel do priestoru bytu, ktorého nájomcom je H. F., nar. XX.XX.XXXX,
pričom z uvedeného domu nič neukradol, avšak rozbitím sklenených výplní dverí spôsobil vlastníkovi
predmetnej nehnuteľnosti O. M., so sídlom F., X., IČO: 31999239 škodu vo výške 50,- €,

2. dňa 15.03.2011 v čase približne od 8.00 hod. do 9.15 hod. v úmysle zabezpečiť si finančnú hotovosť
pre vlastnú potrebu, bez pozvania vlastníka rodinného domu a bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu

preskočil kovové oplotenie rodinného domu na ulici R. č. XXX/XX v obci T. S., okres X., o ktorom vedel,
že v ňom osamote žije osoba ženského pohlavia vo vyššom veku, následne prešiel na terasu predvchodovými dverami do rodinného domu a kameňom zo záhrady rozbil okno vedúce do WC, cez ktoré
sa dostal do vnútra samotného domu, v ktorom po prejdení halou cez drevené dvojkrídlové zasúvacie
dvere prešiel do časti kuchyne, odkiaľ z drevenej skrine v spodnej časti z prvej zásuvky odcudzil z obálky

finančnú hotovosť 300,- € v papierových bankovkách následne prešiel do hosťovskej spálne domu, kde
si otvoril okno do dvora cez ktoré vyskočil na dvor a odtiaľ ušiel, čím vlastníčke predmetného rodinného
domu poškodenej G. Y., nar. XX.XX.XXXX spôsobil celkovú škodu vo výške 300,-€,

3. dňa 30.06.2011 v čase približne okolo 16.00 hod. v úmysle zabezpečiť si finančnú hotovosť pre vlastnú

potrebu prišiel po predchádzajúcej dohode spolu s mlad. Z. R., nar. XX.XX.XXXX k rodinnému domu č.
XXX v obci R., okres S. J., o ktorom vedel, že v ňom žije osoba ženského pohlavia vo vyššom veku,
pričom mlad. Z. R. zostal stáť na príjazdovej ceste k rodinnému domu s úlohou dávať pozor, či niekto
nejde, zatiaľ čo obvinený J. J. vošiel na neoplotený pozemok tohto rodinného domu a následne cez
otvorené okno nachádzajúce sa na prízemí bez pozvania vlastníka rodinného domu a bez akéhokoľvek
iného právneho domu vnikol do priestorov spálne rodinného domu, kde z peňaženky nachádzajúcej

sa v kabelke odcudzil finančnú hotovosť vo výške 127,-€ a po krátkom čase, asi po 10 minútach tým
istým oknom z rodinného domu vyskočil a spolu s mlad. Z. R. odišli z tohto miesta do obce k obchodu s
potravinami F., kde si odcudzenú finančnú hotovosť navzájom rozdelili tak, že obv. J. J. dal mlad. Z. R.
časť odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 40,- € a sebe ponechal zostatok, ktorý použil pre vlastnú
potrebu, čím vlastníčke tohto rodinného domu M. U., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 127,-€,

4. v presne nezistený deň v mesiaci september v roku 2011 počas dennej doby pravdepodobne znova v
úmysle zabezpečiť si finančnú hotovosť pre vlastnú potrebu opätovne bez pozvania vlastníka rodinného
domu a bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu preskočil kovové oplotenie rodinného domu na ulici
R. č. XXX/XX v obci T. S., okres X. o ktorom vedel, že v ňom osamote žije osoba ženského pohlavia vo

vyššomveku,kdeprešielcezdvoranáslednecezotvorenévchodovédverevnikoldointeriérudomu,kde
v spálni rodinného domu, hľadal na skrinke nachádzajúcej sa po pravej strane finančnú hotovosť, ktorú
keď nenašiel, tak prešiel do špajze rodinného domu, kde sa za textilným závesom, ktorý zakrýval policu
ihneď ukryl, nakoľko do špajze vošla poškodená G. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá odhrnula záves a obv. J.
J. za ním objavila, pričom mu nestihla nič povedať, pretože ten z domu okamžite ušiel tým, spôsobom,

že prebehol okolo poškodenej a vybehol z domu von otvorenými vchodovými dverami, prebehol cez
dvor, preskočil kovové oplotenie pozemku rodinného domu a odtiaľ ušiel,

5. dňa 04.11.2011 v presne nezistenom čase po zotmení vo večerných hodinách v úmysle zabezpečiť
si finančnú hotovosť pre vlastnú potrebu, bez pozvania vlastníka rodinného domu a bez akéhokoľvek

iného právneho dôvodu, zo strany priľahlého tečúceho potoka zvaného „Y.“ preskočil kovové oplotenie
rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici R. č. XXX/XX v obci T. S., okres X., o ktorom vedel, že
v ňom osamote žije osoba ženského pohlavia vo vyššom veku, pričom následne sa pokúsil dostať do
vnútra tohto rodinného domu cez pivničné okienko a pootvorené okienko vedľa vchodových dverí, čo sa
mu však z dôvodu mechanického zabezpečenia oboch okien nepodarilo a preto s cieľom dosiahnuť, aby

mu osoba žijúca v dome otvorila vchodové dvere, premiestnil zo zadnej časti dvora od objektu garáže
záhradný oceľový súd na dažďovú vodu o priemere 56 cm pod okno kuchyne, tam ho obrátil hore dnom,
vyšiel na tento sud a zaklopal na okno, zišiel dole a ukryl sa pritisnutím k fasáde rodinného domu a keď
na toto zaklopanie otvorila okno poškodená G. Y. a spýtala sa, že kto tam je, tak jej odpovedal “Tu je
kriminálna polícia, chce sa s Vami rozprávať“, na čo poškodená odpovedala, aby išiel ku vchodovým

dverám,kuktorýmnásledneajišielapocesteknimzobralzpresnenezistenéhomiestavodvoredoruky
kameň presne nezistenej veľkosti nepravidelného tvaru a keď mu poškodená otvorila vchodové dvere
rodinného domu, obvinený potom, čo si otvoril cez malý otvor sieťkové dvere proti hmyzu nachádzajúce
sa pred vchodovými dverami, zabezpečené západkou z ich vnútornej strany, minimálne jeden krát ju
týmto kameňom udrel do hlavy v spánkovej oblasti vľavo, načo poškodená spadla na zem, znova sa

postavila a išla z chodby cez obývaciu miestnosť do kuchyne, pritom ju obvinený J. J. nasledoval a v
kuchyni jej povedal: „Teta dajte mi peniaze“, načo poškodená podala svoju peňaženku, z ktorej vybral
finančnú hotovosť 15,- €, peňaženku jej vrátil a keď poškodená bola opretá o kuchynskú linku otočená
k nemu chrbtom, tak v úmysle ju usmrtiť, držiac kameň v pravej ruke, opätovne ju minimálne jedenkrát
strednou až veľkou silou a prudkosťou zozadu udrel kameňom do temenno-záhlavnej oblasti, v dôsledku

čoho poškodená spadla tvárou na zem, kde ju pokračujúc v útoku ešte maximálne šesť krát strednou až
veľkou silou a prudkosťou udrel kameňom do temenno záhlavnej oblasti, až poškodená zostala nehybne
ležať na zemi, následne vošiel do detskej izby, nachádzajúcej sa hneď vedľa kuchyne, kde hľadal nejaké
veci na odcudzenie, avšak nič nenašiel a preto sa vrátil do kuchyne, odtiaľ prešiel do hosťovskej izby,kde cez pravé krídlo trojkrídlového okna pravdepodobne v tom čase otvoreného, vyskočil do dvora,
pritom ešte predtým si kameň schoval do vrecka nohavíc, potom preskočil oplotenie rodinného domu
približne v tej časti, kade vošiel do dvora, podišiel k potoku „Y.“, do ktorého zahodil uvedený kameň a

odišiel domov do miesta svojho trvalého bydliska, pričom uvedeným konaním obvinený J. J. spôsobil
poškodenej G. Y. pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomeninách lebečnej klenby a
spodiny, v dôsledku čoho došlo k poruche riadiacej činnosti centrálneho nervového systému, čo viedlo
k centrálnej mozgovej smrti, pričom smrti poškodenej z dôvodu povahy týchto zranení by sa nedalo
zabrániť ani včasnou a odbornou lekárskou pomocou a došlo k nej na mieste napadnutia v priebehu

jednej až dvoch hodín.

Za to mu súd podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona pri rovnováhe okolností podľa § 37 písm. m/, písm. h/ Tr.
zákona a existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21
(dvadsaťjeden) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s poukazom
na § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalobžalovanýprostredníctvomobhajcupísomné
odôvodnené odvolanie. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, lebo súd nezohľadnil pri určení výšky a druhu trestu
všetky okolnosti prípadu a najmä jeho osoby. Rovnako súd nijako nevzal do úvahy pri rozhodovaní o
výške trestu tú skutočnosť, že už časť trestu vykonal, pričom počas jeho výkonu sa snažil plniť príkazy a
nariadenia, ktoré mu boli ukladané. Nesúhlasí s výškou trestu, lebo ak pri uplatnení asperačnej zásady a
následne potom, ako táto zásada nebola uplatnená, dostal rovnaký trest, tak je to podľa neho nesprávne.

A preto požiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a vec vrátil, aby ju znovu
prejednal a rozhodol.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V prvom rade je potrebné opätovne zdôrazniť, že obžalovaný J. J. bol v posudzovanej veci odvolaním
napadnutým rozsudkom uznaný vinným pre pokračovací v bode 1/ obžaloby prečin a v bodoch 2/, 3/ a
4/ obžaloby zločin porušovania domovej slobody v bode 1. obžaloby podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, v
bodoch 2., 4. obžaloby samostatne a v bode 3. obžaloby v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona k
§ 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a v bode 5.

obžaloby podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/
Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, v bode 2. obžaloby v jednočinnom súbehu s prečinom
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v bode 5. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.
zákona a to ešte rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa 14.12.2012, ktorým

okresný súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 14.12.2012 sp. zn. Kv 26/2011 uzavretú medzi
obžalovaným J. J. a prokurátorom krajskej prokuratúry.

Uvedeným rozsudkom bol odsúdenému J. J. uložený podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona pri rovnováhe
okolností podľa § 37 písm. m/, písm. h/ Tr. zákona a existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.

d/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 76 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní
3 (troch) rokov.

Opätovne v tomto prípade okresný súd rozhodoval odvolaním napadnutom rozsudku o druhu a výmere
trestu, najmä o výmere trestu, až po tom čo iný senát okresného súdu v rámci konania o návrhu
odsúdeného J. J. na povolenie obnovy konania vedeným pod sp. zn. 1Nt/3/2020 uznesením zo dňa13.03.2020 rozhodol postupom podľa § 394 ods. 1 ods. 4 písm. b/ Tr. poriadku, § 400 ods. 1 Tr. poriadku
z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že v
pôvodnom rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa 14.12.2012 zrušil v prospech

obžalovaného výrok o treste a ochrannom opatrení, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú okresný súd rozhodol o povolení obnovy konania (sp. zn.
1Nt/3/2020 ) - len vo vzťahu k výroku o treste - bola skutočnosť, že v pôvodnom rozsudku, ktorým bola

schválená dohoda o vine a treste okresný súd pri určovaní výmery trestu akceptoval použitie (použijúc
v dohode schválené podmienky) tzv. asperačnej „sprísňujúcej„ zásady - podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona -
účinného do 20.12.2012 z.č.428/2012- podľa ktorej, v tom čase platného Tr. zákona, bola výmera trestu
(podľa názoru odsúdeného) v jeho neprospech sprísnená za použitia, nálezom Ústavného súdu SR zo
dňa 28.11.2012 sp. zn. PL.US 106/2011, „zrušeného“ pravidla, že potom čo sa zvýši horná hranica tres-
tnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; - súd „musel“

uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody- pričom pri takto
upravenej (sprísnenej) trestnej sadzbe za použitia interpretovaného pravidla (v znení ktoré podľa nálezu
Ústavného súdu SR bolo v rozpore s ústavou) mala byť určovaná nielen výmera trestu, ale hlavne aj
ukladaný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov odsúdenému J. J..

Úlohou okresného súdu v posudzovanom prípade bolo teda opätovne hodnotiť produkované dôkazy
v tejto trestnej veci pre účely určenia druhu a výmery trestu za použitia základných zásad a kritérií
upravených v ust. § 34 ods. 1,3,4 Tr. zákona tak, aby bol dosiahnutý účel trestu Trestným zákonom
predpokladaný.

Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery potom podľa názoru krajského súdu v už
naznačenom smere prihliadal najmä na jednotlivé kritériá ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy,
majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana

spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a

vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ( § 36, § 37 Tr. zákona), v
nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2, § 41 ods. 1,2 Tr. zákona) u obžalovaného určil
trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle už uvádzaných základných
hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo

upravené ustanovením (§ 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Zohľadňujúc preto doposiaľ uvedené, v súhrne krajský súd konštatuje, že takto uložený druh a
výmera trestu v posudzovanom prípade u obžalovaného, ako aj určený spôsob výkonu uloženého

trestu odňatia slobody, je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne
zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolností,
za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného a rovnako tak, aj dobu, ktorá od
spáchania posudzovanej trestnej činnosti uplynula až do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci, či dobu
už vykonaného trestu odňatia slobody.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného potom krajský súd len v stručnosti považuje za
potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania, sumarizujúc podstatné skutočnosti, poukázať
na nasledovné.V nadväznosti na uvedené je potrebné opäť zvýrazniť už spomínané zásady a kritériá, ktoré ovládajú
postup súdu pri určovaní druhu a výmery trestu upravené v ustanovení § 34 ods. 1 ods. 4 Tr. zákona.

Ako plynie z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu a výmery trestu musí prihliadať,
okrem iného aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku a napokon aj možnosti
nápravy páchateľa do budúcna.

K už raz hodnotenému spôsobu spáchania tohto najzávažnejšiemu trestného činu, keďže jeho
následkom bola smrť bezbrannej dôchodkyne, je potrebné opätovne poukázať na závery znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva, z odvetvia súdneho lekárstva:

„znalci po vykonanej rekonštrukcii prípadu a štúdia spisového materiálu ustálili ako najpravdepodobnejší
úrazový dej a vznik jednotlivých poranení tak, že najprv útočník (odsúdený J. J.) a poškodená stáli

tvárami voči sebe a útočiaca osoba udrela poškodenú kameňom do ľavej čelovej oblasti, v ďalšie fáze
úrazového deja došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k opakovaným úderom päsťou útočiacej osoby
do oblasti tváre poškodenej a to najmenej 3 až 4 krát. Následne keď bola poškodená opretá o kuchynskú
linku, tak bola zozadu najmenej jedenkrát udretá na temennozáhlavnej oblasti kameňom. V poslednej
fáze poškodená spadla na zem, kedy bola znova udretá kameňom do temenozáhlavnej oblasti hlavy, o

čom svedčia krvné striekance na dvierkach kuchynskej linky, ktoré nemohli vzniknúť v stojacej polohe
poškodenej. Na oblasť hlavy teda pôsobilo tupé násilie najmenej „desať krát“, pričom kameňom mohla
byť udretá šesť až sedem krát a päsťou najmenej trikrát. Pri takto utrpených zraneniach by sa smrti
poškodenej nedalo zabrániť ani včasnou a odbornou lekárskou pomocou a došlo by k nej na mieste jej
napadnutia v priebehu jednej až dvoch hodín“.

Takto opísané konanie odsúdeného nie je možné hodnotiť inak ako snahu (úmysel) odsúdeného za
každú cenu docieliť to, aby jeho útok poškodená neprežila, len preto aby ho nemohla usvedčiť z
„lúpežného“ prepadnutia. Odsúdený si prepadnutie vopred naplánoval, poznal už podrobne priestor v
okolí domu, ale aj v dome, vedel sa v ňom orientovať, kvôli predchádzajúcim neoprávneným vstupom do

domu nebohej a aj napriek tomu, že mal stále možnosť z domu ujsť ako v predchádzajúcich prípadoch,
tak v tomto poslednom prípade sa vedome, bez akéhokoľvek vplyvu iných okolností (dôvod na pomstu,
bol niekým alebo niečím vyprovokovaný, konal by v afekte, či v obrane) sa rozhodol bezbrannú starenku
doslova „ubiť na smrť“.

Súčasne platí, že z postoja odsúdeného k svojmu činu, jeho povahe, charakteru a závažnosti, ktorý
spáchal a to aj z pohľadu nenapraviteľného následku, ktorý spôsobil, je zrejmé, že aj napriek dobe,
ktorú už strávil vo výkone trestu odňatia slobody, ako to plynie z aktualizovaných správ z ústavu na
výkon trestu, kde doposiaľ pôvodne uložený trest odňatia slobody vykonával, sa na teraz javí, že u
obžalovaného ani proces nápravy ešte ani nezačal tak, aby si uvedomil závažnosť svojho konania a

spôsobeného následku tak, aby po výkone trestu bol komplexne pripravený viesť riadny život. Dokonca
sám seba vníma ako obeť neprimerane prísne uloženého trestu.

Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne vedú rovnako ako okresný súd aj odvolací súd k totožnému
záveru,ževposudzovanomprípadetak, abybolomožnékonštatovaťzhľadiskanaplneniaindividuálnej,

ale aj generálnej prevencie účel uloženého trestu, aby trest mohol byť považovaný za spravodlivý, by
bolo na mieste ukladať trest prísnejší, no už pre aj okresným súdom konštatovanú zákonnú prekážku
plynúcu z ust. § 405 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, nie je možné odsúdenému (keďže návrh na obnovu
konania podával len odsúdený a bola povolená len v jeho prospech) ukladať trest prísnejší oproti
trestu mu uloženému v pôvodnom konaní pôvodným rozsudkom, krajský súd nemohol v posudzovanom

prípade zrušiť rozsudok výroku o treste a sám na podklade vykonaného dokazovania okresným súdom
uložiť (vymerať) odsúdenému J. J. trest prísnejší, pri rešpektovaní zákonom stanovenej maximálnej
hranice trestu odňatia slobody vo výmere 25 rokov.

Toto boli dôvody pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného J. J. za dôvodné a preto

rozhodol postupom podľa § 319 Tr. poriadku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.