Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010871
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117010871.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného X. Z. na

hlavnom pojednávaní konanom 23. júna 2020 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. Z., narodený XX. Y. XXXX v L., trvale bytom L., T. C. XXX/XX, L.,

je vinný , že

dňa 27. mája 2016 v čase od 15.45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mercedes
Benz SLK 350 EČV: L.-XXX S. po ceste 1/9 a ceste II/507 v smere od Bánoviec nad Bebravou do

mesta Trenčín od obce Trenčianska Turná až po svetelnú križovatku cesty II/507 a ul. Legionárska
v Trenčíne, kde svojou technicky nesprávnou, agresívne rizikovou jazdou vytváral technicky zložité
situácie pri predchádzaní vozidiel a zaraďovaní sa do jazdného pruhu, bránil pred a za ním jazdiacemu
vozidlu s právom prednostnej jazdy v zmysle § 40 odsek 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. rýchla
zdravotná pomoc EČV: L.-XXX J., ktoré viedol vodič T. Š. a v ktorom sa spolu s ním nachádzal aj lekár
rýchlej zdravotnej pomoci T.. J. J., záchranárka J. V. a pacientka, v bezpečnom a plynulom prejazde
a svojou nedisciplinovanou jazdou po neprerušovanej stredovej deliacej čiare, po rovnobežných

čiarach („ostrovčeky“) predchádzaním v úsekoch s vyznačeným zákazom predchádzania, pohybom
v protismernej častí vozovky, prekročením maximálnej povolenej rýchlosti ohrozil vozidlá vo svojom
jazdnom pruhu, ako aj vozidlá jazdiace v protismere a vyvolal minimálne 8 kolíznych situácii, pričom
minimálne kolízna situácia pri benzínovej pumpe v Trenčianskej Turnej mohla mať za následok tzv.
reťazovú reakciu a ohrozenie väčšieho počtu osôb nachádzajúcich sa v týchto vozidlách s priamou
hrozbou vzniku ťažkých zranení alebo úmrtia,

teda

z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením viacerých dôležitých povinností uložených mu podľa §§ 3 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
písmeno b), 9 odsek 1, 10 odsek 1 veta prvá, 16 odsek 2, odsek 5 a 40 odsek 8 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke,

čím spáchal

prečinvšeobecnéhoohrozeniapodľa§285odsek1,odsek2spoukazomna§138písmenoh)Trestného
zákona.

Za to sa odsudzuje

podľa § 285 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno

j) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody
6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu 12

(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 12.06.2017 na obžalovaného

obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že dňa 27.05.2016 v čase od 15:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo
zn. Mercedes Benz SLK 350, Q.: L. XXX S. po ceste l/9 a ceste II/507 v smere od Bánoviec nad
Bebravou do mesta Trenčín od obce Trenčianska Turná až po svetelnú križovatku cesty II/507 a
ul. Legionárska v Trenčíne, kde svojou technicky nesprávnou, agresívne rizikovou jazdou vytváral

technicky zložité situácie pri predchádzaní vozidiel a zaraďovaní sa do jazdného pruhu, bránil za ním
jazdiacemu vozidlu s právom prednostnej jazdy rýchlej zdravotnej pomoci EČV: L., ktoré viedol vodič
T. Š. a v ktorom sa spolu sním nachádzal aj lekár RZP T.. J. J., záchranárka J. V. a pacientka,
v bezpečnom a plynulom prejazde a svojou nedisciplinovanou jazdou po neprerušovanej stredovej
deliacej čiare, po rovnobežných čiarach („ostrovčekoch“), predchádzaním v úsekoch s vyznačeným

zákazom predchádzania, pohybom v protismernej časti vozovky, prekročením maximálne povolenej
rýchlosti ohrozil vozidla vo svojom jazdnom pruhu, ako aj vozidlá jazdiace v protismere a vyvolal
minimálne 22 kolíznych situácii, pričom každá kolízna situácia mohla mať za následok tzv. reťazovú
reakciuaohrozenieväčšiehopočtuosôbnachádzajúcichsavtýchtovozidláchspriamouhrozbouvzniku
ťažkých zranení alebo úmrtia.

Súdvovecipodľa§353ods.1Tr.por.vydal08.01.2018trestnýrozkaz4T79/2017,ktorýmobžalovaného
uznal vinným zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 27.05.2016 v čase od 15.45 hod. viedol
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz SLK 350 EČV: L.-XXX S. po ceste 1/9 a

ceste II/507 v smere od Bánoviec nad Bebravou do mesta Trenčín od obce Trenčianska Turná až
po svetelnú križovatku cesty II/507 a ul. Legionárska v Trenčíne, kde svojou technicky nesprávnou,
agresívne rizikovou jazdou vytváral technicky zložité situácie pri predchádzaní vozidiel a zaraďovaní
sa do jazdného pruhu, bránil pred a za ním jazdiacemu vozidlu s právom prednostnej jazdy v zmysle
§ 40 odsek 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. rýchla zdravotná pomoc EČV: L.-XXX J., ktoré

viedol vodič T. Š. a v ktorom sa spolu s ním nachádzal aj lekár rýchlej zdravotnej pomoci T.. J. J.,
záchranárka J. V. a pacientka, v bezpečnom a plynulom prejazde a svojou nedisciplinovanou jazdou
po neprerušovanej stredovej deliacej čiare, po rovnobežných čiarach („ostrovčeky“) predchádzaním v
úsekoch s vyznačeným zákazom predchádzania, pohybom v protismernej častí vozovky, prekročením
maximálnej povolenej rýchlosti ohrozil vozidlá vo svojom jazdnom pruhu, ako aj vozidlá jazdiace v

protismere a vyvolal minimálne 22 kolíznych situácii, pričom každá kolízna situácia mohla mať za
následok tzv. reťazovú reakciu a ohrozenie väčšieho počtu osôb nachádzajúcich sa v týchto vozidlách
s priamou hrozbou vzniku ťažkých zranení alebo úmrtia. Za spáchanie uvedeného trestného činu súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu 9

mesiacov.

Obžalovaný proti v konaní vydanému trestnému rozkazu podľa § 355 ods. 1 Tr. por. 24.01.2019
podal odpor s rozsiahlym odôvodnením, kde jeho obranou (prezentovanou i v priebehu hlavného
pojednávania) sa súd zaoberá nižšie v tomto odôvodnení.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní a zaujatí stanoviska k nej zo strany obhajcu
obžalovaného (obžalobu považoval za nedôvodnú, keďže skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu,
nenapĺňa znaky stíhaného trestného činu, pretože nebola naplnená subjektívna stránka jeho skutkovej
podstaty, keď obžalovaný konal v tzv. pozitívnom skutkovom omyle; preto navrhol bez dokazovania

vec postúpiť ako priestupok príslušnému správnemu orgánu) bol obžalovaný poučený o všetkých jehoprocesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým,
že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní vykonanom v dňoch 15.11.2018, 11.06.2020 a 23.06.2020 súd nadväzujúc
na vyhlásenie obžalovaného vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prehratím obrazovo-
zvukových záznamov zobrazujúcich stíhaný skutok (postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.), výsluchom
znalcov X.. T. V. a N.. T. L., výsluchom svedkov T. Š. a T.. J. J., čítaním znaleckého posudku N.. Y. D., L..

(postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.), ako aj čítaním listinných dôkazov (postupom podľa § 269 ods.
1 Tr. por.), a to odpisov z registra trestov (č. l. 135 a 285), evidenčnej karty vodiča (č. l. 136), správy o
povesti (č. l. 137) a výpisov z evidencie priestupkov (č. l. 138 a 284).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 15.11.2018 spáchanie stíhaného skutku ako takého nepoprel,
dokonca v priebehu hlavného pojednávania jeho spáchanie oľutoval a ospravedlnil sa za neho. Zároveň

však zotrval na tom, že ohľadne skutku nejde o trestný čin, maximálne o priestupok. Priblížil, že v deň
skutku cestoval svojim motorovým vozidlom na stretnutie, mal ale sklz, bola vysoká premávka, a teda po
tom,akozbadalvozidlozáchrannejslužbypoužívajúcezvukovéznameniedoplnenévýstražnýmsvetlom
(„sanitka“), rozhodol sa využiť koridor, ktorý sa za sanitkou tvoril, aby sa dostal do Trenčína rýchlejšie.
Svoje vtedajšie konanie s odstupom času považuje, hodnotí ako nesprávne. Počas skutku si všimol

chaoticky jazdiacich vodičov, viaceré kolízne situácie nimi spôsobené. To bolo ešte v čase, kedy jazdil za
sanitkou. Tá potom spomalila, zašla na krajnicu, on ju potom krokom obišiel, myslel si, že tam prebieha
resuscitácia pacienta. Po obídení sanitky sa táto zaradila za neho z čoho on vyvodil, že posádka sanitky
chce, aby išiel pred sanitkou. Začal teda sanitke „rozrážať“ cestu. Trúbil na k sanitke sa približujúce autá,
mal zapnuté aj výstražné smerové svetlá. V momente, keď spomalil a sanitka mala možnosť ho obísť,

táto zostala za ním, preto pokračoval v jazde pred sanitkou utvrdený v tom, že posádka sanitky skutočne
potrebuje pomoc. Ako kritický popísal moment, kedy sa už v Trenčíne dostali na niekoľký kruhový objazd
v poradí, kde jedno z chaoticky jazdiacich vozidiel išlo prudko na brzdu a prudko brzdiť tým pádom
musel aj on a sanitka za ním. Následne prišli na svetelnú križovatku, na ktorej svietila červená. Tam ho v
stredovej uličke sanitka obehla, pričom jej posádka mu vulgárne nadala a tiež zakričala, že je na videu,

ktoré plánujú odovzdať polícii. On do tohto momentu vôbec nechápal, že sa na neho niekto hnevá, stále
bol v tom, že posádka sanitky potrebovala pomoc. Nestihol sa ani ospravedlniť, preto sám kontaktoval
záchrannú službu a za svoje konanie sa ospravedlnil a vysvetlil, že z jeho strany išlo o nedorozumenie.
Tam ho už ale len odporučili na políciu, kam aj išiel a sám sa udal. Príslušníci mu povedali, že na takú
jazdu nemal právo a následne sa začal celý mediálny lynč na jeho osobu. To, že využil koridor tvorený

za a neskôr i pred sanitkou ľutuje, ale keď mu sanitka najskôr uvoľnila cestu a následne kopírovala
jeho štýl jazdy, bol v tom, že posádka sanitky potrebovala pomoc. Pokiaľ sa mal obžalovaný vyjadriť,
ako sa správali ostatné vozidlá počas jeho jazdy pred a za sanitkou uviedol, že niektoré jazdili správne,
uhýbali sa, tvorili koridor, niektoré však správne nejazdili, uhýbali sa na poslednú chvíľu. To, že posádka
sanitky potrebuje pomoc a žiada jeho doprovod vydedukoval z toho, že sanitka po nejakom čase jeho

jazdy za ňou prakticky zastavila na krajnici a keďže mal rýchle vozidlo a myslel si, že posádka videla,
že za ňou jazdí dobre, nadobudol presvedčenie, že je žiadaný, aby jej šiel „raziť“ cestu. Tiež ho v tom
utvrdzovalo, že niektoré vozidlá sa sanitke správne nevyhýbali. Vodičské oprávnenie má už 30 rokov,
takže vedel, že bolo jeho povinnosťou sa vozidlu záchrannej služby používajúcemu zvukové znamenie
doplnené výstražným svetlom uhnúť, prípadne aj zastaviť na krajnici. Aj z tohto dôvodu skúsil počas

jazdy pred sanitkou spomaliť a uhnúť sa jej, tá ho však neobehla a zaradila sa znova len za neho. Keď
mal bližšie popísať svoju jazdu v deň skutku uviedol, že mal prejsť asi 30 km trasu, z čoho približne 25
km jazdil najskôr za a neskôr pred sanitkou. Na bližšiu vzdialenosť sa sanitka a jeho auto dostali len na
„kruháčoch“, inak za sanitkou jazdil vo vzdialenosti asi 3 až 4 metre a pred sanitkou jazdil vo vzdialenosti
približne 10 až 15 metrov. Následok celého jeho konania bol lynč jeho osoby, keď bol priamo lynčovaný

na sociálnych sieťach, kde ho vyzývali, aby sa zabil a vyhrážali sa napadnutím jeho rodiny. Jeho deti
boli atakované v škole, ľudia v meste ho spoznávali. Stratil mnohých zákazníkov a bez vodičského
oprávnenia,ktorémubolozadržané,nemoholpodnikať.Ktomutodošlonapriektomu,žesaospravedlnil.
Tento lynč vyústil až do jeho rozvodu a aj toho, že už nežije s deťmi v spoločnej domácnosti. Celé
to narušilo jeho psychiku. Na hlavnom pojednávaní 11.06.2020 obžalovaný prihlásiac sa opätovne ku

slovu osobitne reagoval na kamerové záznamy prehraté na predošlom hlavnom pojednávaní (uvedené
nižšie).Prikamerovomzáznamepriebehujazdysanitkynakrútenomsamotnousanitkou(„záznamRZP“)
vychádzal z časovej lišty na prehrávači a reagoval na situácie v časoch 8:24 (situácia č. 8. popísaná
nižšie), kedy pri obiehaní nastala neštandardná situácia a vodič sanitky mu zrejme pribrzdil tak, aby sanestihol zaradiť pred oproti idúcim nákladným vozidlom, 10:05, kedy sa vodič sanitky pýtal spolujazdca,
či vidí toho debila za nimi a zároveň povedal, že mu aj brzdí, aby sa nezmestil, 12:04 (situácia č. 11
popísaná nižšie), kedy sa mu sanitka po 25 km jazdy uhýbala a on začal premýšľať nad dôvodom, teda

vznikla myšlienka o tom, že sanitka potrebuje pomoc, doprovod a 13:57, kedy sanitke chcel umožniť,
aby ho predišla, táto to však nevyužila (na hlavnom pojednávaní bolo v tejto súvislosti prebraté, že
zo záznamu RZP a najmä k nemu prislúchajúcej zvukovej stopy je zrejmé, že zvuk motora sanitky
nasvedčuje tomu, že dôvodom pomalého zrýchľovania sanitky, mohla byť jej automatická prevodovka -
pozn. súdu). I z týchto situácií má byť zrejmý jeho omyl.

Na hlavnom pojednávaní 15.11.2018 boli oboznámené celkom tri kamerové záznamy zobrazujúce
priebeh stíhaného skutku, a to záznam RZP v trvaní 59 minút a 59 sekúnd, kamerový záznam priebehu
jazdy sanitky nakrútený mobilným telefónom z kabíny sanitky v trvaní 2 minúty a 44 sekúnd („záznam
MT“) a kamerový záznam priebehu jazdy sanitky nakrútený vozidlom Policajného zboru v trvaní 33
sekúnd(„záznamPZ“).Otom,žetietokamerovézáznamyskutočnezobrazujúpriebehstíhanéhoskutku,

jazdu sanitky a jazdu obžalovaného, nebol v priebehu dokazovania spor. Okrem iného z kamerových
záznamov boli oboznámené nasledujúce situácie:
1. čas 14:55:01 na zázname RZP: pri výjazde z Bánoviec nad Bebravou v smere do Trenčína v krátkom
priamom úseku za miernou ľavotočivou zákrutou a v miernom klesaní, kde platil zákaz predchádzania,
sanitka s dostatočným odstupom voči oproti idúcim vozidlám predchádzala vozidlá jazdiace v pravom

jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i obžalovaný,
2. čas 14:55:27 na zázname RZP: v kruhovej križovatke v smere do Trenčína sanitka intenzívne brzdila,
pričom obžalovaný jazdiaci za sanitkou sa dostal do tesnej blízkosti sanitky,
3. čas 14:59:00 na zázname RZP: za mimoúrovňovou križovatkou v smere do Trenčína, kde platil
zákazpredchádzania,sanitkasdostatočnýmbočnýmodstupompredchádzalavozidlájazdiacevpravom

jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i obžalovaný,
4.čas15:00:26nazáznameRZP:vkrižovatkekčerpacejstanicivSvinnejvsmeredoTrenčína,kdeplatil
zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným odstupom a odstupom voči oproti idúcim vozidlám
predchádzala vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i
obžalovaný,

5. čas 15:01:03 na zázname RZP: na konci priameho úseku za Svinnou v smere do Trenčína, kde
platil zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným odstupom predchádzala vozidlá jazdiace v
pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i obžalovaný,
6. čas: 15:02:15 na zázname RZP: v priamom úseku pred Trenčianskymi Miticami v smere do Trenčína,
kde platil zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným odstupom a odstupom voči oproti

idúcim vozidlám predchádzala vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá
predchádzal i obžalovaný,
7. čas: 15:02:35 na zázname RZP: v miernej ľavotočivej zákrute na konci obce Trenčianske Mitice
v smere do Trenčína, kde platil zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným odstupom
predchádzala vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i

obžalovaný,
8. čas 15:02:45 - 15:02:55 na zázname RZP: na výjazde z Trenčianskych Mitíc v smere do Trenčína
sanitka s dostatočným bočným odstupom a odstupom voči oproti idúcim vozidlám (nákladné vozidlo)
predchádzala vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i
obžalovaný, pričom obžalovaný sa za sanitku zaradil v poslednej chvíli, v čoho dôsledku sa dostal do

tesnej blízkosti sanitky,
9. čas 15:04:18 na zázname RZP: na križovatke s miestnou komunikáciou v smere do Trenčína, kde
platil zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným odstupom predchádzala vozidlá jazdiace v
pravom jazdnom pruhu, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i obžalovaný,
10. čas 15:06:59 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname PZ): pri čerpacej stanici v Trenčianskej

Turnej v smere do Trenčína v križovatke, kde platil zákaz predchádzania, sanitka s dostatočným bočným
odstupom a odstupom voči oproti idúcim vozidlám predchádza tri vozidlá jazdiace v pravom jazdnom
pruhu a jedno vozidlo odbočujúce na čerpaciu stanicu, pričom v protismernom odbočovacom pruhu k
čerpacej stanici prichádzalo ďalšie vozidlo, za sanitkou jazdil a vozidlá predchádzal i obžalovaný,
11. čas 15:07:34 - 15:07:39 na zázname RZP: na úseku medzi križovatkou cesty a kruhovou križovatkou

v Trenčianskej Turnej v smere do Trenčína, kde platil zákaz predchádzania, sanitka spomalila a zašla
vpravo ku krajnici a obžalovaný sanitku predišiel,
12. čas 15:08:05 - 15:08:17 na zázname RZP: na úseku medzi kruhovou križovatkou v Trenčianskej
Turnej a kruhovou križovatkou pri OC Laugaricio v smere do Trenčína obžalovaný jazdil v pravomjazdnom pruhu a po stredovej deliacej čiare, pričom jednak predchádzal vozidlá jazdiace v pravom
jazdnom pruhu a zároveň svojom jazdou „vytláčal“ na krajnicu vozidlá jazdiace v protismere,
13. čas 15:08:30 - 15:08:39 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou

križovatkou v Trenčianskej Turnej a kruhovou križovatkou pri OC Laugaricio v smere do Trenčína
obžalovaný jazdil v pravom jazdnom pruhu a po stredovej deliacej čiare, pričom jednak predchádzal
vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu a zároveň svojou jazdou „vytláčal“ na krajnicu vozidlá jazdiace
v pravom jazdnom pruhu i vozidlá jazdiace v protismere,
14. čas 15:08:42 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou križovatkou

v Trenčianskej Turnej a kruhovou križovatkou pri OC Laugaricio v smere do Trenčína obžalovaný jazdil v
pravom jazdnom pruhu, po stredovej deliacej čiare a deliacich ostrovčekoch, pričom jednak predchádzal
vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu a zároveň svojou jazdou „vytláčal“ na krajnicu vozidlá jazdiace
v pravom jazdnom pruhu i vozidlá jazdiace v protismere,
15. čas 15:08:48 - 15:08:51 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou
križovatkou v Trenčianskej Turnej a kruhovou križovatkou pri OC Laugaricio v smere do Trenčína, kde

platil zákaz predchádzania, obžalovaný jazdil v pravom jazdnom pruhu a v odbočovacom pruhu doľava
pričom predchádzal vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu a v odbočovacom pruhu doľava,
16. čas 15:09:15 - 15:09:32 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou
križovatkou pri OC Laugaricio a kruhovou križovatkou na Nový Most v Trenčíne v smere do centra
Trenčína obžalovaný jazdil v pravom jazdnom pruhu i protismernom jazdnom pruhu, pričom jednak

predchádzal vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu a zároveň svojou jazdou „vytláčal“ na krajnicu
vozidlá jazdiace v pravom jazdnom pruhu i vozidlá jazdiace v protismere,
17. čas 15:09:53 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou križovatkou
na Nový Most v Trenčíne ku križovatke pri OC Kaufland v smere do centra Trenčína obžalovaný jazdil v
pravej dvojprúdovej vetve pred kruhovou križovatkou „vytláčal“ pred ním jazdiace vozidlo, ktorého vodič

prudko brzdil a následne zastavil v čoho dôsledku prudko brzdil i obžalovaný a za ním jazdiaca sanitka,
18. čas 15:10:13 - 15:10:20 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na vjazde do kruhovej
križovatky pri OC Kaufland v smere do centra Trenčína obžalovaný predchádzal vozidlá jazdiace v
pravom jazdnom pruhu, pričom sa značne priblížil vozidlu jazdiacemu pred ním v dôsledku čoho musel
prudko brzdiť a za ním jazdiaca sanitka musela rovnako prudko brzdiť,

19. čas 15:10:37 na zázname RZP (viditeľné aj na zázname MT): na úseku medzi kruhovou križovatkou
pri OC Kaufland a svetelnou križovatkou s Legionárskou ulicou v smere do centa Trenčína obžalovaný
jazdil medzi ľavým a pravým jazdným pruhom, pričom jednak predchádzal vozidlá jazdiace v pravom
jazdnom pruhu a zároveň svojou jazdou „vytláčal“ vozidlá vo svetelnej križovatke jazdiace, v čoho
dôsledku sanitka musela prejsť vpravo mimo vozovku.

Znalec X.. V. sa na hlavnom pojednávaní 15.11.2018 odvolal na obsah a závery znaleckého posudku
č. 201601814271, ktorý vypracoval v priebehu prípravného konania, v zmysle ktorých techniku a
spôsob jazdy a limitujúce kolízne situácie jazdy obžalovaného popísal v posudkovej časti podaného
znaleckého posudku (v podstate tak, ako vyplynuli z oboznámených videozáznamov vyššie). Jazdu

obžalovaného takmer po celý čas jazdy hodnotil ako technicky nesprávnu, problémovú a rizikovú,
keď obžalovaný už v čase, keď jazdil za sanitkou, vytváral technicky zložité situácie pri predchádzaní
vozidiel a zaraďovaní sa do jazdného pruhu, nerešpektoval maximálne povolenú rýchlosť jazdy
v obci a pravdepodobne aj mimo obce, porušil zákaz predchádzania, nedal prednosť v jazde a
nerešpektoval ostatné obmedzenia v cestnej premávke vyplývajúce zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke. Z technického hľadiska považoval za najrizikovejší najmä spôsob jazdy obžalovaného pred
sanitkou (po čase 15:07:39 záznamu RZP), kde obžalovaný vytváral svojim pohybom pred vozidlom
sanitky zmätočné, nebezpečné a vysoko rizikové situácie, nakoľko sa v danom čase na danej ceste
pohybovaloväčšiemnožstvoinýchúčastníkovcestnejpremávky,ktorínemalidôvodpredpokladaťpohyb
obžalovaného pred sanitkou. Navyše obžalovaný svojim neustále rizikovým pohybom (brzdenie, zmena

smeru pohybu, akcelerácia a pod.) v koridore pre voľný a plynulý pohyb sanitky, ktorý ostatní účastníci
cestnej premávky vytvárali pre sanitku (s právom prednostnej jazdy), výrazne obmedzoval a ohrozoval
sanitku, ktorej vodič musel vo zvýšenej miere vyhodnocovať reakcie ostatných účastníkov cestnej
premávky vo vzťahu k pohybu obžalovaného a navyše musel reagovať aj na kolízny spôsob a techniku
jazdy obžalovaného. Obžalovaný jazdiaci neprimerane, kolízne z Bánoviec nad Bebravou do Trenčína

najskôr za a neskôr pred sanitkou ohrozoval a obmedzoval sanitku i ostatných účastníkov cestnej
premávky, počas jazdy vytvoril minimálne 19 kolíznych situácií, kde jazdou za sanitkou, predchádzaním
iných vozidiel za sanitkou, jazdou po neprerušovanej stredovej deliacej čiare, po šikmých rovnobežných
čiarach („ostrovčekoch“), predchádzaním v úsekoch s vyznačeným zákazom predchádzania, pohybom vprotismernej časti vozovky, prekročením maximálnej povolenej rýchlosti a agresivitou výrazne obmedzil
a ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri každej kolíznej situácii mohlo dôjsť k ohrozeniu
viacerých účastníkov cestnej premávky z titulu vysokej pravdepodobnosti vzniku následných stretov

viacerých vozidiel. K priamemu vzniku dopravnej nehody mohlo dôjsť minimálne v troch prípadoch.
Jednak ide o situáciu 8. popísanú vyššie, keď sanitka predchádzala vozidlá v pravom jazdnom pruhu
v dostatočnom bočnom odstupe a v dostatočnom odstupe od oproti idúceho nákladného automobilu,
vodičtohtonákladnéhovozidlapravdepodobneznížilrýchlosťpohybu,alenakoľkonemoholmaťprehľad
o dejoch za vozidlom sanitky, mohlo po zaradení sanitky do pravého jazdného pruhu dôjsť ku kolízii

nákladného vozidla a obžalovaného, ktorý mal málo času a krátky úsek na technicky správne a
bezpečné zaradenie sa do pravého jazdného pruhu a musel pred zaradením výrazne akcelerovať,
následkom čoho došlo ku kritickému priblíženiu sanitky a obžalovaného. Akýkoľvek neštandardný dej,
zníženie rýchlosti sanitky v pravom jazdnom pruhu, nesprávna reakcia vodiča nákladného vozidla
alebo vozidla predchádzaného, mohli mať za následok kolíziu, stret a v nadväznosti na konfiguráciu
terénu, násyp a klesanie telesa komunikácie, aj opustenie vozovky a sekundárne kolízie s terénnymi

nerovnosťami a vegetáciou. Ďalej ide o situáciu č. 17. popísanú vyššie, kde obžalovaný predchádzal
vozidlá v kruhovej križovatke, blokoval sanitku a následne vytlačil vozidlo Škoda, EČ: X. XXX X. jazdiace
pred ním vpravo cez neprerušovanú deliacu čiaru, toto vozidlo zastavilo a následne prešlo vpravo,
pri ktorom manévri došlo k havarijnému brzdeniu sanitky. Napokon ide o situáciu č. 18. popísanú
vyššie, kde obžalovaný svojim manévrom zablokoval sanitku a priamo ohrozil vozidlo Peugeot s EČ

okresu Bánovce nad Bebravou jazdiace pred ním, technikou svojej jazdy prinútil sanitku havarijne
brzdiť a zmeniť smer jazdy vľavo v snahe vyhnúť sa stretu s obžalovaným. Počas tohto deja došlo
k prepadnutiu spolujazdca v sanitke dopredu a k použitiu bezpečnostných pásov spolujazdca. Ďalej
dospel k záveru, že s ohľadom na frekvenciu pohybu vozidiel na danom úseku cesty v danom čase,
rýchlosť jazdy obžalovaného, techniku jazdy obžalovaného a dopravnú situáciu, mohlo dôjsť pri každej

kolízii (stret) k priamemu alebo sekundárnemu poškodeniu viacerých účastníkov cestnej premávky a
tým aj k ohrozeniu viacerých osôb nachádzajúcich sa vo vozidlách alebo v ich bezprostrednom okolí, pri
kolíziáchprivyššíchrýchlostiach(najmävintraviláne)pravdepodobnesovznikomťažkýchzraneníalebo
úmrtia. Počet takto ohrozených osôb nebolo možné z technického hľadiska určiť, v každom prípade
by ale došlo k ohrozeniu minimálne dvoch vodičov kolíznych vozidiel. Minimálne od predídenia sanitky

a počas nasledujúcej jazdy obžalovaný obmedzil a ohrozil sanitku (brzdením, vytváraním prekážky,
neumožnením plynulého a bezpečného prejazdu, jazdou po stredovej čiare, prechádzaním v križovatke,
vytláčaním iných účastníkov cestnej premávky). Každá ním identifikovaná kolízna situácia mohla byť
zdrojom poškodenia techniky a osôb, a tým aj možnosti vzniku ujmy na zdraví a vzniku škôd. Keďže
obžalovanýjazdil nesprávne,technickykolízne,akýkoľvekkontaktjehovozidlasinýmvozidlom(sanitka,

vozidlá jazdiace v smere jazdy, vozidlá jazdiace v protismere, ostatní účastníci cestnej premávky) by mal
pravdepodobne fatálne následky pre všetkých v prípade, že by po strete došlo k pohybu vozidiel bez
následných sekundárnych kolízií. Každá kolízia by mala s najväčšou pravdepodobnosťou za následok
tzv. reťazovú haváriu, tj. kolíziu minimálne 3 a viac vozidiel a s tým aj narastajúce ohrozenie väčšieho
počtu osôb nachádzajúcich sa v týchto vozidlách. Skutočnosť, že obžalovaný jazdil najskôr v tesnom

závese za a potom pred sanitkou, ktorá sa pohybovala po ceste so spusteným výstražným svetelným
a zvukovým znamením, výrazne zvyšovala možnosti prípadného kolízneho konania účastníkov cestnej
premávky (oneskorené reakcie, nesprávne reakcie, nesprávna technika jazdy). Hrozba kolízie bola
veľmi vysoká najmä z dôvodu straty kontroly pri zaraďovaní obžalovaného alebo vyhýbajúceho sa
vozidla, nesprávnej reakcii vodiča obiehaného vozidla, oneskorenej rekcia protiidúcich vodičov z dôvodu

nezaregistrovania obžalovaného pred sanitkou z dôvodu výrazného optického zvýraznenia sanitky.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že po odročení hlavného pojednávania 15.11.2018 obžalovaný
prostredníctvom jeho obhajcu doručil súdu návrh na doplnenie dokazovania, kde navrhol, aby súd dal
vypracovať nový znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, odborom

Cestná doprava s totožným okruhom otázok, ku akému sa vyjadroval znalec X.. V..
Dôvodom pre tento návrh bola zjavná neobjektívnosť (zaujatosť) znalca X.. V., ktorú preukazoval jeho
vyjadreniami znalca na portály webnovinyblog.wordpress.com
z 29.05.2016 a v reportáži L. Č. na TV JOJ z 11.04.2017. V týchto vyjadreniach osobu obžalovaného
(vtedy ešte v procesnom postavení obvineného) odsúdil, čo bolo evidentné tiež na hlavnom pojednávaní

15.11.2018. Znalec sa teda ešte pred právoplatným skončením veci vyjadril, že by obžalovanému malo
byť vodičské oprávnenie odobraté natrvalo. Takéto vyjadrenie znalca považoval nielen neprofesionálne,
ale predovšetkým v rozpore so základnými povinnosťami výkonu znaleckej činnosti. Porušil znalec podľa
obžalovaného univerzálne platný princíp prezumpcie neviny, a preto je potrebné považovať znaleckýposudok, ako aj výpoveď znalca za vylúčené, neprípustné dôkazy pre porušenie zákona. Tiež by nový
znalecký posudok mal zohľadňovať závery znaleckého posudku č. 2/2019 N.. Y.. D., L..
(ktorý dal súkromne vypracovať obžalovaný). Uznesením súdu 4T 79/2017 z 20.08.2019 súd čiastočne

obhajobnému návrhu podľa predošlého odseku vyhovel. Dospel k záveru, že síce je pravdou, že v
predmetnej trestnej veci bol uznesením vyšetrovateľa z 01.06.2016 pribratý do konania znalec X.. V.,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 24/2016, so zisteniami, ktorého sa obžalovaný a jeho obhajca
minimálne pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu oboznámili a i samotné uznesenie o pribratí znalca z
01.06.2016, proti ktorému obžalovaný, či už voči osobe znalca alebo pre vecné dôvody, mu bolo riadne

doručené a sťažnosť nepodal, a to napriek tomu, že už v tom čase boli vyjadrenia X.. V. v médiách
známe, zároveň je ale pravdou aj to, že znalec pri výkone jeho činnosti musí vystupovať nestranne a
nezaujato tak, ako predpokladajú § 5 ods. 7 a § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch. Znalec je totiž osobou, od ktorej sa okrem odborných znalostí vyžaduje tiež aj určitá
miera morálnych kvalít, profesionality a zdržanlivosti pri svojich vyjadreniach, čo platí o to viac, ak môže
ísť o posudzovanie znalcovej nestrannosti a nezaujatosti. Vyjadrenia X.. V. prezentované v médiách

(v jednom prípade dokonca pred vypracovaním samotného znaleckého posudku), na ktoré poukázal
obžalovaný, ale objektívne o jeho nestrannosti a nezaujatosti mohli vzbudiť pochybnosti. Nie je preto
vylúčené (aj z hľadiska možnej obhajobnej stratégie) navrhnúť doplnenie dokazovania - pribratie nového
znalca do konania. Platí totiž, že právo obžalovaného navrhovať dôkazy je časovo obmedzené len v
zmysle § § 274 Tr. por., a teda i podaný obhajobný návrh obžalovaného podľa predošlého odseku bolo

potrebné považovať za včasný a procesne sa s ním vysporiadať. Keďže závery znalca pribratého do
konania priamo ovplyvňovali otázku viny, resp. neviny obžalovaného (teda či stíhaným skutkom boli
alebo neboli naplnené znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu), pričom závery X.. V. vzbudili
v už načrtnutom smere pochybnosti, keď otázka prípadnej viny obžalovaného musí byť vyriešená bez
akýchkoľvek pochybností (s odkazom na zásadu „in dubio pro reo“) a v neposlednom rade bol v priebehu

konania vypracovaný N.. Y. D., L.. znalecký posudok na prepis komunikácie osôb v sanitke, ktorej obsah
(v teoretickej rovine) mohol ovplyvniť závery v konaní pôvodne vypracovaného znaleckého posudku,
súd považujúc obhajobný návrhu za procesne prípustný a čiastočne dôvodný, tomuto čiastočne vyhovel.
Do konania však súd nepribral znalecký ústav - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
čo zdôvodnil tým, že v konaní bol dovtedy vypracovaný len jeden znalecký posudok a znalecký ústav,

ako akási „najvyššia forma“ výkonu znaleckej činnosti, sa do konania priberá až za predpokladu, že
v konaní bolo vypracovaných viac znaleckých posudkov, ktorých závery sú rozdielne, a to za účelom
preskúmania týchto „rozchádzajúcich“ sa posudkov a určenia, závery ktorého znaleckého posudku sú
vecne správne a z akých dôvodov, čo však nebol prípad tohto konania.

Pokiaľ vodič sanitky, svedok Š., mal na hlavnom pojednávaní 11.06.2020 vlastnými slovami popísať
okolnosti stíhaného skutku, uviedol, že nešlo o štandardný prípad, pamätá si na neho. Mali na sanitke
výjazd a cestou z Bánoviec nad Bebravou do Trenčína obžalovaný jazdil najskôr za a potom pred
sanitkou. Celá jazda bola vtedy asi 28 km a trvala 25 až 30 minút. K obhajobnému tvrdeniu, že
obžalovaného postili pred sanitku očakávajúc od neho pomoc pri „razení“ sanitke cesty, toto poprel.

Žiadnu pomoc nečakali ani nežiadali, v úseku, kde sú na ceste výmole, sa týmto vyhýbali tak, že prešli
za krajnicu (na hlavnom pojednávaní bolo v tejto súvislosti prebraté, že zo záznamu RZP je zrejmé, že
sanitka skutočne prešla v týchto miestach výrazné nerovnosti na ceste - pozn. súdu). Vtedy obžalovaný
sanitku predišiel, oni mu nijak nebránili, pustili ho s tým, aby radšej niekam odišiel, pokračoval v jeho
ceste jeho tempom. Dovtedy sa na sanitku totiž „lepil“. Nevedel sa vyjadriť, nespomenul si, čo myslel

tým, keď v sanitke počas jazdy vyslovil: „To nie je normálne. Neviem. Ty kokos, už hentam mal na mále.
Náročky som mu pribrzdil, že sa nevmestil pred auto, čo išlo predo mnou.“. K ním vyslovenej vete: „Vidíš
toho debila za nami? I mu aj brzdím, aby sa nevmestil a stále sa pchá.“, uviedol, že zrejme mal na
mysli preblikávanie obžalovaného brzdovými svetlami. Po tom, ako ich obžalovaný predišiel, zaradili
sa za neho a videli, že vozidlá pred obžalovaným sa vyhýbali. Síce voči obžalovanému vtedy necítil

hnev, jeho konanie však považoval za nepochopiteľné, vznikali kolízne situácie, pričom obžalovaný aj
po predídení sanitky mal možnosť zastaviť a sanitku pustiť, čo však neurobil. Jeho konanie rozhodne
nevnímali ako pomoc, obžalovaný sa im nesnažil uhnúť a jazdil tak, že nemali možnosť ho obehnúť.
Počas celej jazdy pred a za obžalovaným sa cítil ohrozený, ale sanitku neodstavil skôr, pretože mali
výjazd, pacienta v sanitke, čo zastavenie vylučuje. Nevedel uviesť, či sanitka počas celej jazdy používala

svetelné aj zvukové výstražné znamenie, pacient vo vnútri však bol riadne pripútaný. Ako vodič pracoval
nejakých 14 až 15 rokov, skončil približne dva roky pred konaním hlavného pojednávania, pričom v
súčasnosti pracuje pre štát. Pred stíhaným skutkom sa stávalo, že nejaké vozidlo využije koridor, ktorý
sa za sanitkou vytvára, pričom nie je postup, ako to riešiť.Spolujazdec zo sanitky a zároveň lekár záchrannej služby svedok T.. J. na hlavnom pojednávaní
11.06.2020 k okolnostiam stíhaného skutku uviedol, že počas výjazdu sanitky sa na nich „nalepil“

obžalovaný. Neskôr, keď sa vyhýbali prekážke na ceste, ich dokonca obžalovaný predišiel, v čom mu
nijak nebránili, pustili ho. Bol tam na ceste „hupák“, ktorému sa vyhýbali tak, že prešli za krajnicu a vtedy
vlastne obžalovaného pustili s tým, aby radšej niekam odišiel, pokračoval v jeho ceste jeho tempom.
Jazda obžalovaného bola neštandardná, boli vykoľajení, preto ho začal nahrávať na mobilný telefón.
Dúfali, že po tom, čo ich obžalovaný predišiel, tento bude pokračovať vlastným tempom a vzdiali sa.

Potom, už v Trenčíne na semafóroch, mal s obžalovaným slovnú výmenu, keď mu nadal a povedal mu,
že jeho jazda je nakrútená a záznam odovzdá polícii. Stíhaný skutok zo strany obžalovaného považoval
za hazard so životom. Záchranárom je približne 5 až 6 rokov, ak sa aj v minulosti vznikla situácia, že
sa na nich „lepilo“ auto využívajúc jazdný koridor, ktorý sanitka vytvárala, keď vozidlo nechali predísť,
vodič ušiel po svojom. Ako v danej situácii postupovať určené nie je. Počas jazdy prvýkrát zbadal
obžalovaného na kruhovom objazde v Bánovciach nad Bebravou, a to v spätnom zrkadle. Obžalovaný

jazdil pomerne blízko sanitky, odhadom nejakých 3 až 5 metrov za sanitkou, proste v jej tesnom závese.
Počas predmetnej jazdy sa cítil priamo ohrozený na živote a zdraví, jednalo sa o neho o kritickú krajnú
situáciu, nevedeli čoho je obžalovaný schopný, mysleli aj na to, že na nich môže vytiahnuť zbraň. Boli
nervózni, v strese, rozčarovaní. Pokiaľ mal popísať vyjadrenia svedka Š.Ň. na adresu obžalovaného
počas jazdy sanitkou uviedol, že práve z dôvodu ich rozpoloženia išlo o emočné „výlevy“, svedok sa

obžalovanému zrejme snažil dať nejako najavo, že to, čo robí, nie je správne. Nevnímal totiž počas jazdy
obžalovaného žiadne momenty, kedy by sa im obžalovaný snažil uhnúť. Najskôr spomalil a potom, keď
sa sanitka priblížila, zase zrýchlil. Vnímal ale rôzne kolízne situácie, keď aj jedno oproti jazdiace auto
sa uhlo až za krajnicu, kde sa prášili. Obžalovaného sa rozhodol nahrať na mobilný telefón, aby mali
dôkaznýmateriálojehojazde.Spoliehalisavsanitkeajnato,žejazduspozorujenáhodnehliadkapolície

a obžalovaného zastaví. So svedkom Š. na hlavné pojednávanie síce prišli spoločne, ale o prípade
nekonšpirovali, nerozprávali sa o obsahu ich výpovede. Podľa jeho názoru si obžalovaný jeho jazdou
v novom športovom aute mastil ego.

Znalec N.. L. sa na hlavnom pojednávaní 11.06.2020 odvolal na obsah a závery znaleckého

posudku č. 3/2020, ktorý vypracoval v priebehu súdneho konania, v zmysle ktorých spôsob jazdy
obžalovaného podľa videozáznamov hodnotil z dvoch hľadísk. Prvým bolo evidentné porušovanie
dopravných predpisov obžalovaným počas jeho jazdy, čo bolo nepochybné už len vizuálnym posúdením
videozáznamov. Uviedol, že fundamentálna povinnosť obžalovaného, ku ktorej sa prioritne vzťahuje
posudzovanie spôsobu jeho jazdy, bola daná § 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke, v zmysle

ktorého „Vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza,
umožniť bezpečný a plynulý prejazd a ak je to potrebné aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby
im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami ktoré
prevádzajú sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.“ Bez akejkoľvek hĺbkovej analýzy, len na základe
vizuálneho posúdenia spôsobu jazdy obžalovaného podľa videozáznamov, považoval za odôvodnené

konštatovanie, že obžalovaný jazdou pred sanitkou vôbec neprejavil úmysel ani snahu, aby sanitke
umožnil aspoň plynulý prejazd a neprekážal jej v jazde, ak by sa aj prehliadol aspekt bezpečného
prejazdu. Spôsobom jazdy jednoznačne ignoroval povinnosti vodiča, pretože v ktoromkoľvek mieste a
čase mal možnosť bezpečným spôsobom uvoľniť koridor na prejazd sanitky. Štandardným spôsobom
na bezpečné a plynulé prejdenie sanitky je postup vodičov pozorovateľný z videozáznamov. Ten spočíva

v tom, že vodič iného vozidla po zaregistrovaní typického zvukového výstražného znamenia sa snaží
priestorovo identifikovať zdroj zvuku, teda v prvom rade v ktorom smere a v akej vzdialenosti sa
nachádza. Pri potrebe uvoľniť jazdný pruh, resp. rozšíriť koridor na prejazd sanitky, najprv dá znamenie
o zmene smeru jazdy (spravidla doprava ku krajnici) a primeraným spomalením (aby prudkým brzdením
neohrozil vodičov za sebou) zastaví vozidlo pokiaľ možno rovnobežne s osou cesty čo najviac vpravo.

Obžalovaný jazdou v tesnom závese sanitky vyvolal technicky správnu reakciu vodiča sanitky, ktorý
ho po odbočení na cestu II/507 pred kruhovou križovatkou v Trenčianskej Turnej radšej pustil pred
seba v záujme eliminovania rizika kolízie. Na zodpovedanie otázok v uznesení považoval za potrebné
definovať a vysvetliť základné pojmy používané pri technickej analýze podkladov, ktoré vychádzajú z
právnej definície povinností vodičov počas jazdy. Zdôraznil, že pri analýze konkrétnych situácií sa jedná

o teoreticky možné (špekulatívne) výsledky, ktoré vychádzajú z predpokladateľného správania sa a
možných reakcií vodičov účastných na premávke v okolí trasy jazdy sanitky a obžalovaného, pričom v
spise nie sú informácie použiteľné na presné numerické výpočty jednotlivých situácií (okamžité rýchlosti
a vzdialenosti medzi vozidlom sanitkou a obžalovaným). Pri výpočtoch vzťahujúcich sa ku konkrétnymsituáciám preto použil sekvencie bežne používané pri analýze pohybu vozidiel v porovnateľných
situáciách a podmienkach, najmä priemernú dĺžku reakčnej doby vodičov, čas nábehu brzdného účinku
a priemerné spomalenie vozidiel v zdôvodniteľných podmienkach, ktoré sú čitateľné z obrazových

záznamov, suchá cesta, povrch cesty bez výrazných výmoľov, denná doba. Na vznik dopravných
nehôd, zrážky (kolízie) vozidiel, ktorá by v danom prípade teoreticky prichádzala do úvahy, vplývajú dve
základné množiny faktorov, pri ktorých nevhodnej vzájomnej kombinácií prvkov príde ku zrážke (kolízii).
Sú to objektívne (technické), ktoré sú nezávislé od vôle vodiča (priestorová konfigurácia miesta, napr.
polomer zakrivenia, pozdĺžny a priečny sklon cesty, kvalita povrchu a stav povrchu (suchý, mokrý, čistý)

cesty, technické parametre vozidla, veľkosť maximálne dosiahnuteľného spomalenia, svetelné pomery,
poveternostné podmienky, hustota premávky a iné) a subjektívne, ktoré sú následkom osobného
(subjektívneho)rozhodovaniavodiča(reguláciarýchlostijazdypodľaaktuálnychokolností,rozhodovanie
o dani prednosti v jazde, vyhýbanie sa prekážkam, vhodnosť predchádzania, obchádzania alebo
zastavenia. Takýchto situácií, potenciálne hroziacich kolíziou, počas jazdy obžalovaného najskôr za a
potom pred sanitkou, určil na minimálne 11 (jedenásť), ktoré vyobrazil na obrázkoch č. 6-7, 8-9, 16-17,

20, 21, 22-25, 26-27, 30-31, 32, 35, 36 posudkovej časti jeho znaleckého posudku. Tieto považoval za
potenciálne kolízne s rôznou úrovňou pravdepodobnosti zrážky medzi sanitkou a obžalovaným a medzi
týmito dvoma vozidlami a ostatnými vozidlami účastnými cestnej premávky. Miera pravdepodobnosti
zrážky je priamo úmerná množstvu a závažnosti pochybení (nesprávnych reakcií) vodičov, ktorý
vchádzali alebo sa ocitli v konkrétnej situácií. Uzavrel, že ku kolíznym situáciám s potenciálom zrážky

(vzniku dopravnej nehody) dochádzalo v dvoch úsekoch jazdy obžalovaného, a to počas jazdy za a
pred sanitkou. Predelom medzi nimi bol okamih po odbočení z cesty I/9, kedy vodič sanitky v záujme
zlepšenia bezpečnosti jazdy umožnil obžalovanému zaradiť sa pred sanitku. Počas jazdy obžalovaného
v tesnom závese sanitky vznikali situácie, ktoré obsahovali množstvo negatívnych vstupných faktorov
na vznik kolízie: krátky pozdĺžny odstup medzi vozidlami, zakrytý výhľad obžalovaného (z ktorého

vyplýva nemožnosť zavčasu vyhodnotiť situáciu pred sanitkou), potreba vodiča sanitky sledovať pohyb
obžalovaného aj za sebou, vysoké rýchlosti vozidiel. Preto považoval jazdu obžalovaného za sanitkou
za technicky nesprávnu s vyšším potenciálom kolízie ako pri jazde pred ňou, kedy vodič sanitky mohol
lepšie korigovať rýchlosť jazdy a odstup od obžalovaného. Konkrétnu situáciu, pri ktorej mohlo prísť k
priamemu ohrozeniu vozidiel, pri ktorých boli osádky vozidiel vystavené bezprostrednému ohrozeniu s

pravdepodobným následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, analyzoval a zdôvodnil na obrázkoch
č. 32 až 34 posudkovej časti jeho znaleckého posudku (situácia č. 10 v čase 15:06:59 záznamu
RZP popísaná vyššie). Nedostatočným pozdĺžnym odstupom obžalovaného od sanitky pri rýchlosti
jazdy 90 km/h vznikla priaznivá situácia na zrážku vozidiel s ťažko odhadnuteľným výsledkom. Na
spustenie nehodového deja stačila vynútená potreba havarijného brzdenia sanitky, napr. kvôli vozidlu

odbočujúcemu doľava na čerpaciu stanicu Slovnaft pri „Hámroch“ . Identicky nebezpečných situácií
podľa videozáznamu identifikoval najmenej 4 (štyri) a všetky sa udiali počas jazdy MB za sanitkou.
Konkrétne sa jednalo o momentky na ceste I/9 v k. ú. Trenčianske Jastrabie a v k. ú. Mníchova
Lehota v časoch 15:02:55, 15:03:16, 15:04:18 a 15:07:04 záznamu RZP (okrem iného i situácie č. 8,
9 popísané vyššie). Pri každej situácií s reálnym predpokladom zrážky sanitky a obžalovaného bolo

súčasne ohrozených najmenej 5 osôb, a to celá posádka sanitky (vodič, spolujazdec, záchranárka a
pacientka) a obžalovaný. Podľa princípu neskoršej alebo oneskorenej reakcie vodiča riešeného možno
medzi také situácie zaradiť predovšetkým už spomenutá jazda obžalovaného v tesnom závese sanitky,
keď obžalovaný nemal žiadny výhľad pred seba a v prípade potreby havarijného brzdenia by sa výrazne
zvýšil potenciál kolízie so sanitkou z dôvodu neskoršieho nábehu spomalenia, ako aj výjazd z kruhovej

križovatky „Pri novom moste“ (situácia č. 17 popísaná vyššie), keď obžalovaný prudko spomalil v mieste
výjazdu za vozidlom pred ním a sanitka musela intenzívne brzdiť, vchádzanie do kruhového objazdu pri
čerpacej stanici Slovnaft „Pod Juhom“ (situácia č. 18. popísaná vyššie), keď obžalovaný bezprostredne
pred sanitkou jej prudko skrížil dráhu a sanitka musela intenzívne brzdiť, výjazd z kruhového objazdu pri
čerpacej stanici Slovnaft „Pod Juhom“ (situácia č. 18 popísaná vyššie), keď obžalovaný prudko spomalil

v najužšom mieste výjazdu za vozidlom a sanitka musela havarijne zabrzdiť a prejdenie obžalovaného
z ľavého do pravého jazdného pruhu pred svetelnou „Biskupickou križovatkou“ na odbočenie ku
Legionárskej ulici, keď obžalovaný zablokoval už čiastočne vytvorený koridor pre sanitku a sanitka
bola nútená spomaliť, pretože obžalovaný nemal voľný priestor na zaradenie sa vľavo (situácia č. 19
popísaná vyššie). Zopakoval znalec, že najbližšie ku nebezpečenstvu vzniku ťažkých až smrteľných

zranení mali situácie počas jazdy obžalovaného za sanitkou, a to kvôli energetickému potenciálu vozidiel
prítomných v rizikovej zóne pohybu sanitky. Úplne najnebezpečnejšou situáciou bola situácia č. 10 v
čase 15:06:59 záznamu RZP popísaná vyššie. V rámci jeho výpovede na hlavnom pojednávaní ešte
doplnil, že znalecký posudok vypracoval z technického pohľadu, výpovede obžalovaného a svedkov preneho neboli smerodajné, pretože neobsahovali technické veci. K znalcovi Bc. Holécimu uviedol, že v
čase vypracovania znaleckého posudku mal vedomosť o tom, že sa X.. V. k veci vyjadroval, pričom s
počtom kolíznych situácií určených X.. V. nesúhlasil, tento sa podľa neho „nechal trochu uniesť“. Závery

X.. V. ho neovplyvnili, dokonca nečítal ani celý jeho posudok. Svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní v
podstate ukončil tým, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal dobré vstupné údaje a aj samotná
miera pravdepodobnosti zrážky sa zo svojej podstaty nedá presne určiť.

Znalec N.. D., L.. vo veci v priebehu súdneho konania vypracoval znalecký posudok č. 2/2019, v ktorom

analyzoval obsah DVD nosiča, na ktorom boli nahraté všetky tri kamerové záznamy. Zo záznamu RZP
priblížil komunikáciu počas stíhaného skutku, vychádzal z časovej lišty na prehrávači, a to nasledovne:
1. 00:02:18,000 - 00:02:24,000: A hen ten s tým oným kabrioletom sa za nami drží. Jak obehujem ja
obehuje aj on.
2. 00:10:05,500 - 00:10:13,000: Vidíš toho debila za nami? I mu aj brzdím, aby sa nevmestil a stále
sa pchá.

3. 00:10:21,000 - 00:10:25,000: Nebude, lebo sa drží, keď obehujeme, tak obehuje aj on. No.
4. 00:12:04,000 - 00:12:11,500: To nie je normálne. Neviem. Ty kokos, už hentam mal na mále. náročky
som mu pribrzdil, že sa nevmestil pred auto, čo išlo predo mnou.
5. 00:12:11,500 - 00:12:16,000: To aby zebral celý ten. Obťahuje. Hej. /Nejasný obsah/
6. 00:12:59,000 - 00:13:03,000: Ty kokos, ten dobre stíha za nami. Hej.

7. 00:13:03,000 - 00:13:07,000: Pozri sa. Aha. Ty kokos. Aha.
8. 00:13:10,000 - 00:13:14,000: Ten je ako vo viesiatu. (púšťanie vozidla pred seba)
9. 00:13:14,000 - 00:13:16,000: Čo je za chuja?
10. 00:13:55,000 - 00:14:05,280: začiatok záznamu MT
11. 00:14:12,280 - 00:14:17,480: Nahlásime na políciu. Na políciu L..

12. 00:14:52,000 - 00:15:05,000: Poď bližšie budem ho kamerou mať. (kamerovať)
13. 00:16:18,000 - 00:16:21,000: Si v kamere môj zlatý. Neboj sa na polícii.
14. 00:16:21,000 - 00:16:26,000: Si tam. Pozor aby Ti voľačo nevyviedol.
15. 00:16:26,000 - 00:16:32,000: Čo ti povedal? Že som kokot.
16. 00:16:38,480 - 00:16:41,480: koniec záznamu MT

17. 00:16:41,500 - 00:16:48,000: Jak si toto môže dovoliť niekto. L..
18. 00:16:49,300 - 00:16:55,000: Náročky som išiel takto za nim, že oné. Máš to nafilmované? Áno.
19. 00:17:27,000 - 00:17:31,000: Ja som sa ti bál, či voláky pištol nevytiahol na teba. Kokot.
20. 00:17:31,000 - 00:17:39,000: Tak si sa ponúkol. Ale už ma chcel ty kokot. Ale za tebou. Tam som
myslel, že už do neho naondím, Tam už tam už išiel.

21. 00:25:55,000 - 00:26:00,000: Som bola priviazaná. Veď ja som sa bála. Vieš, že kedy sa zdvihnem.
On sledoval sanitku celou cestou.
22. 00:26:02,000 - 00:26:05,000: A potom nás teda dobehol. Áno. No. Ja som ho pustil.
23. 00:30:16,000 - 00:30:19,500: Toto neviem, či nebudeme odbočovať. (vpravo zákaz vjazdu
jednosmerná premávka)

24. 00:30:19,500 - 00:30:21,500: Ale ho. Opýtaj sa ho. Prosím Vás. Haló pane.
25. 00:30:21,500 - 00:30:24,500: Pane. Dobrý deň. Policajtov hľadáme.
26. 00:30:41,000 - 00:30:43,500: Ďakujeme. Nie sem do zákazu. Jasná.
27. 00:46:17,000 - 00:46:23,000: Pre Trenčínom som sa náročky na neho lepil, 140 som mal na
tachometri.

28. 00:54:37,000 - 00:54:41,000: No dobre. To aj na youtube. No aj na youtube.
29. 00:54:43,100 - 00:54:46,100: Tak zatiaľ to nemusíme riešiť s Bánovčanmi? Nie.
30. 00:54:46,100 - 00:54:50,000: Jaj hento je. Keď už máme dobu internetizácie tak.
31. 00:54:50,900 - 00:54:54,000: Mailové siete. Dobre. Majte sa páni. Dovi. Čaute.
32. 00:57:19,000 - 00:57:24,000: Škoda, že do volákeho nenapálil.

33. 00:58:04,000 - 00:58:10,000: Ja som myslel, že ho toto. Ja som si myslel, že to, že ho ubiješ.

Podľa odpisov z registra trestov obžalovaný do dňa 10.06.2020 nebol trestne stíhaný.

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že ku dňu stíhaného skutku mal obžalovaný vodičské oprávnenie

pre skupiny A1, A<25, A?25, B1, B, C1, C, AM a T. Do 08.05.2017 bol jedenkrát priestupkovo riešený,
keď mu 23.07.2013 bola uložená bloková pokuta 20,- € za spáchanie priestupku na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky (rýchlosť jazdy).Mesto Partizánske vypracovalo na obžalovaného 13.04.2017 správu o povesti, v zmysle záverov ktorej
mal obžalovaný evidovaný trvalý pobyt na adrese uvedenej vo výroku rozsudku. Bol ženatý a otcom
dvoch vtedy ešte maloletých detí. Zamestnanie, vzdelanie a to, či obžalovaný bol súdne trestaný, mestu

známe nebolo. Bol (spolu) vlastníkom pozemku a garáže, pozemku a záhradnej chatky, podielu na
záhradeabytovéhodomu.Namestenemalobžalovanýriešenéžiadnespory,nebolriešenýanikomisiou
pre ochranu verejného poriadku.

Podľa výpisov z evidencie priestupkov obžalovaný od 01.01.2010 do 10.06.2020 spáchal celkom tri

priestupky, a to jeden 23.07.2013, ktorý vyplýva i z jeho evidenčnej karty, jeden 21.08.2013, kedy prišiel
do firmy E-DSK v Partizánskom, kde sa predstavil ako policajt a na toho základe získal informácie o
osobe T. Z.Z. (priestupok na úseku správy), za ktorý mu bola tiež uložená bloková pokuta 20,- € a jeden
07.09.2013, kedy pred autodielňou H. v Partizánskom hodil o zem batériu, čím spôsobil škodu 5,- €
(drobný priestupok proti majetku), za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Po vykonaní dokazovania v načrtnutom smere prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať
vinného zo stíhaného skutku a uložiť podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
so skúšobnou dobou v dolnej polovici zákonného rozpätia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvekdruhuvstredetrestnejsadby.Poukázalpritomnavykonanédokazovanie,keďvodičsanitky
svedok Š. a spolujazdec v sanitke svedok T.. J., lekár RZP sa zhodne vyjadrili k podstatným

okolnostiam vedenia vozidla obžalovaným. Podľa ich výpovedí obžalovaný viedol motorové vozidlo
po ceste v smere od Bánoviec nad Bebravou do Trenčína, pričom spôsobom vedenia vozidla bránil
prejazdu sanitky, v ktorej sa okrem nich nachádzala aj záchranárka a pacientka. Z obsahu ich výpovede
vyplýva, že obžalovaný ohrozoval nielen posádku sanitky, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky
a v priebehu jeho jazdy došlo k niekoľkým nebezpečným situáciám, kedy hrozila kolízia viacerých

vozidiel. Za účelom objektívneho posúdenia techniky jazdy obžalovaného bol súdom do konania pribratý
znalec N.. L., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 3/2020, závery ktorého prezentoval na hlavnom
pojednávaní a na ktorých zotrval pri svojom výsluchu. Znalec konštatoval, že z videozáznamov, ktoré
mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii, je evidentné, že obžalovaný spôsobom svojej
jazdy porušil niekoľko ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tento znalec skúmaním

zistil najmenej 11 kolíznych situácii počas vedenia vozidla obžalovaným pred sanitkou vrátane situácii
počas jazdy za sanitkou, pri ktorých existovalo potenciálne riziko s rôznou úrovňou pravdepodobnosti
zrážky medzi sanitkou a vozidlom obžalovaného a týmito dvoma vozidlami s ostatnými vozidlami. Za
najrizikovejšiuaextrémnenebezpečnúsituáciuoznačilznalectú,ktorávzniklazasanitkoupribenzínovej
pumpe v obci Trenčianska Turná, kde sa obžalovaný so svojim vozidlom pohyboval s odstupom približne

6 - 7 metrov za sanitkou. V prípade, ak by vznikla potreba sanitky havarijné brzdiť z akéhokoľvek dôvodu,
napr. kvôli vozidlu v odbočovanom pruhu doľava k čerpacej stanici, samotné nedostatočné dodržanie
odstupu vozidla obžalovaného od sanitky a rýchlosť vozidla by boli faktormi, za ktorých by došlo ku
kolízii vozidla obžalovaného so sanitkou a následne aj s ostatnými vozidlami, ktoré sa v danom čase
nachádzali v jazdných pruhoch. Jazda v tesnom závese sanitky bez dostatočného rozhľadu pred vozidlo

obžalovaným a bezpečného odstupu vozidiel mala vysoký potenciál vzniku kolíznej situácie. V zákone
o cestnej premávke je zakotvená povinnosť každého vodiča motorového vozidla umožniť bezpečný a
plynulý prejazd vozidlu s právom prednostnej jazdy, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom
mieste, aby neprekážalo. Z kamerových záznamov je zrejmé, že všetky vozidlá ktoré sa v danom
čase nachádzali na cestnej komunikácií túto elementárnu povinnosť rešpektovali. Preto považoval za

nepochopiteľné konanie obžalovaného o to viac, že ako sám uviedol, je skúsený vodič s 30 ročnou
vodičskou praxou. Mal za to, že konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý je tzv. ohrozovacím trestným činom,
čo znamená, že z hľadiska objektívnej stránky predpokladá vznik takého skutkového deja, ktorého
následkom nie je vznik poruchy na zákonom chránených hodnotách, ale pri ktorom, by takáto porucha,

v intenzite predpokladanej objektívnou stránkou nastala.

Obhajca v záverečnej reči navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr.
por.. Bol toho názoru, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne dokazujú skutkovú verzie
obhajoby, tj. že k spáchaniu stíhaného trestného činu nedošlo. Z vykonaného dokazovania je totiž

zjavné, že nedošlo k riadnemu preukázaniu naplnenia základných znakov skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu, keďže existujú výrazné dôvodné pochybnosti, čo do naplnenia objektívnej stránky,
aj čo do naplnenia subjektívnej stránky stíhaného trestného činu. Skutkové verzia obžaloby nebola
dostatočne preukázaná ani jedným z vykonaných dôkazov a ani všetkými dôkazmi spoločne. Skutkováverzia obžaloby sa opiera iba o domnienky a predpoklady, pričom podstatné fakty ohľadom skutku,
ako je konanie vodiča sanitky svedka Š. a subjektívna stránka obžalovaného - jeho ospravedlniteľný
omyl, úplne prehliada. Odsúdenie však vyžaduje zistenie skutočnej pravdy, nie pravdy predpokladanej.

Pokiaľ ide o nenaplnenie objektívnej stránky stíhaného trestného činu, to je preukázané predovšetkým
videozáznamom z jazdy, z ktorého je evidentné, že obžalovaný si udržiaval bezpečnú vzdialenosť od
sanitky, a to počas jazdy za sanitkou, ako aj pred sanitkou, obžalovaný počas jazdy pred sanitkou mal
zapnuté výstražné svetlá a na vozidlá v protismere blikal diaľkovými svetlami, aby upozorňoval ostatných
vodičov na blížiacu sa sanitku, obžalovaný počas jazdy pred sanitkou vytváral koridor pre sanitku, ktorý

vodič sanitky aktívne využíval, všetky kolízne situácie boli spôsobené nepozornosťou ostatných vodičov.
Nenaplnenie objektívnej stránky stíhaného trestného činu ďalej vyplýva tiež zo znaleckého posudku
N.. L., ktoré sú čo do výšky/intenzity spôsobeného ohrozenia jazdou obžalovaného nejednoznačné
a skôr v prospech obžalovaného, ako v jeho neprospech. To preukazuje najmä odpoveď znalca na
otázku č. 8, kde znalec okrem iného uvádza, že po odhliadnutí od pocitového hodnotenia dôvodu
a preukázaného spôsobu jazdy obžalovaného, považuje za ťažké definovanie kritických (kolíznych)

situácii a hodnotenie ich vplyvu na možný následok prípadnej zrážky na zdravie a život osôb účastných
aktuálnej situácie a aj materiálnej škody. V tomto duchu sa niesla takisto aj výpoveď znalca na hlavnom
pojednávaní, z ktorej nesporne vyplynulo, že určiť reálne následky konania obžalovaného, vrátane tých
dôvodne predpokladaných, je nemožné pre nedostatok reálnych dát a vstupov. Znalec sa ku konaniu
obžalovaného vyjadroval v rovine hypotéz, ktoré však boli veľmi vágne a teoretické. Tu tiež odkázal

na judikatúru, keď pre spáchanie trestného činu všeobecného ohrozenia žalovaného trestného činu
nestačí keď páchateľovým konaním bola vytvorená len taká situácia z ktorej by všeobecne nebezpečný
následok za určitých okolností a splnením ešte ďalších podmienok mohol vzniknúť (NS SR č. 14/2002
- T 343). Trestný poriadok však vyžaduje pre odsúdenie fakty, o ktorých nie sú rozumné pochybnosti, a
nie hypotézy. Ak by sme mali optikou prísnych hypotéz posudzovať konanie každého vodiča, tak tento

trestný čin spácha každý vodič už pri menšej nepozornosti vo vyššej rýchlostí. Takýchto trestných činov
by bolo denne na Slovensku tisíce. Nič však nenasvedčuje tomu, že prokuratúra a ďalšie orgány činné
v trestnom konaní sú v tomto smere aktívne, pričom dôvod je zrejmý, nejde o trestný čin, právo pozná
tiež dopravné priestupky. Pripomenul, že skutková veta obžaloby je založená na znaleckom posudku
N.. V., ku ktorému nemôže súd prihliadať pre zaujatosť znalca. Pokiaľ ide o nenaplnenie subjektívnej

stránky stíhaného trestného činu, to bolo preukázané predovšetkým výpoveďou obžalovaného, omylom
obžalovaného a s tým spojeným spôsobom jeho jazdy. Obžalovaný v rámci svojej výpovede dostatočne
objasnil jeho vnútorný psychický stav po tom, čo ho vodič sanitky svedok Š. pustil pred seba. Toto
netypické konanie vodiča sanitky uviedlo obžalovaného do omylu, že vodičovi sanitky je potrebné
pomôcť. Tento omyl je vzhľadom na okolnosti ospravedlniteľný - obhajca totiž ešte nikdy nepočul,

nezažil a ani nevidel, aby toto urobil nejaký iný vodič sanitky, pri jazde so sirénou a majákmi, teda
vykonávajúci služobný zásah. Vzhľadom na omyl, obžalovaný začal konať podľa jeho úprimného
presvedčenia, že vodičovi sanitky je potrebné pomôcť. I keď sa toto tvrdenie môže zdať určitým ľuďom
nepochopiteľné, je to pravda. Každý z vlastného života predsa vie, že pokiaľ ide o vnútorné pohnútky
konania iného človeka, pravda je málokedy taká, akú si ju predstavujeme. Pokiaľ však ešte ide o

nenaplnenie subjektívnej stránky stíhaného trestného činu, zdôraznil, že obžalovaný urobil všetko preto,
aby minimalizoval akékoľvek riziko spojené s jeho jazdou, na ostatných vodičov trúbil, aby ich upozornil
na blížiacu sa sanitku a zároveň mal zapnuté výstražné svetlá a na vozidlá v protismere blikal diaľkovými
svetlami. Tento spôsob jazdy je evidentný z videozáznamu, a teda je objektívnym faktom, rovnako ako
je objektívnym faktom to, že bol pri razení koridoru sanitke úspešný, keďže vozidlá reagovali už na

vozidlo obžalovaného a koridor vytvárali. Zateoretizoval, že z hľadiska práva platí, že pre spáchanie
trestného činu z nedbanlivosti sa vyžaduje zanedbanie povinnej miery opatrnosti - tá je však daná iba v
prípade kumulatívneho zanedbania objektívnej miery opatrnosti (tzv. objektívne kritérium nedbanlivosti)
a subjektívnej miery opatrnosti (tzv. subjektívne kritérium nedbanlivosti) páchateľa. Vzhľadom na
minimalizáciu rizík spojených s jazdou obžalovaného, nemožno uvažovať o naplnení zložky zavinenia vo

forme nedbanlivosti, pretože obžalovaný dodržal subjektívnu mieru opatrnosti. Je faktom, že práve kvôli
protiopatreniam obžalovaného nedošlo k spôsobeniu zásadného ohrozenia väčšieho počtu účastníkov
cestnej premávky, ktoré sa vyžaduje pre spáchanie stíhaného trestného činu. K posudzovaniu trestnej
zodpovednosti obžalovaného uviedol, že nemožno opomínať konanie vodiča sanitky svedka Š., ktoré
bolo príčinou vzniku omylu na strane obžalovaného. V tomto smere ani nezáleží na dôvode, pre ktorý

vodič sanitky svedok Š. pustil obžalovaného pred seba, ale to, že toto konanie vytvorilo omyl na strane
obžalovaného, pretože nesporne objektívny faktom je, že takto sa bežne vodiči sanitky nechovajú.
Uzavrel , že nebyť mocenských zásahov, tento prípad by sa v žiadnom prípade nedostal pred trestný
súd. Už samotný vyšetrovateľ Policajného zboru chcel tento prípad postúpiť na príslušný dopravnýinšpektorát, pretože skutok nepovažoval za trestný čin ale priestupok. Avšak zásahom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky („GP SR“), ktorý potvrdila aj samotná dozorujúca prokurátorka, táto
vec musela byť kvalifikované ako stíhaný trestný čin. Nielen ako obhajca, ale aj ako občan tohto štátu, sa

preto pýta, či je v poriadku a v súlade s princípmi právneho štátu, keď sa do veci dopravného priestupku
angažuje GP SR (a iné zložky výkonnej moci), ktorá sa snaží ovplyvniť výkon trestnej právomoci. Na
takýto postup GP SR nebol absolútne žiadny dôvod, keďže prejednávaný prípad nemožno v žiadnom
prípade považovať za závažný delikt, o ktorý by sa mala zaujímať priamo GP SR. On takéto zásahy
do výkonu trestnej právomoci v právnom štáte odmieta a označuje ich za svojvôľu. Apeloval preto

na konajúci súd, aby ako orgán, ktorý je z Ústavy Slovenskej republiky povolaný k nastoľovaniu
spravodlivosti, konal v súlade s jeho poslaním a odmietol takéto zásahy. Svojvôľa a zneužívanie moci
sa v skutočnom právnom štáte netolerujú a práve súdy sú orgánmi, ktoré sú povolané voči svojvôli a
zneužívaniu moci zakročiť. Nepovažoval za potrebné veľmi pripomínať to, aký žalostný stav panuje na
GP SR a v Policajnom zbore. Nakoniec poukázal tiež na to, že v prípade obžalovaného si monopol
na pravdu uzurpovali médiá, ktoré celému Slovensku bulvárnym spôsobom s úspechom nehovorili, že

obžalovaný úmyselne blokoval sanitku, bez toho, aby sa zaujímali, čo sa vôbec skutočnosti stalo a
zverejnili celý videozáznam, priamym výsledkom čoho je toto trestné stíhanie.

Obžalovaný sa v jeho záverečnej reči jednak za svoje konanie ospravedlnil, zároveň však zotrval na
celej jeho predošlej argumentácii produkovanej v priebehu hlavného pojednávania.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, zhodnotiac vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods.
12 Tr. por., súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek rozumných pochybností sa skutok, ktorý bol
obžalovanému kladený za vinu, stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a tento spáchal

obžalovaný. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, súd dospel k inej právnej kvalifikácii stíhaného skutku
ako ho právne kvalifikovala obžaloba (za moment oboznámenia obžalovaného s touto skutočnosťou
pritom treba považovať deň 17.01.2018, kedy mu do vlastných rúk bol doručený trestný rozkaz túto
skutočnosť obsahujúci - pozn. súdu) a tiež oproti obžalobe upravil skutkovú vetu, a to v súlade s jeho
zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (bez narušenia skutkovej

totožnosti stíhaného skutku).

V prvom rade považuje súd za potrebné poukázať, že nebol spor o tom, že obžalovaný sa stíhaného
skutku dopustil. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní jeho spáchanie výslovne priznal, dokonca sa za
jeho počínanie si pri jazde vypočúvaným svedkom i verejnosti ospravedlnil. Jeho obrana prezentovaná

na hlavnom pojednávaní, v jeho podaniach i záverečnej reči jeho obhajcu a samého obžalovaného
spočívala najmä v tom, že ohľadne stíhaného skutku nejde o trestný čin, nanajvýš o priestupok na úseku
dopravy, keďže neboli stíhaným skutkom naplnené znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného
činu. Aj z tohto dôvodu, keďže nebolo pochybností o tom, že stíhaný skutok sa stal a spáchal ho
obžalovaný, súd sa musel zamerať na to, či stíhaný skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej

podstaty trestného činu, v danom prípade najmä stíhaného trestného činu všeobecného ohrozenia.

Pokiaľ ide o objekt a subjekt skutkovej podstaty stíhaného trestného činu všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 Tr. zák., súd len stručne uvádza, že objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na
ochrane pred vznikom alebo zvýšením všeobecného nebezpečenstva (ktoré je ako také definované v

§ 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ako vydanie ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví
alebo cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že niekto spôsobí požiar alebo
povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín,
plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo dopustenie
sa iného podobného nebezpečného konania). Subjekt (páchateľ) je pritom vymedzený všeobecne,

a teda páchateľom tohto trestného činu môže byť akákoľvek fyzická osoba spĺňajúca predpoklady
trestnej zodpovednosti (§ 22 a 23 Tr. zák.). O naplnení týchto znakov skutkovej podstaty trestného činu
všeobecného ohrozenia stíhaným konaním obžalovaného žiadne pochybnosti nevyvstali.

Žiada sa ešte k samotnej definícii všeobecného nebezpečenstva i v súvislosti s nižšie rozobratou

objektívnou stránkou skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia doplniť, že v zmysle
ustálenej judikatúry nepostačuje, aby bola vzniku alebo zvýšeniu všeobecného nebezpečenstva
vydaná jedna osoba, naplnená je definícia len vtedy, ak bolo vzniku alebo zvýšeniu všeobecného
nebezpečenstva vydaných súčasne minimálne sedem osôb.Ak ide o objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia, ako už súd
naznačil vyžaduje sa konanie, ktorým páchateľ všeobecné nebezpečenstvo spôsobí alebo zvýši, alebo

sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie. I naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty bolo podľa názoru
súdu vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností dokázané.

Podkladom pre toto konštatovanie súdu boli obrazové záznamy (záznam RZP, záznam PZ, záznam
MT) a hlavne závery znaleckých posudkov vypracovaných v priebehu konania. Okrajovo k znaleckému

posudku znalca X.. V. je potrebné uviesť, že závery tohto posudku síce z dôvodov prezentovaných v
obhajobných námietkach a následne i v uznesení súdu, ktorým bol do konania pribratý nový znalec,
mohli vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti X.. V., po vypracovaní nového znaleckého posudku
znalcom N.. L. však boli závery X.. V. aj čiastočne potvrdené. Zhodli sa obaja znalci v tom, že
obžalovaný svojou protiprávnou, technicky nesprávnou, agresívne rizikovou jazdou vytváral technicky
zložité situácie pri predchádzaní vozidiel a zaraďovaní sa do jazdného pruhu, bránil pred a za ním

jazdiacej sanitke (s právom prednostnej jazdy) v bezpečnom a plynulom prejazde a svojou jazdou
po neprerušovanej stredovej deliacej čiare, po rovnobežných čiarach („ostrovčeky“), predchádzaním v
úsekoch s vyznačeným zákazom predchádzania, pohybom v protismernej časti vozovky, prekročením
maximálnej povolenej rýchlosti, ohrozil vozidlá vo svojom jazdnom pruhu, ako aj vozidlá jazdiace v
protismere. Dospeli však znalci k rozdielnemu počtu kolíznych situácií medzi sanitkou a obžalovaným a

medzi týmito dvoma vozidlami a ostatnými vozidlami účastnými cestnej premávky, ktoré svojou jazdou
spôsobil obžalovaný. Kým podľa X.. V. týchto bolo minimálne 19, N., L. ich číslo ustálil na 11. Zhodli
sa pritom obaja znalci na tom, že takýmito situáciami boli tie uvedené pod číslami 8, 9, 10, 17, 18 a
19 popísané vyššie. Okrem tohto si súd osvojil záver N.. L., že jazda obžalovaného za sanitkou bola
technicky nesprávna s vyšším potenciálom zrážky (kolízie) ako jazda obžalovaného pred sanitkou, kedy

vodič sanitky mohol lepšie korigovať rýchlosť jazdy a odstup od obžalovaného. Tu treba pre úplnosť
ešte doplniť, že závery N.. L. obhajoba nijak nenamietala a ani nespochybnila, nepovažovala znalca
za zaujatého. Z tohto dôvodu súd ustálil minimálny počet kolíznych situácií na osem, a to tak, že k
šiestim kolíznym situáciám, na ktorých sa zhodli obaja znalci, pričítal ešte situácie v čase 15:03:16
a 15:07:04 záznamu RZP, ktoré navyše N.. L. považoval za kolízne počas jazdy obžalovaného za

sanitkou. Ak ďalej nebol spor o tom, že jazda obžalovaného najskôr za a neskôr pred sanitkou trvala
približne 25 minút, pričom už v jej počiatkoch obžalovaný jazdil protiprávne (porušoval povinnosti vodiča
podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke) a vyvolal minimálne osem kolíznych situácií, súd
(i s odkazom na dikciu § 122 ods. 11 Tr. zák.) dospel k nepochybnému záveru o tom, že obžalovaný
jeho jazdou vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, čo konštatovali obaja

znalci, keď uviedli, že každá kolízna situácia mala rôznu úroveň pravdepodobnosti zrážky (kolízie)
medzi sanitkou a obžalovaným a medzi týmito dvoma vozidlami a ostatnými vozidlami účastnými cestnej
premávky, pričom každá zrážka mohla vyústiť do škodových následkoch na živote a zdraví osôb jej
účastných. Navyše je súd toho názoru, že nebol ani tak rozhodujúci samotný počet kolíznych situácií,
keďže minimálne pri situácii č. 10 popísanej vyššie (pri čerpacej stanici v Trenčianskej Turnej), ktorú

zároveň N.. L. považoval za najrizikovejšiu, hrozila zrážka medzi obžalovaným, sanitkou (prepravujúcou
4 osoby), troma vozidlami jazdiacimi v pravom jazdnom pruhu, jedným vozidlom v odbočovacom pruhu
načerpaciustanicudopravaajednýmvozidlomvprotismernomodbočovacompruhunačerpaciustanicu
doľava, čo znamená, že v jednom čase a na jednom mieste bolo jazdou obžalovaného ohrozených
súčasne minimálne deväť osôb (za tých predpokladov, že páchateľ nemôže spáchať trestný čin sám

na sebe, sanitka súčasne prevážala štyri osoby a každé z ďalších účastných vozidiel minimálne viedol
jeho vodič). V týchto dvoch načrtnutých smeroch potom aj došlo k úprave skutkovej vety oproti podanej
obžalobe a vydanému trestnému rozkazu.

Ak obhajobné námietky vo vzťahu k (ne) naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného

trestného činu spočívali tiež v tom, že obžalovaný si mal udržiavať bezpečnú vzdialenosť od sanitky,
a to počas jazdy za sanitkou, ako aj pred sanitkou, počas jazdy pred sanitkou mal mať zapnuté
výstražné svetlá a na vozidlá v protismere blikal diaľkovými svetlami, aby upozorňoval ostatných
vodičov na blížiacu sa sanitku, počas jazdy pred sanitkou mal vytváral koridor pre sanitku, ktorý
vodič sanitky aktívne využíval a všetky kolízne situácie mali byť spôsobené nepozornosťou ostatných

vodičov, tieto súd nepovažoval za relevantné, keďže tieto nenašli oporu vo vykonanom dokazovaní.
Naopak, znalci definovali jazdu obžalovaného najskôr za a neskôr pred sanitkou za vysoko rizikovú,
uviedli, že obžalovaný vôbec neudržiaval bezpečný odstup od sanitky, zapnutím výstražných svetiel
a blikaním diaľkovými svetlami skôr vyvolával zmätok a odpútaval pozornosť od blížiacej sa sanitkyso zapnutými svetelnými a zvukovými výstražnými znameniami a kolízne situácie sám spôsobil. To, či
vodič sanitky využil koridor, ktorý vytvoril obžalovaný, je tiež sporné, keďže N.. L. uviedol, že uhýbajúci
sa vodiči reagovali na sanitku, ktorú mohli vidieť (auto obžalovaného bolo nízke) i počuť. Pokiaľ sa

obžalovaný ďalej bránil tým, že nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu vyplýva tiež z posudku N.. L., ktorého závery sú čo do výšky/intenzity spôsobeného ohrozenia
jazdou obžalovaného nejednoznačné a skôr v prospech obžalovaného, čo mala preukazovať najmä jeho
odpoveď na otázku č. 8, kde okrem iného uviedol, že po odhliadnutí od pocitového hodnotenia dôvodu
a preukázaného spôsobu jazdy obžalovaného, považuje za ťažké definovanie kritických (kolíznych)

situácii a hodnotenie ich vplyvu na možný následok prípadnej zrážky na zdravie a život osôb účastných
aktuálnej situácie a aj materiálnej škody, a teda určiť reálne následky konania obžalovaného, vrátane
tých dôvodne predpokladaných, je nemožné pre nedostatok reálnych dát a vstupov, tu sa súd stotožnil
s názorom prokurátora, že stíhaný trestný čin je svojou podstatou trestným činom ohrozujúcim, a teda
nie je vôbec smerodajným, že nebolo zrejmé, aký konkrétny následok mohol nastať. Smerodajným
totiž je, či konaním páchateľa bolo alebo nebolo spôsobené (vyvolané) alebo zvýšené všeobecné

nebezpečenstvo, alebo sťažené jeho odvrátenie alebo zmiernenie, existenciu ktorého ohrozenia N.. L.
potvrdil. Pokiaľ obhajoba poukazovala na judikatúru, keď pre spáchanie trestného činu všeobecného
ohrozenia nestačí, keď páchateľovým konaním bola vytvorená len taká situácia, z ktorej by všeobecne
nebezpečný následok za určitých okolností a splnením ešte ďalších podmienok mohol vzniknúť (NS SR
č. 14/2002 - T 343), pričom Trestný poriadok vyžaduje pre odsúdenie fakty, o ktorých nie sú rozumné

pochybnosti, a nie hypotézy, v tomto smere súd dáva do pozornosti, že bolo znalecky ustálené, že jazda
obžalovaného ostatných účastníkov cestnej premávky priamo ohrozovala. To, že v konečnom dôsledku
nedošlo k samotnej kolízii, je plne súladné s podstatou stíhaného trestného činu všeobecného ohrozenia
ako trestného činu ohrozujúceho. Ak by totiž ku kolízii došlo, jednalo by sa už o škodlivý následok, teda
nie len taký, ktorý hrozil.

Pokiaľ ide o hodnotenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia,
súd dospel k záveru, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, keď ako vodič s 30-
ročnou praxou podľa jeho vyjadrenia, musel vedieť, že spôsobom jeho jazdy môže ohroziť ľudí na živote
a zdraví, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie nespôsobí (že keď bude jazdiť v

koridore za sanitkou, resp. jej koridor bude sám vytvárať, nič sa ostatným účastníkom cestnej premávky
nemôže stať).

Ak obhajobné námietky súvisiace s (ne) naplnením subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu sa sústredili najmä v tvrdení, že zo strany obžalovaného išlo o „pozitívny skutkový omyl“,

do ktorého sa mal obvinený dostať tým, že ho vodič sanitky svedok Š. pustil pred seba, ktoré konanie
je pre vodiča netypické, toto bežne iný vodič sanitky pri jazde so sirénou a majákmi, teda vykonávajúci
služobný zásah, neurobí, k tomu sa žiadajú doplniť dve skutočnosti obhajobou zrejme opomenuté. V
prvom rade bolo v konaní znalecky ustálené, že nebezpečnejšou jazdou obžalovaného bola práve tá
za sanitkou, a teda, ak by aj obžalovaný skutočne konal v omyle (s čím však súd nie je stotožnený),

podľa jeho vlastného vyjadrenia tomu bolo až od momentu, kedy sanitku predišiel. Vtedy už však
podľa názoru súdu bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu (viď
odôvodnenie vyššie). Po druhé, ako už skôr súd naznačil, s obranou obžalovaného zakladajúcou sa na
jeho omyle, sa nestotožnil vôbec, považoval ju za spôsob obhajoby v snahe vyhnúť sa trestnoprávnemu
postihu. Táto obrana totiž nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, bola len tvrdená obžalovaným.

Naopak, z výpovede svedkov Š. H. T.. J., ako aj zo záznamu RZP je zrejmé, že sanitka spomalila a
zašla na okraj vozovky z dôvodov nerovností na vozovke, ktoré sa po krajnici lepšie obchádzali, čo
je evidentné aj zo záznamu RZP, kde je jasne viditeľné zakolísanie sa sanitky v momente prechodu
predmetných nerovností v rozhodnom čase. Čiže táto skutočnosť bola nielen tvrdená svedkami Š. H. T..
J., ale je bez akýchkoľvek pochybností potvrdená i záznamom RZP. Pokiaľ ďalej obhajoba v načrtnutom

smere teoretizovala, že z hľadiska práva platí, že pre spáchanie trestného činu z nedbanlivosti sa
vyžaduje zanedbanie povinnej miery opatrnosti, ktorá je daná iba v prípade kumulatívneho zanedbania
objektívnej miery opatrnosti (tzv. objektívne kritérium nedbanlivosti) a subjektívnej miery opatrnosti (tzv.
subjektívne kritérium nedbanlivosti) páchateľa, pričom vzhľadom na minimalizáciu rizík spojených s
jazdou obžalovaného, nemožno uvažovať o naplnení zložky zavinenia vo forme nedbanlivosti, pretože

obžalovaný dodržal subjektívnu mieru opatrnosti, s týmto názorom sa súd nestotožnil vôbec, pričom
odkazujenaužuvedenéohľadneznaleckýchzáverovtýkajúcichsavysokorizikovejjazdyobžalovaného.Obhajobné konštatácie týkajúce sa konania vodiča sanitky svedka Š., ktoré malo byť príčinou
vzniku omylu na strane obžalovaného, mocenských zásahov a „bulvarizácie“ celého prípadu, súd tieto
považoval za irelevantné vo vzťahu k posudzovaniu otázky viny, resp. neviny obžalovaného. Nebolo

totiž predmetom tohto trestného stíhania konanie vodiča sanitky svedka Š., jeho pohnútky a dôvody jeho
konanie (trestné stíhanie je vedené voči obžalovanému), nie je súd v tomto štádiu konania oprávnený
riešiť inštančný postup v prípravnom konaní a to, či je prípad prezentovaný v médiách alebo nie, nemá
žiaden vplyv na posudzovanie otázky viny, resp. neviny obžalovaného.

Prihliadnuc na všetky závery vyššie uvádzané bol obžalovaný súdom uznaný za vinného zo skutku
tak, ako je tento uvedený vo výroku rozsudku, ktorým obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil všeobecné
nebezpečenstvo a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením viacerých dôležitých
povinností uložených mu podľa §§ 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), 9 ods. 1, 10 ods. 1 veta prvá,
16 ods. 2, ods. 5 a 40 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (záver o porušení dôležitých
povinností vodiča na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vyplynul rovnako zo záverov

znalcov), ktorým obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd vychádzal z predpokladov podľa § 34
Tr. zák., pričom poukazuje najmä na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu

všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., kde trestná
sadzba podľa § 285 ods. 2 Tr. zák. je 6 mesiacov až 3 roky. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bola
u obžalovaného zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. teda že pred spáchaním
stíhaného skutku viedol riadny život, keď nebol trestne stíhaný, priestupkovo bol riešený len trikrát za
menejzávažnépriestupyanebolnegatívnehodnotenímestomPartizánske.Žiadnapriťažujúcaokolnosť

pritom u obžalovaného zistená nebola. Pri skúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo
preto potrebné vychádzať z pomeru 1:0 v prospech poľahčujúcich okolností a aplikujúc § 38 ods. 3 a
§ 38 ods. 8 Tr. zák. upraviť trestnú sadzbu uvedenú vyššie znížením jej hornej hranice o jednu tretinu,
teda vychádzať z trestnej sadzby 6 až 26 mesiacov. Prihliadnuc na všetky vyššie uvádzané skutočnosti
ako aj vo výroku tohto rozsudku uvedené ustanovenia Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest

odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil
(keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný) a obžalovanému určil skúšobnú
dobu tohto podmienečného odkladu 12 mesiacov. Z dôvodu závažnosti protispoločenského konania

obžalovaného (keď jazda obžalovaného bola znalecky charakterizovaná ako riziková, mimoriadne
nebezpečná) súd jednak aplikujúc vo výroku tohto rozsudku uvedené ustanovenia Trestného zákona
a jednak prihliadnuc na princíp generálnej prevencie trestného práva ako takého obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti dlhšieho trvania, a to v hornej polovici zákonného rozpätia 6 rokov. Takto uložený
trest považoval za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a výchovu

obžalovaného k tomu, aby dobudúcna viedol riadny život.
z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením viacerých dôležitých povinností uložených mu podľa §§ 3 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
písmeno b), 9 odsek 1, 10 odsek 1 veta prvá, 16 odsek 2, odsek 5 a 40 odsek 8 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.