Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 76Cb/143/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1099897808
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1099897808.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: AKUS, a.s.,
Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36 617 946, v 2. rade: JUDr. Ján Polomský, advokát, Miletičova
21, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát
Dolná Nitra, so sídlom vo Veľkom Cetíne v konkurze, IČO: 00 198 862, obaja práv. zast.: Consilior
Iuris s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: AGROPAN, s.r.o., Hlavná 269, 951 52
Slepčany, IČO: 34 134 034, práv. zast.: JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., Pluhová 5, 831 03
Bratislava, o neúčinnosť právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred Krajským súd v Bratislave je vedené konanie 76Cb/143/1999.

2. Pred KS v Bratislave prebiehalo ďalšie konanie 68Cbi/22/2000.
3. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 76Cb/143/1999-107 zo dňa 4.10.2000 veci vedené na KS
BA 76Cb/143/1999 a 68Cbi/22/2000 spojil na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp.zn.

76Cb/143/1999.

4. KS BA svojim rozsudkom č.k. 76Cb/143/1999-326 zo dňa 8.4.2016 žalobu zamietol v celom rozsahu
a žalobcom v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 869,74
eur. NS SR uznesením č.k. 5Obo/25-2016-381 zo dňa 15.6.2017 rozsudok KS v Bratislave zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 5Obo/25/2016-381 zo dňa 15.6.2017 uviedol, že napadnuté
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj
uvedenie, prečo súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré strany sporu navrhovali. V rozhodnutí sa súd
odvoláva na ust. § 15 ods. 4 písm. c) ZKV avšak skutkové zistenia, či išlo alebo nešlo o kapitálové alebo
personálne prepojenie (Ing. Š. C. I. O.. I. P.) v čase, kedy sa uskutočnil odporovaný právny úkon a z
toho vyplývajúci právny záver, z obsahu rozhodnutia vôbec nevyplýva.

6. Na základe Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020 bol spis v oddelení po JUDr. Viere
Šebestovej pridelený na vybavenie JUDr. Tatiane Pastierikovej a členkám senátu JUDr. Elene Kúšovej
a JUDr. Beate Trandžíkovej. Na základe dodatku č.6 k Rozvrhu práce na rok 2020, po odchode JUDr.
Beaty Trandžíkovej do dôchodku, ďalšou členkou senátu je JUDr. Marta Šašinková.7. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) vec opätovne prerokoval, vykonal dokazovanie výsluchom
zástupcov účastníkov, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 290/96; uznesením

Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-3K/290/1996-682; veriteľským zväzkom č. 1, č. 226; konkurzným
spisom úpadcu sp.zn. Z-2-3K 290/1996; výpisom z listu vlastníctva č. 1078; Uznesením zo zasadnutia
Predstavenstva PD Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne zo dňa 21.08.1995; kúpnymi zmluvami
č. V 1368/96, V 1369/96, V 1370/96, V 1371/96, V 1372/96 zo dňa 06.05.1996; kúpnou zmluvou č.
29/EP/94 zo dňa 01.07.1994; Dohodou o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených

osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva, ktorú Ing. Š. C. uzavrel s úpadcom dňa 02.12.1995 o
vydaní nehnuteľného majetku družstva v sume 61.329,74 eur (1.847.620,- Sk), hnuteľného majetku v
sume 136.334,06 eur (4.107.200,- Sk) a pohľadávok v sume 95.192,98 eur (2.867.784,- Sk) na základe
prevzatého dlhu úpadcu, ktorý mal voči oprávneným osobám za ich majetkové podiely vyplývajúce zo
zákona č. 42/1992 Zb. a vyrovnacie podiely členov družstva vyplývajúce zo Stanov družstva; dodatok
č. 1 k Dohode prebral všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody zo dňa 02.12.1995 žalovaný a

to dňom 01.03.1996; výpisom účastníkov z obchodného registra; spismi Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 76Cb/145/1999, 68Cbi/68/2000 a 66Cbi/63/ a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 290/96 zo dňa 22.08.1997 bol
vyhlásený konkurz na majetok Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra so sídlom vo
Veľkom Cetíne, IČO: 00 198 862.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K/290/1996-682 zo dňa 20.6.2017 bol za správcu
konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalobcu v 2. rade ustanovený JUDr. Ján Polomský, advokát, Miletičova
21, Bratislava.

8. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu 5Obo/14/2015, ktorý zároveň poukazuje na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obo/70/2011-373 a 3Obo/71/2011-203, (ide o obdobnú vec v konaní
76Cb/145/1999) súd na danú problematiku aplikoval zákon č.328/1991 o konkurze a vyrovnaní (ďalej
len ZKV) účinný od 1.2.1998.

9. Podľa § 15 ods. 1 zák č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), konkurzný veriteľ

alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak
ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi
právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred
začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy.

11. Podľa ods. 4 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a

ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom;
b) osobou blízkou 4) osobe uvedenej v písmene a);
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

12. Podľa § 16 ods.4 právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je
voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov

majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. Po zrušení a vrátení rozhodnutia súdu prvej inštancie Najvyšším súdom SR č.k. 5Obo/25/2016-381
súd nariadil pojednávanie na 23.9.2020. Na pojednávaní PZ žalovaného uviedol, že žalobcoviaopakovanie tvrdia skutočnosti, ktoré v zmysle ZKV po celý čas konania nepreukázali. Nepreukázali
základ žaloby, podľa ktorej uplatňujú nárok, nepreukázali konkrétne zníženie majetku dlžníka a ani to, že
právne úkony, ktorým odporujú sú práve tými úkonmi, ktorými bola ukrátená majetková podstata úpadcu

a súčasne, že týmito úkonmi niečo nezákonným spôsobom ušlo z majetku dlžníka a teda, že veriteľ
nemôže dosiahnuť svoje uspokojenie z majetku dlžníka z dôvodu existencie práve ním označených
a odporovaných právnych úkonov. Podľa žalovaného až po splnení zákonnej dôkaznej povinnosti
žalobcov nastupuje dôkazná povinnosť žalovaného, avšak napriek tomu v konaní preukázali podstatné
súvisiace skutočnosti ako to vyplýva z obsahu spisu.

14. PZ žalobcov k vyjadreniu PZ žalovaného uviedol, že nikdy netvrdili, že právne úkony, ktorých
odporovateľnosti sa domáhajú boli protizákonné. Odporovateľnými právnym úkonmi sa zmenšili aktíva
úpadcu, t.z. jeho plusový majetok. Ak by nebolo prišlo k týmto úkonom, bol by tento majetok spadal
do masy konkurznej podstaty.

15. Sporové strany na pojednávaní dňa 23.9.2020 nežiadali, aby boli dôkazy vykonané ich čítaním,
potvrdili, že obsah spisu je im známy. Žalobcovia navrhli pripojiť súd dal pripojiť konkurzný spis sp.zn.
Z-2-3K 290/1996, oboznámil sa so sporom 76Cb/145/1999 a vypočul predchádzajúceho SKP JUDr.
Gogu k otázke nesprávne vedeného účtovníctva a k existencii ešte väčšieho predĺženia úpadcu.

16. Žalovaný žiadal, aby sa súd oboznámil s právoplatnými spismi vedenými na KS BA 68 Cbi/68/2000
a 66Cbi/63/2000, z ktorých vyplýva, že žalovaný splnil svoj záväzok vyplývajúci z uznesenia PD z 21.
augusta 1995 a osobám poskytol plnenie, ktoré priali.

17. Súd si dal pripojiť spisy Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 76Cb/145/1999, 68Cbi/68/2000 a

66Cbi/63/2000 a oboznámil sa s ich obsahom. Tiež si dal pripojiť konkurzný spis sp.zn.Z-2-3K 290/1996.
Súd v zmysle § 204 CSP dokazovanie listinami ich čítaním nevykonal, nakoľko sporové strany potvrdili,
že obsah spisov je im známy. Súd vypočutie JUDr. Júliusa Gogu nepripustil, nakoľko na posúdenie
predĺženia úpadcu má dostatok písomných dôkazov. Žalovaný k úmyslu, ktorý sa predpokladá vzhľadom
na personálne prepojenie, ktoré žalobcovia uviedli, v prípade, že súd bude považovať za dôvodné túto

skutočnosť preukazovať, navrhol vypočuť p. Ing. C. a p. Ing. P., teda osoby, ktoré spĺňajú zákonný
predpoklad personálneho prepojenia. Nakoľko súd mal túto otázku vyriešenú vypočutie Ing. C. a p. Ing.
P. nepripustil. Ich výpoveď by preto bola bezpredmetná. Z obsahu spisu sp.zn. 66Cbi/63/2000 súd zistil,
že žalovaný uhradil do pokladne PD pri podpise zmlúv súdne poplatky, daň z prevodu nehnuteľností pre
všetky zmluvy a majetkové a vyrovnacie podiely v prospech oprávnených osôb (č.l. 24,118-246,247-261

spisu KS BA sp.zn. 66Cbi/63/2000).

18. Súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania sp.zn. 76Cb/143/1999 je nárok žalobcu 1/, ktorý
žiada určiť: I. že právne úkony - kúpne zmluvy zo dňa 6.5.1996 označené ako V-1368/96, V-1369/96,
V-1370/96, V-1371/96, V-1372/96 ako aj Dohoda o vydaní majetku družstva na majetkové podiely

oprávnených osôb a vyrovnávacieho podielu členov družstva zo dňa 2.12.1995 a jej dodatok č.1 z
1.3.1996, ktorými bol žalobca ukrátený o čiastku 414.867,16 eur (12.498,288.-Sk), sú voči konkurzným
veriteľom právne neúčinné. II. Všetko o čo sa majetok dlžníka týmito odporovateľnými úkonmi ukrátil
sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podaním zo dňa
7.10.20105 -č.l. 257 žalobca 1/ špecifikoval v bode II. majetok, ktorý chce vrátiť do konkurznej podstaty

t.j. nehnuteľnosti, hnuteľný majetok a ak to nie je možné zaplatiť finančnú hodnotu, ktorá nie je v súhrne
špecifikovaná.

19. V konaní 68Cbi/22/2000 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým je žalovaný
v prospech konkurznej podstaty vrátiť všetko, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi- kúpnymi

zmluvami zo dňa 6.5.1996 označené ako V-1368/96, V-1369/96, V-1370/96, V-1371/96, V-1372/96 ako
aj Dohodou o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnávacieho
podielu členov družstva zo dňa 2.12.1995, vydaním hnuteľného majetku v sume 136.334,06 eur
(4.107.200,- Sk) kúpnopredajnou zmluvou č. 29/EP/94 zo dňa 1.7.1994, ktorou došlo k prevodu majetku
družstvanapredchodcužalovanéhoSHRIng.ŠtefanaC.apodľadodatkuč.1z1.3.1996nažalovaného.

Týmito právnymi úkonmi došlo k zníženiu majetku dlžníka v celkovej sume 740.236,51 eur (22.305.889,-
Sk). Ak to nie je možné, žiada zaplatiť do KP úpadcu sumu 74.023.65,06 eur (22.300.365,- Sk) s 18%
úrokom z omeškania.20. Súd konštatuje, že bola dodržaná hmotnoprávna i procesnoprávna lehota na podanie žaloby
okrem uplatneného nároku neúčinnosti kúpnopredajnej zmluvy č. 29/EP/94 zo dňa 1.7.1994, kde je
nárok premlčaný. V danom prípade ide o posúdenie lehoty vyplývajúcej z § 15 ods.4 ZKV, ktorá

je hmotnoprávnou podmienkou na úspešnosť takejto žaloby a súd jej dodržanie skúma z úradnej
povinnosti. Musí ísť o právny úkon, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu
medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a
b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Z tohto dôvodu súd
konštatuje, že nárok na odporovateľnosť kúpnopredajnej zmluvy č.29/EP/94 zo dňa 1.7.1994 vzhľadom

na účinky vyhlásenia konkurzu, ktoré nastali vyvesením uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej
tabuli súdu dňa 22.8.1997 je premlčaný. Pokiaľ ide o právne úkony uskutočnené dňa 2.12.1995 a
6.5.1996, žaloba v konaní 76Cb/143/1999 bola podaná dňa 17.3.1998 a v konaní 68Cbi/22/2000 dňa
25.2.2000. Žaloby boli podané včas a nároky žalobcov nie sú premlčané.

21. K námietke žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu v 1.rade, nakoľko sa v konkurznom

spise nenachádzajú notárske zápisnice, ktoré by svedčili o tom, že reťaz postupovania pohľadávky,
uplatnenej pôvodným konkurzným veriteľom až po terajšieho žalobcu v 1.rade bola uskutočnená
zákonným spôsobom, súd poukazuje na uznesenie NS SR 5Obo/14/2015 zo dňa 30.3.2017, ktorým
bolo zrušené a vrátene na ďalšie konanie rozhodnutie KS BA č.k. 76Cb/145/1999-538 zo dňa 7.11.2014
v obdobnej veci. V uvedenom uznesení Najvyšší súd konštatoval, že postúpenie pohľadávky bolo

vykonané spôsobom, ako to vyžadovalo ust. §7 ods.4 ZKV platnom v čase uzavretia jednotlivých zmlúv
o postúpení pohľadávky žalobcu v 1.rade (od 1.1.2005 sa nevyžadovala forma notárskej zápisnice pre
zmluvu o postúpení pohľadávky počas konkurzu).

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaný, a

preto navrhol, aby súd žaloby žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. Nedostatok pasívnej legitimácie v tomto
spore namietal žalovaný z nasledovných dôvodov:
V súlade s ustanoveniami §§ 765 a 766 Obchodného zákonníka (ďalej iba Obch. zákonník) a zákona č.
42/1991 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej iba zákon č. 42/1991 Zb. ) sa dlžník, ktorý ako právny subjekt

vznikol pred nadobudnutím účinnosti Obch. zákonníka, t.j. pred 01.01.1992, premenil/transformoval
na družstvo v súlade s jeho vyššie cit. ustanoveniami, ako aj príslušnými ustanoveniami
zákona č. 42/1991 Zb. Podľa zákona č. 42/1991 Zb. bol dlžník v súvislosti s vyššie uvedenou premenou/
transformáciou povinný vysporiadať sa tiež s problematikou majetkových podielov oprávnených osôb na
transformovanom družstve; súpis týchto majetkových podielov overený audítorom, tvoril neoddeliteľnú

prílohu schváleného transformačného projektu dlžníka.

23. Právna úprava družstva, obsiahnutá v §§ 221 - 260 Obch. zákonníka, definuje tiež pojem
"vyrovnacieho podielu", ako majetkového nároku bývalého člena družstva, ktorého členstvo zaniklo
za trvania družstva z akéhokoľvek dôvodu, prípadne nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva.

Spôsob výpočtu tohto vyrovnacieho podielu a jeho úhrady je upravený v §§ 233 - 234 Obch. zákonníka,
pokiaľ stanovy družstva túto otázku neupravujú inak. V prípade úpadcu je spôsob výpočtu vyrovnacieho
podielu uvedený v stanovách úpadcu zo dňa 08.12.1992, v znení Doplnku schváleného na členskej
schôdzi úpadcu v dňoch 29. 03.-31.03.1995, a to v čl. 20 stanov. Osoby, ktoré mali voči úpadcovi nárok z
titulu majetkového podielu, prípadne vyrovnacieho podielu, uzavreli s právnickými osobami a fyzickými

osobami - samostatne hospodáriacimi roľníkmi v súlade s § 524 a nasl. Obč. zákonníka zmluvy
o odplatnom postúpení pohľadávok.

24. Vychádzajúc z obsahu týchto jednotlivých zmlúv, oprávnené osoby v postavení postupcov
postúpili týmto právnickým osobám a fyzickým osobám - samostatne hospodáriacim roľníkom

v postavení postupníkov svoje pohľadávky, ktoré mali voči dlžníkovi z titulu svojho nároku buď na
majetkový alebo vyrovnací podiel za odplatu, ktorú sa tieto subjekty zaviazali oprávneným osobám
uhradiť za podmienok, t.j. spôsobom a v lehote, bližšie dohodnutých v týchto zmluvách.

25. V nadväznosti na uzavreté zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, rozhodlo predstavenstvo

dlžníka prijatím uznesenia zo dňa 21.08.1995, že tým subjektom, t.j. právnickým osobám a fyzickým
osobám - samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorým oprávnené osoby odplatne postúpili svoje
pohľadávky, ktoré mali voči dlžníkovi z titulu svojich nárokov na majetkové a vyrovnacie podiely,
vydá dlžník svoj majetok do výšky prevzatých dlhov; týmito dlhmi boli vlastne záväzky dlžníka vočioprávneným osobám z titulu vysporiadania ich nárokov na majetkové a vyrovnacie podiely, ktoré sa
zaviazli tieto subjekty vysporiadať práve spôsobom, dohodnutým v jednotlivých zmluvách o odplatnom
postúpení pohľadávok.

26. Vychádzajúc z bodu A/2 uznesenia zo dňa 21.08.1995, kde sú tieto právnické osoby a fyzické
osoby - samostatne hospodáriaci roľníci presne špecifikované, žalovaný takýmto subjektom nebol a ani
nemohol byť a v nadväznosti na toto prijaté uznesenie taktiež nebola a ani s ním nemohla byť uzatvorená
Dohoda, pretože v tom čase (t.j. 21.08.1995 a tiež 02.12. 1995) žalovaný ako právnická osoba vôbec

neexistoval. Podľa údajov vo výpise z obeh. registra, žalovaný vznikol až dňa 29.01.1996. To znamená,
že až týmto dňom počnúc, t.j. 29.01.1996, nadobudol žalovaný právnu subjektivitu. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, podstatnou právnou skutočnosťou, preukazujúcou opodstatnenosť vznesenej námietky
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore je, že žalovaný ako právnická osoba/
právny subjekt v čase právneho úkonu dlžníka. t.j. prijatia jeho rozhodnutia o spôsobe vysporiadania
nárokov oprávnených osôb na majetkové a vyrovnacie podiely, formou uznesenia zo dňa 21.08.1995

a v nadväznosti na to ďalšieho právneho úkonu - uzavretia jednotlivých Dohôd zo dňa 02.12.1995,
a teda aj Dohody uzavretej s Ing. C., SHR, na ktorú sa žalobca v žalobe odvoláva, prostredníctvom
ktorých sa vyššie cit. rozhodnutie dlžníka malo realizovať, vôbec neexistoval. Prijatím uznesenia zo
dňa 21.08.1995, rozhodol teda dlžník o vysporiadaní nárokov oprávnených osôb na majetkové podiely
podľa zákona č. 42/1991 Zb. a bývalých členov družstva na vyrovnacie podiely podľa jeho stanov, a to

jednak podľa bodu A/1 a A/2 uznesenia zo dňa 21.08.1995, ako aj priamym odovzdaním hnuteľných
vecí a nehnuteľnej veci, a tiež aj poskytnutím služieb a prác oprávneným osobám, uvedeným v bode
A/4 uznesenia zo dňa 21.08.1995. Samotná realizácia prijatého uznesenia dlžníka, konkrétne bodu A/1
a A/2, sa uskutočnila uzatvorením Dohôd s jednotlivým subjektmi, uvedenými v bode A/2 uznesenia zo
dňa 21.08.1995, t.j. s právnickými osobami a fyzickými osobami - samostatne hospodáriacimi roľníkmi

dňa02.12.1995,označenýchako"Dohodyovydanímajetkudružstvanamajetkovépodielyoprávnených
osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva." (ďalej iba "Dohoda /Dohody"). Podľa týchto Dohôd sa
dlžník na jednej strane zaviazal odovzdať týmto subjektom jednak hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci a
postúpiť im tiež niektoré svoje pohľadávky, a tieto subjekty na strane druhej, sa zaviazali v hodnote tohto
majetku,t.j.hnuteľnýchanehnuteľnýchvecí,akoajpohľadávok,prevziaťavysporiadaťdlhdlžníka,ktorý

mal tento voči oprávneným osobám z titulu ich nevysporiadaných nárokov na majetkové a vyrovnacie
podiely. Čo sa týka odovzdania nehnuteľných vecí a s tým spojeného prevodu vlastníckeho práva k
nim na nové subjekty, t.j. subjekty uvedené v bode A/2 21.08.1995 uznesenia, bolo toto odovzdanie
v Dohodách podmienené usporiadaním vlastníckych vzťahov dlžníka k týmto nehnuteľnostiam na
príslušnom katastrálnom úrade. Následne, t.j. po vybavení žiadosti dlžníka ohľadne usporiadania jeho

vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam na príslušnom katastrálnom úrade, boli vo veci
prevodu nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v prílohách k jednotlivých Dohodám a v nadväznosti na
ustanovenie čl. II. týchto Dohôd, uzavreté kúpne zmluvy medzi dlžníkom a subjektmi uvedenými v bode
A/2 uznesenia a následne, rozhodnutiami Okresného úradu v Nitre, odbor katastrálny, boli povolené
vklady vlastníckeho práva týchto subjektov k predmetným nehnuteľnostiam do príslušného katastra

nehnuteľností. Žalovaný konštatoval, že postup dlžníka, t.j. jeho rozhodnutie o spôsobe vysporiadania
nárokov oprávnených osôb na majetkové a vyrovnacie podiely, prijaté uznesením zo dňa 21.08.1995
v nadväznosti na zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, uzavretých medzi oprávnenými osobami
a subjektmi, ktoré sa následne realizovalo uzatvorením vyššie uvedených Dohôd medzi dlžníkom a
subjektmi, uvedenými v bode A/2 cit. uznesenia, a v nadväznosti na tieto Dohody tiež uzatvorením

príslušných kúpnych zmlúv ohľadne prevodu nehnuteľného majetku, nebol v žiadnom prípade v
rozpore s cit. zákonom a stanovami dlžníka. Práve naopak, týmto postupom, t.j. vyššie uvedenými
jednotlivýmiprávnymiúkonmi,bolavyriešenájednakpovinnosťdlžníkavovecivysporiadaniazákonných
nárokov oprávnených osôb na majetkové podiely, ktorá mu vyplynula zo zákona č. 42/1991 Zb., súpis
ktorých musel byť súčasťou samotného transformačného procesu dlžníka, ako aj povinnosť vo veci

vysporiadania nárokov na vyrovnacie podiely, a tiež aj otázka stratovej výroby dlžníka a zamestnanosti.
Žalovaný ďalej konštatoval, že jedným zo subjektov, s ktorým uzavreli niektoré oprávnené osoby zmluvy
o odplatnom postúpení pohľadávok bol aj Ing. Štefan C., samostatne hospodáriaci roľník (v ďalšom
texte "Ing. C.o, SHR"), s ktorým uzavrel dlžník Dohodu zo dňa 02.12.1995. Dlžník sa zaviazal vydať
Ing. C., SHR svoj majetok vo výške 292.863,44 eur (8.822.804,- Sk) z dôvodu, že Ing. C., SHR prevzal

jeho dlh, ktorý mal dlžník z titulu nevysporiadaných nárokov na majetkové a vyrovnacie podiely tých
oprávnených osôb, s ktorými uzavrel Ing. C., SHR zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok. V danom
prípade išlo o 133 oprávnených osôb, ktorých nároky na majetkové a vyrovnacie podiely voči dlžníkovi,
predstavovali spolu sumu 292.863,44 eur (8.822.804,- Sk). Majetkom, ktorý sa zaviazal vydať dlžník Ing.C., SHR, boli jednak nehnuteľné veci v účtovnej hodnote spolu vo výške 61.329,74 eur (1.847.620,- Sk),
bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k Dohode, ďalej hnuteľné veci v účtovnej hodnote spolu 136.334,06
eur (4.107.200,- Sk), bližšie špecifikované v prílohách č. 2, 2-2, 2-3 k Dohode a pohľadávky dlžníka

voči Ing. C., SHR spolu v sume 95.192,98 eur (2.867.785,- Sk), bližšie špecifikované v prílohe č. 3 k
Dohode. Dňa 01.03.1996 došlo k podpísaniu Dodatku č. 1 k Dohode zo dňa 02.12.1995, uzavretej medzi
dlžníkomaIng.C.,SHR,podľaktoréhožalovanýprevzalodIng.C.,SHRvšetkyprávaapovinnosti,ktoré
tomuto vyplynuli z predmetnej Dohody, uzavretej v nadväznosti na uznesenie predstavenstva dlžníka
zo dňa 21.08.1995. Žalovaný vo veci tohto právneho úkonu - uzavretia Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.1996

k Dohode zo dňa 02.12.1995, na ktorý sa žalobcovia vo svojich žalobách taktiež odvolávajú a považujú
ho za právny úkon dlžníka, ktorým získal žalovaný prospech, konštatoval, že týmto právnym úkonom
prevzal v postavení právneho nástupcu Ing. C., SHR, od menovaného, a nie teda od dlžníka, práva a
povinnosti, ktoré vyplývali pôvodne pre Ing. C., SHR z Dohody zo dňa 02.12.1995 uzavretej medzi Ing.
C., SHR a dlžníkom. Odovzdanie nehnuteľného majetku a s tým spojený prevod vlastníckeho práva na
subjekty, s ktorými uzavrel dlžník dňa 02.12.1995 príslušné Dohody v nadväznosti na prijaté uznesenie

zo dňa 21.08.1995 bolo podľa čl. II. cit. Dohôd podmienené usporiadaním vlastníckych
vzťahov dlžníka k týmto nehnuteľnostiam na príslušnom katastrálnom úrade. Až
okamihom vybavenia žiadosti dlžníka vo veci usporiadania jeho vlastníckych vzťahov k predmetným
nehnuteľnostiam zo strany príslušného katastrálneho úradu, mohol dlžník v postavení predávajúceho
pristúpiť k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv s jednotlivými subjektmi v postavení kupujúcich v

súlade s čl. II. Dohody zo dňa 02.12.1995 a následne podať návrh na zápis vlastníckych práv k týmto
nehnuteľnostiam v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z.z. Vzhľadom k tomu, že
žiadosť dlžníka vo veci vybavenia vlastníckeho listu k nehnuteľnostiam bola zo strany príslušnej Správy
katastra v Nitre vybavená v čase, keď zmluvným partnerom dlžníka podľa vyššie uvedeného Dodatku
č. 1 k predmetnej Dohode bol už žalovaný, ako právny nástupca Ing. C., SHR, kúpne zmluvy vo veci

prevodu týchto nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v prílohe č. 1 k Dohode zo dňa 02.12.1995, mohli
byť platne uzavreté len medzi dlžníkom v postavení predávajúceho, ako vlastníka týchto nehnuteľností
a žalovaným, v postavení kupujúceho, ako právnym nástupcom Ing. C., SHR. Tieto kúpne zmluvy vo
veci prevodu nehnuteľného majetku dlžníka, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú vlastne právnymi úkonmi,
ktorými sa realizovalo v súlade s čl. II. Dohody zo dňa 02.12.1995, uzavretej medzi dlžníkom a Ing. C.,

SHR, odovzdanie nehnuteľného majetku, t.j. splnenie povinnosti dlžníka, ku ktorej sa tento v predmetnej
Dohode zaviazal a zároveň tiež aj rozhodnutie dlžníka, prijaté uznesením zo dňa 21.08.1995 o spôsobe
vysporiadania nárokov oprávnených osôb na majetkové a vyrovnacie podiely. Týmto postupom, t.j.
uzavretím príslušných kúpnych zmlúv vo veci prevodu predmetných nehnuteľností medzi dlžníkom a
žalovaným, na ktoré sa žalobca odvoláva a v nadväznosti na tieto kúpne zmluvy, podaním návrhov na

vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v súlade s príslušnými ustanoveniami katastrálneho
zákonanapríslušnýkatastrálnyúrad,moholdlžníksplniťsvojupovinnosť,vyplývajúcumuzčl.II.Dohody
zo dňa 02.12.1995 v znení Dodatku č. 1 k nej zo dňa 01.03.1996, uzavretú pôvodne s Ing. C., SHR, teraz
už voči právnemu nástupcovi menovaného, t.j. voči žalovanému. Na základe uvedeného, žiada, aby
súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol, alebo aby konajúci súd žalobu žalobcu

v plnom rozsahu zamietol, pretože právne úkony, na ktoré sa žalobcovia v žalobách odvolávajú, t.j.
Dohodu zo dňa 02.12.1995, uzavretú medzi dlžníkom a Ing. C.Ň., SHR v nadväznosti na rozhodnutie
dlžníka, prijaté uznesením zo dňa 21.08.1995, ďalej Dodatok č. 1 z 01.03.1996 k tejto Dohode, ako aj
jednotlivé kúpne zmluvy na ňu nadväzujúce, a tiež kúpna zmluva zo dňa 01.07.1994, nie sú v žiadnom
prípade takými právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné podľa § 15 a § 16 zákona č. 328/1991 Z.z. s

úspechom odporovať. Dňa 01.03.1996 došlo k podpísaniu Dodatku č. 1 k Dohode zo dňa 02.12.1995,
uzavretej medzi dlžníkom a Ing. C., SHR, podľa ktorého žalovaný prevzal od Ing. C., SHR všetky
práva a povinnosti, ktoré tomuto vyplynuli z predmetnej Dohody, uzavretej v nadväznosti na uznesenie
predstavenstva dlžníka zo dňa 21.08.1995.

27. Žalobca ďalej vo vyjadrení zo dňa 22.06.2015 poukázal na právoplatne skončené konanie vedené
pod sp. zn. 75Cb/ 231/1999 rozsudkom zo dňa 26.11.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obo/70/2013 zo dňa 18.12.2014, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný nadobudol veci pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu právne
relevantným spôsobom. Ďalej poukázal na právoplatný rozsudok KS BA sp. zn. 66Cbi/63/2000, ktorým

bola vyslovená absolútna neplatnosť právnych úkonov - odstúpenie správcu konkurznej podstaty od
kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré sú predmetom týchto žalôb. Žalovaný poukazuje na
právoplatný rozsudok KS BA sp. zn. 66Cbi/76/2000 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Obo/3/2009 v spore o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov - odstúpení od kúpnychzmlúv správcu, kde bol žalobcom AGROVINOL, spol. s r.o., v ktorom súd vyslovil Dohodu o vydaní
majetku z 02.12.1995, uzavretú v nadväznosti na uznesenie predstavenstva úpadcu zo dňa 21.08.1995
a na zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj uzavreté kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností za platné

právne úkony. Zároveň poukázal na právoplatne ukončený súdny spor vedený na KS BA pod sp. zn.
68Cbi/24/2000 o neúčinnosti právneho úkonu, v ktorom bola žalovaná spoločnosť AGROVINOL spol.
s r.o. Žalobu správcu konkurznej podstaty úpadcu tunajší súd zamietol a Najvyšší súd SR rozsudok
tunajšieho súdu potvrdil; tento spor sa týkal neúčinnosti právneho úkonu a takisto tam išlo o Dohodu
o vyrovnaní majetku zo dňa 02.12.1995, ktorej neúčinnosti sa dovolávajú žalobcovia aj v tomto konaní

a tiež jednotlivých kúpnych zmlúv.

28. K námietke žalovaného, že v spore nie je pasívne legitimovaný súd dodáva, že na základe Dohody
o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov
družstva zo dňa 2.12.1995 bol Ing. C. SHR vydaný nehnuteľný, hnuteľný majetok družstva a pohľadávky
v celovej výške 292.863,44 eur (8.822.604,-Sk). Podľa žalovaného v čase uskutočnenia právneho

úkonu dlžníka žalovaný neexistoval vznikol až 29.1.1996. Preto, podľa žalovaného, nie je žalovaný v
tomto spore pasívne legitimovaný. Súd konštatuje, že v zmysle §16 ods.2 ZKV účinného od 1.2.1998
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá má z odporovateľného právneho
úkonu prospech, čo bude v zásade druhý účastník právneho vzťahu z úkonu, ktorý dlžník vykonal a

celkom výnimočne tretia osoba. Majetkové riziko pri odporovateľnom právnom úkone nenesie dlžník,
ale druhý účastník právneho vzťahu alebo tretia osoba. Tretia osoba môže byť pasívne legitimovaná
za predpokladu, že jej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich
predchodcovi, to znamená odporovacie dôvody pod ods. 2 až 6 §15. Nakoľko dodatkom č.1 k Dohode
dňa 1.3.1996, všetky práva a povinnosti prešli na žalovaného, z odporovateľného právneho úkonu

dlžníka mal prospech žalovaný, ktorý je v spore pasívne legitimovaný.

29. K námietke žalovaného týkajúcej sa obsahu žaloby a petitu žalovaného v 2. rade súd poukazuje na
uznesenie NS SR 5Obo/14/2015 zo dňa 30.3.2017 a č.k. 3Obo/29/2010-122 zo dňa 26.1.2011, kde bola
táto otázka riešená. Zo záhlavia žaloby vyplýva, že táto je označená ako žaloba o odporovanie právnych

úkonov dlžníka a z čl. IV. žaloby je zrejmé, že je v nej uvedené, že žalobca v súlade s §15 ods.1, §16
ods.1 ZKC odporuje právne úkony v bode IV. žaloby ako právne neúčinné. Je preto potrebné žalobu
posudzovať podľa jej obsahu a nie len podľa petitu. Nárok žalobcu v 2.rade je odporovacou žalobou.

30. Žalobcovia ďalej preukázali, že PD Ing. P. I. O.. C.P. boli v čase uskutočnenia odporovacieho

právneho úkonu Dohody o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a
vyrovnávacieho podielu členov družstva zo dňa 2.12.1995 predsedom (Ing. P.) a podpredsedom (Ing. C.)
a po vzniku spoločnosti AGROPAN, s.r.o. boli jej spoločníkmi aj konateľmi s majetkovou účasťou obaja
po 25%. Bolo teda preukázané personálne prepojenie medzi úpadcom a žalovaným v zmysle § 15 ods. 4
písm. c) ZKV, pričom uzatvorenie Dohody o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených

osôb a vyrovnávacieho podielu členov družstva zo dňa 2.12.1995 s Ing. C. bol len medzičlánok. Teda
úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že predstavenstvo malo 15
členov a Ing. C. nemohol ovplyvniť jeho rozhodovanie.

31. Súd sa oboznámil so spisom 76Cb/145/1999 ako aj z pripojených konkurzným spisom

Z-2-3K/290/06 pričom konštatuje, že žalobcovia zoznamom prihlásených konkurzných veriteľov spolu
s pohľadávkami splatnými ku dňu realizácie dlžníkových odporovateľných právnych úkonov preukázali,
že v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktoré odporujú, mali veritelia (ktorí si aj prihlásili pohľadávky
do konkurzu) pohľadávky voči PD vo výške 2.971.279,61 eur (89.512.769,70 Sk).

32. Súd ďalej zistil, že v Poľnohospodárskom družstve Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne -
úpadcu bola realizovaná transformácia v zmysle platných právnych predpisov, teda zák. č. 42/1992 Z.z.
o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách. PD Agrokombinát
Dolná Nitra sa transformovalo a osoby, ktoré mali voči úpadcovi pohľadávky, t.j. oprávnené osoby
postúpili na základe zmlúv o postúpení pohľadávok svoje pohľadávky právnickým, resp. iným osobám.

V rámci transformačného procesu, ktorý bol realizovaný v rokoch 1992 až 1993 získali oprávnené osoby
majetkové podiely. Oprávneným osobám boli v rámci transformácie družstva vydané sumárne listy,
teda súpis ich majetkových podielov, ktoré boli podkladom na vydanie osvedčenia a výške majetkových
podielov oprávnených osôb s presne uvedenou výškou ich majetkového podielu. Osoby, ktoré mali vočidlžníkovi (toho času úpadcovi) pohľadávky z titulu majetkového podielu zrušili v priebehu rokov 1994 až
1995 členstvo v družstve, podľa článku 20 bodu 5 a 6 Stanov družstva, aby získali finančné prostriedky.
PD Agrokombinát Dolná Nitra zvolalo predstavenstvo na 21.08.1995 s bodom programu - schválenie

výškyvydávanéhomajetkudružstva.Zozasadnutiapredstavenstvabolavyhotovenázápisnicač.5/1995
a následne bolo schválené Uznesenie zo zasadnutia predstavenstva z 21.08.1995, kde sa rozhodlo, že
postupníkom, teda aj Ing. Š. C. SHR vydá svoj majetok do výšky prevzatých dlhov voči oprávneným
osobám, a že predaj bude realizovaný v účtovných zostatkových hodnotách tak ako je vyššie uvedené.
V danom prípade išlo o 133 oprávnených osôb, ktorých nároky na majetkové a vyrovnacie podiely

voči dlžníkovi, predstavovali spolu sumu 292.863,44 eur (8,822.804,- Sk). Majetkom, ktorý sa zaviazal
vydať dlžník Ing. C., SHR, boli jednak nehnuteľné veci v účtovnej hodnote spolu vo výške 61.329,74 eur
(1.847.620,- Sk), bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k Dohode, ďalej hnuteľné veci v účtovnej hodnote
spolu 136.334,06 eur (4.107.200,- Sk), bližšie špecifikované v prílohách č. 2, 2-2, 2-3 k Dohode a
pohľadávky dlžníka voči Ing. C., SHR spolu v sume 95.192,98 eur (2.867.785,- Sk), bližšie špecifikované
v prílohe č. 3 k Dohode.

33. K realizácii uznesenia došlo uzatvorením dohôd z 2.12.1995 (dohody o vydaní majetku družstva
na majetkové podiely oprávnených osôb). Oprávnené osoby po zrušení členstva v družstve, postúpili
svoje pohľadávky z titulu majetkových podielov na Ing. Š. C., ktorý Dodatkom č.1 k „Dohode o vydaní
majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb vyrovnacieho podielu členov družstva“

zo dňa 1.3.1996 všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody postúpil na žalovaného.
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo strany podielnikov na žalovaného sa nachádzajú v súdnom spise
Krajského súdu sp.zn. 66Cbi/68/2000. V každom jednotlivom prípade boli vypracované písomné zmluvy
o odplatnom postúpení pohľadávok v súlade s ustanoveniami §§ 524-530 OZ. Na základe takto
uzavretýchzmlúvaDodatkuč.1k„Dohodeovydanímajetkudružstvanamajetkovépodielyoprávnených

osôb vyrovnacieho podielu členov družstva“ namiesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa) nastúpil do
trvajúceho záväzku nový veriteľ teda žalovaný, ktorý prevzal pohľadávky jednotlivých postupiteľov voči
dlžníkovi PD Agrokombinát Dolná Nitra na vydanie majetkového podielu pri zrušení ich členstva v PD
v ich plnej výške a zároveň sa zaviazal zaplatiť jednotlivým postupiteľom postúpené pohľadávky v plnej
výške.

34. Je nesporné, že v uvedených kúpnych zmluvách bol stanovený spôsob vysporiadania dohodnutej
kúpnej ceny za predaj a kúpu nehnuteľností tak, že prvú v zmluve určenú časť ceny zaplatí kupujúci
v hotovosti do pokladne družstva, ktorá bola určená na úhradu správnych poplatkov súvisiacich s
podaním návrhov kúpnych zmlúv na vklad do Katastra nehnuteľností. Druhú v zmluve presne určenú

časť ceny zaplatí kupujúci titulom dane z prevodu nehnuteľností a tretiu zostávajúcu sumu z dohodnutej
kúpnej ceny zaplatí kupujúci osobám, ktoré získali majetkové podiely v rámci transformácie družstva
v zmysle zák. č. 42/1992 Z.z.. Doklady o úhrade vyššie uvedených súm sa nachádzajú v súdnom
spise Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 66Cbi/63/2000. Súd sa s obsahom spisu oboznámil. Súd mal
teda za preukázané, že žalovaný za vydaný majetok vo výške 292.863,44 eur (8.822.604,-Sk) prevzal

záväzky PD Agrokombinát Dolná Nitra voči podielnikom z titulu nevysporiadaných nárokov na majetkové
a vyrovnacie podiely a celú hodnotu uhradil.

35.ZosúdnehospisuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.76Cb/145/1999bolopreukázanéajenesporné,
že výška pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia odporovacích právnych úkonov bola 2.971.279,62

eur (89.512.769,70 Sk). Taktiež bolo preukázané personálne prepojenie medzi úpadcom a žalovaným
(teda, že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá).

36. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právnych úkonov je, že žalobcovia musia preukázať
aj a) výšku pohľadávok, o ktoré boli veritelia ukrátení a b) aký majetok zostal, v čase uskutočnenia

odporovateľných právnych úkonov dlžníkovi na uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov.

37. Povinnosťou žalobcov je preukázať, že právnymi úkonmi dlžníka boli ukrátené vymáhateľné
pohľadávky veriteľov, ktorí si ich prihlásili do konkurzu, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok,
ktoré mali veritelia voči dlžníkovi už v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlžníkom.

Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil,
v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Aj keď právnymi úkonmi
dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetokdlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom nedošlo ku kráteniu
uspokojenia pohľadávky veriteľa.

38. K bodu a)
Podaním zo dňa 7.10.2015 žalobcovia špecifikovali svoj nárok tak, že žiadali vrátiť nehnuteľný, hnuteľný
majetok a pohľadávky do konkurznej podstaty a ak to nie je možné v prípade nehnuteľného majetku

žiada vrátiť čiastku, o ktorú boli veritelia ukrátení. Súd zistil a vyplýva to aj z predchádzajúceho
totožného sporu 76Cb/145/1999, že pri nehnuteľnom majetku žiadajú rozdiel medzi zostatkovou
účtovnou hodnotou nehnuteľností a znaleckými posudkami. Pri hnuteľnom majetku a pohľadávkach ide
o zostatkovú hodnotu.

39.Ktvdeniužalobcov(čovyplývajazpredchádzajúcehototožnéhosporu76Cb/145/1999),ževprípade

nehnuteľného majetku kúpna cena vo všetkých prípadoch bola nižšia, ako bola cena stanovená znalcom
a tým sa DP nevýhodne zbavilo majetku družstva v prospech subjektov, v ktorých mali majetkovú účasť
a tiež k tvrdeniu, že pokiaľ dlžník odpredal majetok za nižšiu cemu aká bola cena majetku ocenená
znaleckým posudkom, je zrejmé, že sa jeho majetok o rozdiel sumy ocenenej a odpredajom získanej,
zmenšil“ (uznesenie NS SR 3Obo/71/2011), súd dodáva, že aj keby predmetné nehnuteľnosti boli

predané za nižšiu cenu ako boli ocenené, to ešte neznamená, že hodnota prijatá za tieto nehnuteľnosti
bola nižšia ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania sporných právnych úkonov.

40. Súd považujel za nesporné, že znalecké posudky na nehnuteľný majetok museli byť vypracované
z dôvodu zavkladovania týchto nehnuteľností do katastra nehntueľností z dôvodu podania daňového

priznania z dane z prechodu a prevodu nehnuteľností. Keďže tieto znalecké posudky slúžili výlučne
na uvedený účel, nebola rozhodujúca cena stanovená znaleckými posudkami. V nadväznosti na
transformačný projekt PD, majetok, ktorý sa vydáva oprávneným osobám podľa §13 ods.2,3 zák. č.
42/1992 Zb. sa vydáva v naturálnej forme, pri oceňovaní majetku v takejto forme sa v zásade vydáva
a zúčtováva v takej forme, v akej bol ocenený v transformačnom projekte PD t.j. v zostatkovej účtovnej

hodnote. Znalecké posudky museli byť vypracované výlučne z dôvodu zavkladovania nehnuteľností
do katastra nehnutenľostí podľa vtedy platného zákona č. 162/1995 Zb. v platnom znení, ktorý stanovil
ako podmienku zavkladovania predloženie znaleckého posudku hlavne z dôvodu daňového priznania
z dane z prechodu a prevodu nehnuteľností. Preto nebola rozhodujúca cena stanovená znaleckými
posudkami. Platným cenovým predpisom na stanovenie úradnej ceny nehnuteľností bola v tom čase

Vyhláška Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov v
znení neskorších predpisov. Podľa tejto vyhlášky znalci zisťovali cenu nehnuteľností, ktorá bola potom
najnižším základom dané z prevodu, prechodu a darovania nehnuteľností a kataster z nej percentuálne
stanovoval správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti. Cena
zistenápodľatejtovyhláškyvšak neodrážalaskutočnúhodnotunehnuteľností.Od1.1.2004blapôvodná

vyhláška č. 465/1991 Zb. zrušená a platným cenovým predpisom sa stala vyhláška č. 82/2002 Z.z..

41. Súd vychádzal aj z Metodiky, ktorú predložil žalovaný v súdnom spise 76Cb/145/1999, podľa
ktorej „majetok, ktorý sa má vydať oprávneným osobám podľa §13 ods.2,3 a členom družstva ako
vyrovnací podiel aj v naturálnej hodnote, v akej bol ocenený v transformačnom projekte družsva. Rozdiel

vyplývajúci z odlišného ocenenia vydávaného majetku ovplyvňuje hospodársky výsledok družstva alebo
inej obchodnej spoločnsoti, ktorá prevzala záväzky voči oprávnených osobám z titulu ich majetkových
podielov. Navyše nie je prípustné meniť spôsob ocenenia majektu v účtovníctve v priebehu roka“. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol povinný nehnuteľný majetok odpredať minimálne
za znaleckú cenu. Zároveň súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.

1T 28/2002 zo dňa 3.9.2004 (spis sp.zn. 76Cb/145/1999), v ktorom súd poukázal na §33b ods.3
zák.č.264/1995 Zb., v zmysle ktorého ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom
viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku. Ak ide o
prevádzané veci, ktoré tvorili súčasť majetku družstva pri transformácii, cena týchto vecí je totožná
s cenou s akou sa tieto prevádzané veci zahrnuli do čistého imania družstva pri transformácii, ak

sa nedohodne inak. To znamená, že ak bol majetok resp. jeho hodnota zahrnutá do čistého imania
družstva v zostatkovej účtovnej hodnote, nebolo možné meniť túto zostatkovú účtovnú hodnotu v čase
realizácie právneho úkonu. Predaj nehnuteľností za zostatkovú účtovnú hodnotu nebol preto v rozporesozákonom.Vzostatkovejúčtovnejhodnoteboliodpredanýajhnuteľnýmajetok.Pohľadávkybolitaktiež
v súlade s ich účtovnou hodnotou.

42. Nakoľko nehnuteľnosti nemuseli byť predávané za znaleckú cenu, bolo úlohou žalobcov preukázať,
že kúpne ceny predmetných nehnuteľností nezodpovedali ich trhovej hodnote. Žalobcovia nepreukázali
za akú kúpnu cenu sa predávali nehnuteľnosti v katastrálnom území a že o kúpu v rozhodnom
období mali záujem aj iní záujemcovia ako kupujúci a ponúkli vyššiu kúpnu cenu, ako aj to, že
nehnuteľnosti bolo možné predať za cenu podľa znaleckého posudku. Súd podotýka, že v súčasnej

dobe už znaleckým posudkom by nebolo možné zistiť, akú trhovú hodnotu mali nehnuteľnosti v čase
uskutočnenia odporovacieho právneho úkonu, nakoľko nehnuteľnosti už nie sú v takom stave, v akom
boli odpredané. Cieľom PD bolo, aby osoby, ktoré mali voči PD pohľadávky z titulu majetkového
podielu a ktoré zrušili v rokoch 1994 a 1995 členstvo v družstve, získali v čo najkratšom čase
finančné prostriedky, čo sa aj podarilo. Žalobcovia nepreukázali výšku pohľadávok, o ktorú boli veritelia
odporovacími právnymi úkonmi ukrátení.

43. Hnuteľný majetok bol odpredaný v zostatkovej účtovnej hodnote, čo je v súlade so zák. č. zák. č.
563/1991 Zb. ako aj 42/1992 Zb.. Pohľadávky boli vyčíslené v zostatkovej hodnote.

44. K bodu b)

K preukázaniu, aký majetok zostal dlžníkovi, v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov, na
uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov, žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 7.10.2015 uviedli, že
ku dňu 31.12.1995 boli aktíva úpadcu vo výške 7.459.829,15 eur (224.734.813,-Sk) a výška záväzkov
bola 3.593.718,18 eur (108.264.354,-Sk), pričom k hnuteľnému majetku v hodnote 3.366.772,95 eur
(101.427.402,-Sk) bolo zriadené záložné právo v prospech VÚB, a.s. Ku dňu uzatvorenia odporovaných

právnych úkonov malo PD majetok, z ktorého mohli uspokojiť veriteľov v hodnote 4.048.813,28 eur
(121.974.549,-Sk). Táto suma sa odporovanými úkonmi znížila o 3.095.445,56 eur (93.253.393,-Sk).
Všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností zistená znalcom je 183.340,10 eur (5.523.304,-Sk) a
dojednaná kúpna cena je len 61.326,42 eur (1.847.520,-Sk), teda nehnuteľnosti boli predané za cenu
nižšiu o 122.013,67 eur (3.675.784,-Sk), než bola ich skutočná hodnota. K tomu súd dodáva, že ak PD

zostal majetok na uspokojenie veriteľov (v čase odporovaných právnych úkonov) vo výške 4.048.813,28
eur (121.974.549,-Sk) potom ak sa majetok znížil o hodnotu odporovateľných právnych úkonov
343.582,53 eur (10.350.768,-Sk) ( žalobcu v 1.rade) a o sumu 740.419,87 eur (22.305.889,-Sk) (žalobcu
v 2.rade), pričom je rozhodujúca suma 740.419,87 eur (22.305.889,-Sk), na uspokojenie veriteľov
zostala suma 3.308.393,41 eur (99.668.660,-Sk), ktorá postačovala na uspokojenie pohľadávok

veriteľov. Žalobcovia nepreukázali, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už
nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, v dôsledku čoho sa dostal dlžník do úpadku.

45. Keďže žalobcovia nepreukázali základ žaloby, teda v akom rozsahu sa majetok dlžníka zmenšil a
v akom rozsahu teda došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, súd žalobu

žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol.

46. Nakoľko žalobcovia právnym úkonom neodporovali úspešne, súd sa otázkou vydanie prospechu z
neúčinnýchúkonovvočikonkurznýmveriteľompodľa§16ods.4ZKVnezaoberal.Nezaoberalsaanitým,
aby žalovaný v zmysle §15 ods.4 posledná veta preukazovali, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti

poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcom spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

48. S poukazom na §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave (§362 ods.1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v §127 ods.1 CSP uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.