Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617204381
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1617204381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : OTP Banka
Slovensko, a.s., IČO : 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému : Ľ. D., nar. XX. X. XXXX,
bytom D. XXX/XX, N., o zaplatenie sumy 33.373,30 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 19. 7. 2019 č.k. 27Csp/311/2017 - 66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej z
m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 10.193,99 € a úrok
vo výške 3,40 % ročne zo sumy 33.373,30 € od 24. 3. 2017 do zaplatenia, najdlhšie však do 25.
10. 2024, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.373,30 €, úroky vo výške 2.350,89 €, úroky z omeškania vo
výške 6.554,57 € a úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 33.373,30 € od 24. 3. 2017

do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti (žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia úrokov celkom vo výške 12.544,88 €, ako aj úrokov vo výške 3,40 % ročne zo
sumy 33.373,30 € od 24. 3. 2017 do zaplatenia) zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že posudzovaný právny vzťah medzi stranami
sporu posúdil ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne opodstatnená. Z vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28. 10. 2013 Zmluvu o OTP
HYPO ÚVERE, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému účelový spotrebný úver zabezpečený
nehnuteľnosťou v sume 95.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v celkom 131 mesačných splátkach,
ztoho splátky1až130vovýške po 914,09€,prvá splatnádňa 25.12.2013,poslednásplátkavovýške
913,95 €, splatnú dňa 25. 10. 2024. Žalovaný úver čerpal dňa 11. 12. 2013, pričom splátky riadne

nesplácal. Žalobca preto listom zo dňa 22. 10. 2014 vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k
7. 11. 2014. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný na istine uhradil sumu 2.061,12
€. Po vykonaní dražby nehnuteľnosti žalovaného bola žalobcovi vyplatená suma 59.565,58 €, ktorý tútosumu započítal na istinu. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 95.000 € a na istinu bola
započítaná suma 61.626,70 €, bola žaloba dôvodná v prípade istiny čo do sumy 33.373,30 €. Zo sumy
95.000 € bol žalovaný povinný platiť dohodnuté úroky, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj

nárok na zaplatenie úrokov, avšak len za čas do zosplatnenia úveru, t.j. do 7. 11. 2014, a teda v sume
2.350,89 €. Keďže žalovaný sa s úhradou svojho záväzku dostal do omeškania, vznikol žalobcovi aj
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd prvej inštancie priznal jednak ako vyčíslený úrok
z omeškania ku dňu 23. 3. 2017, t.j. vo výške 6.554,57 € a tiež úrok z omeškania vo výške 3 % ročne
z istiny, t.j. zo sumy 33.373,30 € od 24. 3. 2017 do zaplatenia.

3/ Naopak, vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď žalobcovi nepriznal nárok na
zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 10.193,99 € (žalobca uplatňoval vyčíslené úroky celkom v
sume 12.544,88 €) a tiež mu nepriznal úroky vo výške 3,4 % ročne z istiny 33.373,30 € od 24. 3.
2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v zamietajúcom výroku odôvodnil záverom,
že žalobcovi prináležia úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia úveru do jeho splatnosti; takže
žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 7. 11. 2014, t.j. do

dňa, kedy vyhlásil úver za predčasne splatný. Súd prvej inštancie svoj záver oprel o uznesenie ÚS IV
476/2012 18. 9. 2012, v zmysle ktorého ústavný súd odobril názor prvoinštančného aj odvolacieho súdu,
podľa ktorého úroky patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť iba úroky z omeškania. Prvoinštančný súd ďalej svoje závery oprel aj o zjednocujúce
stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. X/XXXX, v zmysle ktorého

má veriteľ právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. S poukazom na
uvedenésúdprvejinštancie priznalžalobcovititulomzmluvnýchúrokovsumu2.350,89€,čopredstavuje
úrok ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru; vo zvyšku uplatnených zmluvných úrokov z úveru
žalobužalobcuzamietol.Poprávnejstránkeoprelsúdprvejinštanciesvojerozhodnutieoust. §

497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 504 Obch. zák, ďalej o ust. § 52 ods. 1 až ods.
4, § 53 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ďalej o ust. § 1 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a napokon
o ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v spore úspešný vo vzťahu k celej uplatnenej
istine a úrokov z omeškania; neúspešný bol iba v časti uplatnených riadnych úrokov.
4/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti
zamietajúcemu výroku rozsudku, v ktorej časti navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
odvolací súd žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 10.193,99

€ a úrok vo výške 3,4 % ročne zo sumy 33. 373,30 € od 24. 3. 2017 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancievnapadnutejčastivychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci. Kargumentusúduprvej
inštancie,žeprisvojomrozhodovanívychádzalzuzneseniaÚSSR476/2012zodňa 19.9.2012žalobca
uviedol, že podľa jeho názoru z uvedeného uznesenia nevyplýva nemožnosť úročenia poskytnutej istiny

po vyhlásení predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky, citované uznesenie ÚS SR pojednáva len o
tom, že ústavný súd považuje právny názor vyslovený krajským súdom za právne akceptovateľný a
zrozumiteľne odôvodnený, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva s odkazom
na ustálenú judikatúru ÚS, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej
zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd. Tento

názor žalobcu podporuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/167/2017 - 94 zo
dňa 31. 5. 2018, ktorý sa daným uznesením podrobne zaoberá v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Žalobca tiež poukázal na to, že predmetné uznesenie ÚS SR nie je ustálenou súdnou praxou týkajúcou
sa predmetnej problematiky uplatnených úrokov po zosplatnení úveru, nakoľko žalobca ako banka
pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré

priznávajú veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia (popri úrokoch z
omeškania) tak, ako to vyplýva z gramatického aj logického výkladu platných zákonných ustanovení.
Žalobca ďalej svoju argumentáciu podporil odkazom na komentár Iura v ASPI k ust. § 497 Obch. zák.,
ako aj § 502 Obch. zák., či § 503 Obch. zák. Žalobca tiež poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013 zo dňa 24. 1. 2004 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013

zo dňa 16. 10. 2013, podľa ktorých je dlžník povinný platiť veriteľovi zmluvný úrok od doby poskytnutia
úveru až do doby vrátenia peňažných prostriedkov, a to bez ohľadu na prípadné vyhlásenie predčasnej
splatnosti (t.j. veriteľovi patrí zmluvný úrok aj po splatnosti úverovej pohľadávky). K úročeniu úverovej
pohľadávky bežnými úrokmi aj po splatnosti istiny zo strany veriteľa žalobca ďalej uviedol, že úročeniespotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov priamo upravoval
aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nepriamo ho predpokladá aj zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov. Zákon č. 258/2001

Z.z. v § 6 ods. 2 uvádzal, že „spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.“ Zákon č. 129/2010 Z.z. zasa v ustanoveniach
týkajúcich sa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy (§ 13 ods. 3) uvádza, že dlžník (spotrebiteľ) je „povinný
zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa
splatenia istiny...“

5/ Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
6/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v zamietajúcom výroku a
výroku o trovách konania ako tzv. závislom výroku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné, keď rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
7/ Podľa § 499 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
8/ Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej
výške.

9/ Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
10/ Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák., ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v

deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
11/ Podľa § 503 ods. 3 Obch. zák., dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.
12/ Podľa § 504 Obch. zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,

inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13/ Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák., (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15/ Podľa § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti.16/ Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť,
kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože mu nebola k dispozícii. Na strane dlžníka ide o

cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom
povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok patrí
veriteľovi až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne
i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu)
splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu
splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol
dlžnej pohľadávky.
17/ Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vzhľadom na čas, kedy bol vyhlásený, ešte nemohol
reagovať na aktuálny posun v judikatúre v otázke nároku veriteľa na zmluvné úroky po splatnosti
spotrebiteľského úveru. Doterajšia rozhodovacia prax okresných a krajských súdov bola v tomto smere

nejednotná, niektoré rozhodnutia veriteľom priznávali právo na zmluvné úroky aj po zosplatnení úveru až
do zaplatenia istiny, iné rozhodnutia veriteľom priznávali iba právo na zmluvné úroky do splatnosti alebo
do predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru. Určitý prelom v tejto otázke prinieslo uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16. Júna 2020, podľa ktorého pre spotrebiteľa
je nevýhodné, aby platil úroky až do zosplatnenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie

dohodnutých úrokov až do zosplatnenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil
by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté
úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. jej výška musí byť

stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté
peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré
umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať
časový úsek svojho omeškania, nemožno ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže
bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito,

jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, podľa ktorého sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže
platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto dojednanie je teda porušením ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. Na druhej strane postavenie veriteľa -
dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplácania

úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatení
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
18/ Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti (zamietajúcom výroku) a priznal žalobcovi (veriteľovi) aj zvyšnú
časť uplatnených zmluvných úrokov za čas po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa nasledujúcom po dni
7. 11. 2014. Žalobca si v žalobe uplatnil o.i. aj nárok na zmluvný úrok, a to jednak jeho vyčíslením
(kapitalizovaním) v celkovej výške 12. 544,88 € za obdobie od 26. 4. 2014 (najstaršia neuhradená
splátka žalovaného bola splatná 25. 4. 2014) až do 23. 3. 2017 (v uvedený deň pristúpil žalobca v

súvislosti s vymáhaním pohľadávky k jej vyčísleniu) a následne počnúc dňom 24. 3. 2017 si uplatnil
nárok aj na zmluvný úrok vo výške 3,40 % ročne z dlžnej istiny 33.373,30 € až do zaplatenia. Z rozsudku
súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd priznal žalobcovi jednak dlžnú istinu (33.373,30 €), ďalej tiež
kapitalizované úroky, tieto však len vo výške 2.350,89 € (ako kapitalizované úroky vyčíslené do dňa
predčasného zosplatnenia úveru, t.j. do 7. 11. 2014). Odvolací súd s poukazom na vývoj aktuálnej

rozhodovacej praxe (napr. už spomínané rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020) preto priznal
žalobcovi aj zostatok ním uplatnených kapitalizovaných zmluvných úrokov (vyčíslených ku dňu 23. 3.
2017) vo výške ďalších 10.193,99 € (2.350,89 € + 10.193,99 € = 12.544,88 €).
19/ Tým ale nebol vyčerpaný nárok žalobcu týkajúci sa zmluvných úrokov, keďže tieto prináležia
žalobcovi až do výšky, akú by zaplatil dlžník pri riadnom splácaní úveru ako cenu peňazí (t.j. cenu

poskytnutej istiny úveru). Žalobca si uplatnil nárok na zmluvné úroky aj po termíne 23. 3. 2017 (23.
3. 2017 bol dátum, ku ktorému si žalobca vyčíslil zmluvné úroky v kapitalizovanej podobe), keď od
24. 3. 2017 tieto žiadal ďalej priznať vo výške 3,40 % ročne z dlžnej istiny 33.373,30 € a to až do
zaplatenia úveru. V tomto smere vyhodnotil odvolací súd žalobcov nárok tiež ako opodstatnený, avšaklen do času, ktorý bol zmluvnými stranami dojednaný ako deň konečnej splatnosti úveru, t.j. do 25. 10.
2024.Uvedenélimitovaniedoby,zaktorúveriteľovipatriazmluvnéúroky,rešpektuje zmluvnýmistranami
vopred dohodnuté obdobie, za ktoré žalobcovi ako veriteľovi patrí cena peňažných prostriedkov za ich

poskytnutie dlžníkovi (t.j. do konečnej splatnosti úveru). Pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvné úroky
aj po tomto termíne, odvolací súd v tejto časti zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej považoval za vecne správny. Priznanie zmluvného úroku veriteľovi (žalobcovi) až do úplného
splatenia úverovej istiny by v zmysle záverov prezentovaných v už spomínanom rozhodnutí NS SR
sp. zn. 5 Cdo 42/2020 odporovalo ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. (spôsobovalo by značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa).
20/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku vo veci samej zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP) a vo zvyšku
zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21/ O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP; žalobca dosiahol v konaní v podstate plný úspech

(neúspešný bol len v časti zmluvného úroku, aj to len sčasti), preto mu priznal nárok na plnú náhradu
trov ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania.
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).