Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330753
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118330753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 24 785 199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30,
Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanej: O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K. XXX, o zaplatenie 597
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2019
č. k. 10Csp/32/2019-97 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o

náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
186,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to
v splátkach 50 eur mesačne splatných vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná nemá proti žalobcovi nárok na náhradu

trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka,
§ 40 ods. 3, § 31 ods. 1, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 6, § 39, § 41, § 100 ods. 1, § 101, § 103, §
122 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb., § 232 ods. 4 CSP. Uviedol, že žalobca žalobou požadoval, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 597 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 597 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s. r. o. ako veriteľ uzatvoril 18. 10. 2014
so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 610562990, na základe ktorej poskytol žalovanej

bezúčelový úver 700 eur. V spojení s dohodou o započítaní pohľadávok ide o novo uzavretú zmluvu
o úvere. Žalovanej boli peňažné prostriedky poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty, ktorá jej
bola odovzdaná, kde jej boli k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Žalovaná sa zaviazala úver
splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny
deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t. j. 07. 11.
2014 a posledná 12. 12. 2015. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady v celkovej
sume 231,13 eura, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Zmluvné strany

uzavreli 18. 10. 2014 aj zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru/zmluvu o
zabezpečení splátok úveru za odmenu 360,50 eura, ktorú sa on rozhodol od žalovanej neuplatňovať.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá 16. 12. 2016 medzi veriteľom ako postupcom a
ním ako postupníkom, bola pohľadávka proti žalovanej vrátane príslušenstva postúpená na neho, o čombola žalovaná upovedomená. Všetky úhrady žalovanej vo výške 103 eur boli započítané na celú istinu
poskytnutého úveru. Pretože žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmluvy riadne
a včas, vyzval ju listom z 24. 07. 2018 na úhradu celej dlžnej sumy pred podaním žaloby, ktorú žalovaná

doposiaľ neuhradila. Celkový dlh žalovanej 597 eur tak predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou
úveru a súčtom vykonaných splátok, t. j 700 eur - 103 eur = 597 eur. Okrem toho požaduje zaplatiť
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z 18. 10. 2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Provident Financial s. r. o. ako veriteľ,
ktorý je obchodnou spoločnosťou a jeho predmetom obchodnej činnosti je poskytovanie úverov, za

ktorého konal zástupca, a žalovaná ako dlžník, ktorá je fyzickou osobou, uzavreli písomnú zmluvu, v
ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver 700 eur na splatenie jej predchádzajúcich úverov. Zo
zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver a zaplatiť z neho úroky 24,20% ročne, čo
predstavuje 108,61 eura a poplatok za garantovanú službu 122,52 eura, a tak zaplatiť veriteľovi celkovú
čiastku 931,13 eura v 60 týždenných splátkach, prvú až predposlednú vo výške 15,52 eura a poslednú
vo výške 15,45 eura. Podľa bodu 4. zmluvy mala mať žalovaná za poplatok za garantovanú službu

výhody v telefonickom upozornení na omeškanie, možnosti požiadať o podporu a poskytnutie informácií,
možnosti získania duplikátov dokumentov, možnosti získania evidencie platieb, záväzku veriteľa zdržať
sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní. Podľa zmluvy bola prvá
splátka splatná 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej nastane 7. kalendárny
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň

splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátka č. 1 tak
mala byť splatná 07. 11. 2014, č. 2 splatná 14. 11. 2014, č. 3 splatná 21. 11. 2014, č. 4 splatná 28. 11.
2014, č. 5 splatná 05. 12. 2014, č. 6 splatná 12. 12. 2014, č. 7 splatná 19. 12. 2014, č. 8 splatná 26.
12. 2014, č. 9 splatná 02. 01. 2015, č. 10 splatná 09. 01. 2015, č. 11 splatná 16. 01. 2015, č. 12 splatná
23. 01. 2015, č. 13 splatná 30. 01. 2015, č. 14 splatná 06. 02. 2015, č. 15 splatná 13. 02. 2015, č. 16

splatná 20. 02. 2015, č. 17 splatná 27. 02. 2015, č. 18 splatná 06. 03. 2015, č. 19 splatná 13. 03. 2015,
č. 20 splatná 20. 03. 2015, č. 21 splatná 27. 03. 2015, č. 22 splatná 03. 04. 2015, č. 23 splatná 10. 04.
2015, č. 24 splatná 17. 04. 2015, č. 25 splatná 24. 04. 2015, č. 26 splatná 01. 05. 2015, č. 27 splatná
08. 05. 2015, č. 28 splatná 15. 05. 2015, č. 29 splatná 22. 05. 2015, č. 30 splatná 29. 05. 2015, č. 31
splatná 05. 06. 2015, č. 32 splatná 12. 06. 2015, č. 33 splatná 19. 06. 2015, č. 34 splatná 26. 06. 2015,

č. 35 splatná 03. 07. 2015, č. 36 splatná 10. 07. 2015, č. 37 splatná 17. 07. 2015, č. 38 splatná 24. 07.
2015, č. 39 splatná 31. 07. 2015, č. 40 splatná 07. 08. 2015, č. 41 splatná 14. 08. 2015, č. 42 splatná
21. 08. 2015, č. 43 splatná 28. 08. 2015, č. 44 splatná 04. 09. 2015, č. 45 splatná 11. 09. 2015, č. 46
splatná 18. 09. 2015, č. 47 splatná 25. 09. 2015, č. 48 splatná 02. 10. 2015, č. 49 splatná 09. 10. 2015,
č. 50 splatná 16. 10. 2015, č. 51 splatná 23. 10. 2015, č. 52 splatná 30. 10. 2015, č. 53 splatná 06. 11.

2015, č. 54 splatná 13. 11. 2015, č. 55 splatná 20. 11. 2015, č. 56 splatná 27. 11. 2015, č. 57 splatná
04. 12. 2015, č. 58 splatná 11. 12. 2015, č. 59 splatná 18. 12. 2015 a splátka č. 60 splatná 25. 12. 2015.
Siedmym dňom 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy je však 12. 12. 2015, ktorý má byť zároveň dňom
splatnosti poslednej splátky, a tak splátka č. 45 mala byť splatná 29. 08. 2015, č. 46 splatná 05. 09.
2015, č. 47 splatná 12. 09. 2015, č. 48 splatná 19. 09. 2015, č. 49 splatná 26. 09. 2015, č. 50 splatná

03. 10. 2015, č. 51 splatná 10. 10. 2015, č. 52 splatná 17. 10. 2015, č. 53 splatná 24. 10. 2015, č. 54
splatná 31. 10. 2015, č. 55 splatná 07. 11. 2015, č. 56 splatná 14. 11. 2015, č. 57 splatná 21. 11. 2015,
č. 58 splatná 28. 11. 2015, č. 59 splatná 05. 12. 2015 a splátka č. 60 splatná 12. 12. 2015. V zmluve
bola uvedená RPMN 66,70 % a priemerná RPMN 44,06 %. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná požiadala
o plnenie na predplatenú platobnú kartu a veriteľ sa zaviazal, že jej úver prevedie najneskôr 13 deň po

podpísaní zmluvy. Z www.nbs.sk vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy bola obvykle požadovaná odplata
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery so splatnosťou 5 rokov, t. j. v obdobných prípadoch 10,66
% ročne. Z potvrdenia vyplýva, že žalovanej bol úver 700 eur poskytnutý a z výpisu splátok a úhrad
vyplýva, že žalovaná 03. 11. 2014 zaplatila veriteľovi sumu 10 eur, 10. 11. 2014 sumu 33 eur, 18. 11.
2014 sumu 15 eur, 24. 11. 2014 sumu 20 eur a 08. 12. 2014 sumu 25 eur, spolu 103 eur. Z oznámenia

vyplýva, že veriteľ oznámil žalovanej listom z 16. 12. 2016, že pohľadávku zo zmluvy postúpil na žalobcu
a z podacieho hárku vyplýva, že toto oznámenie bolo odovzdané na poštovú prepravu 30. 12. 2016 a
adresované žalovanej. V konaní nebolo sporné, že konanie bolo začaté 30. 08. 2018. Predmetnú zmluvu
súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaná v konaní spočiatku všeobecne namietala,
že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a aj keď na týchto námietkach neskôr netrvala,
pretože ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP, súd
zmluvu podrobil súdnej kontrole ex offo. Zo zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa v nej dohodli, žežalobca poskytne žalovanej úver 700 eur za úrok 24,20 % ročne spolu s odplatou 122,52 eura za službu,
ktorá je súčasťou obchodnej činnosti veriteľa a jej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy
žalovanej, a preto v ňom súd videl skrytú odplatu úveru. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej

predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01. 06. 2014, prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplata preto nesmie podľa § 1a ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne a zároveň nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Pretože

dohodnutá odplata niekoľkonásobne prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu a aj odplatu na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a
ajdobrýmimravmi.Taktodohodnutáodplatajepretoneplatnápodľa§39a§41Občianskehozákonníka,
pretože túto časť zmluvy možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Tento úver je spotrebiteľským
úverom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a
preto musí zmluva obsahovať obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. Žalovaná v konaní spočiatku všeobecne namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a aj keď na týchto námietkach neskôr netrvala, pretože ide o spotrebiteľský spor, t. j. spor s
ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP, súd zmluvu podrobil súdnej kontrole ex offo a dospel
k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti a aj ročná percentuálna miera
nákladov je uvedená v správnej výške. V konaní nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanej úver 700

eur, z ktorého mu ona vrátila 103 eur. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že vrátenie úveru
700 eur bolo dohodnuté v 60-tich splátkach, v ktorých boli okrem istiny zahrnuté aj úroky a poplatok
za garantovanú službu. Pretože v časti odplaty je zmluva o úvere neplatná, nemohla žalovaná svojimi
splátkami úveru, bez ohľadu na to, že neprišlo k žiadnej zmene jej záväzku, splácať neplatne dohodnuté
úroky a poplatok, pretože by tým prichádzalo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu. Na jednu

splátku úveru tak pripadá suma 11,67 eura, a pretože žalovaná vrátila veriteľovi 103 eur a zaplatila mu
tak 8 celých splátok a zo splátky 9. časť vo výške 9,64 eura a časť vo výške 2,03 eura a splátky č.
10 až 60 zostali nezaplatené. Pretože v konaní nebolo sporné, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
neprišlo, mohol si žalobca právo na zaplatenie uplatniť žalobou na súde v trojročnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa zročnosti každej splátky podľa § 103 veta

prvá Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalobca si právo na ich zaplatenie uplatnil
žalobou na súde 30. 08. 2018, a pretože žalovaná sa premlčania dovolala podľa § 100 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka, súd sa zaoberal tým, či je právo žalobcu premlčané. V prípade, ak bola prvá
splátka splatná 07. 11. 2015 a každá ďalšia 7. deň po splatnosti zmluvy, si žalobca právo na zaplatenie
nezaplatenej časti splátky 9. a splátky č. 10 až 42. splátky, ktorá bola splatná 21. 08. 2015, uplatnil po

uplynutí premlčacej doby, ktorá mu uplynula 21. 08. 2018 a právo na zaplatenie splátky č. 43 až 60, t. j.
spolu 18 splátok si uplatnil v premlčacej dobe. V prípade, ak bola posledná splátka č. 60 splatná 12. 12.
2015, bola splátka č. 45 splatná 28. 08. 2015, a preto si žalobca právo na jej zaplatenie mohol žalobou
uplatniť na súde 29. 08. 2015 a premlčacia doba mu uplynula 29. 08. 2018. Keďže tento deň pripadol na
sviatok, uplynula žalobcovi premlčacia doba podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka 30. 08. 2018,

a keďže si žalobca právo na zaplatenie tejto splátky uplatnil 30. 08. 2018, uplatnil si ho včas, tak ako
aj nasledujúcich splátok č. 46 až 60, t.j. 16 splátok. Keďže žalovaná je spotrebiteľom, použil súd pre
ňu druhé, priaznivejšie dojednanie o splatnosti splátok, ktoré je aj v súlade s vyjadrením žalobcu. Hoci
žalobca vypočítal, že má takto nárok iba na zaplatenie 15 splátok á 11,67 eura, t. j. 175,05 eura, žalobou
požadoval naďalej zaplatenie 597 eur, a preto súd rozhodol, že žalovaná je povinná mu zaplatiť 186,72

eura (16 x 11,67 = 186,72) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Pretože žalovaná svoj peňažný dlh riadne
a včas nesplnila, dostala sa do omeškania, a preto má žalobca právo požadovať od nej popri plnení, na
ktorémánárok,ajúrokyzomeškaniavovýškepodľa§3ods.1nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vovýške
o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Konečná
splatnosť celého úveru bola dohodnutá na 25. 12. 2015, ale žalobca požaduje úroky z omeškania z celej

dlžnej sumy až deň nasledujúci po postúpení pohľadávky, t. j. od 17. 12. 2016, kedy už bola žalovaná
s celou dlžnou sumou v omeškaní. Keďže základná úroková sadzba ECB bola v ten deň 0 %, rozhodol
súd, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy od 17. 12.
2016. Vzhľadom k zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom žalovanej, uložil jej súd podľa §
232 ods. 4 CSP zaplatiť dlžné plnenie v splátkach 50 eur mesačne splatných vždy do 15 dňa v mesiaci,

počnúc právoplatnosťou rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, ale pretože úspešnejšej
žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že nemá proti neúspešnejšiemu
žalobcovi nárok na ich náhradu.2. Protitomutorozhodnutiu,vjehovyhovujúcomvýroku,podalavzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalovaná. Poukázala na ustanovenie § 365, § 366 CSP, pričom zdôraznila, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, tiež namietala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedla, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože to nijak inak ako podacím
hárkom nepreukázal. Poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ

nemá ako ovplyvniť. Z úverovej zmluvy vyplýva vysoká výška ročnej percentuálnej miery nákladov, a
to 61,43%. Tiež uviedla, že súdy judikovali, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch v časti, ktoré určujú
výšku administratívneho poplatku za poskytnutý úver, sú neprijateľné. Taktiež za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje prenesenie dôkazného bremena v otázke skutočného a riadneho oboznámenia
sa s obsahom zmluvy a prehlásenie spotrebiteľa, že mu pred podpisom zmluvy bol zo strany veriteľa
poskytnutý dostatok informácií, ktoré spotrebiteľ považoval za potrebné pre posúdenie vhodnosti a

únosnosti úveru v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Taktiež posúdenie
bonity spotrebiteľa je povinnosťou veriteľa. Tiež poukázala na závery písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-372/14 v konaní proti Provident Financial s. r. o. Zmluvu považuje v rozpore so
zákonom, resp. dobrými mravmi, táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je neplatná od
počiatku. Poukázala na vznesenú námietku premlčania a na dvojročnú premlčaciu dobu bezdôvodného

obohatenia.Tiežuviedla,žežalobcadostalpríkazomodNBS,abyokamžiteprestalvymáhaťpohľadávky
spoločnosti Provident Financial s. r. o., na základe čoho žalobca posiela dva listy- Informácia o ukončení
vymáhania a Potvrdenie o podĺžnosti. NBS v dohľade nad finančným trhom spoločnosti Provident
Financial s. r. o. uložila spoločnosti pokutu 90.000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za
porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. Navrhla,

aby odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súdom priznaný nárok je v súlade
s právnymi predpismi. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom
rozsudku a mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval premlčanie v prejednávanom spore a

rovnako sa tak vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Uviedol, že dohodu o úrokoch
je možné odčleniť od samotného záväzku titulom istiny. Nie je namieste skúmať platnosť úkonov, ktoré
neboli konaním žalovanej akokoľvek dotknuté, a to predovšetkým pre skutočnosť, že všetky úhrady
žalovanej sa započítali len na istinu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu opätovne uviedla, že žalobca
dostal príkazom od NBS v júni 2019, aby okamžite prestal vymáhať pohľadávky spoločnosti Provident
Financial s. r. o. Žiadala, aby odvolací súd vyzval NBS, aby sa k tejto situácii vyjadrila. Žalobca odpísal
všetky pohľadávky a je nefér, že tie, čo zostali na súdoch, nezrušil a trvá na nich.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení na podané vyjadrenie žalovanej uviedol, že rozhodnutím NBS zo dňa
05. 12. 2019 došlo k zrušeniu rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia, nakoľko pominul dôvod, pre
ktorýbolovydané.Uvedenérozhodnutiesatýkalopohľadávok,ktorénadobudolodspoločnostiProvident
Financials.r.o.,konkrétnesajednaloodoplnkovéslužbykhlavnýmspotrebiteľskýmúverom,atonároky

zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok úveru a zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort, keď sa zaviazal, upustil od akéhokoľvek ďalšieho
aktívneho vymáhania všetkých pohľadávok týkajúcich sa opísaných zmlúv. V tomto konaní si pritom
neuplatňuje nárok z uvedených zmlúv.

6. Žalovaná v podanom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ani odstúpenie od zmluvy a neboli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a žalobca nie je v spore aktívne vecne
legitimovaným.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyhovenia podanej žalobe (v jeho vyhovujúcom výroku) a vovýroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

8. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie na zaplatenie sumy 597
eur s príslušenstvom. Žalobca si svoj nárok odvíjal od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610562990,
uzatvorenej dňa 18. 10. 2014 medzi jeho právnym predchodcom Provident Financial s. r. o. a žalovanou,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať
v týždenných splátkach v celkovom počte 60, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po

poskytnutí peňažných prostriedkov a posledná splátka bola splatná 12. 12. 2015. Žalovaná si svoj
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy riadne a včas neplnila, tento splatila len čiastočne, vo výške 103 eur,
ktoré úhrady boli v celom rozsahu započítané na istinu poskytnutého úveru zo zmluvy. Žalobca sa tak
domáhal zaplatenia rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru 700 eur a vykonaných splátok 103 eur, t.j.
zaplatenia sumy 597 eur, bez toho, že by si podanou žalobou uplatňoval zaplatenie akýchkoľvek ďalších
dojednaných plnení (poplatkov, odplaty a pod.). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016

bola pohľadávka spoločnosti Provident Financial s. r. o. voči žalovanej postúpená na žalobcu.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

14. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, v prospech odvolateľky a žalovanou podané odvolanie

je potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu za nedôvodné. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil,
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

15. Tak, ako vyplýva z podanej žaloby, predmetom prejednania súdom prvej inštancie bol
uplatnený nárok žalobcu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskou úvere (jeho právnym predchodcom)
so žalovanou, z ktorého zmluvného vzťahu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej istiny,predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom 700 eur a žalovanou realizovaného plnenia vo výške
103 eur (započítaného v celom rozsahu na úhradu istiny). Potom argumentácia žalovanej smerujúca k
namietaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku administratívneho poplatku za poskytnutý

úver, posúdeniu bonity spotrebiteľa, v kontexte uvedeného nenachádza svoje opodstatnenie a význam,
pretože i v prípade, že by bolo namieste uzatvorenú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov
(v dôsledku namietaných nedostatkov zmluvy žalovanou), na výsledok sporu, teda na priznaní doposiaľ
neuhradenej istiny poskytnutého plnenia by uvedené nemalo žiadny vplyv a rovnako by viedlo „len“ k
posúdeniu priznania uplatnenej istiny, tak ako sa i v tomto konaní žalobca domáha. Pokiaľ žalovaná

namietala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné stotožniť sa so súdom prvej inštancie,
ktorý celkom správne konštatoval len jej čiastočnú neplatnosť vo vzťahu k dojednanej odplate, ktoré
zmluvné dojednanie je nesporne možné odčleniť od zvyšku zmluvy tak, že nie je dôvodné konštatovanie
neplatnosti zmluvy o úvere v jej celom rozsahu. Rovnako potom súd prvej inštancie správne posúdil
vznesenú námietku premlčania žalovanej v zmysle ustanovení § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorých pri poskytnutí dojednaného plnenia v splátkach začína plynúť premlčacia doba (3-ročná)

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Argumentácia žalovanej o uplatnení 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby na posúdenie premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia nebola dôvodná, keď
žalobcom uplatnený nárok nebol nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale z poskytnutého plnenia v
zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď tak ako už uviedol odvolací súd vyššie (zhodne so súdom
prvej inštancie), zmluva ako celok nie je neplatným právnym úkonom.

16. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní,
predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaná v podanom odvolaní argumentovala veľmi neurčito, a tak,
že nebolo zrejmé, čo konkrétne z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namieta. Navyše, odvolací
súd nemal dôvod mať opodstatnené pochybnosti o tom, že aktívna legitimácia žalobcu, na ktorého bola

postúpenápohľadávkaspoločnostiProvidentFinancials.r.o.,takakovyplývaizOznámeniaopostúpení
pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, adresovaného žalovanej, je daná, a teda, že súd prvej inštancie ju
rovnako mal za danú, keď so žalobcom konal ako s aktívne legitimovaným subjektom tohto konania.
Navyše, takáto argumentácia žalovanej zakladá i neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366
CSP, keď túto odvolaciu argumentáciu žalovaná použila až v rámci odvolacieho konania, bez toho, že by

tak skôr urobila v konaní pred súdom prvej inštancie, keď v konaní nebolo preukázané, že by ju nemohla
uplatniť skôr ako po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

17. Tiež argumentácia žalovanej ohľadom vydaného príkazu NBS pre žalobcu, aby okamžite prestal
vymáhať pohľadávky spoločnosti Provident Financial s. r. o., nie je vo vzťahu k tomuto konaniu

opodstatnená, keď je potrebné sa stotožniť so žalobcom, že tento príkaz NBS vo forme rozhodnutia
o vydaní predbežného opatrenia sa týkal doplnkových služieb k hlavným spotrebiteľským úverom,
a to nárokov zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok úveru a zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort, z ktorých si žalobca v tomto
konaní žiadne nároky neuplatňuje. Navyše, z obsahu rozhodnutia NBS zo dňa 05. 12. 2019 č.

NBS1-000-035-972, predloženého žalovanou, vyplýva i to, že sa netýka práv a záväzkov spotrebiteľov,
vo vzťahu ku ktorým prebieha súdne konanie a ktoré sa dokončí podľa príslušných predpisov.

18. S ohľadom na vyššie uvedené potom možno konštatovať len to, že odvolanie žalovanej je
nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako i v

súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).