Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/189/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205312
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120205312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

G. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky F. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom
S.. D. a otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom H., o návrhu navrhovateľa V.,
štátneho občana SR, trvale bytom T., o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

1. Maloletá G. r.č. XXXXXX/XXXX., štátna občianka Slovenskej republiky, dcéra matky ZO. je od
právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m V. Z..

II. Osvojiteľ V. Z., nar. XX.XX.XXXX v U., r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky,
národnosti slovenskej, bytom T. S., syn D. Z., rod. Z. a N. U., rod. I., sa z a p ív Knihe narodení I.
úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, ako rodič namiesto biologického
otca maloletého dieťaťa.

III. Priezvisko osvojenca bude „Z.“.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol o tom, že maloletá bude jeho osvojencom.
V návrhu uviedol, že s matkou maloletej uzatvoril manželstvo dňa 07.12.2018. Biologický otec nemá s
maloletou vytvorený žiadny vzťah, nejaví o maloletú záujem od času, kedy nežijú s matkou maloletej
v spoločnej domácnosti.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov, najmä
zápisnice z výsluchu biologického otca zo dňa 30.09.2020, v ktorom otec vyjadril súhlas s osvojením a

uviedol,žepojednávaniasanezúčastníasúhlasísprejednanímarozhodnutímvecivjehoneprítomnosti,
rodným listom maloletej, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/42/2017-32 zo dňa 14.09.2017,
lustrácií v registri obyvateľov, lustrácií v Sociálnej poisťovni, lustrácie v ZVJS, správy o povesti
navrhovateľa, odpisu registra trestov navrhovateľa, záznamu zo šetrenia pomerov zo dňa 07.04.2021,
obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 34P/123/2019 a 30P/42/2017.

3. Z obsahu pripojeného spisu 30P/42/2017 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.

30P/42/2017-32 zo dňa 14.09.2017 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu
sumou 100 Eur a uhradiť dlžné výživné vo výške 260 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur.4. Súd vykonal pojednávanie a aj rozhodol dňa 15.04.2021 v neprítomnosti otca. Otec sa nedostavil.
Doručenie návrhu na začatie konania otcovi mal súd vykázané za riadne doručené. Predvolanie na
pojednávanie bolo otcovi doručené na adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov s tým, že

zásielka sa nedoručila z dôvodu adresát neznámy.

5. S otcom bol dňa 30.09.2020 vykonaný výsluch v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, kde sa toho času otec nachádzal. O výsluchu bola spísaná
zápisnica podpísaná otcom, ktorá tvorí súčasť spisu. Otec uviedol, že súhlasí s návrhom manžela

matky na osvojenie. Dňa 18.11.2020 má mať otec nárok na podmienečné prepustenie, vo výkone trestu
bol pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Ďalej uviedol, že odkedy matka odišla s maloletou zo
spoločnej domácnosti s otcom, s maloletou otec nemá žiadny vzťah. S maloletou sa pred nástupom do
výkonu trestu nestretával. S maloletou nie je v telefonickom alebo písomnom kontakte. Otec uviedol, že
pojednávania sa nezúčastní a súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou maloletej uzavrel manželstvo 07.12.2018. Bývajú
s manželkou v prenajatom trojizbovom byte. Spolu s nimi bývajú dve maloleté deti navrhovateľa vo veku
XX a XX rokov, mal. G. a jej staršia sestra G. H. vo veku XX rokov. V uvedenom byte žijú X roky, celý
vzťah s matkou. Návrh podal z dôvodu vlastnej iniciatívy G., ktorá chce byť osvojená. Už v prvom
ročníku sa podpisovala na zošity Z.. G. má dobrý vzťah i s jeho deťmi.

7. Z odpisu z registra trestov navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 4T 99/15 zo dňa 16.03.2016 odsúdený pre trestný čin prečinu sprenevery podľa §
213 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon
ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov

do 20.05.2017. Navrhovateľ sa dňa 08.07.2017 osvedčil, trest bol zahladený, hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že mu bol v minulosti, asi v roku 2015, v rámci
priestupkového konania odobratý vodičský preukaz, pričom vodičský preukaz má vrátený. Inak trestaný
alebo priestupkovo riešený navrhovateľ nebol. Zo správy o povesti navrhovateľa z mesta T. S. vyplýva,
že na navrhovateľa nie sú podávané žiadne sťažnosti. Navrhovateľ má spôsobilosť na právne úkony v

celom rozsahu. Jeho zdravotný stav je dobrý, vážne zdravotné problémy nemá. S maloletou má veľmi
dobrý vzťah. Oslovuje ho „V.“. Navrhovateľ od 1.3.2021 pracuje na dohodu o výkone práce v spoločnosti
V. s.r.o. s čistým príjmom 600-700 Eur. Predtým pracoval ako živnostník vo firme J. s.r.o. asi X rokov
s približne rovnakým príjmom. V rokoch 2019-2020 nepracoval, bol evidovaný na úrade práce a mal v
tomto období zlomenú nohu. V septembri 2020 bolo rozhodnuté o osobnom bankrote navrhovateľa.

Navrhovateľ dostáva výživné na jeho deti na N. Z. 60 Eur a na Z. Z. 50 Eur. Navrhovateľ po poučení
súdu uviedol, že si je plne vedomý právnych následkov osvojenia.

8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá s matkou a jej ďalšou dcérou G. žila v spoločnej
domácnosti s biologickým otcom do mája 2017. Bývali v dome rodičov otca, spolu s rodičmi otca, jeho

bratom a ďalším bratom s jeho rodinou. U otca bol prítomný alkohol, bol násilný. Od odchodu matky
zo spoločnej domácnosti sa otec s maloletou videl len raz, asi dva týždne po odchode, odvtedy sa s
maloletou nevidel, nekontaktuje ju. Otec celkovo prispel na výživu maloletej len trikrát v decembri 2017
v sume 100 Eur, v roku 2019 v sume 150 Eur a v marci 2021 v sume 130 Eur. Matka má od 1.1.2019
založenú živnosť, pracovala ako upratovačka s príjmom do 400 Eur netto. Poberá rodinné prídavky na

dve deti. Uplatňuje si daňový bonus. Na dcéru G. H. má súdnym rozhodnutím priznané výživné 30 Eur,
ale otec G. jej posiela 100 Eur. Má ešte plnoletú dcéru Y., ktorá je už osamostatnená. Od február 2020
do februára 2021 bola matka práceneschopná, bola onkologický pacient. V septembri 2020 podstúpila
operáciu kostnej drene. Aktuálne je podľa vyšetrení vyliečená. Matka uviedla, že s osvojením maloletej
G. navrhovateľom súhlasí. Maloletá sa biologického otca bojí, keď odišli zo spoločnej domácnosti

s otcom maloletá sa v noci budievala, plakala. Ďalší dôvod pre osvojenie matka videla v potrebe
zabezpečenia starostlivosti o maloletú v prípade, žeby sa zdravotný stav matky niekedy opätovne zhoršil
a onkologické ochorenie by sa vrátilo.

9. Maloletá G. bude mať XX rokov, je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Je zdravá. Má voľnočasové

krúžky.

10. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s osvojením. Maloletá G. je primerane svojmu veku o aktuálnej
situácii informovaná. Uviedol, že pri pohovore s maloletou bolo zrejmé, že táto chce byť osvojená, viečo je rodný list, vie, kto je jej biologický otec. Maloletá bola veľmi komunikatívna, ale nechcela, aby jej
výpoveď bola nahratá na diktafón. Rodina pôsobila veľmi harmonicky.

11. Podľa § 144 ods.1 a 3 z.č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho
manžel. Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie netreba ich súhlas
podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

12. Podľa § 147 ods.1 a 2 CMP súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči
účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov. Účastníkov súd poučí o význame
osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké
povinnosti má osvojiteľ.

13. Podľa § 148 CMP v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude

osvojenec mať.

14. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákona o rodine“) osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je
medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.

Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O
osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

15. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je

zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

16. Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový

rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

17. Podľa § 100 ods. 1 a 3 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z
manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú

splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého
dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak
druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.

18. Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas
maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len
do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich
osvojiteľov.

19. Podľa § 104 Zákona o rodine súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný
stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

20. Podľa § 105 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný
osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva
podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

21. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi

osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý
mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy
medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.22. Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.

23. V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že návrh navrhovateľa na osvojenie
maloletého dieťaťa bol podaný dôvodne. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky
na osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľom, ktorý dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletú
spolu s jej matkou, ktorej bola maloletá zverená. Navrhovateľ je manželom matky maloletej. Maloletá je
zdravá a medzi ňou a navrhovateľom vznikol pekný vzťah. Maloletá navrhovateľa oslovuje „V.“, z čoho je

zrejmé, že si uvedomuje, kto je jej biologický otec. Maloletá už pri nástupe do prvého ročníka prejavovala
záujem byť osvojená, čo bolo deklarované jej podpisovaním sa na zošity „Z. Z uvedeného, ako aj
z pohovoru s maloletou vykonaným kolíznym opatrovníkom, je zrejmé, že maloletá chápe primerane
svojmu veku zmysel osvojenia a je jej vôľou stať sa osvojencom navrhovateľa. Maloletá má vybudovaný
i dobrý vzťah s deťmi navrhovateľa, s ktorými žije spolu so svojou staršou sestrou G. v spoločnej
domácnosti. S navrhovaným osvojením vyjadrili svoj súhlas matka dieťaťa na pojednávaní aj biologický

otec dieťaťa pri výsluchu vo väznici. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ spĺňa zákonné
predpoklady na osvojenie, teda je fyzickou osobou s úplnou spôsobilosťou na právne úkony a má na
osvojenie osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) Navrhovateľ má záznam v registri
trestov z roku 2016, bol podmienečne odsúdený trestným rozkazom, avšak navrhovateľ sa osvedčil,
trest sa zahladil a na navrhovateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. V minulosti mal navrhovateľ v rámci

priestupkového konania odobratý vodičský preukaz, ale tento má už toho času navrátený. Od tohto času
navrhovateľ nebol trestne alebo priestupkovo riešený, vedie riadny život, preto má súd za to, že uvedené
trestné a priestupkové rozhodnutie nie je prekážkou na osvojenie a navrhovateľ súčasným spôsobom
svojho života zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na skutočnosť,
že biologický otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť, za čo bol aj

odsúdený v trestnom konaní a bol vo výkone trestu odňatia slobody, maloletá je o svojom biologickom
otcovi informovaná primerane svojmu veku, nemajú spolu vybudovaný žiadny vzťah, ako aj s poukazom
na to, že biologický otec vyjadril súhlas s osvojením maloletej manželom matky dieťaťa, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

24. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §

365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do

súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).