Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010335
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619010335.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.RastislavaKreslaaJUDr.LadislavaRévesa,vtrestnejveciprotiobžalovanémuO.O.,preobzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák.
s poukazom na § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa

18.11.2019 pod sp. zn. 2T/96/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného O. O. z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. s použitím

§ 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
spoločne s W. Z. a A. C. (na ktorých bola dňa 15.5.2019 podaná obžaloba) od presne nezisteného
času dňa 22.11.2018 do 22.00 hod. dňa 22.11.2018, kedy boli kontrolovaní príslušníkmi Colného úradu
Trnava, Stanica colného úradu Senica - centrála 5885, mali u seba ako i v osobnom motorovom
vozidle zn. Mercedes, tmavomodrej farby, ev. č. ZH860623, imatrikulované vo Švajčiarsku, marihuanu,
a to v plastovom boxe, ktorý podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

PZ Bratislava PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 obsahoval 3087 g sušeného konope s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 10,1 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 10393
bežných jednorazových dávok drogy, pričom podľa správy Národnej protidrogovej jednotky MV SR
Bratislava má takéto množstvo konope hodnotu najmenej 15 435 €. Následne dňa 22.11.2018 o
23.55 hod. pri prehliadke iných priestorov O. O. dobrovoľne vydal igelitové vrecko s uzáverom,
v ktorom sa podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava

PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 nachádzalo 3172 mg sušeného konope s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 12,0 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 13 bežných jednorazových
dávok drogy, pričom podľa správy Národnej protidrogovej jednotky MV SR Bratislava má takéto
množstvo konope hodnotu najmenej 15,86 €. W. Z. pri tejto prehliadke iných priestorov dobrovoľne
vydal igelitové vrecko s uzáverom, v ktorom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Bratislava PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 nachádzalo 1455 mg sušeného konope s

priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 17,4 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej
8 bežných jednorazových dávok drogy, pričom podľa správy Národnej protidrogovej jednotky MV SR
Bratislava má takéto množstvo konope hodnotu najmenej 7,27 €. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú
zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.Podľa § 48 odsek 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil

ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody povinnosť:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu zn. Samsung Galaxy S8, IMEI 358793/08247211/7.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 647-655 spisu.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal bez pochybností
za preukázané, že obžalovaný spolu s ďalšími osobami a teda spoločným konaním dňa 22.11.2018

neoprávnene doviezol, kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku vo väčšom rozsahu,
čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., s použitím § 20 Tr. zák. Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný
okrem vlastnej výpovede z prípravného konania aj výpoveďou svedkov A. C. ( obžalovaného a

zároveň právoplatne odsúdeného za predmetnú trestnú činnosť v samostatnom konaní), oboznámenými
výpoveďami svedkov (príslušníkov Colného úradu) A. H., V. A. a F. P. z prípravného konania, prečítaním
vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov založenými v spise.

K právnej kvalifikácii uviedol, že obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., s použitím § 20 Tr.
zák. preto, že spoločným konaním neoprávnene doviezol, kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu
omamnú látku vo väčšom rozsahu. Skutok tak, ako bol súdom ustálený v skutkovej vete výroku o vine
rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky žalovaného obzvlášť závažného zločinu. Obžalovaný konal ako

trestne zodpovedný páchateľ zavineným protiprávnym konaním, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom,príp.vedel,žesvojímkonaním
môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

K výroku o treste uviedol, že v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §

36 písm. j/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol súdom trestaný.
Priťažujúce okolnosti okresný súd nezistil žiadne. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo viedlo v súlade s ustanovením § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda ukladal
trest odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

V súlade s vyššie uvedeným a vychádzajúc z trestnej sadzby (10 rokov - 13 rokov a 4 mesiace),
so zreteľom na výsledky dokazovania, považoval okresný súd vzhľadom na prvotrestanú osobu
obžalovaného za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici takto ustálenej
trestnej sadzby. Súhrnom všetkých zistených skutočností považoval trest odňatia slobody vo výmere
10 rokov za dostatočný a plne reflektujúci požiadavku tak generálnej ako i individuálnej prevencie a

zohľadňujúci represívnu, výchovnú a ochrannú funkciu trestu.
Vzhľadom nato, že okresný súd obžalovaného uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu, zaradil ho
obligatórne do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému zároveň obligatórne uložil aj ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a 78
ods. 1 Tr. zák., počas ktorého bude obžalovaný povinný po dobu 1 roka po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, okrem
pravidelne sa opakujúceho sa vzdialenia, o ktorých je probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Ochrannýdohľadpodobu1rokapovažujevzhľadomnapomeryobžalovaného,ktorýboldoposiaľriadnezamestnaný, mal riadny zdroj svojej obživy a mal teda pracovné návyky, za dostatočný na dosiahnutie
účelu a dovŕšenie nápravy obžalovaného.
Okresný súd napokon pokladal za vhodné a potrebné uložiť obžalovanému, ktorý je užívateľom

návykových látok podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na spáchania trestného činu použil svoj mobilný telefón, ktorým
sa kontaktoval s predajcom marihuany, rozhodol prvostupňový súd obligatórne aj o treste prepadnutia
veci - mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S8.

Proti tomuto rozsudku voči výroku o vine a treste zahlásil ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný (č.l. 644), ktoré následne prostredníctvom obhajcu aj
náležite písomne zdôvodnil (č.l. 658-662).
V písomnom odôvodnení po úvodnej rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, základných
zásad trestného konania z hľadiska zákonnosti a spravodlivosti trestného procesu, ako i dôležitosti
správnej argumentácie a presvedčivosti rozhodnutia konajúceho súdu, namietal veľmi podrobným

spôsobom predovšetkým nesprávny a zároveň nezákonný postup príslušníkov colnej správy pri
zastavení predmetného vozidla ( ktorí disponovali v dostatočnom časovom predstihu poznatkami o
podozrení zo spáchania trestného činu) na to nadväzujúcu nezákonnosť prehliadky a tiež postup
vyšetrovateľky PZ pri realizovanom procesnom úkone pri vydaní veci zo dňa 22.11.2018, ktorý bol
uskutočnený pod hrozbou nezákonného donútenia - pod hrozbou poriadkovej pokuty, v ktorej súvislosti

poukázal na porušenie základných ľudských práv a slobôd, ústavných práv obžalovaného, nálezy
Ústavného súdu ČR ako i judikatúry ESĽP. Prvostupňový súd podľa názoru odvolateľa de facto
legalizoval vo svojom rozsudku nezákonný postup OČTK, ktorý má znaky zmätočnosti a zavádzania,
keď obvineného (podľa jeho tvrdenia) colníci ako i policajti „ ubezpečovali, že to bude len podmienka“.
Je ústavne neprijateľné, aby osoby, ktorým je zverená právomoc na vykonávanie úkonov a ochranu

spoločnosti zavádzala a vykonávala svoju prácu s veľkou dávkou amaterizmu. Záverom uviedol,
že nakoľko zo strany OČTK došlo k postupu, ktorý je nezákonný a následkom čoho je absolútna
nepoužiteľnosť takto zaisteného dôkazného prostriedku, ostatné následné vykonané dôkazy majú v
konečnom dôsledku povahu „plodov otráveného stromu“ následkom čoho sú nepoužiteľné v trestnom
konaní.

Na základe uvedených dôvodov obžalovaný žiadal krajský súd, aby zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o vine a treste a aby vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alternatívne aby ho spod obžaloby oslobodil.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa ani po výzve prvostupňového súdu
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný i jeho obhajca zotrvali na písomných dôvodoch
odvolania a poukazovali na podrobnosti v ňom uvedené s opätovným návrhom týkajúcim sa príp.
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

K napadnutému rozsudku všeobecne:

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného

stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v
súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré
zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1
Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahamisa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu.

Ku skutkovým zisteniam a právnej kvalifikácii:

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom

rozsudku, ako aj k ustálenej právnej kvalifikácii nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Aj odvolací súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný O. O. spoločne s W. Z. a
A. C. (ktorý boli obžalovaní v samostatnom konaní) sa v kritickom čase dopustili protiprávneho konania

tak, ako je to zaznamenané v skutkovej časti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré
riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní.

Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého
stupňa sa stotožnil.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí

všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku veľmi
podrobným spôsobom odôvodnil).
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne presvedčivé, preto
proti nemu nemá žiadne výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v relevantných častiach
osvojuje.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Čo sa týka odvolacej námietky obhajoby vo vzťahu k nezákonnosti postupu príslušníkov colnej správy
pri zastavení a kontrolovaní pasažierov osobného motorového vozidla zn. Mercedes, tmavomodrej

farby, ev. č. ZH860623 a na to nadväzujúcej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, odvolací
súd sa s takýmto názorom odvolateľa nestotožňuje. Naopak, prvostupňový súd sa zhodnotením
vykonaného dokazovania a zákonnosťou procesného postupu príslušníkov colnej správy podrobne
zaoberal v odôvodnení svojho rozsudku a to na stranách 15-16. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd podrobne rozviedol úvahy vo vzťahu k oprávnenosti príslušníkov colnej správy ako i spôsobu

zastavenia a kontrolovania predmetného motorového vozidla keď uviedol, že podľa § 26 zákona č.
652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve (účinný do 30.6.2019), colník na území Slovenskej
republiky je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený spôsobom ustanoveným podľa osobitných
predpisov dávať pokyny na zastavenie osoby a dopravného prostriedku, vykonávať colnú kontrolu
batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín a kontrolu z hľadiska

dodržiavania daňových predpisov; na tento účel je oprávnený použiť vhodné technické prostriedky
vrátane technických zariadení na zisťovanie látok a predmetov. Zastavovanie osoby a dopravného
prostriedku a kontrola batožiny, nákladu, prepravných a sprievodných listín nesmie sledovať iný záujem
než odhalenie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu, alebo tovaru, pri ktorom je podozrenie, že unikol
colnému dohľadu, zistenie totožnosti osoby, ktorá tovar colnému dohľadu odňala alebo sa na tomto

odňatí zúčastnila, ako aj vykonanie opatrení podľa colných predpisov alebo daňových predpisov. Toto
ustanovenie sa použije, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ďalej okresný súd v danom smere uviedol, že nakoľko po otvorení batožinového priestoru a jeho
kontrole príslušníci colnej správy považovali za podozrivé, že posádka uviedla, že v plastovom boxe

obalenom fóliou sa nachádzajú staré handry (pričom podľa vyjadrenia svedka V. A. sa nejednalo o
ich prvú skúsenosť s omamnými látkami), oznámila hliadka posádke vozidla, že sú obmedzení na
osobnej slobode, nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Následne boli
na miesto privolaní príslušníci policajného zboru a vyšetrovateľka, ktorým následne posádka vozidlaplastový box vydala, o čom bola riadne spísaná zápisnica spolu s príslušným zákonným poučením.
Takýto postup, resp. spôsob, akým došlo k zadržaniu predmetného plastového boxu s marihuanou
teda okresný súd považoval v celom rozsahu za zákonný a v súlade so svedeckou výpoveďou A. C.

a výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, a súd má teda za preukázané, že zadržaná droga
patrila obžalovanému, A. C. aj W. Z., ktorí ju spoločne zakúpili a prepravovali.

Tejto otázke na základe námietky obhajoby prednesenú na hlavnom pojednávaní a prevzatú i do
odvolacích námietok teda venoval okresný súd náležitú pozornosť pričom správne dospel k záveru, že

postuppríslušníkovcolnejsprávyvtomtosmerebolplnesúladnýsozákonom.Krajskýsúdvtomtosmere
konštatuje správnosť úvah okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na dôvody prvostupňového
rozsudku.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že za zisteného skutkového stavu bolo možné aj podľa názoru
odvolacieho súdu príslušníkmi colného úradu prvotne postupovať podľa zákona č. 652/2004 Z.z. o

orgánoch štátnej správy v colníctve. Pokiaľ príslušníci colného úradu v úvode prehliadky zistili, že v
batožinovom priestore vozidla sa nachádzala látka o ktorej vzhľadom na svoju predchádzajúcu prax
usúdili, že môže byť drogou (podozrenie zo spáchania trestného činu), bolo ich povinnosťou konať v
smere sprocesnenia tohto zistenia. Mohlo ísť o postup podľa § 22 ods. 1 zákona o orgánoch štátnej
správy v colníctve (zaistenie veci), na čo nadväzuje postup podľa § 92 Trestného poriadku. Nešlo

totiž o predchádzajúcu, dostatočne určitú informáciu o konkrétnom trestnom čine, čo by si už primárne
vyžadovalo trestnoprocesný postup (k tejto problematike pozri aj R 47/2013). Ostatne postup podľa
Trestného poriadku v predmetnej veci bol de facto v plnom rozsahu realizovaný, pretože svedok F. P.
namiesto vyššie uvedeného postupu priamo oznámil vec orgánom činným v trestnom konaní, spolu s
ďalšími colníkmi zadržal obvinených ako osoby pristihnuté pri trestnom čine a vo veci sa postupovalo

prvotným úkonom - zadržaním podozrivých osôb dňa 22.11.2018 o 23:40 hod., následne vykonaním
prehliadky iných priestorov podľa § 101 Tr. por. po súhlase prokurátora o 23.45 hod. došlo aj k vydaniu
veci obvineným(i) o 23.50 hod.
Samotná prehliadka nebola vykonaná v rozpore so zákonom. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo
začaté procesným úkonom podľa § 85 Tr. por a následne podľa § 101 Tr. por. boli získané dôkazy

legálne, a preto boli použiteľné i v predmetnom trestnom stíhaní (v tejto súvislosti poukazuje odvolací
súd na uznesenie NS SR pod sp. zn. 2 Tdo/57/2014 zo dňa 24.02.2015 v obdobnej veci).

K námietkam obhajoby o neprofesionálnom prístupe a zavádzaní obvineného (podľa jeho tvrdenia)
colníkmi ako i policajtami, ktorý ho „ ubezpečovali, že to bude len podmienka“, krajský súd uvádza,

že ani táto skutočnosť (hoci by bola pravdivá) nemení nič na zákonnosti postupu konajúcich policajtov,
pričom je potrebné zvýrazniť, že každá priemerne inteligentná osoba v našej spoločnosti (ktorou
obžalovaný bezpochyby je ) má vedomosť o tom, že o vine a treste za spáchaný trestný čin rozhoduje
v demokratickej spoločnosti nie policajt ale nestranný a nezávislý súd a preto námietky obhajoby aj v
tomto smere je možné považovať za nedôvodné.

Ďalej má krajský súd za potrebné uviesť, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku náležite venoval
i námietkam obhajoby ohľadom možnej nezákonnosti zápisnice o vydaní veci, ktorá podľa
obžalovaného trpí vadou z hľadiska jej zmätočnosti a nezákonnosti, nakoľko vydanie veci ( plastového
boxu s marihuanou) bolo realizované pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Okresný súd na tomto mieste správne poukázal na skutočnosť, že zápisnica o vydaní veci, na základe
ktorej bol páchateľmi (teda aj obžalovaným) vydaný predmetný plastový box s marihuanou, jasne
obsahuje hneď v druhom riadku poučenie o tom, že osoby nie sú povinné vydať vec, ak by vydaním veci
spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Po tomto poučení obžalovaný

uviedol, že poučeniu porozumel a následne túto zápisnicu aj vlastnoručne podpísal.

Odvolací súd na tomto mieste dodáva, že sa nestotožnil ani s obhajobou obvineného spočívajúcou
v odkaze na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a nálezy Ústavného súdu ČR v súvislosti
s vydaním veci a hrozbe uloženia poriadkovej pokuty (zabezpečenie dôkazu proti obvinenému

naznačeným spôsobom by bolo v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu).

Tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať na uvedený prípad, nakoľko v tomto prípade policajt nenútil
obvineného na vydanie veci, ale ho vyzval na dobrovoľné vydanie veci (§ 89 ods. 1 Trestného poriadku).Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na
vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ak ju treba na účely trestného konania zaistiť,

je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie
výzve, môže mu byť vec odňatá ako aj na iné následky nevyhovenia.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 22.11.2018 o 23:50 (č. l. 373) vyplýva, že obvinení O. O., A. C. a W.
Z. na výzvu policajta (vyšetrovateľky PZ) po poučení o tom, že osoby nie sú povinné vydať vec, ak by

vydaním veci spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, dobrovoľne vydali
1 kus plastový box uzatvorený na pevno vrchnákom a celý zabalený do priehľadnej fólie s obsahom
sušiny vtedy neznámeho pôvodu. Tento úkon bol ukončený v ten istý deň o 23:53 hod.

Nemožno teda prisvedčiť obhajobným námietkam obžalovaného, že k vydaniu vecí bol donútený
hrozbou poriadkovej pokuty. Je síce pravdou, že podľa zápisnice o vydaní veci bol obžalovaný (mimo

iného) poučený i o povinnosti vec na vyzvanie vydať s tým, že inak mu môže byť vec odňatá a tiež
bol upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 70 Trestného poriadku. Vzhľadom
na oprávnenie policajtov odňať vec pri služobnom zákroku, o ktorom bol obvinený poučený, podľa
názoru krajského súdu, možnosť uloženia pokuty, dokonca bez konkretizácie výšky nemožno vnímať
ako donútenie. Taktiež je podľa názoru krajského súdu potrebné zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom

na osobu obžalovaného , ktorý je aj v zmysle znaleckého skúmania „plne ukotvený v realite“, musí mať
vedomosť o trestnoprávnych následkoch prechovávania omamných látok a preto nemožno dospieť k
záveru, že možnosť uloženia pokuty by predstavovala pre obžalovaného hrozbu, v dôsledku ktorej by
bolo možné vydanie drogy hodnotiť ako nedobrovoľné, či vykonané pod hrozbou donútenia (v tejto
súvislosti viď uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Tdo/26/2019 zo dňa 26.06.2019).

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.
stupňového rozsudku v celom rozsahu. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na to, že krajský súd sa
nemohol stotožniť s námietkami obžalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi

nevyhnutnými pre uznanie viny, príp. že by nevykonal všetky dôkazy nevyhnutné na ustálenie viny,
nakoľko dôkazy ktoré vo veci vykonal i podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere postačujú na
vyslovenie jednoznačných záverov o vine tak, ako vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania a v
konečnom dôsledku i tým spôsobom, ako sú premietnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
K výroku o treste:

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal
pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery,
pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov
ukladaný obžalovanému na spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v § 172 ods.2 Trestného zákona
( vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť a vedenie riadneho života pri aplikácii ust. § 36 písm. j) Tr.
zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. ) za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti,
ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke

nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre
stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním

trestov a ich výkonom. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď
hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom
intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti
trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
Správne a zákonné sú aj výroky, ktorými bol obžalovaný podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona

zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 76
odsek 1, 78 ods.1 a 77 ods.1, ods.2 Trestného zákona bol obžalovanému súčasne uložený i ochranný
dohľad (za súčasného uloženia povinností a obmedzení po prepustení z výkonu trestu), ktoré výrokymajú základ v zistenom skutkovom stave a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako obzvlášť
závažného zločinu.
Krajský súd považoval za správny a zákonný aj výrok o uložení trestu prepadnutia veci v zmysle § 60

ods.1 písm. a/ Tr. zák., keď z dokazovania vyplynulo, že predmetný mobilný telefón zn. Samsung Galaxy
S8 bol vlastníctvom obžalovaného a bol použitý k spáchaniu trestného činu.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutéhorozsudku,zdôvodovuvedenýchvyššie,odvolanieobžalovanéhoakonedôvodnézamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.