Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202601
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115202601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Marian Ďurica - SHR, s
miestom podnikania Pri štadióne 919/10, 976 68 Heľpa, IČO: 31 907 903, zastúpený: JUDr. Peter
Šramko, advokát so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, proti žalovanému: BARCA s.r.o., so sídlom Dlhá
118, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 720, zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57,
949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, o zaplatenie sumy 6 700 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/52/2015 - 288 zo dňa 17. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/52/2015 - 288 zo dňa 17. 07. 2019

v napadnutej časti I. výroku tak, že žalobu z a m i e t a a v napadnutej časti III. výroku tak, že žalovaný
m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 6 700 eur s príslušenstvom tak, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 198,76
eura spolu s 8 % úrokmi z omeškania ročne odo dňa 01. 09. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 58 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 536 ods. 1, 3, § 537 ods. 1, 2,
§ 344, § 345 ods. 1, 3, § 346 ods. 1, § 351 ods. 1, § 354, § 352 Obchodného zákonníka, § 575 ods. 1,
§ 100 Občianskeho zákonníka, § 397, § 379 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podľa vykonaného dokazovania a zisteného
skutkové stavu strany sporu uzatvorili konkludentným spôsobom zmluvu o dielo ku dňu 21. 05. 2013.
Žalovanýakozhotoviteľdielasazaviazalvykonaťprežalobcuakoobjednávateľadielo,vybudovaťjazero
za cenu 14 000 eur bez dohody o termíne vykonania diela. Žalobca zaplatil zálohu 7 000 eur. Žalovaný
dielo nedokončil z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 352 Obchodného zákonníka. Povinnosť žalovaného plniť zanikla z dôvodu nemožnosti plnenia,
pretože dielo bolo vykonané treťou osobou v mesiaci august XXXX na základe rozhodnutia žalobcu.

Žalobca vyzval žalovaného na prerušenie vykonávania diela, na dokončenie prác ho následne nevyzval
a dielo si dal vykonať treťou osobou. Dôvod zániku záväzku žalovaného nastal ex lege v mesiaci august
XXXX. V konaní nebolo sporné, že ku dňu zániku záväzku časť prác žalovaný vykonal, v konaní bolsporný rozsah ako aj cena vykonaných prác. Nakoľko došlo k zániku záväzku, žalovanému vznikla
povinnosť vrátiť žalobcovi prijatú zálohu, plnenie.
Vzhľadom k tomu, že advokát žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 01. 07. 2019 vzniesol

námietku premlčania bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia voči kompenzačnej námietke uplatnenej
žalovaným, súd sa touto námietkou musel zaoberať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
si v rámci kompenzačnej námietky uplatnil voči žalobcovi náklady spojené s vykonaním diela ku dňu
ukončenia zmluvy ako aj ušlý zisk titulom náhrady škody. Žalobca si dal dielo napriek platne uzatvorenej
zmluve so žalovaným vykonať treťou osobou, dielo tretia osoba vykonala v mesiaci august XXXX, teda k

zániku zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21. 05. 2013 došlo z dôvodu nemožnosti plnenia v mesiaci august
XXXX. Až po vykonaní diela treťou osobou sa žalovaný mohol dozvedieť, že mu konaním žalobcu bola
spôsobená škoda, jej výšku vyčísliť a následne si ju voči žalobcovi uplatniť. Teda štvorročná premlčacia
lehota (§ 397 Obchodného zákonníka) začala žalovanému plynúť dňom 01. 09. 2016 a uplynula by 01.
09. 2020. Žalovaný si svoj nárok vo forme kompenzačnej námietky uplatnil na súde dňa 15. 03. 2017,
teda pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty, včas a preto súd na námietku premlčania vznesenú

advokátom žalobcu neprihliadal.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že časť listinných dôkazov, ktorými žalovaný preukazoval
náklady na zakúpenie materiálu predchádzali dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo, a preto nie je zrejmé,
či s touto sumou vôbec súvisia. Nakoľko za deň uzatvorenia zmluvy o dielo možno považovať 21.
05. 2013, žalovanému až po uzatvorení zmluvy mohli vzniknúť náklady spojené s vykonávaním diela

pre žalobcu, a to jednak nákup materiálu ako aj náklady na pracovnú silu. Na základe písomného
vyčíslenia a odôvodnenia kompenzačnej námietky dospel súd k záveru, že žalovanému možno priznať
iba náklady spojené s vykonávaním diela po 21. 05. 2013: 1. náklady na pohonné hmoty spojené s
vycestovaním zamestnancov žalovaného do miesta výkonu diela dňa 02. 07. 2013 a 17. 07. 2013,
spolu vo výške 102,60 eura, 2. náklady na pracovnú silu spojenú s vycestovaním zamestnancov

žalovaného do miesta výkonu diela dňa 02. 07. 2013 a 17. 07. 2013, spolu vo výške 421,85 eura. Tieto
náklady vznikli žalovanému po uzatvorení zmluvy a boli dostatočným spôsobom preukázané listinnými
dôkazmi. Súd nepriznal žalovanému náklady na pracovnú silu pri vypracovaní cenovej ponuky, nakoľko
sa nejedná o náklady spojené s vykonaním diela, pretože po vypracovaní cenovej ponuky nemusí
vôbec prísť k uzatvoreniu zmluvy a tieto náklady potom znáša zhotoviteľ diela. Náklady na pracovnú

silu pri vypracovaní kladačského plánu izolácie a pri realizácii prác v sídle žalovaného súd žalovanému
nepriznal aj napriek tomu, že ich zamestnankyňa žalovaného vykonala po uzatvorení zmluvy, pretože
neboli presne špecifikované a oddelené od prác spojených s vypracovaním cenovej ponuky. Súd
žalovanému nepriznal náhradu nákladov spojených s nákupom materiálu spojeného s vykonaním diela,
pretože tento nenakupoval po uzatvorení zmluvu o dielo so žalobcom výlučne na vykonanie diela pre

žalobcu, v čase uzatvorenia diela sa nachádzal u neho na sklade. Okrem toho žiadnym spôsobom
žalovaný nepreukázal, že zakúpený materiál je v celom rozsahu nepoužiteľný na vykonanie diela pre
inéhozákazníka.Keďževykonaniedielazmarilžalobca,žalovanýprišieloplánovanýzisk,ktorýsivyčíslil
vo výške 4 976,79 eura a preukázal ho listinnými dôkazmi. Súd žalovanému náhradu ušlého zisku priznal
v súlade s § 379 Obchodného zákonníka. Súd tak dospel k záveru, že kompenzačná námietka bola

vznesená dôvodne do výšky 5 501,24 eura, do tejto výšky na ňu prihliadol a z uplatnenej sumy 6 700
eur priznal žalobcovi iba sumu 1 198,76 eura spolu so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa 01.
09. 2016, nakoľko k zániku zmluvy došlo v auguste XXXX a až zánikom zmluvy vznikla žalovanému
povinnosť vrátiť prijaté plnenie žalobcovi. K predloženému súkromnému znaleckému posudku, ktorý
vypracovala znalkyňa Ing. R. L. súd poznamenáva, že na jeho závery neprihliadol, pretože znalkyňa sa

v ňom nevysporiadala s otázkou, či jazero vyhotovené treťou osobou je totožné s jazerom, ktoré mal pre
žalobcu vyhotoviť žalovaný, a teda náklady na jeho vykonanie boli porovnateľné s nákladmi vyčíslenými
žalovaným.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a v zastavujúcej časti (300 eur) podľa § 256
ods. 1 CSP. K zastaveniu konania v časti zaplatenia sumy 300 eur došlo pre správanie sa žalovaného,

ktorý v tejto časti nárok žalobcu uznal, a preto vznikol v tejto časti žaloby nárok na náhradu trov konania
žalobcovi. Súd z uplatnenej sumy 6 700 eur priznal žabcovi iba sumu 1 198,76 eura, teda žalobca mal
v konaní úspech v rozsahu 1 498,76 eura (1 198,76 eura + 300 eur) a žalovaný mal v konaní úspech v
rozsahu 5 501,24 eura (zamietnutá žaloba), po prepočte na percentá je pomer úspechu žalobcu 21 % a
žalovaného 79 %, žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 58 % (79 % - 21 %).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku (uložená povinnosť na zaplatenie
žalovanému, o náhrade trov konania) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, abyodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že žalobca zmaril možnosť plniť zmluvu o dielo tým,

že si dal na mieste určenom na realizáciu diela zhotoviť dielo iné, a to prostredníctvom tretieho subjektu.
Povinnosť dokončiť dielo zanikla podľa § 375 ods. 1 v dôsledku nemožnosti plnenia. Podaním zo dňa 15.
03. 2017 si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z nároku na náhradu
nákladov vynaložených pri príprave na plnenie zo zmluvy. Vyčíslená škoda celkovo dosahovala sumu vo
výške 10 472,21 eura. Uvedený nárok na náhradu škody si započítal voči nároku žalobcu uplatnenému

v tomto súdnom konaní v plnom rozsahu až do výšky, v ktorej sa nároky kryli, a to formou kompenzačnej
námietky.
Žalobca od počiatku formálne rozporoval uplatnenú kompenzačnú námietku, neuviedol v tomto
smere žiadne konkrétne argumenty a ani nespochybnil žiadny z uplatnených nárokov. Pričom jeho
obrana spočívala len v strohom popretí nároku. Súd prvej inštancie sa s poukazom na vydané
uznesene Krajského súdu snažil o odstránenia rozporov ohľadom listinných dôkazov predloženými v

súvislosti s vyčíslením nároku na náhradu škody a ušlého zisku, uplatnenej v rámci kompenzačnej
námietky. Žalobca si od žalovaného objednal vykonanie diela, pričom zo strany žalovaného prišlo k
čiastkovému plneniu zmluvy v podobe zmerania jazera, vykonaniu vytyčovacích prác, vypracovaniu
kladačského plánu a k príprave izolačných materiálov. V podaní zo dňa 17. 01. 2019 žalovaný súdu
opätovne špecifikoval v čom spočívali náklady súvisiace s prípravou na plnenie zo zmluvy. Na základe

predzmluvných rokovaní so žalobcom legitímne očakával, že príde k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom
po dohode so žalobcom za týmto účelom vykonal dňa 07. 05. 2013 obhliadku miesta a dňa 17. 05. 2013
zameranie jazera. Na základe získaných údajov prišlo k spracovaniu cenovej ponuky pre žalobcu a k
vypracovaniu kladačského plánu.
Vypracovaná cenová ponuka nepredstavovala iba odhad nákladov, ale predchádzalo jej zameranie

diela ako aj vypracovanie kladačského plánu, ktorý bol spracovaný na základe vykonaného zamerania.
Uvedené úkony žalovaný realizoval vzhľadom na žalobcov vážny záujem o vykonanie diela. Bez
vykonania uvedených úkonov nie je možné zadané dielo vyhotoviť, a preto tvoria nevyhnutnú súčasť
realizácie diela.
Materiál, ktorý bol pripravený na zhotovenie diela pre žalobcu, bol žalovaným objednaný dňa 04. 02.

2013 a bol dodaný dňa 17. 04. 2013. Z uvedeného dôvodu bol súdu, ako doklad o nákupe materiálu
„U. Y. N. B.“ predložený listinný dôkaz označený ako „príjemka na sklad“ zo dňa 17. 04. 2013. Uvedený
tovar sa teda v čase uzavretia zmluvy o dielo už nachádzal na sklade žalovaného, a následne po
uzavretí zmluvy o dielo a zaplatení zálohovej faktúry žalobcom, bol tento materiál jednotlivo upravený
a nastrihaný na dielce podľa zamerania terénnych podmienok a vyhotoveného kladačského plánu. Na

preukázanie tohto postupu súdu predložil doklad o poslednom nákupe tohto materiálu predchádzajúcom
predmetnému nákupu z apríla XXXX, ktorý sa uskutočnil 20. 09. 2012 a o prvom nákupe nasledujúcom
po predmetnom nákupe z apríla 2013, ktorý sa uskutočnil 19. 08. 2013. Po odsúhlasení cenovej
ponuky a zaplatení zálohy bol izolačný materiál nachádzajúci sa na sklade žalovaného, teda tvoriaci
súčasť majetku žalovaného, rozmeraný a nastrihaný na dielce podľa kladačského plánu vypracovaného

konkrétne pre potreby diela, ktoré malo byť zhotovené a pripravený na prevoz na miesto zhotovenia
diela. Takýmto nastrihaním na mieru bol materiál znehodnotený a nie je možné ho využiť pre ďalších
zákazkách.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach II. a III. (zamietajúca časť a o náhrade

trov konania) podal odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania. V odôvodnení
podaného odvolania poukázal na to, že napriek tomu, že obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku
je značný a obsahuje v podstate opis či priebeh celého doterajšieho konania, konkrétne odôvodnenie
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie v podstate zúžil do ods. 41. námietka premlčania (a najmä do

ods. 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí ani neuviedol, že by nárok žalovaného na náhradu škody
vrátane ušlého zisku v danom prípade bol daný, ale považoval predchádzajúci rozsudok jednoznačne
za nepreskúmateľný.
Aj náklady ktoré žalovanému mohli vzniknúť po uzavretí zmluvy bez ďalšieho nemôžu automaticky

byť spôsobilé na započítanie ako kompenzačná námietka bez existencie zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu, čo rovnako platí pre ušlý zisk.
Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil podľa ktorých dôkazov, či tvrdení zistil a ustálil, že vykonanie diela
zmarilžalobca,mázato,žežalobcanaopakjednoznačnepreukázalavkonaníbolonepochybnezistené,že práve žalovaný dielo nevykonal v priebehu niekoľkých rokov, napriek tomu, že aj v priebehu sporu
bola jednoznačná aktivita žalobcu k urovnaniu sporu tak, že dielo za rovnakú dohodnutú cenu mal a
mohol žalovaný kedykoľvek vykonať a nepochopiteľná pasivita žalovaného nemôže potom úspešne

predpokladať právo na náhradu škody, či ušlého zisku.
Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia neprihliadol na závery súkromného znaleckého posudku, hoci
ZP spolu s ďalšími dôkazmi produkovanými v konaní (najmä vyjadrenia žalobcu, porovnanie fotografie
žalobcu a žalovaného) jednoznačne preukazujú, že sa jedná o to isté jazierko - realizácia objektu podľa
zmluvy o dielo ako bolo dohodnuté medzi účastníkmi konania, tak aj medzi žalobcom a skutočným

realizátorom diela.
Súd prvej inštancie sa ale vôbec nevysporiadal s tvrdeniami (procesnou obranou) žalobcu voči
uplatnenej kompenzačnej námietke protistrany ani tieto skutočnosti nijako nevyhodnotil a vôbec im
nevenoval pozornosť.
Súd nevenoval pozornosť ani nevyhodnotil ním tvrdené skutočnosti kde niekoľkokrát poukázal na tzv.
liberačné dôvody, t. j. okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ust. § 376 Obchod. zák.

Žalovaný v konaní nešpecifikoval s ktorou časťou jeho údajnej pohľadávky z 10 427,13 eur (podľa
sumarizácie žalovaného písm. a. až písm. e.) si započítava, teda uplatňuje kompenzačnú námietku s
pohľadávkou žalobcu uplatnenou v žalobe po úprave petitu to je do 6 700 eur, súd prvej inštancie ale
nijako nevenoval pozornosť ani tejto skutočnosti.

6. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom poukázal na to, že bol
to práve žalovaný ktorý mal a mohol v priebehu značného časového obdobia viac ako 3 roky dielo
zhotoviť - vykonať a neexistovali žiadne relevantné prekážky na strane žalobcu, naopak žalobca k tomu
žalovaného viackrát vyzýval aj v priebehu konania na súde a preto jeho celá tzv. kompenzačná námietka
neobstojí ani čo do dôvodu ani výšky.

Žalovaný si v priebehu konania prispôsoboval a upravoval svoje vyjadrenia ako sa to hodilo vzhľadom
na priebeh dokazovania a právne posúdenie veci po zrušovacom rozhodnutí KS, a preto tieto vzájomne
rozporné tvrdenia považuje za účelové, nehodnoverné a zavádzajúce.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodu a výšky kompenzačnej námietky aj preto, že
nepreukázal v konaní aká časť z nakúpeného materiálu by mala byť znehodnotená podľa tvrdenia

protistrany jeho úpravou.

7. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že
po vydaní zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, vykonal súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu doplnenie dokazovania. Vo vyjadrení zo dňa 17. 01. 2019 opätovne zdôvodnil a

podrobne preukázal výšku a opodstatnenosť jednotlivých nárokov uplatnených v rámci kompenzačnej
námietky. Uvedené podanie obsahovalo podrobnú špecifikáciu nákladov, ktoré vznikli žalovanému v
súvislosti s prípravou na plnenie zo zmluvy pre žalobcu a rovnako vyčíslenie ušlého zisku v dôsledku
nerealizovania diela.
Vykonanímdoplnenéhodokazovaniasúdprvejinštanciepostupovalvsúladespožiadavkouodvolacieho

súdu uvedenou v zrušujúcom uznesení a rozpory v predložených listinných dôkazoch odstránil.
Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ neprihliadol na závery predloženého súkromného
znaleckého posudku, nakoľko znalkyňa pri jeho tvorbe vychádzala z nesprávnych vstupných údajov, v
dôsledku čoho nemohla objektívne a správne stanoviť hodnotu stavebných prác a rovnako ani cenu
materiálu.

Prostredníctvom predzmluvnej zodpovednosti sa majú chrániť investície, ktoré sa vynaložia počas
rokovaní o zmluve, a to predovšetkým nákup materiálu a zabezpečenie pracovnej sily, ktoré by mali
slúžiť na plnenie neskôr uzavretej zmluvy. Predzmluvnú zodpovednosť za škodu pritom nesie ten, kto
svojím konaním porušil princípy dobrej viery, dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať
majetok tretích osôb.

8. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 20. 09. 2019 vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že
žalobca nepostupoval v zmysle § 346 Obch. zák., nakoľko mu neposkytol primeranú lehotu na vykonanie
diela pod hrozbou odstúpenia od zmluvy. Medzi stranami neboli dojednané a zadefinované okolnosti
zakladajúce podstatné a nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Pokiaľ bol žalobca názoru, že zo

strany žalovaného prišlo k nepodstatnému porušeniu zmluvy titulom omeškania so zhotovením diela,
mal postupovať v zmysle ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka. Žalobca takto nepostupoval,
spochybňoval samotné uzavretie zmluvy o dielo a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia.Niejepravdoutvrdeniežalobcuuvedenévovyjadrení,otomže materiáljestáleuloženývneporušených
uzavretých obaloch - nepostrihaný ani nenarezaný. Na fotografiách predložených spolu s podaním zo
dňa 19. 10. 2016 je odfotený materiál ,,U. Y. N. B.“ nastrihaná podľa kladačského plánu vyhotoveného

podľa potrieb diela, ktoré malo byť realizované. Na fotografiách sa teda nachádzal materiál žalovaným
nastrihaný, zabalený, označený a pripravený na prevoz na miesto realizácie diela.
Vo vyjadrení zo dňa 17. 01. 2019 žalovaný opätovne zdôvodnil a podrobne preukázal výšku a
opodstatnenosť jednotlivých nárokov uplatnených v rámci kompenzačnej námietky.

9. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 20. 09. 2019 sa písomne vyjadril žalobca, pričom poukázal na to,
že v priebehu konania na súde žalovaný zrejme úmyselne opomínal intenzívnu mailovú komunikáciu
právnych zástupcov (je v spise), ako aj konkrétny návrh právneho zástupcu žalobcu - na vykonanie diela
za rovnakých podmienok.
Žalovaný popieral vierohodnosť vlastného dôkazu, fotografií, z ktorých jednoznačne vizuálne vyplýva,
že ide o pôvodne zabalené „rolky“ neporušeného (nenastrihaného) materiálu.

Počas prejednávanej veci žalobca prejavil záujem, aby žalovaný dielo vykonal, teda ide o alibistickú
obranu protistrany v odvolacom konaní, čo je v rozpore s tým, čo tvrdil v pôvodnom konaní napr.
pracovníčka žalovaného p. Ing. C. ako svedkyňa.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodu a ani výšky kompenzačnej námietky.

10. Žalobca podal opätovne vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, pričom v obsahu
poukázal na to, že protistrana účelovo zavádza a odvádza pozornosť iným smerom a znova sa
nevyjadrila k podstatným skutočnostiam na ktoré poukázali, a to z akého dôvodu žalovaný dielo
nevykonal, keď mal a mohol v priebehu značného časového obdobia viac ako 3 roky dielo zhotoviť a
vykonať, pričom neexistovali žiadne relevantné prekážky na strane žalobcu, naopak žalobca k tomu

žalovaného viackrát vyzýval aj v priebehu tohto konania na súde.

11. Následne podal žalovaný písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10. 10. 2019 v
ktorom poukázal na to, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v novom konaní odstrániť rozpory
ohľadom vyčíslenia nároku na náhradu škody, vo vydanom uznesení žiadnym spôsobom nespochybnil

hmotnoprávny základ uplatnenej kompenzačnej námietky, teda že takýto nárok môže v prípade
preukázania jeho rozsahu súd prvej inštancie priznať. Je preto nepochybné, že odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že po zániku zmluvy sú si zmluvné strany povinné
vrátiť poskytnuté plnenie. Z odôvodnenia vydaného uznesenia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s
existenciou nároku na náhradu škody, a teda s hmotnoprávnym základom uplatnenej kompenzačnej

námietky, avšak nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o nespornosti výšky uplatneného nároku.
Predložením listinných dôkazov žalovaný v konaní preukázal rozsah a výšku nákladov, ktoré
žalovanému vznikli po uzavretí zmluvy, ktoré vynaložil vo fáze prípravy realizácie diela na prípravné
práce, nákup materiálu a pracovnú silu. Všetky vynaložené náklady boli voči žalobcovi uplatnené v rámci
kompenzačnej námietky.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané,
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniamajúzákonnénáležitostiažeodvolateliapoužilizákonomprípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných
odvolaní, byť pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a súčasne odvolanie žalobcu nie je
dôvodné na základe čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku

zmeniť a v časti II. výroku potvrdiť.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.15. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaných odvolaní žalobcu a žalovaného je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky potrebné

dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu
spisu a s poukazom na svoje rozhodnutie č. k. 15Cob/25/2018 - 213 zo dňa 31. 10. 2018 považoval
za jednoznačné preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 21. 05. 2013 ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť realizácia jazierka žalovaným ako zhotoviteľom.
Cena predmetu diela podľa poslednej cenovej ponuky žalovaného bola dohodnutá v sume 14 000 eur
s tým, že ku dňu 21. 05. 2013 žalobca zaplatil zálohu v sume 7 000 eur, čím teda akceptoval cenovú
ponuku žalovaného. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalovaný predmet diela nerealizoval, a to z
dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. a § 352 Obch. zák. Povinnosť
žalovaného plniť teda zanikla z dôvodu nemožnosti plnenia, pričom teda dielo bolo realizované a

vykonané treťou osobu v mesiaci august 2016, a teda k uvedenému termínu došlo aj k zániku zmluvy
medzi stranami sporu. Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne
účinky uvedené v § 351 (§ 354) Obch. zák. Podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. strana, ktorej pred
odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s
úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie

strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

17. S poukazom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že žalobca sa v konaní domáhal vrátenia
poskytnutéhoplnenia,poskytnutejzálohyžalovanémuvsume7000eur(počiastočnomspäťvzatížaloby
sumy 6 700 eur), pričom obrana žalovaného v konaní spočívala v uplatnenom nároku voči žalobcovi na

zaplatenie celkom sumy 10 427,13 eura, a to v súvislosti s vykonaním časti prác, použitého materiálu
ako aj ušlého zisku. Žalovaný si kompenzačnú námietku uplatnil len do výšky rovnajúcej sa žalobcom
uplatneného nároku.

18. V ďalšom konaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca v konaní predložil znalecký

posudok, ktorý však súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko nemal za preukázané, že znalkyňa
sa v znaleckom posudku vysporiadala s otázkou, či jazero vyhotovené treťou osobou je totožné
s jazerom, ktoré mal pre žalobcu vyhotoviť žalovaný, a teda či náklady na jeho vykonanie boli
porovnateľnésnákladmivyčíslenýmižalovaným.Odvolacísúdsasuvedenouargumentáciousúduprvej
inštancie stotožnil, pričom vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nepochybne

vyplýva, že predmet diela, ktorý mal byť zhotovený žalovaným je v podstatne väčšom rozsahu v akom
bol realizovaný treťou osobou, a teda znalecký posudok predložený žalobcom bol vyhotovený na
zrealizované dielo v takomto menšom rozsahu. Údaje vyplývajúce zo znaleckého posudku boli teda pre
stanovenie hodnoty ceny diela podľa ponuky žalovaného nepoužiteľné.

19.Vzmyslevyslovenéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdubolotedapredmetomkonaniapredsúdom
prvej inštancie preukázanie dôvodnosti a rozsahu kompenzačnej námietky žalovaného, pričom súd prvej
inštancie považoval ním uplatnený nárok za dôvodný len v rozsahu: 1. nákladov na pohonné hmoty
s vycestovaním zamestnancov žalovaného do miesta výkonu diela dňa 02. 07. 2013 a 17. 07. 2013
vo výške 102,60 eura, 2. nákladov na pracovnú silu spolu s vycestovaním zamestnancov žalovaného

do miesta výkonu diela dňa 02. 07. 2013 a 17. 07. 2013, t. j. spolu 421,85 eura a taktiež považoval
za dôvodný nárok žalovaného o vyčíslený ušlý zisk v sume 4 976,79 eura, teda celkom spolu v sume
5 501,24 eura. Súd prvej inštancie teda neakceptoval uplatnený nárok žalovaného na pracovnú silu
pri vypracovaní kladačského plánu izolácie a pri realizácii prác v sídle žalovaného, a taktiež nepriznal
žalovanému náhradu nákladov spojených s nákupom materiálu spojeného s vykonaním diela, pretože

tento nenakupoval po uzatvorení zmluvy o dielo so žalobcom výlučne na vykonanie diela pre žalobcu.
Tento materiál sa v čase uzatvorenie diela nachádzal u neho na sklade.

20. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že sa nestotožňuje s takýmto záverom súdu prvej
inštancie, nakoľko samotné nadobudnutie tovaru a jeho uskladnenie pred dátumom uzavretia zmluvy,

t. j. 21. 05. 2013 samo o sebe nevylučuje skutočnosť tento materiál i keď skôr nadobudnutý, zakúpený
bude následne použitý a de facto znehodnotený pre iné použitie. Inak povedané, pokiaľ žalovaný skôr
zakúpený materiál použil následne po uzavretí zmluvy na plánovú realizáciu predmetu zmluvy, nie
je možné vyhodnotiť takéto konanie ako oprávnené a účelné, pričom rozdiel spočíva len v tom, žepred uzavretím zmluvy zakúpil tento tovar z vlastných finančných prostriedkov, ktoré sa mu zaplatením
následnej zálohy vykompenzovali. Nie je preto logické a ani odôvodnené neakceptovať použitie
materiálu, izolačných fólii na jazierko z tzv. skladových zásob.

21. Vychádzajúc minimálne z cenovej ponuky žalovaného zo dňa 12. 05. 2013 (č. l. 30 spisu) cena
predpokladaného použitého materiálu, a to „U. Y. N. X,XX mm“ a „Y. M. J predstavovala sumy 6 877 eur
a 1 625 eur, pričom v tejto cenovej ponuke sú aj ďalšie menšie materiálové položky, a teda z zvedeného
je nepochybné a jednoznačné, že cena tohto spracovaného tovaru niekoľkonásobne prevyšuje sumu

na ktorú bol žalovaný zaviazaný. Pokiaľ teda odvolací súd vychádza zo skutočnosti, že žalovanému
vznikol nárok na náhradu hodnoty použitého materiálu, jeho hodnota spolu s hodnotou výšky ušlého
zisku ako aj nákladov na pohonné hmoty a pracovnú silu prevyšuje v sumáre žalobcom uplatnený nárok.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka je v celom
rozsahu dôvodná, a preto bol dôvod na zmenu napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
vzťahu k I. výroku, a to tak, že odvolací súd v tejto časti zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie a v tejto časti žalobu zamietol.

22. Vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 396 ods. 1, 2 CSP, a to tak, že trovy prvoinštančného a odvolacieho konania priznal žalovanému v

rozsahu 100 %, vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal v konaní úplný úspech.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).