Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203978
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3617203978.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlo Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: U. J., trvale bytom Z. XXX, V., o zaplatenie 1.045,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. februára 2020, č.k. 3Csp/146/2017-118,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalovaný je
p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 353,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 30.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 206,77 eur spolu s úrokom z omeškania tam špecifikovaným, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie 287,93 eur s príslušenstvom, výrokom III.
zamietol žalobu vo zvyšku o zaplatenie 353,98 eur s príslušenstvom a výrokom IV. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu
32,28 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.045,22 eur
s príslušenstvom, nakoľko jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, pričom

žalovaný úver nesplácal, na základe čoho právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver, pričom
túto dlžnú sumu žalovaný nezaplatil. Súd prvej inštancie najskôr rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
21.6.2018, č.k. 3Csp/146/2017-61, ktorý bol (s výnimkou nenapadnutého výroku, ktorým súd konanie
čiastočne zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom) na odvolanie Krajským súdom v Trenčíne uznesením
zo dňa 27.11.2019, č.k. 16Co/38/2018-89 zrušený a vrátený v napadnutej časti na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Súd preto rozhodoval opätovne. Žalobca v priebehu konania zobral žalobcu v časti o
zaplatenie 287,93 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, preto súd v zmysle § 145 CSP

konanie v tejto časti zastavil. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podrobil túto zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) skúmaniu, či obsahuje
obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Dospel k záveru, že zmluva neobsahuje
správny údaj o fixnej ročnej úrokovej sadzbe, ktorý bol v zmluve uvedený vo výške 21,01 %. Celková
čiastku, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola vo výške 2.424,72 eur, pričom úver bol poskytnutý vo výške

2.000 eur. Fixná ročná úroková sadzba teda predstavuje správne podľa súdu 21,23 %. Vzhľadom na
nesprávne uvedený údaj o úrokovej sadzbe súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný na úver splatil do dňa vyhlásenia rozsudkusumu vo výške 1.793,23 eur. Žalobca, konštatoval súd, má potom nárok len na nesplatenú istinu spolu
so zákonným úrokom z omeškania, ktorý si uplatnil. Úver bol poskytnutý vo výške 2.000 eur, žalovaný
splatil žalobcovi sumu 1.793,23 eur, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 206,77 eur

(2.000 - 1.793,23 = 206,77). Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vrátením dlžnej sumy žalobcovi, súd
priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania. Kvôli záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
a § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti zamietajúcej časti (výrok III.) a náhrade trov konania (výrok IV.) tohto rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že na účely výpočtu
RPMN v zmluve boli použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré
predstavovali len zmluvne dojednaný úrok. Výška úroku, ako aj výška celkových nákladov spojených s
úverom, výška úverovej splátky, frekvencia splátok, počet splátok, výška úveru. Všetky tieto parametre
vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach

a na základe nich bola stanovená výška RPMN. Nakoľko jeho právny predchodca žiadne poplatky
žalovanému neúčtoval, jedinou odplatou spojenou s úverom bol zmluvne dojednaný úrok, logicky tak
úroková sadzba musí byť zhodná s RPMN. Nakoľko RPMN je v zmluve uvedená správne, čo ustálil aj
súd prvej inštancie, z uvedeného dôvodu nie je daný zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru
pre nesprávne určenú výšku ročnej úrokovej sadzby. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 353,98 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.11.2014 do zaplatenia a prizná mu
náhrad trov konania v plnom rozsahu. Uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný vyjadril tak, že nesúhlasil s tvrdeniami prezentovanými

v podanom odvolaní žalobcu. Mal za to, že výška úrokovej sadzby je v zmluva uvedená nesprávne.
Výpočet žalobcu uvedený v odvolaní nepovažoval za korektný, keďže pri poskytnutom úvere vo výške
2.000 eur s úrokovou sadzbou 21,01 % ročne a dobou splatnosti 2 roky je pravidelná mesačná splátka
vo výške 102,78 eur (podľa zmluvy vo výške 101,03 eur) a celkové náklady spotrebiteľa predstavujú
466,75 eur (podľa zmluvy 424,72 eur). Na tomto základe žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého

rozsudku.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie treba v napadnutom výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť vzhľadom na túto zmenu

o nároku na náhradu trov konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto
častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6.Žalobcasavpodanomodvolanínestotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,podľaktoréhonesprávne
uvedená úroková sadzba vo výške 21,01 % ročne spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Mal
za to, že jedinou odplatou poskytnutého úveru bol iba zmluvný úrok, a preto logicky úroková sadzba
musí byť zhodná s RPMN, ktorá bola vo výške 21,01 %. Nakoľko RPMN je v zmluve uvedená správne,
čo ustálil aj súd prvej inštancie, z uvedeného dôvodu podľa žalobcu nie je daný zákonný dôvod pre

určenie bezúročnosti úveru pre nesprávne určenú výšku ročnej úrokovej sadzby.

7. V tomto smere treba dať odvolateľovi za pravdu. Odvolací súd už v zrušovacom uznesení (zo dňa
27.11.2019, č.k. 16Co/38/2018-89, bod 7.) konštatoval, že výška RPMN v zmluve je určená správne.
Platí, že úroková sadzba vyjadruje hodnotu, ktorú dlžník zaplatí veriteľovi na úrokoch. Do ročnej

percentuálnej miery nákladov sa premietajú všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, teda ďalšie náklady okrem úrokovej sadzby. Tými môžu byť náklady na vedenie účtu, poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver apod. Ak sú v zmluve i takéto ďalšie náklady, ročná percentuálna
miera nákladov je spravidla vyššia ako úroková sadzba. No pokiaľ s úverom nie sú spojené žiadne
ďalšie náklady, hodnota RPMN by sa mala rovnať hodnote úrokovej sadzby. V tomto prípade skutočne

nebolidojednanémedzizmluvnýmistranamioúverežiadnenáklady,čižehodnotaRPMNsamusírovnať
hodnote úrokovej sadzby tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami v zmluve i dojednané.8. Takéto právne posúdenie spôsobuje nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Poskytnutý úver nie je bezúročný a bezpoplatkový. Odvolací
súd preto zmenil napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi i nárok

na zaplatenie sumy 353,98 eur. Vzhľadom na omeškanie so zaplatením tejto sumy žalovaného od
30.11.2014, odvolací súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zodpovedajúci § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z tejto sumy od 30.11.2014 do zaplatenia.

9. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP o trovách

konania rozhodol nasledovne. Žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 1.045,22 eur s
príslušenstvom. Vyhovené bolo žalobe v časti o zaplatenie 560,75 eur (206,77 + 353,98 = 560,75). Preto
patrí nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Vo zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 484,47 eur,
žalobca zobral žalobu späť z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovaným v priebehu konania, čím žalovaný
procesnezavinilzastaveniekonaniavtejtočasti,apretovzmysle§256ods.1CSPnáhradatrovkonania
patrí v tejto časti protistrane, t.j. žalobcovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).