Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920203159
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7920203159.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobkyne: E. Z., Q., E.. S..
Š. XXX, F.. X.X.XXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Tomáš Jánošík, Trebišov, Hviezdoslavova 1018,
proti žalovanej: O. Z., W. U. XX, Z. Q., F.. X.X.XXXX, zastúpenej Advokátska kancelária VEREB, s.r.o.,
Košice,Hrnčiarska3,IČO:52633284,zaktorúakokonateľkonáadvokátJUDr.MiroslavVereb,ourčenie

existencie vecného bremena, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Trebišov č. k. 17C/51/2020 - 90 z 3. septembra 2020

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) uznesením
označeným v záhlaví vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaného spolu
so žalobou vo veci samej, predmetom ktorej je určenie existencie vecného bremena tak, že žalovanej
ako vlastníčke pozemkovej parcely reg. „C“ č. XXX - W. H. I. F. Z. R. X XXX E., W. F. A. Č.. XXX R.
P.. Ú.. W. U. uložil povinnosť strpieť prechod osôb a vjazd motorových vozidiel v časti vyznačenej na
kópii katastrálnej mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto uznesenia v prospech žalobkyne ako

vlastníka nehnuteľností zapísaných v tom istom katastrálnom území na LV č. XXX, XXX I. XXX, a to až
do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Žalobkyňa potrebu ňou navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že žalovaná jej
ako vlastníčke susediacich nehnuteľností bráni v prechode cez pozemok žalovanej k rodinnému domu
vo vlastníctve žalobkyne, konkrétne cez časť parcely reg. „B. Č.. XXX, v dôsledku čoho žalobkyňa nevie

riadne užívať svoje nehnuteľnosti, ktoré tak chátrajú. Z pozemkov v jej vlastníctve nie je priamy vstup na
miestnu komunikáciu, t. j. na parcelu č. XXXX, bezprostredne s touto miestnou komunikáciou hraničí iba
pozemok žalovanej. V dobe, keď pozemky boli vo vlastníctve rodičov strán, časť pozemku teraz patriaca
žalovanej sa stále využívala na prechod k domu žalobkyne. Na časti pozemku žalovanej je postavená
brána, cez ktorú sa vchádza z miestnej komunikácie do dvora, pričom žalovaná v decembri 2019 začala
brániť vstupu žalobkyni a jej rodinným príslušníkom cez danú bránu tým, že vymenila zámok a súhlas

so vstupom žalobkyne na pozemok podmieňuje návrhmi na uzavretie zmlúv, ktorými by žalobkyňa mala
previesť na žalovanú časť pozemkov v jej vlastníctve. Pritom už pri darovaní rodičmi v roku 1971 nebolo
sporné, že daná časť pozemku parcely č. XXX sa využívala na prechod k domu č. XX. Žalovaná ako
vlastníčka darovaného pozemku nikdy nebránila darcom - rodičom a neskôr ani žalobkyni v prechode
po darovanom pozemku za účelom užívania domu č. XX a priľahlých pozemkov. Žalobkyňou v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti a ďalšie skutočnosti osvedčujúce jej nárok

na ňou navrhované usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami mal za osvedčené žalobkyňou
predloženými listinnými dôkazmi.3. V odôvodnení uznesenia citoval ustanovenia §151n ods. 1, 151o ods. 1, 123 ods. 1 a 127 ods.
1 o. z. a ďalej ustanovenia §324 a nasl. CSP o neodkladnom opatrení a konštatoval, že žalobkyňou

navrhované neodkladné opatrenie, ktorým sa majú upraviť pomery strán ako vlastníkov susediacich
pozemkov nevyhnutne je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej, a preto
pri rozhodovaní predovšetkým zvažoval, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do
práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Dospel k záveru,
že zásah do práv a právom chránených záujmov žalovanej v predmetnej veci je primeraný, užívanie

nehnuteľností žalovanou nie je žiadnym spôsobom ohrozené ani po nariadení neodkladného opatrenia.
Žalovaná ako vlastníčka susediaceho pozemku, jedine z ktorého je prístup z verejnej komunikácie
je len v určitom rozsahu obmedzená vo svojich vlastníckych oprávneniach spojených s činnosťami
súvisiacimi s prípadným prechodom osôb pešo a prejazdom dopravných prostriedkov. Ide však o
obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaná v tomto spore strpieť za účelom vylúčenia
ďalšieho znižovania úžitkovej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Neodkladné opatrenie v

prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu
vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
vo veci samej. Za významné považoval, že dlhé roky žalovaná žalobkyni nebránila v dostupnosti k
jej nehnuteľnosti cez svoj pozemok a uvedený stav akceptovala, prestala ho akceptovať až v roku

2019, pričom predmetné nehnuteľnosti žalovaná ešte v roku 1971 do daru prijala s tým, že súhlasila
aj s prechodom cez darovaný pozemok. Za právne významné považoval aj tú dôležitú skutočnosť, že
reálny stav užívania predmetných nehnuteľností celé roky nezodpovedal právnemu stavu, napriek tomu
žalovaná neprotestovala a uvedený stav tak pretrvával. Žalobkyňa totiž svoje nehnuteľnosti užívala
takým spôsobom, že žalovaná jej umožnila bezproblémový prechod na svoj pozemok aj s ohľadom na

to, že si bola vedomá skutočnosti, že žalobkyňa je odkázaná na prechod ku svojmu domu práve cez
pozemok žalovanej. Uzavrel tak, že žalobkyňa podaným návrhom a jeho prílohami osvedčila potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, lebo osvedčila zákonné oprávnenie na prechod pešo a prejazd
motorovými vozidlami cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, rovnako tak jeho zmysel a účel a tiež
skutočnosť, že žalovaná jej v nevyhnutnom rozsahu vstup na nehnuteľnosť neumožnila s tým, že bude

úlohou súdu vo veci samej dôkladne vyhodnotiť všetky skutočnosti za účelom trvalého usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností medzi stranami sporu.

4. O trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP rozhodol na základe zásady úspechu tak, že plne
úspešnej žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na plnú náhradu jej trov.

5. Proti uzneseniu žalovaná podáva odvolanie. Namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť. Podľa odvolateľky z jej listu z 19.12.2019, ktorý žalobkyni zaslala, nevyplýva, že by

odvolateľka žalobkyni bránila vo vstupe na pozemok č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa
toto tvrdí, tak vyslovene klame. Žalobkyni nič nebránilo vstupovať na pozemok žalovanej, žalovaná
dokonca 11.12.2017 súhlasila so zriadením vodovodnej a kanalizačnej prípojky cez svoj pozemok.
Žalobkyňa vždy mala kľúč od malej bráničky. Kladku na veľkej bráne žalovaná vymenila 19.2.2020 s
tým, že prostredníctvom SMS žalobkyňu informovala o tom, že kľúč od tejto kladky pre žalobkyňu je u

žalovanej. Žalobkyňa si ho však nevyzdvihla, odovzdala ho jej až 30.3.2020 mediátorka.

6. Odvolateľka napadnuté uznesenie považuje aj za nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, z
akých dôkazov mal súd osvedčené, že žalovaná bráni žalobkyni vo vstupe na jej pozemok parc. č. XXX.
Uznesenie napadá aj z dôvodu, že ho považuje za nevykonateľné, pretože sa v ňom odkazuje na kópiu

katastrálnej mapy, ktorá je bez mierky, bez rozmerov, nie sú vyznačené ani hraničné body vyznačenej
časti parcely, ktorej sa neodkladné opatrenie týka.

7. Podľa názoru žalobkyne k odvolaniu žalovanej vyjadreného v podaní z 3.11.2020 nebolo v možnosti
žalobkyne prevziať kľúč od žalovanej, pretože vo februári a v marci 2020 žalobkyňa aj jej manžel mali

vážne zdravotné problémy, manžel bol aj hospitalizovaný. Kľúč, ktorý od mediátorky prevzali, ku kladke
nepasoval, bránu ním nebolo možné a ani doposiaľ nie je možné ju otvoriť, čo osvedčuje pripojeným
čestným vyhlásením syna Ľ.. Dňa 18.5.2020 žalobkyňa upozornila zástupcu žalovanej, že mienia podať
žalobu o určenie vecného bremena.8. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne označuje za výmysel tvrdenie žalobkyne, že mediátorkou
odovzdaný kľúč ku kladke nepasuje, a pokiaľ žalobkyňa mala technický problém bránu otvoriť, mala ho

riešiť so žalovanou okamžite, žalobkyňa však žalovanú o vadnosti kľúča neinformovala.

9. Žalobkyňa, zástupkyni ktorej replika žalovanej bola doručená 30.12.2020, nevyužila svoje zákonné
právo a k replike sa nevyjadrila.

10. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal
podané odvolanie žalovanej, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej

inštancie (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

12. Neodkladné opatrenie slúži k bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje
nariadiťneodkladnéopatreniekumulatívnemusíaspoňosvedčiť(nienevyhnutnepreukázať)skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom ich posudzuje len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia však nesie procesnú zodpovednosť nielen za to, že
ním v návrhu tvrdené skutočnosti, či už o tvrdenom nároku alebo o potrebe neodkladnej úpravy
pomerov sporových strán sú aspoň osvedčené, t.j., že sa javia aspoň pravdepodobnými, ale
procesnú zodpovednosť nesie aj za to, že ním navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd
preberá do enunciátu svojho rozhodnutia je vykonateľný, že vo vykonávanom rozhodnutí práva a

im zodpovedajúce povinnosti sú určené presným a nepochybným spôsobom. To je nevyhnutným
materiálnym predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia a samotnou podstatou exekučného
konania. Ak má byť nejaké právo a jemu zodpovedajúca povinnosť vynucovaná výkonom rozhodnutia,
musia byť stanovené tak, aby vykonávací súd vedel, čo má byť výkonom rozhodnutia vynútené, aby
to nemusel počas exekučného konania zisťovať. Rozhodnutie, ktoré nespĺňa tieto predpoklady stráca

pre strany, najmä pre víťaznú sporovú stranu význam, pretože plnenia sa oprávnený nemôže domôcť,
nakoľko súd buď exekúciu nenariadi alebo nesprávne nariadenú exekúciu v každom štádiu konania
zastaví.

14. Rozhodnutie po materiálnej stránke je vykonateľné len vtedy, ak inter alia obsahuje presné

vymedzenie práva a povinnosti k plneniu, presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto
náležitosti nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia
(exekúciu). V civilnom sporovom procese, akým je aj prejednávaný prípad, právna úprava žalobcovi, v
danom prípade navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ukladá povinnosť formulovať žalobný návrh -
petit. Ten musí byť jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak, aby bola splnená požiadavka

materiálnej vykonateľnosti rozsudku, t.j. aby bolo možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku a
následne vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

15. Odvolací súd po posúdení podaného návrhu, ako aj odvolania žalovanej a vyjadrení sporových
strán vo veci dospel k záveru, že nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia nie

je dôvodné. Odvolací súd predovšetkým posudzoval, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vymedzený v petite, je vykonateľný, pretože súd je tým orgánom, ktorý musí dbať na to, aby
nariadené neodkladné opatrenie bolo spôsobilým exekučným titulom a nevznikali pochybnosti o jeho
vykonateľnosti.

16. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uloženie povinnosti žalovanej strpieť
prechod osôb a vjazd motorových vozidiel v časti vyznačenej v kópii katastrálnej mapy pripojenej k
návrhu, ktorá tak, ako to namieta žalovaná, je bez mierky, bez rozmerov, bez vyznačenia hraničných
bodov vyznačenej časti parcely, ktorej sa neodkladné opatrenie týka. Takto vymedzený žalobný návrhani podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočne špecifikovaný tak, aby neboli dané pochybnosti
o jeho vykonateľnosti v exekúcii a preto ho odvolací súd považuje za nevykonateľný. Z vymedzenia
uvedeného petitu nie je možné zistiť, o akú časť parcely reg. „C“ č. XXX, po ktorej jej vlastník má strpieť

právo prechodu pešo a vjazdu motorových vozidiel ide, aká je jeho šírka a dĺžka, o akú plochu teda ide
a kadiaľ presne vedie, a pod.

17. Pokiaľ bolo predmetom návrhu strpenie užívania časti parcely vo vlastníctve žalovanej, bolo
potrebné, aby žalobkyňa túto časť susediacej parcely riadne špecifikovala jej zameraním geometrickým

plánom, čo však neurobila. Odkaz na kópiu katastrálnej mapy, ktorú žalobkyňa k návrhu pripojila a na
ktorej sporná časť parcely, ktorej sa právo prechodu a vjazdu má týkať, je vyznačená len tzv. od oka, nie
je dostatočne špecifikovaným žalobným návrhom, pretože nemôže byť podkladom na zápis do katastra
nehnuteľností a ani podkladom pre vykonanie exekúcie v prípade, že žalovaná si povinnosť uloženú
neodkladným opatrením nebude plniť dobrovoľne.

18. V prejednávanej veci odvolací súd z uvedených dôvodov mal za to, že návrh a zároveň aj petit
návrhu žalobkyne je neurčitý, pretože ide o nevykonateľný žalobný petit. Žalobkyňa v žalobnom petite,
ale ani v samotnom návrhu vôbec neuviedla, akým spôsobom sa domáha určenia vecného bremena,
v akom rozsahu, nepriložila geometrický plán, ktorý by bol i podkladom pre zápis takéhoto výroku do
katastra nehnuteľností a mohol by zároveň byť aj riadnym podkladom pre riadnu špecifikáciu rozsahu

vecného bremena pre každého vlastníka.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa §388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou potreby neodkladnej
úpravy pomerov sporových strán, či otázkou dôvodnosti a trvania nároku žalobkyne.

20. Ak po vydaní tohto uznesenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP).

21. Výrok o trovách konania napadnutého uznesenia zrušil, pretože o trovách konania bude rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.