Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010700
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420010700.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Moniky Farkašovej, v trestnej veci obžalovaného Y. Z., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Y. Z. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa

04.02.2021, sp.zn. 2T/77/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. Z. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno b/,

písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

si od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2016 až do dňa 22.06.2020 v obci W., ale aj na iných
miestach od dosiaľ nezistenej osoby, bez povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zadovažovalomamnéapsychotropnélátkynajmäpervitínamarihuanu,ktorébezpovoleniaprechovával

v mieste prechodného bydliska v K. G., na Q. ulici č. XX, a ďalej ich predával alebo bezodplatne
poskytoval, či vymenil za iné veci ďalším osobám, a to najmä I. W., H. O., E. W., Q. B., F. S., V. W.,
Q. B., Q. R., I. Y., pričom mal vedomosť o tom, že Q. B. sa lieči z drogovej závislosti, pričom rastlina
rodu Cannabis (konopa) je zaradená do I. skupiny omamných látok a metamfetamín do II. skupiny
psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Za to mu bol podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 38 odsek
2 Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody 9 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného

zákona mu bol uložený trest prepadnutia vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku a podľa §
76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad 3 roky
a podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona mu bolo
uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktorý napadol rozsudok, čo do

výroku o uloženom treste.V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že súd vo svojom odôvodnení veľmi presne
popísal, aký bol jeho dôvod na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Nesúhlasí však s tým,
že súd mu nepriznal správnosť argumentácie obhajoby, že ako obžalovaný napomáhal orgánom činným

v trestnom konaní a to aj pri objasňovaní trestnej činnosti a záver súdu, že zo spisu nezistil osobitne
významné napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti z jeho strany je argument, ktorý súd nemohol
celkom objektívne zvážiť, na základe čoho mu potom súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno n/ Trestného zákona. Spáchanie trestného činu priznal už v prípravnom konaní a prejavil
snahu napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti aj iných osôb. V tejto súvislosti obžalovaný citoval zo

stanoviskaTrestnoprávnehokolégiaNSSRsp.zn.44/2017a zuzneseniaNSSRsp.zn.3To/2019zodňa
23.10.2019 a odvolal sa na požiadavku primeranosti trestu, ktorá zohráva významnú úlohu sudcovskej
individualizácie trestu (rozsudok NS SR z 13.5.2014 sp.zn. 4To/7/2013). Vychádzajúc z uvedeného
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z 04.02.2021 sp.zn. 2T/77/2020 vo výroku o treste
v časti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a sám vo veci rozhodol podľa § 322 odsek
3 Trestného poriadku.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného, poukázala na to, že obžalovaný si je vedomý mimoriadneho zníženia trestu odňatia
slobody, avšak napriek tomu považuje uložený trest za neprimerane prísny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania uviedol, že ľutuje skutok, ktorý spáchal, má
8-ročného syna, vždy riadne pracoval, a preto žiada krajský súd o zníženie trestu odňatia slobody.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa považuje za zákonný a s poukazom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, uložený

trest považuje skôr za neprimerane mierny, ako prísny. Preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky

základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány
činné v trestnom konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení

Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil
žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súdprvéhostupňanahlavnompojednávanípovyhláseníobžalovaného,žejevinnýzospáchaniaskutku
a splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal

vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Odvolací súd z týchto dôvodov a z dôvodov
uvedených v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o
uloženom treste.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného
poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi
úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôsledne všetky kritéria
rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34
odsek 1 až 4 Trestného zákona a stotožňuje sa s úvahami súdu prvého stupňa o zistení poľahčujúcejokolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno
m/ Trestného zákona, správne aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a podľa názoru
krajského súdu správne pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval aj ustanovenie § 39 odsek 1 odsek

3 písmeno c/ Trestného zákona, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom určenej trestnej sadzby. Súd prvého stupňa dôsledne zohľadnil pri ukladaní trestu jednak
osobu obžalovaného ako aj pomery obžalovaného, ktorý doposiaľ bol šesťkrát súdne riešený, pričom v
piatich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v jednom prípade aj z drogovú
trestnú činnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti a počet osôb, ktorým obžalovaný drogy predával alebo

bezodplatne poskytoval, medzi nimi aj osobe, o ktorej mal vedomosť, že sa lieči z drogovej závislosti,
trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby v trvaní 9 rokov, krajský súd
považuje skôr za mierny ako prísny, napriek odvolacím námietkam obžalovaného v tomto smere, a
vzhľadom na to, že výrok o treste nebol napadnutý odvolaním prokurátora, krajský súd trest nemohol
sprísniť.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa prvostupňovým súdom nepriznanej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, krajský súd poukazuje na dôvody
uvedené prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd plne
stotožňuje.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd považoval napadnutý rozsudok za
zákonný a spravodlivý, preto odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto
uznesenia.

Výrok tohto rozhodnutia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.