Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214262
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6115214262.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava,
proti povinnému: RONIPA, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 598 339,
na vymoženie pohľadávky vo výške 2 277,84 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica, so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica,

pod sp. zn. EX 1302/2015, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k.

4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 525,84 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnostirozhodnutiaozastaveníexekúcie.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žeexekučnékonanie
začalo dňa 26. júna 2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému
súdnemu exekútorovi. Poverením č. 5601 143247 zo dňa 13. júla 2015 exekučný súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor následne doručil exekučnému súdu podnet

na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil vyčíslenie trov exekúcie a
exekučný spis EX 1302/2015. Uviedol, že proti povinnému je vedených 14 exekúcií. Majetkové pomery
povinného boli opakovane zisťované. Povinný nevlastní nehnuteľnosti, nemá bankové účty. Vlastní
motorové vozidlá, ktoré sú blokované. Má evidovaného 1 zamestnanca. Poštové zásielky preberá,
ale nereaguje na ne. Povinný vykonal úhradu priamo oprávnenému na základe podaného trestného
oznámenia.Exekučnýsúdmalzobsahusúdnehospisuaexekučnéhospisupreukázané,žeupovinného

bola vykonaná opakovaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa
§ 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia
majetku podliehajúceho exekúcii postačujúceho na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v
evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel, na ktoré boli
zriadené blokácie. Keďže na všetky motorové vozidlá boli zriadené už blokácie so skorším poradím, s

prihliadnutím na ich vek a zásadu prednosti pri ich predaji nie je predpoklad uspokojenia trov exekúcie
z ich predaja. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený aktívny účet v
žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľností na území SR. Voči povinnému je vedených 14 exekúcií a je evidovaný v zozname
daňových dlžníkov s nedoplatkom ku dňu 29. februára 2020 vo výške 14 482,12 Eur. Z uvedeného

vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastutrov exekúcie. Exekučný súd preto v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného exekúciu zastavil ex offo podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ďalej exekučný súd uviedol, že ak povinný uhradí vymáhanú
pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak pod ťarchou exekučného

konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po
začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom
na zastavenie exekúcie. V takomto prípade však nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením,
keďže nedošlo k úhrade trov exekúcie, na ktoré má súdny exekútor nárok a súdny exekútor po úhrade
vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní trov exekúcie. Nebol preto daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Keďže exekučný súd
exekúciu zastavil, rozhodol aj o náhrade trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie elektronicky dňa 12. júna 2020. Svoje
odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že exekučný súd mal najskôr len exekúciu zastaviť a uviesť, že
súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania. O výške trov exekučného konania sa

malo rozhodovať až po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa exekúcia zastavila. Podľa oprávneného
by tak podľa § 357 písm. m) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
bolo prípustné odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. V priebehu exekučného konania bolo
taktiež oprávneným dňa 10. decembra 2018 podané trestné oznámenie za zločin neodvedenia dane a
poistného. V súvislosti zo začatím trestného stíhania uhradila konateľa povinného na účet oprávneného

sumu spolu vo výške 2 139,22 Eur. Súdny exekútor preto z predmetnej exekúcie nevymohol žiadnu
sumu, a preto nemá podľa oprávneného nárok na odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy 2 139,22
Eur. Súdny exekútor si mal trovy exekučného konania vymáhať od povinného a nie od oprávneného.
Oprávnený nemá dosiaľ preukázanú nemajetnosť povinného a nedisponuje žiadnou správou od
súdneho exekútora o priebehu exekučného konania. Tým, že exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu

nemajetnosti povinného, rozhodol jednostranne, pretože oprávneného nevyzval, aby sa k podnetu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadril a súčasne priznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo vysokej výške, aj keď mu nepatria. O tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, možno uvažovať iba z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku.
Súdneho exekútora považuje oprávnený za príslušníka slobodného povolania, ktorý vykonáva svoju

činnosť na vlastné riziko za účelom dosahovania zisku, pričom súdny exekútor musí zniesť riziko, že
majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie jeho trov. Vzhľadom na uvedené oprávnený
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie podal oprávnený po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. a) CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

7. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy..

8. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty

9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením
exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
525,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie

exekučného súdu bolo oprávnenému doručené dňa 27. mája 2020. Oprávnený proti nemu podal
odvolanie elektronicky dňa 12. júna 2020.

11. Odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu bolo oprávnenému elektronicky doručené podľa
doručenky z portálu ÚPVS dňa 27. mája 2020. Posledný deň lehoty na podanie odvolania v zmysle §

362 ods. 1 CSP spolu s § 121 ods. 2 a 4 CSP pripadol na 11. júna 2020. Oprávnený podal odvolanie
elektronicky až dňa 12. júna 2020, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.

12. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok pre to, aby odvolanie vyvolalo
zamýšľané právne následky. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou a jej nedodržanie má za následok
odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. a) CSP.

13. Odvolanie oprávneného bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie,
odvolací súd preto podľa § 386 písm. a) CSP odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).