Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. marec 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 1T/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011280
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Volkaiová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7220011280.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. v trestnej veci obžalovaného

Mareka Slepčíka stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2021 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

F.
A. S. nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. - P. IX, t. č. V. a ÚVTOS D.

j e v i n n ý ,ž e

dňa 9.7.2020 v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod. pri Základnej škole na ul. Z. č. X v D. chytil zozadu
poškodenú W. G., nar. XX.XX.XXXX a hodil ju do kríkov, pod hrozbou bitky sa domáhal súlože, pritom jej
vyzliekal nohavice, čomu sa poškodená bránila, odstrčila ho a k pohlavnému styku nedošlo, následne ju

chytil za krk, udrel ju kameňom do hlavy, strhol jej z krku dve retiazky bieleho kovu s príveskom v tvare
srdca a z miesta ušiel, čím poškodenej spôsobil tržnú ranu na čele vpravo dĺžky 1,5 cm s dobou liečenia
do 7 dní a odcudzením retiazok v nezistenej výške,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle násilím donútiť ženu k súloži a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin

spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods.
1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov

nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.10.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II obžalobu na obžalovaného A. S. pre
zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 199 ods. 1, § 14 ods. 1 Trestného zákona a zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu

obžalobakládlazavinupodľa§257ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku,apretosúdvykonaldokazovanie
v celom navrhnutom rozsahu, výsluchom obžalovaného, svedkov a prečítaním znaleckých posudkov a
listinných dôkazov.

Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu popiera. Uviedol,

že bol na Z., pil čučko a W. bola nafetovaná, všetko si zapamätal, čo robil, nebol opitý až tak. Nevidel
ju, hodil kameň a nechtiac jej do hlavy, a to čo na neho povedala, že ju znásilnil a stiahol jej nohavice
dole, nie je pravda. To nespáchal, že by jej dal dole nohavice a zobral retiazku. Ľutuje, čo spravil, že jej
hodil kameň do hlavy, lúpež. Priznáva sa k tomu s kameňom. Nič jej nestrhol.

Na návrh prokurátora bol podľa ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku odstraňovaný rozpor s
výpoveďou obžalovaného z prípravného konania zo dňa 10.7.2020, kde vypovedal, že dňa 9.7.2020
niekedy poobede stretol S., ktorá je ženou jeho bratranca X., pri vode ako je ZŠ Z. a tam fetovala. Pozná
ju, lebo viackrát bol u nich doma piť, aj s jej druhom. So S. sa predtým nestretával, len keď bol u nich
doma alebo u susedov. Rozoberali vtedy bežné veci a keďže bol sfetovaný, chcel ju trtkať. Stiahol ju

na zem oboma rukami, hodil ju tam a povedal jej, že chce s ňou trtkať, ona povedala, že nie, ale silno
ju držal rukami, stále nechcela. Rozopol si nohavice, chytila mu do rúk vtáka a začala mu honiť, pritom
stála a spravila ho. Zobral zo zeme kameň a hodil jej ho do hlavy, vytrhol jej retiazky z krku, striebornú,
potom ich hodil do kríkov alebo do vody, nevie presne, mal vypité predtým a bol nahúlený od toluénu.
Keď videl, že jej tečie krv z hlavy, utiekol z toho šoku preč. Ľutuje svoje konanie, chce sa jej ospravedlniť

a vrátiť retiazky.

K tejto jeho výpovedi obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa k tomu nepriznal, od začiatku
sa priznal len ku lúpežke, nepovedal to, nie je to pravda, nepriznáva sa k znásilneniu. Uviedol, že nie
je pravdou ani to, čo vypovedal v prípravnom konaní, že by mu mala vyhoniť, nestalo sa ani to. Nemal

s poškodenou žiaden styk.

Na návrh prokurátora sa podľa ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku odstraňoval rozpor s
výpoveďou obžalovaného z prípravného konania zo dňa 13.7.2020, kedy pri výsluchu o väzbe pred
sudcom pre prípravné konanie uviedol, že sa ku skutku priznáva, v čase, kedy k tomu došlo, bol

nafetovaný a mal chuť súložiť, avšak W. G. sa bránila, udrel ju aj kameňom a strhol jej z krku dve retiazky,
ktoré potom zahodil. Ušiel a skrýval sa na G.j XX v byte u sestry S. S..

K tejto výpovedi sa obžalovaný vyjadril, že je pravda, že bol na G. XX a odtiaľ ho zobrali policajti. Nevie
prečo vtedy povedal, že je pravda, čo sa mu kladie za vinu.

K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že ukončil 8. ročník osobitnej školy na U. XX, žije so sestrou
a bratmi na P. X. V minulosti bol vo výkone trestu v roku 2007 za toluén, zarábal 130 eur za aktivačné
práce. Drogy neužíva, pije len čučo. Bol psychiatricky liečený, nevie z akého dôvodu. Družku nemá, má
jedno dieťa, ktoré je umiestnené v ústavnej starostlivosti.

Z výpovede poškodenej W. G. súd zistil, že v rozhodný deň išla na P. IX pri základnej škole smerom na
Z., okolo pol tretej alebo pol štvrtej do obchodu, nebolo otvorené, tak sa vrátila naspäť a nevedela, kto
je vzadu za ňou, stiahol ju a povedal jej škaredé veci, že keď mu nedá, tak ju zmláti. Keď ju hodil na
zem chcel jej stiahnuť tepláky, ale nedalo sa. Mala na sebe mikinu, papučky stratila, mala náhrdelníky

na sebe, bránila sa , keď spadla, nevie odkiaľ zobral kameň a hodil jej do hlavy. Povedala, že poviesvojmu druhovi, chytil ju za krk a vytiahol jej strieborné retiazky, bránila sa, vstala zo zeme, išla jej krv z
hlavy, on utiekol, zdvihol niečo zo zeme a utiekol preč. Keď prišla domov, točila sa jej hlava, boli ľudia
vonku pred blokom, pýtali sa jej, čo sa stalo. Povedala sestre čo sa stalo, že to spravil I. a tým myslela

obžalovaného. Nohavice mala silno natiahnuté, bránila sa, sedel jej na nohách, nebola vyzlečená, vôbec
sa mu nepodarilo stiahnuť jej nohavice. Celý čas mu kládla odpor, trvalo to do hodiny. Bola vystresovaná,
nikto nebol pri nej. Bála sa, že môže dôjsť k znásilneniu, preto sa bránila silno. Obžalovaný bol normálne
oblečený. Keď sa jej podarilo dať ho dole, postavila sa, chytil ju za krk, stiahol náhrdelníky, zobral
kameň a udrel ju do hlavy. Keď mu povedala, že povie svojmu druhovi čo spravil, až vtedy sa zdvihol

a utiekol preč. Keď na nej sedel, ruky mala voľné, sedel na jej kolenách. V ten deň pila nealkoholické
pivo. Obžalovaný mal na sebe červené tričko s pásikmi. Jedna retiazka bola so srdiečkom a druhá s
diamantom, jednu dostala od oca so srdiečkom pred 3-4 rokmi a druhú mala 2-3 týždne od frajera W.
X., boli tenké retiazky biele striebro, jedna bola kratšia a jedna bola dlhšia. Bola na lekárskom ošetrení.

Z výpovede W. X. súd zistil, že je druhom poškodenej. Ku skutku sa nevedel priamo vyjadriť, uviedol,

že až následne v ten deň sa dozvedel, že poškodenú chcel obžalovaný znásilniť, udrel ju kameňom do
hlavy a zobral jej retiazky. Poškodená mu uviedla, že keď obžalovanému povedala jeho meno, zľakol
sa a utiekol. Povedala, že jej to spravil I.. Vedel podľa toho, že ide o obžalovaného, lebo tu prezývku
pozná. Bol s poškodenou na ošetrení v nemocnici. Videl na poškodenej krv na hlave, na krku mala niečo
červené. Retiazky na nej videl naposledy ráno v deň skutku, nosila ich stále, zanechal jej ich otec.

So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký
posudok č. 72/2020 MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a úrazová chirurgia, z ktorého bolo zistené, že poškodená W. G. utrpela zranenie tržnú ranu
na čele vpravo veľkosti 1,5 cm, ktoré je považované z medicínskeho hľadiska za ľahké zranenie. K

mechanizmu vzniku zranenia znalec uzavrel, že tržná rana vznikla úderom alebo nárazom menšej
intenzity predmetu so zaostrenou hranou. Hrana kameňa pri náraze alebo údere do kože ľahko spôsobí
ranu, a preto uvedená rana mohla vzniknúť úderom kameňa do hlavy poškodenej, tak ako to uviedla
poškodená a obvinený. Štandardná doba liečenia trvá 5 dní. Obmedzenie obvyklého spôsobu života
spočíva v potrebe chirurgického vyšetrenia a zašitia rany, realizácii rtg vyšetrenia lebky, bolestiach v

mieste rany a opuchu a krvnej podliatine. Rana zanechá následok prejavujúci sa jazvou menšieho
rozsahu.

So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný
znalecký posudok č. 39/2020 znaleckej organizácie Forenza z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie

psychiatria, vypracovaný doc. MUDr. Ivanom Dócim, z ktorého bolo zistené, že obžalovaný nie je
duševne chorý v zmysle psychózy. Znalec zistil podpriemerný intelekt, abúzus alkoholu bez známok
závislosti a poruchu osobnosti s antisociálnymi rysmi. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho
konania bola u obvineného v čase spáchania činu zmenšená len pod vplyvom alkoholu. Z forenzného
hľadiskapodpriemernýintelektanisimplexnáosobnosťnemážiadnyvýznam.Jeschopnýchápaťzmysel

trestného konania.

So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký
posudok č. 74/2020 znalkyne PhDr. Evy Kitkovej z odboru psychológia, z ktorého bolo zistené, že
úroveň intelektových schopností poškodenej W. G. je v pásme mentálnej retardácie, IQ 62. Pamäť

poškodenej neporušená vo všetkých troch zložkách, v zložke recepcie, retencie a reprodukcie. Neboli
diagnostikované patologické- chorobné zmeny v štruktúre zložiek pamäti, ako psychickej funkcie.
Podstatu svojho konania a konania iných osôb v jej blízkosti si pamätá presne a autenticky. Rozsah
zapamätaných prvkov je zúžený, je schopná si pamätať v časovom a kauzálnom slede orientačne, pre
ňu dôležité príjemné a nepríjemné zážitky. Má dobrú pamäť na detaily. Menší problém má s dlhodobou

pamäťou. Predmetnú situáciu si pamätá veľmi jednoducho, ale detailne. Pamäť lucidná, neporušená,
bez patologických symptómov. Osobnosť poškodenej extro- intro nevyhranená, nezodpovedná s
nekoncepčným životným štýlom, psychicky stabilizovaná, pokojná. Diagnostikované lží skóre je
štatisticky nevýznamné, nízke, nasledujúca reprodukcia deja identická s prežitým aj s verbalizáciou
predmetnej veci. Nezaznamenané sklony ku konfabuláciam, lživosti a skresľovaniu. Poškodená je na

základe výsledkov vyšetrenia zo psychologického hľadiska dobre disponovaná objektívne, presne a
pravdivo popísať okolnosti resp. udalosť, ktorá je predmetom veci. Nemá zdiagnostikovaný sklon k
subjektívnym, ale ku objektívnym výpovediam. Zo psychologického hľadiska nie sú zdiagnostikované
osobnostné charakteristiky, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať výpoveď poškodenej.Z lekárskych správ na č. l. 134-135, ktoré boli prečítané postupom podľa § 269 Trestného poriadku bolo
zistené, že poškodená W. G. bola v dňoch 9.7.2020 a 10.7.2020 ošetrená v Univerzitnej nemocnici LP

v Košiciach s diagnózou tržná rana vlasatej časti hlavy.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej zo dňa 10.7.2020 na č. l. 136-146 bolo zistené, že poškodená
má na vrchnej časti hlavy na pravej strane obväz, na zadnej časti krku viditeľný oder o dĺžke 6,5-7 cm.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu na č. l. 147- 151 bolo zistené, že podľa označenia poškodenej sa
miesto činu nachádza na ul. Z. v D. za Základnou školou Z. X v D., kde je kríkový porast na svahu, kde
sa nachádzajú vychodené cestičky.

Správa mestskej časti D.- P. IX je všeobecná, hodnotenie ÚVV a ÚVTOS Košice svedčí o riadnom
správaní sa obžalovaného v podmienkach výkonu väzby.

Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovesnej republiky zo dňa 2.3.2021 vyplynulo, že
obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, v jednom prípade sa na obžalovaného hľadí akoby nebol
odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 43/2004 zo dňa 7.5.2004 bol odsúdený
za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere dva roky so

zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny ústavu na výkon trestu odňatia slobody, trest vykonal
15.10.2005. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T 36/2008 zo dňa 20.1.2009 právoplatného
dňa 18.3.2009 bol odsúdený za zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri roky a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 7Pp 62/10 zo dňa 20.5.2010 právoplatného tým istým
dňom so stanovením skúšobnej doby v trvaní tri roky, v ktorej sa osvedčil dňa 20.5.2014.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Trestného poriadku a dospel k nasledujúcim záverom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal a predovšetkým z usvedčujúcej
výpovede priamej svedkyne poškodenej W. G., listinných dôkazov a znaleckých posudkov aj to, že
skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní poprel. Na svoju obranu uviedol, že bol síce v

rozhodnom čase na mieste činu a bola tam aj poškodená W. G., ale nič z toho, čo sa mu kladie za vinu,
sa nestalo. Priznal sa k tomu, že hodil poškodenej do hlavy kameň, ale bolo to nechtiac, nevidel ju. Táto
jeho výpoveď bola značne odlišná od výpovede z prípravného konania, kde pri výsluchu dňa 13.7.2020
o väzbe pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že sa ku skutku priznáva, v čase, kedy k tomu
došlo, bol nafetovaný a mal chuť súložiť, avšak W. G. sa bránila, udrel ju aj kameňom a strhol jej z krku

dve retiazky, ktoré potom zahodil. Ušiel a skrýval sa na G. v byte u sestry S. S.. Obžalovaný nevedel
vysvetliť dôvod, prečo vypovedal v prípravnom konaní inak. S uvedenou výpoveďou obžalovaného súd
konfrontoval aj jeho výpoveď zo dňa 10.7.2020, kde o rozhodných skutočnostiach vypovedal zhodne,
keď uviedol, že dňa 9.7.2020 niekedy poobede stretol poškodenú, ktorá je ženou jeho bratranca, pri
vode ako je ZŠ Z.. Pozná ju, lebo viackrát bol u nich doma piť, aj s jej druhom. Keďže bol sfetovaný, chcel

ju trtkať. Popísal podrobne aj spôsob ako malo dôjsť ku skutku, že ju stiahol na zem oboma rukami, hodil
ju a povedal jej, že chce s ňou trtkať, ona povedala, že nie, ale silno ju držal rukami, aj keď prejavovala
nesúhlas a bránila sa. Zobral zo zeme kameň a hodil ho poškodenej do hlavy, vytrhol jej retiazky z
krku, strieborné, potom ich odhodil do kríkov alebo do vody, nevie presne, keďže mal vypité predtým
a bol nahúlený od toluénu. Spanikáril, keď videl, že poškodenej tečie krv z hlavy, preto utiekol. Jediný

rozpor, ktorý sa objavil medzi výpoveďami z prípravného konania bolo, či došlo medzi obžalovaným a
poškodenou k dobrovoľnému fyzickému styku, keď v prvotnej výpovedi zo dňa 10.7.2020 obžalovaný
uvádzal, že si rozpol nohavice a poškodená participovala na jeho uspokojovaní ručne. Na hlavnom
pojednávaní vysvetlil, že k žiadnej forme styku s poškodenou nedošlo bez bližšieho odôvodnenia, prečo
to tvrdil v prípravnom konaní.

Z dôvodu, že výpovede obžalovaného z prípravného konania korešpondovali s ďalšími vykonanými
dôkazmi, súd ich použil pri ustálení skutkového stavu veci na rozdiel od výpovede z hlavného
pojednávania, ktorá bola vnútorne rozporná, keď na jednej strane uvádzal, že kameň hodil dopoškodenej iba nechtiac, lebo ju tam nevidel, zároveň však uviedol, že na mieste činu bol, požíval tam
alkoholické nápoje a registroval tam aj poškodenú W. G..

Výpovede obžalovaného z prípravného konania plne korešpondujú s výpoveďou poškodenej W. G.,
ktorá konzistentne od prípravného konania vypovedala o okolnostiach spáchaného skutku, o tom, kde
sa skutok stal, kedy, ako prebiehal. Výpovede svedkyne boli bez vnútorných rozporov a protirečení, dej
reprodukovala logicky a v podstate v zhode s výpoveďami obžalovaného z prípravného konania zo dňa
10.7.2020 a 13.7.2020, v čase bezprostredne po skutku. Poškodená podľa záverov znaleckého posudku

z odboru psychológie nemá skolny ku klamaniu, konfabuláciám či skresľovaniu. Poškodená je podľa
záverov psychologického vyšetrenia dobre disponovaná objektívne, presne a pravdivo popísať udalosti.
Nemá zdiagnostikovaný sklon k subjektívnym, ale ku objektívnym výpovediam. Zo psychologického
hľadiska nie sú zdiagnostikované osobnostné charakteristiky, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať
výpoveď poškodenej. Zároveň je výpoveď svedkyne poškodenej v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi
a to lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorými boli

objektivizované zranenia poškodnej. Zápisnicou o prehliadke tela poškodenej bolo zistené poškodenie
kože na krku, čo svedčí v prospech verzie poškodenej o tom, že jej obžalovaný strhol z krku retiazky,
ktoré detailne opísala vo svojej výpovedi ako v rpípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní,
a to v zhode s výpoveďou svedka X., ktorý vypovedal, že retiazkami poškodená disponovala, nosila
ich každý deň a po skutku videl začervenanie v oblasti krku poškodenej. Tento svedok nebol priamym

svedkom skutku, vypovedal k okolnostiam, ktoré sa odohrali po skutku, po tom, čo sa poškodená
vrátila domov. Opísal ako vlastnými zmyslami vnímal v akom stave sa nachádzala a čo mu o skutku
uvádzala. Jeho výpoveď sa zhoduje s výpoveďou poškodenej, ktorá zhodným spôsobom opísala
okolnosti nasledujúce po skutku. Súd hodnotí ich výpovede z hľadiska prejavu a obsahu ako autentické
a dôveryhodné. Vzhľadom na intelektuálnue schopnosti svedkyne poškodenej W. G., ktoré sú v pásme

mentálnej retardácie, IQ 62, súd hodnotí ako nepravdepodobné, aby si svedkyňa takto detailne bola
schopná vymyslieť udalosti, o ktorých vypovedala.

Proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v
kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. V súhrne všetky dôkazy viedli k jedinému záveru, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný
A. S..

Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu
k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až
desať rokov.

Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu

bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až
osem rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona a) závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie

trestného činu so zbraňou.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona je pokus trestného činu trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.

Obžalovaný tak svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej stráne tým, že
chytil zozadu poškodenú W. G. a hodil ju do kríkov, pod hrozbou bitky sa domáhal súlože, pritom jej
vyzliekal nohavice, čomu sa poškodená bránila a k pohlavnému styku nedošlo a objektívnu stránkuzločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona tým, že poškodenú udrel kameňom
do hlavy, strhol jej z krku dve retiazky z bieleho kovu.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie konal ako trestne zodpovedný
subjekt, po subjektívnej stránke v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo svojím
konanímchcelohroziťaporušiťzákonomchránenýzáujemoprávenaslobodnérozhodnutiepoškodenej
o svojom pohlavnom živote a jej osobnej slobode a majetku, ktorý súd ustálil na podklade výpovede
samotného obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestných činov, následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol pri osobných pomeroch obžalovaného na zistenie, že tento podľa odpisu registra trestov

je špeciálnym recidivistom, keď bolo dokázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T
43/2004 zo dňa 7.5.2004 bol odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, trest vykonal 15.10.2005.

Poľahčujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Z priťažujúcich okolností bolo zistené spáchanie viacerých
trestných činov podľa § 37 písm. h) a predchádzajúce nezahladené odsúdenie podľa písm. m) Trestného
zákona (odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T 36/2008 zo dňa 20.1.2009
právoplatného dňa 18.3.2009 za zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 43/2004 zo dňa 7.5.2004 bol odsúdený za

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona).

Súd ukladal úhrnný trest za viac trestných činov podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona podľa ustanovenia
§ 188 ods. 2 Trestného zákona, ktoré ustanovuje v danom prípade prísnejšiu trestnú sadzbu vo výmere
7-12 rokov.

V zmysle ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona bola zohľadnená skutočnosť, že obžalovaný bol pred
skutkom odsúdený za zločin a súd tak zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu (zároveň
z uvedeného dôvodu neprihliadal na zistenú prevahu priťažujúcich okolností) a ukladal trest vo výmere
9,5 - 12 rokov.

Súd pri posúdení a hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z jeho vzťahov k hodnotám spoločnosti,
z osobných i povahových vlastností a s nimi súvisiacimi dôsledkami, najmä do akej miery od neho hrozí
recidíva trestnej činnosti. Z predchádzajúcich odsúdení je zrejmé, že uložené tresty nesplnili svoj účel
a neviedli k náprave obžalovaného, ktorý sa aj po vykonaní nepodmienečných trestov odňatia slobody

dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.

Pri hodnotení rizika recidívy z hľadiska možnosti nápravy páchateľa súd prihliadal na povahu
predchádzajúcej trestnej činnosti a dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v
oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý

iba uložením stanoveného nepodmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby, a to aj s prihliadnutím na vývojové štádium pri trestnom čine znásilnenia a na následok,
ktorý spáchanie daného trestného činu zanechalo na poškodenej. V tomto smere súd poukazuje na
záver znaleckého posudku z odboru psychológie, v ktorom znalkyňa konštatovala, že poškodená je v
psychickej pohode a nie je zaznamenaný syndróm posttraumatickej stresovej poruchy.

Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že v období desiatich rokov pred spáchaním skutku
nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach.