Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Šnapková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/669/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121257801
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121257801.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému:
P., o vymoženie 1813,07 Eur a trov exekučného konania, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/669/2021 zo dňa 29. marca 2021, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/669/2021 zo
dňa 29. marca 2021, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 05.03.2021 sa začalo proti povinnému
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu
- Výkaz daňových nedoplatkov č. 1428466013 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa
10.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2014. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“).
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
38Ek/669/2021 zo dňa 29.03.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR, ktorá výška predstavovala paušálne trovy starej exekúcie.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
38Ek/669/2021 zo dňa 29.03.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42 EUR, ktorá výška predstavovala paušálne trovy starej exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Petrom Krušinom, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 4, 811 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 349/2015.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42
EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Oprávnený uvádzal, že s poukazom na dôvodovú správu k §
9 ZoUNEK, môže požadovať od povinného aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník uviedol, že uhradením sumy 42 EUR bol zaviazaný
oprávnený a nie povinný. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, je náhradu možné priznať len za zaplatený súdny
poplatok. Na náhradu iných nákladov oprávnený nemá nárok, znáša ich v zmysle § 6 ods. 2 ZoUNEK, on
sám. Vyšší súdny úradník tak nemal osvedčené, že by táto povinnosť oprávneného prešla na povinného.
Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní,a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného v časti
iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) v celkovej výške 42 EUR.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na dôvodovú správu k § 6 ods. 1, ods.
2 zák. č. 233/2019 Z. z., v ktorej sa uvádza, že paušálne trovy zaplatí oprávnený, a aj keď v tomto
prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa stanú príslušenstvom
pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako
úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený
ďalej poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetný nárok vo výške 42
EUR klasifikuje ako príslušenstvo pohľadávky, konkrétne náklady spojené s jej uplatnením. Oprávnený
poukázal aj na vzor elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom je na stránke MS
SRuvedenáinformácia,že„inýmitrovamisapristarejexekúciipovažujúnajmäpaušálnetrovynaúhradu
starej exekúcie vo výške 35,-EUR zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty“. Vzhľadom na tieto skutočnosti, považuje oprávnený svoj uplatnený nárok za dôvodný
a preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol,
že takýto právny názor je aj v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu SR (napr. ÚS 239/2020-18, ÚS
240/2020-19, ÚS 236/2020-18), v záveroch odôvodnenia ktorých je uvedené: „oprávnenému nič nebráni
podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., v rámci ktorého si
môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
11. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.
12. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
13. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
14. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods.
3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení
starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie
je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú
správu k nemu. Súd zdôrazňuje, že dôvodová správa, na ktorú poukazuje oprávnený, nie je pre súd
záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“
sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je. Rovnako nie je pre rozhodovanie súdu záväzná informácia uvedená na webovej
stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá taktiež nie je právne záväzným normatívnym právnym
aktom.
16. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na
vymáhanie sumy 42 EUR voči povinnému, a preto paušálne náklady súdneho exekútora spojené so
zastavením starej exekúcie nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať
nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku,
keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba
v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie
a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému
a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči
povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani
k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému.
Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než
je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.
17. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.
18. Exekučný súd môže záverom už len dodať, že súd musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK,
či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov.
Zákonodarca ponechal oprávnenému po zastavení starej exekúcie iba možnosť podať návrh na
vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však
zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§
9 ods. 3 ZoUNEK).
19. Exekučný súd nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu
zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR)
nezahrnul do ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne,
v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.
20. K rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré oprávnený poukazuje, súd uvádza,
že predmetné rozhodnutia Ústavný súd SR vydal v skutkovo odlišnej právnej veci. Ústavný súd sa
zaoberal zastavením tzv. starých exekúcií súdnym exekútorom na základe osobitného zákona, teda v
rozpore s prejavom vôle oprávneného, ktorého zákon zaťažil ešte aj platením trov súdneho exekútora
v takto zastavenej exekúcii. Ústavný súd sa v uvedenom tom ktorom rozhodnutí preto zaoberal
predovšetkým podstatou a zmyslom prijatia ZoUNEK a postupom súdneho exekútora určeného týmto
zákonom. Znením ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK sa ústavný súd vôbec nezaoberal. Skutočnosť, že v
závere toho ktorého svojho rozhodnutia uviedol jednu vetu, na ktorú poukázal oprávnený, súd v kontexte
ostatného odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR, nepovažuje za zaujatie stanoviska Ústavného
súdu SR k aplikácii a výkladu § 9 ZoUNEK.21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.
26. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250
ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného
poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
27. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.