Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204762
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620204762.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava -Staré Mesto, IČO: 31383408, zast.: JUDr.
Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava -Staré Mesto, proti žalovanému: S. I., nar.
XX.XX.XXXX,P.X.XXXX/XX,B.XXP.,ozaplatenie117,70Eurspríslušenstvom,naodvolaniežalovanej

proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/105/2020-45 zo dňa 20.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz okresného súdu v druhom výroku z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým platobným rozkazom tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi

sumu 117,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy istiny od 19.09.2018 do
zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 65,33 € na účet zástupcu žalobcu.“

2. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odvolanie, a to proti druhému výroku, ktorým
rozhodol o náhrade trov konania. Poukázala na to, že dňa 09.08.2018 jej bola zaslaná výzva na
zaplatenie dohodnutého minimálneho poistenia, kde na spôsobe (ne)prevzatia je označený adresát
neznámy, pričom list sa poisťovni vrátil dňa 13.08.2018. Dňa 21.09.2018 jej bolo zaslané žalobcom
oznámenie o zániku poistenia, tiež doporučeným listom, kde spôsob prevzatia je označený ako adresát
neznámy, pričom list sa poisťovni vrátil 27.09.2018. Žalovaná má za to, že pokiaľ jej výzva na zaplatenie

dohodnutého minimálneho poistenia, ani oznámenie o zániku poistenia neboli doručené, keďže v tom
čase na uvedenej adrese na listoch H. X, X., už nebývala, čo vyplýva aj z vrátenej sa pošty poisťovni,
nemala vedomosť ani o jednej z týchto uvedených vecí. Okrem toho na poistnej zmluve je uvedená
adresa jej vtedajšieho trvalého pobytu, má za to, že poisťovňa jej výzvu na zaplatenie a oznámenie o
zániku zmluvy mala poslať na adresu trvalého pobytu. Predišli by tým zbytočným nepríjemnostiam, preto
podáva odvolanie proti výroku o trovách konania.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na čl. 72 ods. 1 VPP a čl. 17 ods. 2 písm.
e) VPP, podľa ktorého je poistník povinný oznamovať poisťovni všetky zmeny osobných údajov, najmä
zmenu adresy, ako aj ostatných skutočností rozhodných pre uzavretú poistnú zmluvu. Žalovaná si túto
povinnosť nesplnila, nakoľko neoznámila žalobcovi žiadnu inú korešpondenčnú adresu, a žalobca jej
zasielal všetky písomnosti na korešpondenčnú adresu uvedenú v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy.

Zároveň žalobca žiadal, aby súd v časti náhrady trov konania priznal žalobcovi popri už požadovanejnáhrade trov právneho zastúpenia, aj náhradu za tretí úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie vo veci
samej.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP platobný rozkaz v napadnutej časti o trovách konania
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods.
1 CSP.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

6. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní využil inštitút platobného rozkazu podľa
§ 265 ods. 1 CSP, pričom platobný rozkaz bol vydaný sudcom.

7. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. V zmysle ust. § 265 ods. 1 veta druhá CSP výrok o trovách konania sa na účely konania v platobnom
rozkaze považuje za uznesenie.

10. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na

náhradu trov konania.

11. V zmysle ust. § 265 ods. 1 CSP v platobnom rozkaze sa žalovanému uloží, aby zaplatil uplatnenú
pohľadávku a nahradil trovy konania. (Platobným rozkazom sa rozhoduje o celej veci, teda o veci samej,
a pokiaľ ide o trovy konania nielen o nároku, ale aj o výške trov). Čiže trovy konania podľa platobného

rozkazu vždy nahradzuje žalovaný žalobcovi, v prípade platobných rozkazov je už zo zákona rozhodnuté
o „nároku na náhradu trov konania“ (analógia § 262 ods. 1 CSP) a súd v platobnom rozkaze rozhoduje
v podstate už iba „o výške trov konania“.

12. Vychádzajúc z názoru, že podľa § 265 ods. 1, veta druhá CSP výrok o trovách konania sa na účely

konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania
rozhoduje súdny úradník (ide o kogentné ustanovenie - nepripúšťa výnimky), platobné rozkazy by mali
byť vydávané pod menom vyššieho súdneho úradníka a proti výroku o trovách konania v platobnom
rozkaze by mala byť samostatným opravným prostriedkom sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP), keď aj podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje

na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu. O sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie (sudca), pričom ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, a ak je sťažnosť dôvodná,
súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný
právnym názorom sudcu.

13. V posudzovanom prípade platobný rozkaz vydal sudca, platobným rozkazom tak z hľadiska trov
rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške trov. Vychádzajúc z ust. § 357 písm.
m) CSP odvolanie je prípustné len do časti výroku „o nároku“ na náhradu trov konania, nie aj proti výške.
Žalovaná podala odvolanie voči druhému výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť do
15. dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 65,33 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Právny názor, že
jej odvolanie prejedná odvolací súd, nekorešponduje s právnou úpravou o práve strany sporu podať
odvolanie, ktoré je prípustné len proti uzneseniu okresného súdu, ktorým rozhodne o priznaní nároku
na náhradu trov konania a nie voči ich výške.14. Odvolací súd nemôže rozhodovať o výroku, ktorým rozhodol okresný súd už o výške trov konania,
musel by odvolanie žalovanej odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP avšak v dôsledku nesprávneho

procesného postupu okresného súdu bolo odňaté právo žalovanej na zákonom predpokladaný procesný
postup, ktorý obsahuje v sebe prvok kontroly rozhodnutia, a to možnosť podať sťažnosť. Preto odvolací
súd rozhodnutie o trovách konania (platobný rozkaz v druhom výroku) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
d) CSP (o výške náhrady trov konania rozhoduje súdny úradník) a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní rozhodne o výške trov konania vyšší súdny

úradník, pričom v prípade podanej sťažnosti o nej rozhodne sudca.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).