Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/3728/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811219767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3811219767.5

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX L., o
vymoženie istiny 354,97 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č. k. 16Er/3728/2011-47 zo dňa 29.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/3728/2011-47 zo dňa

29.9.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 10.11.2011 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe
právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 0910016701 zo dňa 31.5.2010. Poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka bolo súdom udelené dňa
30.11.2011.

2. Poverený súdny exekútor dňa 18.2.2020 oprávneného upovedomil o zastavení starej exekúcie z
dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len „zákon" alebo ,,zákon č. 233/2019 Z.z."), keďže uplynula rozhodná doba piatich rokov. Spolu
s tým oprávneného vyzval na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42 eur.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník
uznesením č. k. 16Er/3728/2011-47 zo dňa 29.9.2020 námietky oprávneného ako neprípustné odmietol
z dôvodu, že tieto smerovali proti paušálnym trovám starej exekúcie. Oprávnený podal včas proti
tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil najmä tým, že súd sa v napadnutom uznesení vôbec
nezaoberal ust. § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., upravujúcom prípady, kedy exekútor nemá
nárok na náhradu paušálnych trov. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia exekútor nemá nárok

na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri
exekúcií (v texte aj "CRE"), resp. ako ďalej sťažovateľ podrobne uvádza, že v konaní nebolo riadne
preukázané a súdom odôvodnené, či ide o starú exekúciu, ktorá bola zapísaná v Centrálnom registri
exekúcií včas v zmysle § 243 ods.3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, t.j. do 30.6.2016.
Samotné znenie zákona č. 233/2019 Z. z. podľa názoru sťažovateľa pripúšťa námietky pri nároku
na paušálne trovy. Z formulácie ust. §7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú

prípustné" je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať proti
výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu
však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust. § 6 ods. 4 zákona (súdny
exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia
nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Pri výklade dotknutého zákonného ustanovenia je
potrebnébraťnazreteľ,žetrovyexekúciesúsúkromnoprávnymnárokomsúdnehoexekútora,oktoromv

dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. paradoxne rozhoduje
samotný súdny exekútor, a to vo forme "upovedomenia o zastavení starej exekúcie", ktoré má siluexekučného titulu. Výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani
voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania
znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný

poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav,
ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil
svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v
ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého
prieskum nezávislým súdom je vylúčený. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení

zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch
nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
azákladnýchslobôd,atosúčinkamidenegatioiustitiae.Vzhľadomnauvedenéskutočnostijeoprávnený
toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď vo svojom uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež

dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú
súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky
tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom,
jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.

4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému
súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

5. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané.

6.Podľa§242Civilnéhosporovéhoporiadkusťažnosťsapodávavlehote15dníoddoručeniauznesenia
na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 247 Civilného sporového poriadku ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť,

nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

8. Podľa § 250 Civilného sporového poriadku (1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
(2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia

je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej

len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,
ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok

nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.11. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.

a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a

EurópskejúniefinancovanýchzfondovEurópskejúniepodľaosobitnéhopredpisu,d)vymoženieplnenia
priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,

g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba

plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov starej exekúcie.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

15. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

16. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd

doručí oprávnenému a exekútorovi.

17. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník odmietol námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7

ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal
samotný nárok na ich náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné
nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov.
Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej
inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou

napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného
nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a
odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uzneseniasudca súdu prvej inštancie dopĺňa, že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie ust. §
7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné." vyplýva, že námietky nie je možné
podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale samotný nárok

na ich náhradu však spochybniteľný je, považuje sudca súdu prvej inštancie za svojvoľný, účelový, v
rozpore so znením, zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám zahŕňa
nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť proti
ichnároku.Akbyskutočnebolomožnénamietaťnároknanáhradupaušálnychtrov,akotvrdíoprávnený,
tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti námietok voči

paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočne, pretože výšku týchto trov určuje priamo
tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky veci je absolútne
vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by nebolo absolútne
potrebnéuvádzaťvzákonenormuoneprípustnostinámietokprotipaušálnymtrovám. Možnosťnamietať
nárok na paušálne trovy tak je zjavne v rozpore so zmyslom a cieľom zákona. Pokiaľ oprávnený
namieta, že v dôsledku nemožnosti podať námietky proti paušálnym trovám by boli porušené jeho práva,

pretože samotný exekútor rozhoduje o svojom vlastnom súkromnoprávnom nároku, tak tu je potrebné
uviesť, že exekútor má presne stanovené dva prípady, kedy mu náhrada paušálnych trov nepatrí, výška
paušálnych trov je stanovená zákonom a akákoľvek svojvôľa exekútora je tu výrazne obmedzená,
ak nie vylúčená, pretože súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie
verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pokiaľ by ktorýkoľvek

exekútor vyzýval oprávnených na úhradu paušálnych trov aj v prípadoch, kedy mu nepatria, vystavoval
by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, prípadne aj trestného stíhania. Oprávnený v sťažnosti ďalej
namieta, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že súdny exekútor nepreukázal, či exekúcia bola
zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, resp. či bola exekúcia zapísaná v CRE včas. V zmysle vyššie
uvedeného, situáciou, či bola exekúcia do CRE zapísaná včas, prípadne či vôbec, sa súd nemal dôvod

v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod sa tým zaoberať ani v tomto uznesení, pretože tieto
okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného proti paušálnym trovám, ktoré sú ako také neprípustné.
Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vysporiadať sa s tým, že námietky oprávneného
sú neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku exekútora
na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim zápisom exekúcie do CRE. Podľa oznámenia súdneho

exekútora zo dňa 12.3.2020 bol vykonaný zápis exekúcie do CRE do 30.6.2016. Oprávnený tiež dal
do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú
súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky
tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom,

jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a
rozhodujevtejtoveci,akoajvinýchveciach,podľazákonaabezzreteľanato,ktojeúčastníkomkonania
v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a
rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt,
je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky

nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám),
ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone,
je nehospodárnym úkonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sťažnosť sťažovateľa nepovažoval za
dôvodnú a preto ju podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP).