Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Pc/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202380
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820202380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci navrhovateľa: M. G., rod.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX R., proti odporkyni: L. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Veronika Leppová, advokátka so sídlom
Medvedzie 19, 027 44 Tvrdošín, v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd dňa 25.11.2020 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že nie je otcom
maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX H..

2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa sa zoznámil na konci jari 2011, udržiavali spolu
partnerský vzťah a napokon sa k nej nasťahoval. Koncom roka 2011 mu odporkyňa oznámila, že je
tehotná, správala sa šťastne a tešil sa aj on. Po pár dňoch po tom, čo mu oznámila, že je tehotná,
odporkyňa sa k nemu začala správať odmerane, cítil, že to nebolo ako na začiatku ich vzťahu. Začiatkom
roka 2012 ho po vyhrážkach vyhodila z bytu. Po rokoch pochybností chce dať veci do poriadku, na
správnu mieru a zistiť, či je skutočným otcom maloletého dieťaťa - O. O.. Dáva si otázku, prečo jeho

bývala priateľka podala na súd pod sp. zn. 1P/119/2012-203 návrh na určenie otcovstva. Prišla mu výzva
26.9.2014, aby sa dostal na odber DNA dňa 3.10.2014, pritom bez jeho vedomia dňa 03.08.2015 súd
rozhodol, že je otcom maloletého dieťaťa a určil, aby prispieval na výživu dieťaťa. Ak by si matka dieťaťa
bola istá, že je otcom dieťaťa, ktoré sa jej narodila, neposlala by mu výzvu, aby sa dostavil na testy
DNA. Z toho dôvodu sa domáha, aby súd preskúmal (určil), či je otcom maloletého O..V. O., pretože
je zapísaný v jeho rodnom listine, rodný list nikdy nevidel, narodenie syna mu bolo oznámené cez
sociálne siete. V roku 2018 podala odporkyňa trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy,

z ktorého dôvodu žiada o vykonanie genetických testov DNA na zistenie, či je otcom maloletého dieťaťa
- O. O., nar. XX.X.XXXX z matky L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX H..

3. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 31.12.2020, uviedla, že je
pravdou, že ihneď po narodení mal. O. podala návrh na určenie otcovstva k mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX
a vec bola vedená na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1P/119/2012. Počas konania vo veci sa
odporkyňa dvakrát zúčastnila testov DNA s dieťaťom, ktoré v tom čase nemalo ani rok, a to prvý raz

v Prešove a druhý krát v Žiline. Pri testoch DNA, ktoré boli vykonávané v Žiline, vyšiel Okresný súd
Námestovovústretynavrhovateľovi,ktorýpotom,akobolnáhodouobjavenýpolicajnouhliadkouvdome
svojho kamaráta, kde sa mimo miesta svojho bydliska zdržiaval, tvrdil, že nemá peniaze na cestu do
Prešova na testy DNA. Odporkyňa aj s dieťaťom sa zúčastnila aj týchto testov v Žiline, ale navrhovateľsa bez ospravedlnenia testov nezúčastnil hoci bol o termíne odberu vzoriek (konania testov) písomne
upovedomený. Navrhovateľ sa nedostavil ani na posledné pojednávanie hoci mal predvolanie doručené.
Preto mohol Okresný súd Námestovo vyhlásiť rozsudok. Akým spôsobom bol rozsudok navrhovateľovi

doručovaný odporkyňa uviesť nevie, ale rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.9.2015. V prípade, že
o určení otcovstva bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu, navrhovateľ sa nemôže domáhať
zapretia otcovstva cestou súdu. Od roku 2011 sa navrhovateľ odporkyni vyhýbal, nedvíhal telefóny a
odsťahoval sa aj z miesta svojho pobytu. Odporkyni nezostalo nič iné, len sa s ním snažiť spojiť cez
sociálne siete. Navrhovateľ nežil s odporkyňou v spoločnej domácnosti, len k nej dochádzal na víkendy.

Iného partnera odporkyňa nemala. Odporkyňa nemá problém zúčastniť sa testov DNA, ale vzhľadom
na skutočnosť, že súd už nemôže rozhodnúť o návrhu na zapretie otcovstva, je tento test zbytočný.
Navrhovateľ mal dostatok možností test DNA absolvovať. Len jeho vinou nebol test DNA ukončený.
V priebehu roku 2020 došlo u rodičov k dohode o výške výživného na dieťa. Na žiadosť navrhovateľa
odporkyňa vzala späť svoj návrh na exekúciu, pretože jej navrhovateľ sľúbil, že zameškané výživné
doplatí, no nestalo sa tak, preto žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Navrhovateľ v účastníckom výsluchu doplnil, že v rozhodnom období sa s matkou mal. dieťaťa intímne
stýkal. V tom čase ona bývala v H., on za ňou dochádzal na víkendy. Odporkyňa ostala tehotná, začala
sa k nemu zle správať a to takým spôsobom, že sa jej často menila nálada. Oznámila mu, že je tehotná
a to je všetko. Z jej strany tam už nebola láska, pretože sa hádali. Jedného dňa prišiel k nej a ona ho

vyhodila. Nechcela ho pustiť ani do bytu, zostala mu tam elektronika a osobné veci. Na otázku súdu
uviedol, že matka mohla mať styky s inými mužmi v čase, keď nebol doma, nevedel označiť žiadnych
mužov, s ktorými by sa odporkyňa prípadne mohla intímne stýkať. Označil osobu, ktorá mala byť dobrý
priateľ alebo príbuzný odporkyne a volal sa M., navrhovateľ ho bližšie nevedel identifikovať. Potvrdil, že
tento muž k odporkyni nechodieval, ale ona mohla chodiť za ním. Po tom, čo mu odporkyňa oznámila,

že je tehotná a vyhodila ho z bytu, 1 - 2 x mu telefonovala a viac nič. Ak je dieťa jeho, nech sa táto
okolnosť preukáže, chce si byť istý, že je otec dieťaťa. Testov DNA sa nezúčastnil z dôvodu, že mu
neprišla žiadna zásielka, na testy do Žiliny sa nedostavil z dôvodu, že musel ísť do práce. Mal finančné
problémy, musel pracovať - pracoval v ČR, preto si neprevzal zásielky. Situáciu nebral dosť vážne, kým
mu neprišli papiere o tom, že je zapísaný ako otec dieťaťa. Výživné platí pravidelne 150 eur. Nevedel

uviesť, či sa považuje za otca dieťaťa, len chce mať istotu, pretože doposiaľ sa vychádza iba z toho, čo
tvrdila odporkyňa (že je otcom dieťaťa). S odporkyňou sa chcel dohodnúť, nemá čoho báť, len sa chce
uistiť, či je alebo nie je otcom mal. O., žije stále v pochybnostiach a neistote.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa žiadal návrh zamietnuť, poukázal na to, že maloleté dieťaťa

má X rokov, otec mohol podstúpiť testy DNA, týchto sa nezúčastnil, výživné platí pravidelne. Neexituje
žiaden dôvod na to, aby malo byť otcovstvo navrhovateľa k mal. dieťaťu zapreté.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom spisu 1P/119/2012, z
neho najmä rozsudkom, sp. zn. 1P/119/2012 zo dňa 03.08.2015, rodným listom maloletého dieťaťa,

správou kolízneho opatrovníka a zistil, že návrh nie je dôvodný.

7. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila dieťa mužského
pohlavia - O. O. z matky L. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX. V jeho rodnom liste je zapísaný ako
otec navrhovateľ na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/119/2012-203, ktorým bolo

určené, že navrhovateľ - M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXXX/XX je otcom mal. O. O., nar.
XX.XX.XXXX z matky L. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a zároveň podľa § 113 ods. 2 O.s.p. účinného
do 30.06.2016, bolo rozhodnuté o výchove a výžive dieťaťa tak, že mal. O. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať jeho majetok, navrhovateľ ako
otec bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne, bolo rozhodnuté o zameškanom

výživnom za obdobie od 24.07.2012 do 31.08.2015 v sume 1 900 eur, ktoré bol navrhovateľ povinný
splácať s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 08.09.2015. Navrhovateľovi ako otcovi svedčí tretia zákonná domnienka otcovstva - § 94 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“).

8. Výsluchom navrhovateľa a obsahom listín súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by čo i
len nepatrným spôsobom spochybňovala to, že navrhovateľ ako (bývalý) partner odporkyne, nie je
otcom maloletého dieťaťa - O.. Navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil zavážnu okolnosť, ktorá by ho
vylučovala z otcovstva k maloletému dieťaťu O.. Tak v konaní o určenie otcovstva vedeného pod sp.zn.1P/119/2012, ako aj v tomto konaní navrhovateľ potvrdil, že s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe pre
splodenie dieťaťa sa intímne stýkal (mal pohlavný styk, pri ktorom došlo k spojeniu pohlavných orgánov
navrhovateľa a odporkyne - súlož). Súd v tomto konaní vychádzal zo zásady oficiality s cieľom zistiť

skutkový stav a nariadil diagnostiku DNA, navrhovateľ mal povinnosť dostaviť sa k znalcovi a strpieť
odber vzorky DNA na účely určenia, resp. vylúčenia jeho otcovstva. Ako vyplýva z obsahu spisu sp. zn.
1P/119/2012 navrhovateľ bol riadne predvolaný na termín znaleckého úkonu určený znalcom z odboru
genetika za účelom odberu vzorky jeho biologického materiálu v mieste jeho pobytu a to dňa 19.9.2014,
dňa 21.9.2014, dňa 03.10.2014 a dňa 17.10.2014. Ani na jeden termín sa navrhovateľ nedostavil a hoci

si všetky zásielky neprevzal v odbernej lehote, predvolanie na deň 03.10.2014 dané listom znalca zo
dňa 26.9.2014 prevzal do vlastných rúk dňa 01.10.2014, čo napokon sám potvrdil, keď neúčasť u znalca
ospravedlnil nutnosťou práce. Navrhovateľ sa nedostavil ani na určený termín pojednávania, na ktorom
došlo k vyhláseniu rozsudku v konaní o určení, že je otcom dieťaťa. Súd ďalej zistil, že navrhovateľ
podal návrh po uplynutí zapieracej lehoty troch rokov počítanej najneskôr od 21.02.2013, kedy mu bol
doručený návrh na určenie otcovstva v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/119/2012 a kedy

sa najneskôr mohol dozvedieť skutočnosť, že jeho partnerke sa narodilo dieťa, lehota uplynula dňa
21.02.2016.

9. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“) manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne

spochybňujúcich,žejeotcomdieťaťa,ktorésanarodilojehomanželke,zaprieťnasúde,žejejehootcom.

10. Podľa § 94 ods. 1 a 2 ZoR ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. (2) Za otca sa

považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. Ustanovenie § 86 ods. 1 ZoR vymedzuje zapieraciu lehotu troch rokov na to, aby zo strany otca
(manžela matky) došlo k zapretiu otcovstva, pričom táto lehota začína plynúť odo dňa, keď sa otec

dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho
partnerke (matke). Ide pritom o zapretie otcovstva určeného na základe prvej zákonnej domnienky,
ktorá svedčí manželovi (partnerovi) matky. V súdenej veci bolo otcovstvo určené na základe tzv. tretej
domnienky otcovstva - rozhodnutím súdu podľa § 94 ods. 2 ZoR, konkrétne rozsudkom Okresného
súdu Námestovo č. k. 1P/119/2012-203 zo dňa 3.8.2015, ktorý určil, že navrhovateľ je otcom mal.

O., nar. XX.XX.XXX.X z matky L. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť 08.09.2015. Bolo už teda právoplatne rozhodnuté o tom, že navrhovateľ v rozhodnej
dobe, t.j. v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, súložil (mal
pohlavný styk, pri ktorom došlo k spojeniu pohlavných orgánov navrhovateľa a odporkyne) a intímne
sa stýkal s matkou, ktorej sa narodilo maloleté dieťa O.. V prípade určenia otcovstva podľa § 94 a

§ 95 ZoR absentuje „zapieracie“ ustanovenie, rozhodná práva úprava vychádza z konštrukcie, podľa
ktorej autoritatívne rozhodnutie súdu o určení, kto je otcom dieťaťa, vydané po náležite vykonanom
dokazovaní, je po vyčerpaní či nevyužití všetkých riadnych, resp. i mimoriadnych opravných prostriedkov
spôsobilé založiť záver o nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia. Návrh na zapretie otcovstva, ktoré bolo
určené rozhodnutím súdu nie je možný (rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/346/2010), a

preto ho súd zamietol. Bolo len na navrhovateľovi v prípade, ak nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorý
určil, že je otcom maloletého dieťaťa, a ktoré už nadobudlo právoplatnosť, aby využil i mimoriadne
opravné prostriedky (dovolanie - § 355 a nasl CSP, žalobu na obnovu konania - § 397 a nasl. CSP, resp.
dovolanie generálneho prokurátora - § 458 a nasl. CSP).

12. Napokon, ak by návrh navrhovateľa bol prípustný, ide o návrh podaný po uplynutí zapieracej lehoty,
čo je ďalším dôvodom pre jeho zamietnutie. Súd zistil, že odporkyni sa narodilo dieťa dňa XX.X.XXXX,
navrhovateľ potvrdil, že o narodení syna sa dozvedel len cez SMS, presný dátum neoznačil. Potom súd
ustálil, že navrhovateľ sa o narodení maloletého O. dozvedel najneskôr v deň, keď mu bol doručený
návrh na určenie otcovstva v konaní sp. zn. 1P/119/2012, navrhovateľ návrh prevzal (bol mu doručený

do vlastných rúk) 21.02.2013. Už vtedy bolo totiž sporné, či navrhovateľ je alebo nie je otcom mal. O.,
ktoré sa narodilo odporkyni dňa XX.XX.XXXX, pretože už v tom čase s matkou dieťaťa nežil, opustil ju v
čase, keď bola tehotná a mal vedomosť, že sa jej narodilo dieťa, ohľadom ktorého sa viedlo konanie o
určenieotcovstva(vkonečnomdôsledkutietoskutkovéokolnostideklarujúobsahySMS správzasielanénavrhovateľom odporkyni a ich obsah je zrejmý zo spisu sp. zn. 1P/119/2012). Zapieracia lehota troch
rokov počítaná odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom
dieťaťa - mal. O., ktoré sa narodilo matke - XX.XX.XXXX, mu uplynula XX.XX.XXXX.

13. Odhliadnuc ale od uvedeného, navrhovateľ v súdenej veci žiadnym spôsobom nespochybnil svoje
otcovstvo, netvrdil a nepreukázal závažnú okolnosť, ktorá by jeho otcovstvo spochybňovala alebo by
ho z otcovstva mal. O. vylučovala. V konaní o určenie otcovstva vedeného pod sp. zn. 1P/119/2012
a aj v tomto konaní navrhovateľ potvrdil, že s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa

sa intímne stýkal (mal pohlavný styk, pri ktorom došlo k spojeniu pohlavných orgánov navrhovateľa
a odporkyne - súlož). Navrhovateľ neoznačil iného muža, ktorý by v kritickej dobe súložil s matkou
dieťaťa. Zmienil sa síce o osobe nazývanej M., ale o tejto osobe bližšie informácie nevedel, ba dokonca
netvrdil ani to, že tento muž sa v rozhodnej dobe s matkou dieťaťa intímne stýkal. Len sa domnieval, že
odporkyňa mohla chodiť za touto osobou, čo ale nevyplynulo zo žiadne skutkovej okolnosti. Odporkyňa
poprela súlož s iným mužom v rozhodnej dobe (v konaní sp. zn. 1P/119/2012). Iba neurčitá domnienka

navrhovateľa na spochybnenie, resp. vylúčenie jeho otcovstva nestačí. A nestačí ani to, že navrhovateľ
chce mať istotu o tom, či je otcom maloletého dieťaťa. A rovnako tieto tvrdenia nezakladajú dôvod na
zapretie otcovstva, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím. Ako už súd vyššie konštatoval, navrhovateľ
bol účastníkom konania o určenie otcovstva, mal stanovené štyri termíny na odber biologickej vzorky
pre analýzu DNA, bol povinný sa dostaviť k znalcovi a strpieť odber vzorky na účely určenia, resp.

vylúčenia jeho otcovstva. Žiaden z nich nevyužil a ani sa neospravedlnil, hoci predvolanie (1x) prevzal do
vlastných rúk. Pritom, ak muž, ktorého otcovstvo má byť určené a ktorému svedčí domnienka otcovstva
a jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti, sa odmieta podrobiť krvnej skúške napriek poučenie o
následkoch takéhoto konania, súd musí v takom prípade návrhu o určenie otcovstva vyhovieť (sp. zn.
1Cdo 15/03 NS SR). Aj z toho dôvodu je návrh nedôvodný a súd ho musí zamietnuť. Tu sa súdu javí

uviesť, že odporkyňa sa ani aktuálne nebráni odberu vzoriek DNA s cieľom odstrániť navrhovateľovu
neistotu. Bude len na navrhovateľovi, ak chce mať istotu o tom, či je biologickým otcom mal. O. ako tvrdí,
zabezpečiť znalecké dokazovanie vo vlastnej (menej nákladnej) réžii, mimo súd.

14. O nároku na náhradu trov konania a ich výške súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.

z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na
náhradutrovnepriznal.Vzásadneplatí,ževmimosporovomkonanísikaždýúčastníkplatítrovykonania,
ktoré mu vznikli (§ 49 CMP). Ustanovenie § 55 CMP síce pripúšťa možnosť priznať trovy konania, ale za
predpokladu, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V súdenej veci neboli zistené žiadne
okolnosti, pre ktoré by sa javilo spravodlivým priznať náhradu trov konania odporkyni, preto súd rozhodol

tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.