Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7812202136.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: V. Č., N. XX.X.XXXX, C.

A. Š. XXX/XXX, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokát, Floriánska 16, 040 01
Košice, IČO: 35563079, proti žalovaným: 1) V. W., N. XX.X.XXXX, C. A. Š. XXX, XXX XX T. a 2) P. W.,
N. XX.X.XXXX, C. A. Š. XXX, XXX XX T., zastúpených: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova
4, 048 01 Rožňava, IČO: 35544163, o strpenie výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovaným 1), 2) (ako spoluvlastníkom pozemku - parcely E. K. č. XXXX/XX o výmere XXX
m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T.) p

o v i n n o s ť strpieť vstup žalobcu v rámci výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka na
vykonanie opráv, úprav a údržby kanalizačnej prípojky a žumpy (príslušenstva domu v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky P. Č.J., so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na
parcele E. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie T.) a to opravou a obnovením časti kanalizačnej prípojky, nachádzajúcej sa na tejto parcele,
ako aj prehradením žumpy, nachádzajúcej sa sčasti na tejto parcele odpadovou rúrou a jej následným
zasypaním tak, aby kanalizačná prípojka spĺňala podmienky stanovené osobitnými právnymi predpismi

platnými a účinnými v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Žalobca oznámi žalovaným 1), 2) začatie
vykonávania prác najmenej 10 dní vopred s tým, že žalobca na vykonanie prác má lehotu 30 dní.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania od žalovaných 1), 2) vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa po úprave žaloby domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 tak, že žalobe žalobcu vyhovel,
pričom v čase vyhlásenia rozsudku bol žalovaným MM Alfa s.r.o., Dopravná 2, 040 01 Košice, IČO:

45629641, ktorému v minulosti svedčilo vlastnícke právo k predmetu sporu tak, ako to bolo zapísané
na LV XXXX katastrálne územie T.. Voči rozsudku bolo podané odvolanie žalobcom aj žalovaným, na
základektoréhoKrajskýsúdvKošiciachrozsudkom2Co/373/2017-661zodňa8.11.2018zrušilrozsudok
súdu I. inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozsudku bola skutočnosť,
že rozsudok zaväzoval na uloženie povinnosti žalovaného, ktorý bol predtým vlastníkom parcely KNC
1936/23 katastrálne územie T., pričom ale došlo k zmene vlastníckeho práva pred vyhlásením rozsudku.

Uložil súdu I. inštancie umožniť žalobcovi vykonať procesné návrhy, vziať do úvahy námietky, ktoré
vyplynuli z podaných odvolaní, oboznámiť sa s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci
neodkladného opatrenia spisová značka 1Co/280/2018 a vo veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutienáležite odôvodniť a rozhodnúť o všetkých trovách konania. Súd preto vec opätovne prejednal, doplnil
dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v roku 2007 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi a žalovanými
1), 2) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola parcela KNC 1936/23 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 167 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území T., zapísaná na LV č. XXXX. V kúpnej zmluve
sa jej účastníci dohodli v článku V. na zriadení vecného bremena spočívajúceho vo vyhradení práva
vstupu na parcelu KNC 1936/23 v prospech predávajúcich V. L., P. Č. a žalobcu, nakoľko na parcele

sa nachádza kanalizačný vpust v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť,
pričom predávajúci sa zaviazali dodržiavať všetky zákonné povinnosti spojené s užívaním, prevádzkou
a údržbou kanalizačného vpustu a znášať všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou kanalizácie.
Kupujúci boli oboznámení so stavom kanalizačného vpustu a zaviazali sa umožniť predávajúcim vstup
naparceluvprípadepotrebybežnejúdržby,opravyačisteniakanalizácie.Vecnébremenobolozapísané
aj na LV č. XXXX, katastrálne územie T.P.. Dom žalobcu, ktorý sa nachádza na parcele KNC 1936/6,

s.č. XXXX, zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie T. je napojený na kanalizačnú prípojku, ktorá
prechádzaajcezpozemokKNC1936/23,ktorýjevovlastníctvežalovaného.Výzvamizodňa25.10.2010
a 28.11.2011 bol žalobca vyzvaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s., závod Rožňava
na priame pripojenie na verejnú kanalizáciu z dôvodu, že bolo zistené, že dochádza k vypúšťaniu
žumpy do stokovej siete cez revíznu šachtu s poukazom na § 23 ods. 7 zákona 442/2002 Z.z.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. žalobcovi oznámila, že na odstránenie nezákonného
stavu bude postačovať prehradenie žumpy odpadovou rúrou tak, aby došlo k vylúčeniu žumpy z
kanalizačného obvodu. Na žumpu boli v minulosti napojené kanalizácie viacerých domov. Po tom, ako
ostal žalobca sám napojený na žumpu a v snahe zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd v súlade
so zákonom, oznámil pôvodnému žalovanému a vlastníkovi pozemku, že chce vykonať prehradenie

žumpy, čím by sa vylúčila z kanalizačného obvodu. Žalovaní 1), 2) napriek existencii vecného bremena
neumožnili žalobcovi prístup ku kanalizačnému vpustu a žumpe za účelom jej prehradenia, ale žalovaný
1) sám odkryl a zalial betónom časť kanalizačnej prípojky - odpadovej rúry vedúcej od žumpy k
revíznej šachte a tým došlo k znemožneniu odtoku odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odpadové
vody zostávali stáť v žumpe. Žalobca sa preto pôvodne podanou žalobou domáhal uvedenia časti

kanalizačnej prípojky do pôvodného stavu a tiež sa domáhal umožnenia vstupu na pozemok v rámci
výkonu práva vecného bremena. Žalovaný 1) odmietol obnovenie časti kanalizácie, ktorú poškodil a
odmietol žalobcovi vykonávať právo vyplývajúce z vecného bremena. Žalobca preukazoval poškodenie
kanalizačnej prípojky vedúcej od žumpy k revíznej šachte predloženými fotografiami a výzvou na
mimosúdne riešenie sporu. Žalobca v konaní 10C/11/2012 podal návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti V. W. na vlastné náklady navrátiť do pôvodného stavu
pred dňom 29.11.2011 kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru nachádzajúce sa na parcele KNC
1936/23. Uznesením 10C/11/2012-26 zo dňa 8.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.2.2012, súd
návrh zamietol.

4. Počas konania došlo k zmene vlastníckeho práva k parcele KNC 1936/23 a preto žalobca navrhol
pripustiť zmenu žaloby, ako aj zmenu strán sporu, o čom bolo rozhodnuté uznesením 8C/34/2012-302 zo
dňa 3.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/851/2014-354 zo dňa 3.11.2014.
Po zrušení veci odvolacím súdom na návrh žalobcu došlo k pripusteniu zmeny strán sporu na strane
žalovaných uznesením 8C/34/2012-704 zo dňa 30.1.2019 z dôvodu, že pôvodní žalovaní 1), 2) sa

opätovne stali vlastníkmi parcely KNC 1936/23, ktorá bola pôvodne zapísaná na LV XXXX a v súčasnej
dobe je zapísaná na LV XXXX katastrálne územie T..

5. Žalobca zdôraznil, že na odstránenie nezákonného stavu pri odvádzaní odpadovej vody postačovalo
prehradenie žumpy odpadovou rúrou, čím by vznikla súvislá kanalizačná prípojka s vylúčením žumpy.

Žalobca uviedol, že bol ochotný v minulosti vec riešiť aj tak, že by došlo k zmene trasy kanalizačnej
prípojky po tom, ako by došlo k zrušeniu vecného bremena za primeranú náhradu, za ktorú by si žalobca
mohol vybudovať novú kanalizačnú prípojku.

6. Žalobca počas konania podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil

žalovanému 1) odstrániť nasypaný štrk zo žumpy a túto vyčistiť, aby mohla byť kanalizačná prípojka
užívaná. Žalovaný 1) totiž počas konania pokračoval v protiprávnom konaní a zasypal 27.3.2013
žumpu a kanalizačný vpust, čím znemožnil žalobcovi vypúšťať zo svojej nehnuteľnosti odpadové
vody. Súd uznesením 8C/34/2012-132 zo dňa 24.6.2013 v spojení s uznesením Krajského súduv Košiciach 6Co/289/2013-194 zo dňa 9.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.9.2013 uložil
povinnosť žalovanému 1) odstrániť nasypaný materiál zo spornej žumpy a túto riadne vyčistiť. Po zmene
žaloby a zmene vlastníctva sporného pozemku súd uznesením 8C/34/2012-302 zo dňa 3.7.2014 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/851/2014-354 zo dňa 3.11.2014 zrušil nariadené
predbežné opatrenie voči žalovanému 1) najmä z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva a teda pôvodný
žalovaný 1) nemohol vypratať zasypanú žumpu, nakoľko sa nachádzala na pozemku nového vlastníka.

7. Žalobca v konaní poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

15.5.2015 v súvislosti s preverovaním ukončenia trestného stíhania pôvodného žalovaného a ďalej
poukázal aj na vyjadrenie Mesta Rožňava - odboru výstavby ako reakciu na ohlásenie stavebných
úprav a udržiavacích prác zo dňa 20.4.2015. Žalobca totiž ohlásil vykonanie stavebných prác a to
opravy kanalizačnej prípojky, pričom podľa odpovede nie je potrebné ohlásenie stavebných úprav a
udržiavacíchprác.Žalobcazdôraznil,žekanalizačnáprípojkavedúcaodjehorodinnéhodomudožumpy
a následne ďalej do revíznej šachty tvorila súvislý úsek slúžiaci na odvádzanie odpadových vôd do doby,

kým ju žalovaný 1) nepoškodil. Kanalizačná prípojka ako aj žumpa tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti
a to rodinného domu s.č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na spriechodnenie
kanalizačnej prípojky a na jej užívanie v súlade s právnymi predpismi je potrebné jej spriechodnenie v
časti, kde žalovaný 1) ju svojvoľne prerušil a zabetónoval a ďalej je potrebné prehradiť v súčasnej dobe
už zasypanú žumpu na základe nezákonného zásahu žalovaného 1) odpadovou rúrou. Nešlo by teda

o žiadne vybudovanie novej kanalizačnej prípojky, ale len o údržbu a opravu existujúcej kanalizačnej
prípojky, aby ju bolo možné užívať v takom rozsahu, ako pred dňom 29.11.2011 a v súlade s právnymi
predpismi. Žalobca pristúpil k ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích prác len z toho dôvodu, že
žalovaný 1) namietal vykonanie týchto prác bez ohlásenia, pričom z odpovede stavebného úradu je
zrejmé, že na tieto práce sa nevyžaduje ohlásenie. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 1), že na

uvedený prípad je možné použiť judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 59/1992, nakoľko v
prejednávanej veci už existovala kanalizačná prípojka, ktorú žalovaný 1) zničil a ktorú chce žalobca
opraviť.

8. Žalobca v konaní tak pri ohliadke, ako aj na nariadených pojednávaniach bol ochotný vec riešiť

dohodou, kde by súhlasil aj s vybudovaním novej kanalizačnej prípojky, ktorá by sa napájala na
spoločnej parcele, ktorá slúži ako príjazdová cesta v prípade, že by to bolo technicky možné a po
predložení riadneho projektu. Po vykonanom meraní a po predložení projektu, ktorý vypracovala Zuzana
Kintšerová, namietal správnosť projektu, ako aj správnosť nameraných výškových zameraní, ktoré
realizoval Ing. Robert Kulik bez riadneho oprávnenia na geodetické práce. Žalobca odmietol uzavrieť

navrhnutú dohodu o zmene trasy kanalizácie, napriek vykonanej obhliadke za účasti projektanta a
zástupcu vodárenskej spoločnosti a uplatnil si náhradu trov konania.

9. Žalovaní 1), 2) nesúhlasili so žalobou a navrhli ju zamietnuť. Namietali skutočnosť, že žalobca
nepreukázal vlastnícke právo žumpy. Nepreukázal ani tvrdenia, že na parcele č. 1936/23 sa nachádza

kanalizačná prípojka a v prípade, že by sa tam aj nachádzala jednalo by sa o stavbu zrealizovanú
bez príslušného povolenia - čiernu stavbu na cudzom pozemku. Z toho dôvodu žalovaný 1) požiadal
stavebný úrad o nariadenie odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.
Žalovaný 1) mal za to, že doteraz nebola preukázaná existencia kanalizačnej prípojky ani kto ju mal
zrealizovať a kedy. Následne by bolo možné posúdiť, či sa jedná o oprávnenú alebo čiernu stavbu.

10. Žalovaní 1), 2) ďalej uviedli, že žalobca sa domáha vykonania opráv, úprav a údržby kanalizačnej
prípojky a žumpy a to opravou časti kanalizačnej prípojky, ako aj prehradením žumpy odpadovou
rúrou. Za týmto účelom chce vstúpiť na pozemok vo vlastníctve inej osoby. Žalovaní 1), 2) poukázali
na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a tvrdili, že žalobca nevlastní a neužíva žiaden pozemok,

ktorý by bol susediacim pozemkom so žalovanými 1), 2). Žalovaní 1), 2) tvrdili, že na ich pozemku
sa okrem časti žumpy nenachádza kanalizačná prípojka a žalobca doteraz nepreukázal jej existenciu
a nebola zistená ani obhliadkou súdu. Žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo ku kanalizačnej
prípojke a ak odvodzoval svoje vlastnícke právo od vlastníctva žumpy, tak žumpa v minulosti slúžila na
odkanalizovanie viacerých stavieb a bola spoluvlastníctvom vlastníkov týchto stavieb. Akýkoľvek spor

súvisiaci s užívaním, údržbou a obhospodarovaním žumpy by bol spoluvlastnícky spor a nie spor podľa §
127ods.3Občianskehozákonníka.Žalovaný1)zdôraznil,žepodmienkouvstupunasusediacipozemok
je skutočnosť, že si to vyžaduje údržba stavieb. Zo žaloby žalobcu je evidentné, že žalobca nechce
vykonať na pozemku iba údržbu údajne existujúcej kanalizačnej prípojky a žumpy, ale aj ich úpravu,najmä prehradenie žumpy odpadovou rúrou. Žalobca údržbou nechce zachovať pôvodný stav, ale chce
dosiahnuť nový stav odlišný od pôvodného, kedy žumpa nebude súčasťou stavby, ale namiesto nej sa
dostavia nová časť odpadovej rúry, ktorá tam doposiaľ nebola. Zámer žalobcu nemožno považovať za

údržbupodľa§127ods.3Občianskehozákonníkaaanizaudržiavacieprácepodľa§139bods.15písm.
c) Stavebného zákona, nakoľko ide jednoznačne o zmenu stavby. Žalovaný 1) tým, že chcel do údajne
existujúcej kanalizačnej prípojky vložiť novú rúru, chce vlastne vybudovať celkom novú kanalizačnú
prípojku. Žalovaný 1) v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR Rc 59/1992. Žalovaný 1) namietal
aj tú skutočnosť, že žaloba žalobcu neobsahuje nevyhnutnú dobu ani nevyhnutnú mieru, v akej chce

žalobca zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaných 1), 2), čo spôsobuje nevykonateľnosť žaloby. Ak
by aj bolo preukázané, že na pozemku žalovaných 1), 2) sa nachádza kanalizačná prípojka žalobcu, išlo
by o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktorá by sama
o sebe obmedzovala vlastnícke právo žalovaných 1), 2). Nie je možné vyhovieť žalobe, ak sa niekto
domáha umožnenia vstupu na susediaci pozemok za účelom údržby vlastnej stavby, ak už samotná
stavba obmedzuje vlastnícke práva suseda. Znamenalo by to prehĺbenie existujúceho protiprávneho

stavu a šikanózny zásah do práv vlastníka susediaceho pozemku.

11. Žalovaní 1), 2) mali za to, že v konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nie je
vlastníkom pozemku susediaceho s pozemkom žalovaných 1), 2), žalobca nežiada vstup na pozemok
žalovaných 1), 2) za účelom údržby kanalizačnej prípojky, ale za účelom jej zmeny, resp. vybudovania

novej, na pozemku žalovaných 1), 2) sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka, žalobca nie je
vlastníkom kanalizačnej prípojky na pozemku žalovaných 1), 2) a ak by sa tam nachádzala kanalizačná
prípojka jedná sa o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, ktorá nepožíva právnu ochranu.
Požadovaný vstup na pozemok žalovaných 1), 2) nemá atribút nevyhnutnosti, nakoľko žalobca môže
odvádzať odpadovú vodu zo stavby iným spôsobom a žaloba nevymedzuje nevyhnutnú dobu, ani mieru

vstupu na pozemok.

12. Žalovaní 1), 2) počas konania navrhovali vyriešenie veci vybudovaním novej kanalizačnej prípojky,
ktorá by bola vedená cez parcelu 1936/13 vo vlastníctve žalobcu a napojená by bola na parcelu 1936/12,
ktorá je v spoluvlastníctve vlastníkov priľahlých stavieb a slúži ako spoločná cesta, v telese ktorej

sú umiestnené inžinierske siete. Boli ochotní sa podieľať aj úhradou nákladov na vytvorenie novej
kanalizácie, pričom zabezpečili aj zameranie výšok, ktoré boli podkladom aj pre vypracovaný projekt
kanalizačnejprípojky,ktorývyhotovilaZuzanaKintšerová.Vzhľadomnanesúhlasžalobcuabezdôvodné
námietky z jeho strany nedošlo k uzavretiu súdneho zmieru, resp. mimosúdnej dohody na vyriešenie
veci. Žalovaní 1), 2) vzniesli námietku, že konanie žalobcu je v rozpore s pravidlami dobrých mravov a

preto jeho konanie nemôže požívať súdnu ochranu. Navrhli žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

13. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

14. Z LV č. XXXX k. ú. T., kde je zapísaná parcela KNC 1936/23 zastavaná plocha a nádvorie o výmere

167 m2 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí žalovaným 1), 2). V časti C ťarchy je zapísané záložné
právo v prospech ostatných vlastníkov v dome č. V327/99-520/99 a vecné bremeno spočívajúce vo
vyhradení práva vstupu na parcelu č. 1936/23 v prospech žalobcu a P. Č.J., nakoľko sa na nej nachádza
kanalizačný vpust v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť.

15. Z LV č. XXXX k. ú. T., kde je okrem iných zapísaný dom súpisné č. 3438, nachádzajúci sa na parcele
1936/6 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí žalobcovi a jeho manželke P. Č. v podiele 1/1.

16. Z LV č. XXXX, katastrálne územie T. vyplýva, že je tam zapísaná parcela KNC 1936/12, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 183 m2 a vlastnícke právo svedčí v prospech žalobcu a jeho manželky pod

B4 v podiele 1/4 a v prospech žalovaných 1), 2) pod B1 v podiele 1/4.

17. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, manželkou žalobcu, Q. W., D. W., V. L., ako
predávajúcimi a V. W. a P. W., ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom kúpy bola parcela KNC 1936/23.
Podľa článku V zmluvy bolo zriadené vecné bremeno na uvedenej parcele v prospech žalobcu,

jeho manželky a V. L. a to vstup na parcelu, nakoľko je na nej kanalizačný vpust v trvalom užívaní
predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť, sú povinní znášať náklady spojené s prevádzkou a
údržbou kanalizácie a kupujúci sa zaviazali umožniť predávajúcim vstup na parcelu v prípade potreby
bežnej údržby, opravy a čistenia kanalizácie.18. Z výzvy Vodární z 25.10.2010 pre žalobcu vyplýva, že najneskôr do 30.11.2010 sa má priamo pripojiť
naverejnúkanalizáciu,nakoľkojezakázanévypúšťaťodpadovévodydoverejnejkanalizáciecezžumpy.

Z podobnej výzvy z dňa 28.11.2011 bol žalobcovi uložený termín priameho napojenia kanalizácie do
31.12.2011.

19. Z vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Rožňava z 8.9.2012 vyplýva,
že technické riešenie navrhnuté žalobcom a to vložením potrubia medzi vstupné a výstupné potrubie v

objekte žumpy a následné vylúčenie žumpy z prevádzky by bolo možným technickým riešením, ktorým
by bolo dosiahnuté priame odvádzanie vyprodukovaných odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu do
verejnej kanalizácie. Po uvedenej zmene je nutné vykonať skúšku tesnosti na potrubí kanalizačnej
prípojky v celom úseku, zároveň je potrebné fyzicky odstrániť žumpu, resp. zasypanie žumpy, aby došlo
k jej vylúčeniu z kanalizačného obvodu.

20. Z rozhodnutia o prerušení konania Okresného úradu Rožňava OÚ - RV - KO2 - 2013/V 1690-OR z
8.11.2013vyplýva,žekonanieopovolenívkladuvlastníckehoprávanazákladekúpnejzmluvyoprevode
vlastníctva k parcele 1936/23 z pôvodných žalovaných 1), 2) na MM Alfa s.r.o. vyplýva, že konanie bolo
prerušené, nakoľko predmetom predaja mala byť aj žumpa a predávajúci nedoložili listinu preukazujúcu
ich vlastníctvo, navyše chýbal geometrický plán so zameraním žumpy. Následne došlo k úprave zmluvy

podľa ktorej už žumpa nebola predmetom prevodu, len samotný pozemok.

21. Z odborného posudku č. 1002/2013 znalca Ing. Dionýza Doboša o stanovení všeobecnej hodnoty
žumpy na parcele 1936/23 vyplýva, že hodnota bola určená na 320,00 Eur a z popisu žumpy vyplýva,
že sa jedná o monolitickú železobetónovú žumpu s rozmermi 2,6 m x 2,2 m x 1,7 m.

22. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV XXXX , katastrálne územie T. vyplýva, že podľa článku III bod 3 sú súčasťou bytu a
vnútorného vybavenia aj vodovodné a kanalizačné prípojky a podľa bodu 4 vybavenie a príslušenstvo
bytu je okrem iných aj spoločná vodovodná a kanalizačná prípojka.

23. Z ohlásenia stavebných úprav a udržiavacích prác zo dňa 20.4.2015, ktoré podal žalobca na
Mesto Rožňava vyplýva, že oznamuje opravu poškodenej kanalizačnej prípojky na parcele 1936/23. Z
odpovede Mesta Rožňava zo dňa 13.5.2015 vyplýva, že v súlade s § 139b ods. 15 písm. c) zákon č.
50/1976 Zb. na opravu a údržbu, ako aj výmenu súčastí vybavenia stavby, ak sa tým zásadne nemení

jeho napojenie na verejné vybavenie a ani nezhorší vplyv stavby na okolie, nie je potrebné ohlásenie
stavebných úprav a udržiavacích prác.

24. Zo žiadosti o nariadenie odstránenia stavby, ktoré podal žalovaný 1) na Mesto Rožňava zo dňa
30.9.2015 vyplýva, že žalovaný 1) žiada nariadiť odstrániť kanalizačnú prípojku, ktorá sa má nachádzať

na parcele 1936/23. Z rozhodnutia Mesta Rožňava zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že došlo k prerušeniu
konania o odstránení stavby a v konaní sa bude pokračovať až po ukončení súdneho konania.

25. Z odborného vyjadrenia č. 211/2016 znalca Ing. Jozefa Faitha, PhD., vyplýva, že zamýšľané
stavebné úpravy žalobcu sú takého charakteru, ktoré si vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu.

26. Zo Stanoviska projektantky Zuzany Kintšerovej zo dňa 25.8.2019 vyplýva, že trvá na záveroch svojej
projektovej dokumentácie, na základe ktorej by bolo možné realizovať kanalizačnú prípojku, nakoľko je
technicky vyhovujúca.

27. Zo Stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vyplýva, že dňa 30.4.2019 vydala
súhlasné stanovisko k projektu kanalizačnej prípojky k rodinnému domu žalobcu na základe projektovej
dokumentácie Zuzany Kintšerovej 04/2019, ktorý obsahoval všetky potrebné náležitosti.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto

jej vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca sa po úprave žaloby domáhal voči
žalovaným 1), 2) uloženia povinnosti strpieť v rámci výkonu práva podľa § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka opravy a obnovenia časti kanalizačnej prípojky a preradenie žumpy a jej následné zasypanie.29. Žalobca uviedol, že je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXXX, ktorého príslušenstvom je
kanalizačná prípojka. Vyplýva to aj z kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol rodinný dom, kde sa
popisuje ajvonkajšiepríslušenstvorodinnéhodomu,ktoréobsahujeokreminýchajkanalizačnéprípojky.

Žalobca uviedol, že samotná kanalizačná prípojka, ako aj žumpa boli postavené v päťdesiatych rokoch,
pričomvroku1955sapredchádzajúcimajiteľvšetkýchnehnuteľností-LesySlovenskejrepublikypripojili
na verejnú kanalizáciu. Žalobca v rodinnom dome býva od roku 1976 a nehnuteľnosť a kanalizáciu
využíval až do zásahu žalovaného 1), pričom odpadové vody sa odvádzali do kanalizácie. V čase
postavenia kanalizačnej prípojky, žumpy a napojenia na verejnú kanalizáciu sa nevyžadovali podľa

vtedy platných predpisov žiadne povolenia. Existujúca kanalizácia existovala od roku 1955, pričom ani
v archíve pôvodného majiteľa sa nenašli žiadne doklady, ktoré by mohli preukázať časové súvislosti.
Žalobca potvrdil, že do žumpy boli napojení aj ostatní vlastníci rodinných domov, čo sa premietlo aj
do kúpnej zmluvy, ktorou bola odpredaná parcela 1936/23 a kde sa zriadilo aj vecné bremeno práve v
súvislosti s kanalizáciou. Prevádzka uvedenej kanalizácie bola funkčná a bezproblémová až do zásahu
žalovaného 1), keď dňa 29.11.2011 znefunkčnil kanalizáciu tým, že poškodil odpadovú rúru, ktorá

vychádzala zo žumpy a smerovala k revíznej šachte a túto zapchal betónom. Následne žalobca mohol
používať kanalizačnú prípojku len tak, že odvádzal odpadové vody kanalizačné odpady do žumpy, ktorú
následnevyťahoval.ŽalobcavzhľadomnavýzvuVýchodoslovenskejvodárenskejspoločnosti,a.s.chcel
vykonať nápravu stavu, ktorý nebol v súlade s právnymi predpismi, pričom žalovaní 1), 2) mu neumožnili
vstup na sporný pozemok aj napriek vecnému bremenu. Žalobca ďalej preukazoval skutočnosť, že zo

strany žalovaného 1) došlo k ďalšiemu zásahu, keď zasypal žumpu a tým úplne znemožnil vypúšťanie
odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu.

30. Žalovaní 1), 2) v konaní namietali skutočnosti, že žalobca nie je vlastníkom susediaceho pozemku
s pozemkom žalovaných 1), 2), že nežiadal údržbu kanalizačnej prípojky, ale chce ju zmeniť, resp.

vybudovať novú, na pozemku žalovaných 1), 2) sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka, žalobca nie
je vlastníkom kanalizačnej prípojky na pozemku žalovaných 1), 2), v prípade že by sa tam nachádzala,
jednalobysaoneoprávnenústavbunacudzompozemkuažalobcovichýbaatribútnevyhnutnostivstupu
na pozemok žalovaných 1), 2).

31. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

32. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov
susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby za predpokladu,
že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Nevyhnutnou

údržbou treba rozumieť nie len opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým
a iným predpisom (bezpečnostným, o požiarnej ochrane, o vodách a pod.). Nevyhnutnosť údržby musí
vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba, alebo obhospodarovanie neuskutočnilo.
Údržbu možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu. Jedná sa o objektívne
kritérium, kde treba vychádzať z určitého časového priemeru, za ktorý sa dá úkon údržby vykonať. Zákon

neustanovuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok a preto oprávnená osoba
môže použiť na nevyhnutnú údržbu aj inú kvalifikovanú osobu, ktorá vie úkon odborne vykonať.

33. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34.Vecnébremenásúprávomkcudzejveciaobmedzujúvlastníckeprávoknehnuteľnejvecivprospech

inej osoby, ako je vlastník. V prejednávanej veci vecné bremeno v prospech žalobcu vyplýva z LV č.
XXXX , katastrálne územie T.. Žalobca má teda právo vstupu na pozemok žalovaných 1), 2) z dôvodu
zmluvného vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva. Žalovaní 1), 2) bez právneho dôvodu
bránia žalobcovi vo výkone práva z vecného bremena.35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu a jeho manželky
a Lesov š. p. Košice č. 8/42/1998, ktorej vklad bol povolený dňa 30.4.1999 pod V 829/99, vnútorná

kanalizácia kupovaného rodinného domu bola pripojená na verejnú kanalizáciu a preto podľa § 2a
ods. 3 vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá bola
účinná do 31.10.2002 možno konštatovať, že sa jednalo o kanalizačnú prípojku, nakoľko sa touto
odvádzali odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie až po zaústenie do stokovej siete
verejnej kanalizácie, aj keď kanalizačná prípojka prechádzala od rodinného domu žalobcu do žumpy

a pokračovala zo žumpy po revíznu šachtu. Žalobca zmluvou nadobudol okrem rodinného domu aj
kanalizačnú prípojku do spoluvlastníctva, nakoľko sporná žumpa slúžila na odvádzanie odpadových vôd
z vnútornej kanalizácie viacerým nehnuteľnostiam.

36. Súd konštatuje, že žalobca spolu so svojou manželkou je vlastníkom rodinného domu súpisné
číslo XXXX a jeho príslušenstva kanalizačnej prípojky, ktorou sa odvádzajú odpadové vody z miesta

vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov do verejnej kanalizácie. Samotná žumpa napojená na
kanalizačné rozvody ostala súčasťou hlavnej veci, aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov a to všetkých ktorí odvádzali do nej odpadovú vodu. Ani zmenou vlastníckeho práva k
spornému pozemku nedošlo k zániku vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke, ako aj k samotnej
žumpe a teda vlastnícke právo nemohlo prejsť na nadobúdateľov pozemku žalovaných 1), 2). Svedčí

o tom aj prevod sporného pozemku na MM Alfa s.r.o., kde kataster nepovolil vklad žumpy, nakoľko
žalovaní 1), 2) k nej nepreukázali vlastnícke právo. O vlastníctve žalobcu k žumpe svedčí aj dohoda o
zriadení vecného bremena ako bola citovaná vyššie.

37. Právo na ochranu do zásahov vlastníckeho práva môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne

alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len niekoľkí z nich a to bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu. Teda aj za predpokladu, že žalobcovi by svedčil len spoluvlastnícky podiel
k žumpe a kanalizačnej prípojke aj s ďalšími osobami, žalobca sa mohol aj sám domáhať ochrany
vlastníckeho práva.

38. Žalovaní 1), 2) tým, že vykonali zásahy do jestvujúcej kanalizačnej prípojky, ktorou sa podľa tvrdení
žalobcu už od roku 1955 odvádzali odpadové vody, uskutočnili útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená.

39. Podľa § 6 Občianskeho zákonníka ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten,
kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

40. Obsahom svojpomoci môže byť iba činnosť, pri ktorej sa dosiahne odvrátenie zásahu. Odvrátenie
zásahu sa musí uskutočniť primeraným spôsobom zodpovedajúcim samotnej hrozbe. Odvrátenie
zásahu neprimeraným spôsobom je prekročením dovolenej svojpomoci. Nie je prípustná útočná
(uchopovacia) svojpomoc, za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej napríklad právo nepatrí

(2 Obo 33/2000 NS Slovenskej republiky, III. ÚS 235/08). Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl
ohrozenéhonaochranusvojichpráv.Všetkypodmienkysvojpomociatozásahdourčitéhosubjektívneho
práva, zásah musí hroziť bezprostredne, zásah musí byť neoprávnený a svojpomoc môže vykonať iba
ten, koho právo je ohrozené, musia byť splnené súčasne. Absencia ktorejkoľvek z uvedených štyroch
podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie

zásahu (obranná svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Útočná svojpomoc, ktorej cieľom
je zmeniť existujúci stav, nie je prípustná.

41. Bolo jednoznačne preukázané, že pred zásahom žalovaného 1) žalobca odvádzal odpadové vody
kanalizačnou prípojkou, ktorá ústila do žumpy a následne kanalizačná rúra pokračovala zo žumpy do

revíznej šachty. Tento spôsob odvádzania odpadových vôd bol namietaný výzvami od vodární, ako
bolo oboznamované vyššie. Tento spôsob odvádzania odpadových vôd nebol v súlade so zákonom
a preto bol žalobca vyzývaný na nápravu daného stavu, ktorý aj chcel uskutočniť. Žalovaný 1) najprv
vykonal zásah do kanalizačnej rúry vedúcej zo žumpy tým, že ju upchal vrecom cementu a následne v
priebehu tohto konania zasypal žumpu štrkom. Konanie žalovaného 1) možno jednoznačne kvalifikovať

ako útočnú svojpomoc nakoľko neoprávnene znefunkčnil kanalizačnú prípojku a žumpu, ktorou žalobca
odvádzal odpadové vody.42. K námietkam žalovaných 1), 2) súd uvádza nasledovné: Aj keď rodinný dom žalobcu, ktorý sa
nachádza na parcele 1936/6 bezprostredne nesusedí so sporným pozemkom 1936/23, žalobca má
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia

je určená osobou „suseda“ stavby alebo pozemku. Právny poriadok pojem „sused“ nedefinuje, ale
z hľadiska poskytnutia ochrany tretím osobám je potrebné tento pojem vysvetľovať extenzívne. Za
suseda je potrebné považovať každého vlastníka, ktorého výkon vlastníckeho práva ohrozuje stavbu
alebo pozemok iného, bez zreteľa na to, či jeho pozemok má spoločnú hranicu s osobou, ktorej práva
sú obmedzované. Susedom je nielen bezprostredný sused, ktorý má s vlastníkom spoločnú hranicu

pozemku ale aj ten, koho stavba alebo pozemok sú výkonom vlastníckeho práva ohrozené. Pasívne
legitimovanou osobou môže byť len vlastník veci respektíve ten, kto vykonáva práva, ktoré inak patria
vlastníkovi,napríkladoprávnenýdržiteľ.Žalobcovibolopretomožnéposkytnúťsúdnuochranuvsúlades
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko je vlastníkom susediaceho pozemku ako bolo vysvetlené
vyššie. Naviac žalobca je spolu so žalovanými 1), 2) a ďalšími spoluvlastníkom parcely č. 1936/12, ktorá
bezprostredne susedí so spornou parcelou 1936/23.

43. Žalovaní 1), 2) namietali, že žalobca nechce vykonať údržbu kanalizačnej prípojky, ale že chce
vybudovať novú, nakoľko na pozemku žalovaných 1), 2) sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka.
K tejto námietke súd uvádza, že z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení strán sporu bolo
jednoznačne preukázané, že na pozemku žalovaných 1), 2) sa nachádza objekt žumpy, do ktorej je

zaústené kanalizačné potrubie smerujúce od rodinného domu žalobcu. Ďalej bolo preukázané aj z
doloženej fotodokumentácie, že zo žumpy pokračovala kanalizačná rúra cez pozemok žalovaných 1), 2)
a smerovala do revíznej šachty napojenej na verejnú kanalizáciu, ktorou sa odvádzala odpadová voda
zhromaždená v žumpe. Za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz existencie tejto kanalizačnej prípojky
možno považovať vyššie oboznamované výzvy vodární, aby žalovaní 1), 2) odstránili protiprávny stav,

keď súčasťou kanalizačného potrubia, ktorým odvádzal odpadovú vodu bola aj žumpa. Tiež bolo
preukázané, že žalobca sa snažil protiprávny stav napraviť tým, že chcel vylúčiť žumpu z kanalizačného
potrubia, pričom pred podaním žaloby sa domáhal vstupu na pozemok žalovaných 1), 2) za účelom
vykonania opravy kanalizačného potrubia tak aby spĺňalo požiadavky upravené v zákone o vodách.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha len opravy pôvodného kanalizačného potrubia

spojeného so žumpou tak, že by žumpu vylúčil z kanalizačného obvodu, čo súd nepovažuje za
vybudovanie novej kanalizácie, ale len za úpravu existujúcej veci, ktorá by spĺňala náležitosti Zákona
č. 442/2002 Z.z.

44. Žalovaní 1), 2) namietali atribút nevyhnutnosti vstupu na svoj pozemok a poukazovali na to, že

na zamýšľané úpravy kanalizácie je potrebné ohlásenie stavebnému úradu. Tiež namietali právomoc
súdu rozhodovať vo veci z dôvodu, že vo veci má konať stavebný úrad. Súd konštatuje, že ani tieto
námietky nie sú dôvodné, nakoľko o nevyhnutnosť vstupu na pozemok žalovaných 1), 2) ide iba vtedy,
ak údržbu alebo obhospodarovanie nie je možné uskutočniť inak. V prejednávanej veci žalobca nemá
možnosť inak vykonať opravu existujúcej kanalizácie a vylúčenie žumpy z kanalizačného obvodu. Musí

vstúpiť na pozemok za účelom vykonania stavebných prác, naviac za situácie, že samotný žalovaný 1)
vykonal zásahy na potrubí a žumpe, ktoré spôsobili nefunkčnosť odvádzania odpadových vôd útočnou
svojpomocou. Časové ohraničenie vstupu na pozemok je limitované nevyhnutnou dobou, počas ktorej
je možné zrealizovať činnosti, pre ktoré sa vstup povoľuje. Nevyhnutnosť doby je treba posudzovať
z objektívneho hľadiska a preto nie sú rozhodujúce subjektívne časové možnosti toho, kto sa vstupu

domáha. Povinnosť umožniť vstup na pozemok je daná len vtedy, ak sú na to zákonné dôvody, ktorými
sú nevyhnutná potreba vykonania údržby alebo obhospodarovania susediaceho pozemku. Pod údržbou
je treba rozumieť činnosti zamerané na udržanie existujúceho stavu nie však činnosti v záujme zmeny
podstaty veci. Podľa názoru súdu tým že dôjde k spojeniu dvoch kanalizačných rúr ich vyvložkovaním
plastovou odpadovou rúrou s vylúčením žumpy, nedôjde k zmene veci ale len k jej úprave tak aby

spĺňala požiadavky na odvádzanie odpadových vôd v súlade so Zákonom č. 442/2002 Z.z. Svedčí o
tom aj vyjadrenie Mesta Rožňava na ohlásenie stavebných úprav ako bolo oboznámené pri listinných
dôkazoch.

45. Žalovaní 1), 2) namietali skutočnosť, že konanie žalobcu je v príkrom rozpore s pravidlami dobrých

mravov, pričom žalobca sleduje len jeden cieľ a to šikanovanie žalovaných 1), 2), keď nebol ochotný
uzavrieť mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by došlo k zmene trasy kanalizácie žalobcu.46.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

47. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných 1), 2) ohľadom námietky dobrých mravov v konaní
žalobcu, nakoľko práve žalovaní 1), 2) boli na počiatku vzniku tohto sporu, keď útočnou svojpomocou
znefunkčnili kanalizačnú prípojku žalobcu. To, že žalobca neuzavrel mimosúdnu dohodu o zmene trasy
kanalizácie, pri posúdení všetkých okolností tohto sporu, nemá znaky konania, ktoré by boli v rozpore

s dobrými mravmi. Samotný súd poskytol dostatočný priestor stranám sporu a vyvinul maximálne úsilie
na to, aby bol spor urovnaný tak, aby ani v budúcnosti nedochádzalo k vzniku nových sporov ohľadom
kanalizácie, avšak pre rozdielne postoje strán sporu mimosúdnu dohodu strany neuzavreli a preto sa
súd musel zaoberať žalobným návrhom. To, že žalobca sa rozhodol uviesť do pôvodného stavu spôsob
odvádzania odpadových vôd a neprijal inú alternatívu, (ktorá by bola možno z praktického hľadiska
lepšia), nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak žalovaní 1), 2) svojou činnosťou sami

uskutočnili zásah do práv žalobcu.

48. V prejednávanej veci je daná právomoc súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu aj keď
žalovaní 1), 2) namietajú, že vec môže byť riešená len v rámci stavebného konania. Súd nemôže
odmietnuť poskytnúť žalobcovi ochranu proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré už nastali

a trvajú len preto, že vlastnícka žaloba bola uplatnená ohľadom činnosti, ktoré sú aj v kompetencii
stavebného úradu. Žalobca vykonal ohlásenie stavebných a udržiavacích prác príslušnému stavebnému
úradu, ktorý uviedol, že nie je potrebné ohlásenie na stavebné úpravy, ktoré chce vykonať žalobca
na existujúcej kanalizácii. Z toho jednoznačne vyplýva, že súd je oprávnený konať vo veci ochrany
vlastníckeho práva.

49. Súd sa v konaní oboznámil aj s uznesením Krajského súdu v Košiciach 1Co/280/2018 zo dňa
28.8.2018, ktorý rozhodoval ako odvolací súd o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Rožňava
4C/16/2017-113 zo dňa 7.3.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V bode 12 odôvodnenia citovaného uznesenia krajského súdu bolo vytýkané žalobcovi, že

musí aspoň osvedčiť vlastníctvo k rodinnému domu a iba tak je možné posúdiť, či kanalizačná prípojka
je príslušenstvom veci hlavnej.

50. V prejednávanej veci žalobca preukázal, že je vlastníkom rodinného domu č. XXXX nachádzajúceho
sa na parcele 1936/6, ako to vyplýva z LV č. XXXX k.ú. T., ako aj z kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalobcom a Lesmi Slovenskej republiky, kde predmetom kúpy boli okrem domu aj spoločná vodovodná
a kanalizačná prípojka (viď odsek č. 15 a č. 22 tohto odôvodnenia rozsudku).

51. Súd teda na rozdiel od záverov rozhodnutia odvolacieho súdu 1Co/280/2018, ktorý rozhodoval
o neodkladnom opatrení a preto nevykonával potrebné dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca

preukázal, že jeho kanalizačná prípojka vedúca od rodinného domu smerom k žumpe, aj keď
prechádza piatimi parcelami, je príslušenstvom k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu, o čom svedčia
oboznamované listinné dôkazy a zároveň mnohoročné faktické užívanie uvedenej kanalizačnej prípojky
a najmä skutočnosť, že sa ohľadom tejto kanalizačnej prípojky zriadilo aj vecné bremeno. Je teda bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke nikdy nebolo sporné a túto

otázku nastolil len žalovaný 1) v rámci svojej obrany, ale podľa názoru súdu bola vyvrátená vyššie
uvedenými dôkazmi. Skutočnosť, že parcela žalobcu č. 1936/6, na ktorej stojí rodinný dom, sa nedotýka
priamo spornej parcely č. 1936/23, neznamená, že sa nejedná o susediaci pozemok, čo bolo vysvetlené
v odseku č. 42 odôvodnenia tohto rozsudku. Naviac žalobca je spoluvlastníkom parcely 1936/12, ktorá
bezprostredne susedí so spornou parcelou 1936/23 a aj cez ktorú prechádza kanalizačné potrubie do

revíznej šachty. Preto je splnená podmienka, že sa jedná o susedné parcely.

52. V odseku 14 odôvodnenia rozhodnutia 1Co/280/2018 je konštatované, že obnovenie pôvodného
stavu a technické riešenie na prepojenie potrubia mimo objektu žumpy navrhované žalobcom nemožno
považovať za údržbu, resp. za obhospodarovanie stavby, ktoré by boli žalovaní povinní strpieť v zmysle

§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver odvolacieho súdu bol ustálený bez toho, aby
v rámci konania o neodkladnom opatrení bolo vykonané dokazovanie, pričom pravdepodobne súd
nemal k dispozícii listinné dôkazy nachádzajúce sa vo veci 8C/34/2012, nakoľko je zrejmé, že vylúčenie
žumpy z kanalizačného obvodu je možné realizovať vložením rúry do jestvujúceho kanalizačnéhopotrubia, čo vyplýva zo správy vodárenskej spoločnosti. Na uvedené práce nie je potrebné stavebné
povolenie, čo zase vyplýva z oznámenia Mesta Rožňava ako stavebného úradu. Súd dáva do pozornosti
najmä skutočnosť, že činnosťou žalovaného 1) došlo k znefunkčneniu existujúcej kanalizačnej prípojky,

ktorá dovtedy odvádzala odpadové vody žalobcu, pričom bola funkčná, avšak nespĺňala náležitosti
zákona č. 442/2002 Z.z. Uvedený nedostatok bolo možné odstrániť jednoduchým vylúčením žumpy, čo
možno hodnotiť ako údržbu, resp. opravu kanalizačného potrubia. Tým, že žalovaný 1) upchal betónom
kanalizačné potrubie smerujúce od žumpy ku revíznej šachte, sám vytvoril stav, že rozsah prác musí
byť väčší. Útočnou svojpomocou znehodnotil vec slúžiacu svojmu účelu a preto je jednoznačné, že

žalobcovi je potrebné poskytnúť súdnu ochranu na to, aby mohol v súlade s platnými právnymi predpismi
sfunkčniť kanalizačné potrubie.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná.
Súd preto žalobcovi povolil vstup na pozemok žalovaných 1), 2) na nevyhnutnú dobu 30 dní, ktorú
súd považoval za dostatočne dlhé časové obdobie, aby sa mohli zrealizovať práce popísané vo výroku

tohto rozsudku. Samotný žalobca prehlasoval v rámci pokusov o mimosúdnu dohodu, že stavebné
úpravy sa dajú zrealizovať v lehote cca 10 dní. Súd určil tridsaťdňovú lehotu pre prípad, že by nastali
akékoľvek technické problémy pri realizácii respektíve, že by poveternostné podmienky nedovoľovali
práce uskutočňovať. Po právoplatnosti rozsudku bude povinnosťou žalobcu oznámiť aspoň 10 dní pred
začatím vykonávania prác deň kedy sa práce začnú realizovať a následne v lehote do 30 dní práce

uskutočniť. Tým že žalobca môže vstúpiť na pozemok na základe rozhodnutia súdu nie sú dotknuté
práva žalovaných 1), 2) ako vlastníkov pozemku na náhradu prípadnej škody tak, ako to upravuje
ustanovenie § 127 ods. 3 posledná veta Občianskeho zákonníka.

54. Súd poznamenáva, že sa pokúsil spor strán sporu vyriešiť dohodou, respektíve zmierom, aby vzťahy

medzi stranami boli aj pre budúcnosť usporiadané tak, aby nedochádzalo k možným ďalším sporom
vzhľadom na vzájomný vzťah strán, ktorý nie je dobrý. Jednoznačne by bolo výhodné pre strany sporu
vyriešiť vec tak, aby neboli zásahy žalobcu do vlastníctva žalovaných 1), 2) a aby mal žalobca funkčnú
kanalizačnú prípojku. Súd považoval zmenu trasy kanalizačnej prípojku za rozumné usporiadanie sporu
z dôvodu, aby strany sporu nemuseli spolu v budúcnosti nič riešiť. Oprava existujúcej kanalizácie síce

vyrieši problém žalobcu, ale nevyrieši vecné bremeno, z ktorého môžu v budúcnosti vznikať spory.
Žalobca zo začiatku sporu bol ochotný vec riešiť aj zmenou trasy kanalizácie následne však nedospel
k dohode so žalovanými 1), 2) pre údajne zlý projekt hoci ho vypracovala autorizovaná projektantka.
Žalovaní 1), 2) zo začiatku sporu odmietali akúkoľvek dohodu a pokračovali v porušovaní práva žalobcu,
keď mu žumpu zasypali avšak počas sporu zmenili stanovisko a boli ochotní realizovať novú trasu

kanalizácie. Keďže nedošlo k jednoznačnej dohode medzi stranami sporu o inom spôsobe vyriešenia
sporu, súd musel rozhodnúť o žalobe žalobcu. Podľa názoru súdu pre žalobcu by bolo najlepším
riešením vybudovanie úplne novej kanalizačnej prípojky, ktorá by viedla po trase spoločného pozemku
č. 1936/12, pričom žalobca mohol mať novú funkčnú kanalizáciu, nemusel by vykonávať opravu starej
kanalizácie a zároveň by nemusel zasahovať svojou kanalizačnou prípojkou do vlastníckych práv

tak žalovaných 1), 2), ako aj ostatných spoluvlastníkov, cez pozemky ktorých prechádza pôvodná
kanalizácia.

55. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

56. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu čo sa týka uplatneného nároku a preto mu bolo
priznané právo na náhradu trov vo výške 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.