Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010865
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220010865.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.RastislavaKreslaaJUDr.LadislavaRévesa,vtrestnejveciobžalovanéhoL.D.,nar.XX.XX.XXXX,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní okresného

prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.02.2021 pod
sp. zn.
18T/119/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného L. D., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.02.2021 č. k. 18T/119/2020-386,
bol obžalovaný L. D. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/,
písmeno j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času, minimálne od presne nezisteného dňa mesiaca január 2020 a na presne
nezistenom mieste od doposiaľ nezistenej osoby si neoprávnene zadovažoval metamfetamín, ktorý
následne neoprávnene prechovával v rodinnom dome v obci F. T., okr. N. E. na A. ulici č. X a to v
rodinnom dome súp. č. XXX/X, garáž súp. č. XXX, pričom tento v priebehu hore uvedeného obdobia
na rôznych miestach predával za rôzne sumy konečným užívateľom, najmä F. F., ktorému drogu po
predchádzajúcich telefonických dohovoroch opakovane predával od mesiaca máj roku 2020 až do dňa

29.júna 2020 v mieste trvalého bydliska, ale aj na iných miestach, ďalej L. R., ktorej drogu opakovane
po predchádzajúcom telefonickom dohovore predával od presne nezisteného dňa mesiaca január
2020 v mieste trvalého bydliska v garáži, ďalej C. G., ktorému drogu po predchádzajúcej telefonickej
komunikácii predal najmenej dvakrát v mieste trvalého bydliska v období mesiacov máj a jún 2020,
ďalej svedkovi O. G., ktorému drogu po predchádzajúcej dohode predával po dlhší čas na rôznych
miestach v časových intervaloch asi 7 až 8 krát za rok, ďalej svedkovi N. G., ktorému drogu na rôznych

miestach po predchádzajúcich telefonických dohovoroch predával od februára 2020 do konca mesiaca
jún 2020 najmenej päťkrát, pričom dňa 7. júla 2020 v čase okolo 6.30 hod. bola príslušníkmi OKP
ORPZ v Dunajskej Strede v mieste jeho trvalého bydliska v rodinnom dome v obci F. T., okr. N. E. na
A. ulici č. X a to v rodinnom dome súp. č. XXX/X, garáž súp. č. XXX vykonaná domová prehliadka, pri
ktorej boli okrem iného zaistené v sklenenom pohári s kovovým uzáverom 423,2 g hustej tmavohnedej
kvapaliny s usadeninami skla s hmotnosťou 423,2 g, v ktorej bola zistená prítomnosť metamfetamínu,

v povrchovo znečistenom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzalo 7376 mg béžového
kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu, v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sanachádzalo 3304 mg kryštalického materiálu s tmavohnedým zafarbením s obsahom metamfetamínu so
stopamimetylsulfonylmetánu,zčohobybolomožnépripraviťminimálne107bežnýchjednotlivýchdávok
drogy v celkovej hodnote 427,20 eur, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu

vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných
látok.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 5, § 39 odsek 2 písmeno d/,
odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/, odsek 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil
ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Okresnýsúdobžalovanémuuložilpodľa§60ods.1písmenoa/Trestnéhozákonatrestprepadnutiavecí:

- 4 x mobilný telefón značiek 3 x HUAWEI, SAMSUNG,
- 3 x digitálna váha,
- 188 x igelitový sáčok s tlakovým uzáverom,
- 3 x sklenená fajka.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 386-389 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 03.02.2021 vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie uznesením v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku
nevykonal, vykonal len dokazovanie k výroku o treste a ochranného opatrenia.

Vykonaným dokazovaním súd I. stupňa zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v
jeho priznaní a oľutovaní spáchaného trestného činu - § 36 písm. l/ Trestného zákona a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní
trestu potom okresný súd postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 5 a § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona, keď v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10 rokov až 15 rokov došlo k zvýšeniu dolnej

hranice trestnej sadzby na 12 rokov a 6 mesiacov vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie za zločin a
následne vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine okresný súd pristúpil k zníženiu takto zvýšenej
dolnej hranice trestnej sadzby na 8 rokov a 4 mesiace. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do výkonu
trestu odňatia slobody okresný súd postupoval v zmysle výnimky podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona
a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nakoľko obžalovaného odsudzoval okresný súd za obzvlášť závažný zločin, uložil mu i ochranný
dohľad v trvaní 2 rokov. Okresný súd zároveň rozhodol o prepadnutí vecí preukázateľne používaných na
spáchanie trestného činu, a to 4-och mobilných telefónov (3 x značky HUAWEI, 1 x značky SAMSUNG)
- odňatých pri domovej prehliadke dňa 07.07.2020 o 06,30 hod. - č. l. 212 vyšetrovacieho spisu, 3-

och digitálnych váh - odňatých pri domovej prehliadke dňa 07.07.2020 o 11,40 hod., dňa 07.07.2020 o
10,35 hod. a dňa 07.07.2020 o 06,30 hod. - č. l. 212, 237, 257 vyšetrovacieho spisu, 188-ich prázdnych
igelitových sáčkov s tlakovým uzáverom - odňatých pri domovej prehliadke dňa 07.07.2020 o 06,30
hod. - č. l. 212 vyšetrovacieho spisu a 3-och sklenených fajok - odňatých pri domovej prehliadke dňa
07.07.2020 o 06,30 hod. - č. l. 212 vyšetrovacieho spisu, ktoré sa stávajú vlastníctvom Slovenskej

republiky.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný L. D. prostredníctvom
obhajcu JUDr. Juraja Gavalca (č. l. 384 spisu), ako i prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
(č. l. 402-403 spisu), obaja čo do výroku o treste.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to,
že okresný súd návrhu prokurátora v napadnutom rozsudku čiastočne nevyhovel, kedy obžalovanému
neuložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona - finančné prostriedky
ako výnos z trestnej činnosti v celkovej výške 4.775,- Eur. Prokurátor poukazuje na skutočnosť, že z

predložených výpisov účtu, ktoré obžalovaný predložil až v konaní pred súdom, nevyplýva, či jednotlivé
vklady predstavujú výhry, alebo či išlo o vklady hotovosti. Také vklady teda mohol obžalovaný následne
vybrať práve z dôvodu, aby mohol fiktívne preukazovať pôvod týchto finančných prostriedkov. Pri
úvahách o pôvode zaistených finančných prostriedkov nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že tieto
obžalovaný nemal uložené v rodinnom dome, ale ich prechovával v príručnej taške v garáži, teda na
rovnakom mieste kde prechovával všetky ostatné predmety súvisiace s trestnou

činnosťou. Je toho názoru, že okresný súd mal mať prinajmenšom dôvodné pochybnosti o pôvode
zaistených finančných prostriedkov a v takom prípade mal vykonať v tomto smere dokazovanie
vyžiadaním správy od spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., či v danom prípade išlo o
príjmy obžalovaného pochádzajúce z tipovania, alebo o vklady hotovosti, ktoré vložil sám obžalovaný.
V ďalšom prokurátor nesúhlasí so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

so stredným stupňom stráženia. Súd svoje rozhodnutie zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia odôvodnil tým, že nápravu obžalovaného je možné
dosiahnuť lepšie aj pri zaradení do miernejšieho stupňa stráženia, nakoľko obžalovaný taký dlhý trest
ešte nevykonával, nemá problém s adaptáciou a sám požiadal o zaradenie do pracovnej činnosti.
Prokurátor má za to, že tieto dôvody nevysvetľujú, prečo je možné nápravu obžalovaného dosiahnuť

lepšie pri zaradení do miernejšieho stupňa stráženia, čím sa tento výrok stáva nepreskúmateľným.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o spôsobe výkonu uloženého trestu
odňatia slobody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby znova konal a rozhodol, prípadne aby konanie
doplnil sám a sám vo veci rozhodol.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu ktoré doručil odvolaciemu súdu v deň
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu (č. l. 434 - 435 spisu).
Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že poukazuje na naplnenie
poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona. Uvádza, že okresný súd

poľahčujúcu okolnosť obžalovanému podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nepriznal, hoci obžalovaný
s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti spolupracoval. Obžalovaný v
ďalšom poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona podľa ktorého trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný
má maloleté dieťa, s ktorým má veľmi pekný vzťah. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa

§ 39 ods. 1 Trestného zákona je podľa názoru obžalovaného a obhajoby v danej veci možno aplikovať.
V danej veci dolná hranica trestnej sadzby umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s
použitím § 39 ods. l Trestného zákona. Domnieva sa, že takýto trest postačuje na splnenie účelu trestu
podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona preto ho aj navrhuje uložiť a zaradiť obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe uvedeného preto navrhol, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Konanie na odvolacom súde:

Verejné zasadnutie sa podľa § 61b odsek 1 Trestného poriadku vykonalo prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia.

Podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením sa správy od

spoločnosti TIPOS zo dňa 28.05.2021.

Obhajca obžalovaného uviedol, že včera sa dozvedel informácie, že za obžalovaným boli príslušníci
NAKA nakoľko spolupracuje pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu navrhol tútoinformáciu preveriť, nakoľko prichádza do úvahy použiť § 39 ods. 2 písm. b/ alebo písm. e/ Trestného
zákona.

Odvolací súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam návrh obhajcu na preverenie
informácie o spolupráci obžalovaného príslušníkmi NAKA odmietol.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že modifikuje
odôvodnenie odvolania, ktoré ponecháva v tom rozsahu, že navrhuje, aby obžalovaný bol zaradený do

maximálneho stupňa stráženia a pokiaľ ide o prepadnutie veci sa s týmto nestotožňuje, preukazuje, že
ide o výnos z výhry. Navrhol taktiež odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiavam písomne podaného odvolania aj návrhu, ktorý je v
ňom uvedený, odvolanie okresnej prokuratúry navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že by chcel požiadať o zníženie trestu, vzhľadom na skutočnosť, že sa k trestnej
činnosti priznal, spolupracuje pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, toto mu však do ukončenia
vyšetrovacieho spisu nebolo umožnené, sám požiadal o spoluprácu. Taktiež žiada o zaradenie do
minimálneho stupňa stráženia, väčšia možnosť zamestnania je tam, malý má rok a 2 mesiace, mal

by lepší kontakt s rodinou. Chce ešte doplniť, že sa predajom drog neživil, len ho sprostredkoval pre
známeho, žiada, aby bolo toto zohľadnené pri ukladaní trestu.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 odsek l

Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že
odvolania obžalovaného ako i okresného prokurátora sú nedôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 25.11.2020 na okresný súd obžalobu sp. zn. 2 Pv
345/20/2201-34 zo dňa 24.11.2020 na obžalovaného L. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.

b/, písm. j/ Trestného zákona

· Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.02.2021 prijal vyhlásenie obžalovaného v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (§ 257 ods. 7 Trestného poriadku), že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo

skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v
značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje, plne naň odkazuje a v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto

považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby
na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára
2018)

K trestu:

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest

podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako
preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného

konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Zdôrazniť treba tiež, že nielen samotná Ústava SR ako základný zákon štátu v čl. 16 ods. 2 („Nikoho
nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestu.“), ale aj

Dohovoroochraneľudskýchprávvčl.6(„Právonaspravodlivésúdnekonanie“)atiežChartazákladných
práv EÚ v čl. 4 („Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu“) a
tiež čl. 49 ods. 3, v ktorom sú zakotvené zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov,
ktoré v sebe zahŕňajú bezpodmienečne právo každého človeka na primeraný trest a akýkoľvek zákaz
neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a ukladania trestov, ktoré v sebe zahŕňa aj zákaz ukladania

nehumánnych a neprimeraných trestov. Páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou,
zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, v žiadnom ohľade nemôže
trest prevažovať toto bezprávie. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4To/2/2013 zo 16. apríla
2013)Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,
ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie

okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§34 odsek 1
Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel

k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval u obžalovaného
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu
a tento úprimne oľutoval) a zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Trestného
zákona - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 16.12.2013, sp. zn. 1T/235/2013, trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

25.01.2018, sp. zn. 0T/13/2018).

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 4 mesiace a pri
vyrovnanom počte poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest s prihliadnutím na § 38 ods.
2, ods. 5 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona keď v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby 10 rokov až 15 rokov došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby na
12 rokov a 6 mesiacov (vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie za zločin - rozsudkom Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 16.12.2013, sp. zn. 1T/235/2013, odňatie slobody nepodmienečne na 4
roky a 8 mesiacov, podmienečné prepustenie 19.01.2017 so skúšobnou dobou na 3 roky) a následne
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine okresný súd správne pristúpil k zníženiu takto zvýšenej
dolnej hranice trestnej sadzby na 8 rokov a 4 mesiace. Teda okresný súd dospel k správnemu záveru o
tom, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného

k prejednávanej veci prichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d/
Trestného zákona, keď správne vychádzal zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa
27.06.2017 sp. zn. Tpj. 55/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. 44/2017.

Okresný súd obžalovaného rovnako správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v súlade s
ustanovením § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň správne okresný súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 rokov ako páchateľovi
obzvlášť závažného zločinu a to v zmysle ustanovenia § 76 ods.1 v spojení s § 78 ods.1 Trestného

zákona. Rovnako správne okresný súd rozhodol o prepadnutí vecí preukázateľne používaných na
spáchanie trestného činu. Takto uložený trest po vyhlásení o vine obžalovaného, prejavenia ľútosti,
aj s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i
generálnej prevencie.K odvolacím námietkam okresného prokurátora:

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu Zástupca KP modifikoval odôvodnenie odvolania, ktoré
ponechal iba v tom rozsahu, že navrhol, aby obžalovaný bol zaradený do maximálneho stupňa stráženia
a pokiaľ ide o prepadnutie veci potvrdil, že ide o výnos z výhry.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 doplnil dokazovanie oboznámením sa

správy od spoločnosti TIPOS zo dňa 28.05.2021, ktorá potvrdila, že finančné prostriedky vo výške
6.000,- EUR, ktoré boli dňa 29.06.2020 poukázané na účet obžalovaného L. D. predstavujú príjem
obžalovaného pochádzajúci z tipovania.

V danom kontexte možno konštatovať, že zaistené finančné prostriedky vo výške 4.775,- EUR, ktoré
sú uložené na bankovom účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, neboli použité na spáchanie

trestného činu, neboli určené na spáchanie trestného činu ani v danom prípade nešlo o výnos z trestnej
činnosti. Naopak, z predloženého listinného dôkazu - odpovede spoločnosti TIPOS národná lotériová
spoločnosť, a. s. vyplýva, že obžalovanému bola dňa 29.06.2020 na účet pripísaná suma 6.000,- EUR,
pričom ide o finančnú hotovosť, ktorá bola obžalovaným nadobudnutá preukázateľne legálne ako príjem
pochádzajúci z tipovania.

V súvislosti s odvolacou námietkou okresného prokurátora ohľadom nesprávneho zaradenia
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia odvolací súd
dodáva nasledovné. Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
iného stupňa stráženia, než do ktorého by mal byť páchateľ zaradený, súd musí brať zreteľ na závažnosť

trestného činu, ako aj mieru narušenia páchateľa a na základe ich posúdenia musí mať za to, že náprava
páchateľa bude aj v tomto ústave zaručená.

Podľa názoru odvolacieho súdu zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený
v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Odvolací súd by rovnako považoval za prísne zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko má za to, že toto (v danom prípade
miernejšie) diferenčné zaradenie jednak zodpovedá miere narušenia obžalovaného (s poukazom na
jeho postoj k spáchanému trestnému činu), a tiež s poukazom na jeho hodnotenie ústavom na výkon
väzby z ktorého vyplynulo, že obžalovaný nemá problémy s adaptáciou, jeho správanie a vystupovanie

je na požadovanej úrovni a sám požiadal aj o zaradenie do pracovnej činnosti. Preto je odvolací súd
rovnakého názoru ako okresný súd, že z hľadiska možnosti nápravy obžalovaného v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho resocializácia lepšie zaručená.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Odvolacísúdkodvolaniuobžalovanéhouvádza,žepokiaľideonepriznaniepoľahčujúcejokolnostipodľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie viny obžalovaným
nemôže byť posudzované ako poľahčujúca okolnosť podľa cit. ustanovenia, pretože trestné činy sa
objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej

poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného
o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého, súd po
podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu

- objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom
konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je založená
na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť
páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na

objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery
páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu.
Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že pre priznaniepoľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu

určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva,
akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala
byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť. Ani obhajoba v podanom odvolaní neuviedla v čom mala

spočívať „pomoc“ obžalovaného orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní skutku.

Odvolací súd zároveň dodáva, že taktiež ako prvostupňový súd nevzhliadol ani dôvody na mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal uloženia
nižšieho trestu odňatia slobody ako 8 rokov a 4 mesiace za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona (podľa cit. ust., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom), k tomu krajský súd uvádza, že na
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky. Žiadne výnimočné okolnosti
prípadu, ani výnimočné pomery páchateľa z vykonaného dokazovania, resp. z obsahu spisového

materiálu nevyplynuli. Osobné a rodinné pomery opísané obžalovaným v odvolaní (teda že má pekný
vzťah so synom) nie sú podľa názoru krajského súdu ničím výnimočné.

Odvolací súd zároveň návrh obhajcu obžalovaného na preverenie informácie o spolupráci obžalovaného
s príslušníkmi NAKA odmietol z dôvodu, že takéto tvrdenie obhajoby nebolo ničím preukázané.

Z takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia nie je absolútne zrejmé, v akom rozsahu obžalovaný
spolupracuje s príslušníkmi NAKA, či a v akej trestnej veci. Samotný obžalovaný ako i jeho obhajca mali
dostatok času a priestoru na preukázanie takýchto svojich tvrdení. Z tohto dôvodu odvolací súd takýto
návrh obhajoby odmietol. Odvolací súd záverom konštatuje, že i keď by bola spolupráca obžalovaného
preukázaná, neprišlo by v danej trestnej veci k uloženiu miernejšieho trestu a to vzhľadom na trestnú

minulosť obžalovaného, charakter trestnej činnosti ako i použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa §
39 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona.

Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to
spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným
v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť.

Návrhu obžalovaného na jeho zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia odvolací súd nevyhovel, nakoľko do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia sa zaraďujú najmä páchatelia, ktorí v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, čo nie
je prípad obžalovaného, ktorý už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný násilný trestný
čin. Odvolací súd zároveň prihliadol na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného,

teda prihliadol na všetky okolnosti ktoré charakterizujú celú osobnosť obžalovaného z hľadiska
jeho občiansko-morálneho narušenia. Vzhľadom k uvedenému, ako už vyššie konštatoval ponechal
zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest ktorý bol uložený obžalovanému,

je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť obžalovaného k tomu, aby
viedol riadny život, je trestom na nápravu obžalovaného postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutých výrokov rozsudku, odvolania obžalovaného a okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 odsek 4.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.