Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228105
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3113228105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne K. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M., Hviezdoslavova XXX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644,
proti žalovaným 1/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., T. XXX, štátnemu občanovi SR, právne
zastúpenému JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom v Novej Dubnici, Gagarinova 32, 2/ Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., T. štátnej občianky SR, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/142/2013 - 362 zo dňa 21. júla 2020

takto

r o z h o d o l :

I. U. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie
konania, výrokom II. zrušil vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou zo dňa 20.09.2004 spočívajúce
v práve žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. 114 na parcele KNC
č. 157 ako aj parcelu KNC č. 157 zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, parcelu KNC č. 158

záhrady o výmere 617 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 610 v k. ú. Ladce, výrokom III. zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovanému 1/ z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 29 500,- eur do
6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. súd žalobu proti žalovanej 2/ zamietol, výrokom
V. priznal žalovanej 2/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výrokom VI.
rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný 1/ nemajú voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania.
Výrokom VII. priznal súd znalkyni Ing. Eve Belásovej nárok na náhradu znalečného voči žalovanému 1/
v rozsahu 50 % a voči žalobkyni v rozsahu 50 % a rovnako tak priznal výrokom VIII. nárok na náhradu

svedočného svedkovi C.. Súd rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia vecného
bremena za náhradu voči žalovanému 1/, a to z dôvodu, že zmluva o zriadení vecného bremena je
neplatná, z dôvodu nevhodného správania sa žalovaného 1/ voči žalobkyni a voči ďalším osobám, ktoré
s ňou obývajú uvedený dom, ako aj z dôvodu, že žalovaný práva zodpovedajúce vecnému bremenu
dlhodobo nevyužíval. V priebehu konania žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby v tom znení, že
vecné bremeno bude zrušené bez povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu
za zrušenie vecného bremena, a to z dôvodu, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný

1/ sa voči žalobkyni správal v rozpore s dobrými mravmi pri výkone tohto práva. Súd prvej inštancie
podľa § 142 ods. 1 CSP uznesením na pojednávaní dňa 21.07.2020 pripustil navrhnutú zmenu žaloby.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaní 1/ a 2/ ako
darcovia a žalobkyňa ako obdarovaná uzavreli dňa 20.09.2004 darovaciu zmluvu vo forme notárskejzápisnice, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. 610 v k. ú.
Ladce do vlastníctva žalobkyne, a to rodinného domu súp. č. 114 na parcele KNC č. 157, parcely KNC
č. 157 zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2 a parcely KNC č. 158 záhrady o výmere 617

m2. Obsahom notárskej zápisnice je aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. 114 na parcele KNC č. 157 ako
aj parcelu KNC č. 157 zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2 a parcelu KNC č. 158 záhrady o
výmere 617 m2 v k.ú. Ladce, pričom žalobkyňa ako obdarovaná sa zaviazala toto vecné bremeno trpieť.
Z výpisu z LV č. 610 pre k.ú. Ladce zo dňa 04.10.2013 vyplýva, že na základe tejto darovacej zmluvy

bol pod V 1862/2004 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
žalobkyne, pričom v časti C: ťarchy bolo pod č. 1 na základe vkladu V 1862/2004 zapísané vecné
bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Na dopyt
súdu Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, predložil súdu vkladový spis V 1832/2004, ako aj výpis
z LV č. 610 k.ú. Ladce zo dňa 24.03.2014, na ktorom bol ako jediný oprávnený z vecného bremena -
práva doživotného bývania a užívania tam zapísaných nehnuteľností uvedený žalovaný 1/. Ako jediný

oprávnený z vecného bremena je žalovaný 1/ zapísaný aj na výpise z LV č. č. 610 pre k.ú. Ladce zo
dňa 20.7.2020, na ktorom je žalobkyňa stále vedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.
Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného 1/ bezodplatne
až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. 114 na parcele KNC č. 157, parcelu KNC č. 157 a parcelu
KNC č. 158 v k.ú. Ladce, tvrdiac, že žalovaný sa pri využívaní práva z vecného bremena správal voči

nej a členom jej domácnosti v rozpore s dobrými mravmi, strpčoval jej život, ohrozoval ju a jej rodinu
psychickyifyzickyaakékoľvekspolunažívaniesnímniejemožné.Tvrdila,žedomsúp.č.114jejdarovali
rodičia (žalovaní) v roku 2004, kedy už žalovaný 1/ nevychádzal so žalovanou 2/ dobre. Do domu sa
presťahovala žalobkyňa so žalovanou 2/ a svojou sestrou M., žalovaný 1/ ostal bývať v Čadci so svojou
priateľkou. Žalovaný 1/ v dome súp. č. 114 v podstate nikdy trvalo nebýval. Býval v rodinnom dome súp.

č. 1116 v Čadci, kde mal aj nahlásený trvalý pobyt od roku 2009 do 30.9.2013. Bez stavebného povolenia
postavil za pomoci žalovanej 2/ na parc. č. 158 stavbu, ktorú volajú „modrý dom“. Na prízemí je garáž a
na poschodí jedna bytová jednotka. Tento modrý dom užíval žalovaný 1/ tak, že v ňom opravoval autá
svoje a kamarátov a na poschodí začal prespávať. Kým nebola postavená bytová jednotka v „modrom
dome“ občas žalovaný 1/ prespal aj v dome súp. č. 114, ale nešlo o trvalé bývanie. Chodil pracovať

do zahraničia. V dome súp. č. 114 býva so žalobkyňou aj jej syn K., nar. XX.XX.XXXX a jej partner
(neskôr manžel) G. I.. Žalobkyňa opísala správanie žalovaného 1/ voči nej ako nevhodné, agresívne
a vulgárne. Má vedomosť, že žalovaný 1/ bol dvakrát väzobne stíhaný, jedno stíhanie sa týka jeho
fyzického napadnutia pani E. a druhé jeho fyzického útoku voči M. R.. V auguste roku 2012, keď sa vrátil
z väzby, fyzicky žalobkyňu napadol tak, že ju udrel po rukách, ale keďže žalobkyňa verila, že sa zmení,

nepodala na neho vtedy trestné oznámenie. Žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného 1/ až v
júli 2013, keď žalovaný 1/ fyzicky napadol priateľa žalobkyne. Žalobkyňa so žalovaným 1/ nekomunikuje
a pokiaľ sa žalovaný 1/ na nehnuteľnostiach nachádza, žalobkyňa sa mu snaží vyhýbať, nejde ani na
dvor,abynedochádzalokukonfliktom.Žalobkyňaopísalakonkrétneprípadysprávaniasažalovaného1/,
keď tento podľa nej pri cúvaní autom von z dvora nedával pozor a skoro zrazil jej syna, keď užíval modrý

dom vzadu, bol aj so svojimi partnerkami a jeho spoločnosťou hlučný, čím žalobkyňu a členov jej rodiny
rušil a bol vulgárny, keď žalobkyňa išla s maloletým synom na záhradu, žalovaný svojim partnerkám
hovoril,žežalobkyňajetá,ktorámuzobraladom,pričompoužilvulgarizmyažalobkyňamuselachodiťna
záhradu cez pozemok susedky pani T., ktorá jej to umožnila. Maloletý syn a neter žalobkyne sa nemôžu
na dvore bezpečne hrať, pretože žalovaný 1/ necháva otvorenú bránu, po dvore sa preváža na terénnej

motorke a autom chodí hore dole, vodí so sebou ľudí, ktorí sú neprispôsobiví a vulgárni. Krik žalovaného
1/ a jeho vulgarizmy sú na dennom poriadku. Žalovaný 1/ sa o nič nestará, neplatí energie, len užíva.
Žalobkyňasrodinoupravidelnekosízáhradu,strihajúahnojastromčeky,sadia,pestujúzeleninu,ovocie,
a žalovaný 1/ plody ovocných stromov oberie a im nič nenechá. Žalobkyňa vlastní okrem predmetného
domu s pozemkami aj dom v Čadci. V súčasnej dobe pracuje na čiastočný úväzok ako vychovávateľka a

zarobí 250,- eur mesačne v čistom, iný príjem nemá. Na bežnom účte má zostatok približne 4 000,- eur.
Mesačne platí elektrinu, stravu približne 200,- eur mesačne. Manžel žalobkyne je zamestnaný, dosahuje
minimálnu mzdu. Žalobkyňa má výdavky na lieky približne 50,- eur mesačne. Nemá finančné prostriedky
v rozsahu dostatočnom pre vyplatenie náhrady žalovanému 1/ podľa znaleckého posudku, čo by bolo
možné riešiť splátkami po 50,- eur mesačne, prípadne by predala niektorý zo svojich rodinných domov.

Žalovaný 1/ uviedol, že na pozemku parc. č. XXX postavil nový modrý dom, do ktorého presťahoval svoju
dielňu z Čadce, a pokračoval v modrom dome s opravami áut. Až do rozvodu manželstva so žalovanou
2/ býval v dome súp. č. XXX, ale v niektorých obdobiach tam nebýval, pretože bol pracovne v zahraničí,
resp. býval u niektorej zo svojich priateliek. Po rozvode manželstva so žalovanou 2/ žalovaný 1/ býval spriateľkouM.R.asichspoločnýmsynomvmodromdome.Poprel,žebysasprávalagresívnekžalobkyni
alebo k iným osobám bývajúcim v predmetných nehnuteľnostiach, nikoho z nich ani fyzicky nenapadol.
So žalobkyňou mal dobré vzťahy dovtedy, keď sa vrátil z väzby a žiadal od nej, aby mu vrátila jeho

peňažné prostriedky v sume 13 000,- eur, ktoré zobrala a použila pre svoje potreby, no ona mu vrátila len
2000,-eur.Kukonfliktudošlovtedy,keďskamarátomodstraňovalstarýplot,ktorýmupoložilažalobkyňa
s priateľom na schody modrého domu. Potvrdil, že bol väzobne stíhaný. V jednej veci mal vydierať
jednu bezdomovkyňu, aby mu prezradila, kde sú jeho plechy, no ona neskôr zomrela a vec bola zrejme
odložená. V druhej veci podala na neho jeho priateľka M. R. oznámenie, že ju mal žalovaný 1/ fyzicky

týrať, no predchádzalo tomu to, že žalovaný 1/ si nechal zveriť do osobnej starostlivosti ich syna a ona sa
zľakla, že nebude dostávať materskú, no napokon vzala trestné oznámenie späť. Uviedol, že žalobkyni,
resp. žalovanej 2/ prispieval na plyn, elektrinu, vodu v sume 30,- až 50,- eur mesačne. Odkedy začali
žalobkyňa a ostatní dávať na neho oznámenia, na energie do domu neprispieva. Žalovaný 1/ potvrdil, že
bolodsúdenýzatrestnýčinvydieranianazákladerozsudkuOkresnéhosúduvČadciavykonávauložený
trest odňatia slobody. Podaním zo dňa 17.07.2019, doplneným podaním zo dňa 24.01.2020 žalovaný 1/

navrhol prerušiť toto súdne konanie do času pokiaľ nebude žalovaný 1/ prepustený na slobodu z výkonu
trestu odňatia slobody, teda na dobu neurčitú. Ako dôvod uviedol, že sa nachádza vo väzení, nedokáže
sa brániť, navrhovať súdu dôkazy, i keď má advokáta. Žalovaná 2/ uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
kúpila so žalovaným 1/ počas trvania ich manželstva. Na pozemku bol starší dom, ktorý zrekonštruovali
a žalovaná 2/ sa do neho nasťahovala spolu s deťmi v roku 1998. Popri tom sa robila prístavba tzv.

modrý dom, ktorý sa dokončil asi v roku 2000. Žalovaný 1/ sa však s nimi na predmetné nehnuteľnosti
nenasťahoval. Zostal bývať na Kysuciach a do modrého domu len chodil občas opravovať autá. Až asi
v rokoch 2010 - 2011 začal v modrom dome aj prespávať, či už s kamarátmi alebo sám, keď išiel do
zahraničia pracovať. V dome súp. č. 114 však nikdy nežil, nebýval tam. Keď žalobkyňa dosiahla vek 18
rokov, rozhodli sa, že jej nehnuteľnosti darujú. Bolo dohodnuté, že dom súp. č. 114 bude mať žalobkyňa

a modrý dom jej mladšia sestra. Ale keďže mladšia sestra nemala ešte 18 rokov, žalovaný 1/ povedal,
že všetko sa prepíše na žalobkyňu a tá potom modrý dom na sestru prevedie, keď bude mať ona 18
rokov. Žalovaný 1/ si pri darovaní vymienil vecné bremeno. Darované nehnuteľnosti v tom čase užíval
len tak, že občas na modrom dome opravoval autá. V roku 2013 sa situácia zmenila. Nasťahoval sa do
modrého domu aj s priateľkou a situácia začala byť neúnosná. Žalovaný 1/ bol vždy agresívny a keď

prichádzal na nehnuteľnosti, tak žalovanej 2/ nadával a nikdy jej nechcel prispievať na chod domácnosti.
V súčasnosti je situácia ešte horšia, pretože žalovaný 1/ je viac agresívnejší, všetkým nadáva. Dcéry
sa ho boja tak, že nevychádzajú ani z domu a keď idú, tak len s priateľmi. Majú strach, že na nich
fyzicky zaútočí, lebo aj v lete 2013 fyzicky vyletel na žalobkyňu, keď bola tehotná a žalovaná 2/ medzi
nich musela vstúpiť. V minulosti sa žalovaný 1/ k žalobkyni správal tiež zle, nadával jej a ona sa ho

bála. Ku konfliktom v roku 2013 začalo dochádzať preto, že ich vyvolával žalovaný 1/, ktorý sa choval
ako pán nehnuteľností s tým, že tam všetko postavil, a že ostatným tam nič nepatrí. Podľa žalovanej
2/ bol žalovaný 1/ v minulosti menej agresívny a dalo sa s ním komunikovať. Teraz sa s ním už hovoriť
nedá. Na ničom sa s ním nedá dohodnúť. Hneď začne nadávať. Žalovaná 2/ ďalej poukázala na to,
že žalovaný 1/ necháva otvorenú bránu do dvora a autom chodí do i z dvora veľkou rýchlosťou, na

nehnuteľnosti chodí s kamarátmi, ktorí hulákajú vo dvore, čo nie je príjemné. Okolo domu robia všetky
prácežalobkyňasosestrouavšetkoajfinancujú.Žalovaná2/mástrach,žežalovaný1/budepokračovať
vosvojomvulgárnomvyjadrovaní,vyhrážkachnaadresujejaichdcér,ažebudetomaťnegatívnydopad
na zdravý vývoj jej vnuka. Právne vec súd posúdil podľa § 151o ods. 1 a § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania súd prvej inštancie zamietol s poukazom na

ustanovenia § 162 až 164 CSP. Uviedol, že žalovaný 1/ navrhol prerušiť konanie do času pokiaľ nebude
prepustený na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody. Ako dôvod uviedol, že sa nachádza vo väzení,
nedokáže sa brániť, navrhovať súdu dôkazy i keď má advokáta. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/
bol v konaní súdom vypočutý osobne, bol prítomný na pojednávaniach pri výsluchoch svedkov, ktorým
mohol sám alebo prostredníctvom svojho advokáta klásť otázky, mohol sa vyjadrovať k vykonaným

dôkazom, a hoci je jeho osobná sloboda obmedzená, môže súdu navrhovať dôkazné prostriedky aj
písomne. Rozhodujúci je fakt, že žalovaný 1/ má právneho zástupcu - advokáta v konaní, ktorý je osobou
s právnickým vzdelaním a dokáže efektívne brániť práva žalovaného 1/ po celú dobu, počas ktorej sa
žalovaný 1/ nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade neprebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a zakladalo by dôvod na prerušenie

konania do skončenia tohto konania v zmysle § 164 CSP. Žalobkyňa nenavrhovala prerušiť konanie
a teda obe strany zhodne nenavrhli prerušiť konanie, a preto nie je dôvod na prerušenie konania ani
podľa § 163 CSP. Nebol zistený žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval prerušenie konania v zmysle §
162 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, pretože rozhodnutie vo veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomtokonaní oprávnený riešiť, pretože nebol podaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov, pretože nebol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie. Toto súdne konanie už bolo raz prerušené do skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/27/2015, v ktorom sa žalovaný v pozícii žalobcu
domáhal vrátenia daru od žalobkyne v pozícii žalovanej a riešila sa v ňom otázka vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. S poukazom na uvedené skutočnosti, pokiaľ by súd prerušil konanie v
zmyslenávrhužalovaného1/,zasiaholbytýmdoprávažalobkynenaprejednanievecivprimeranejdobe
bez prieťahov. Keďže súd nepovažoval návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do momentu jeho

prepustenia na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody za dôvodný, výrokom I. napadnutého rozsudku
ho ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa je v konaní aktívne vecne legitimovaná, pretože návrh na zrušenie vecného bremena môže
podať osoba povinná, ktorá je vlastníčkou vecným bremenom zaťažených nehnuteľností, a žalobkyňa
je podľa výpisu z listu vlastníctva č. 610 pre k. ú. Ladce vlastníčkou zaťažených nehnuteľností, a
preto je povinná strpieť užívanie nehnuteľností žalovaným 1/. Je splnená aj podmienka pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného 1/, ktorý je oprávneným z vecného bremena v zmysle zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktorá je súčasťou darovacej zmluvy. Súd nepovažoval za opodstatnené námietky žalobkyne
uvedené v žalobe, v zmysle ktorých je zmluva o zriadení vecného bremena absolútne neplatným
právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti, a to vzhľadom k ustanoveniu čl. IV. darovacej zmluvy, v
ktorej je uvedené množné číslo pri oprávnení (bude oprávnení). Zmluvu treba vykladať komplexne v

spojitosti s jej všetkými ustanoveniami. Je zrejmé, že množné číslo v slove „oprávnení“ uvedené v čl. IV
zmluvy je chybou v písaní, keďže zo začiatku textu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osobou
oprávnenou z vecného bremena je výlučne žalovaný 1/. Skutočnosť, že vecné bremeno bolo zriadené
len v prospech žalovaného 1/ vyplýva nepochybne aj z čl. VIII zmluvy, podľa ktorého na základe tejto
zmluvy bude po povolení vkladu v katastri nehnuteľností v k. ú. Ladce v časti C listu vlastníctva zapísané

vecné bremeno v prospech jednej osoby a to žalovaného 1/. Neboli opodstatnené ani tvrdenia žalobkyne
v žalobe o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia
podľa zmluvy, keď žalovaný 1/ je podľa darovacej zmluvy oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti
tak ako doposiaľ, pričom podľa tvrdení žalobkyne v žalobe žalovaný 1/ do podpisu darovacej zmluvy
žiadnym spôsobom predmet vecného bremena nevyužíval. Pokiaľ zmluvné strany mienili zriadiť právo

žalovaného 1/ v obmedzenom rozsahu, napríklad len na niektoré činnosti (napr. iba na opravu áut),
určite by to vymedzili priamo v texte zmluvy o zriadení vecného bremena, čo však nespravili. Preto súd
ustálil, že z obsahu zmluvy vyplýva právo žalovaného 1/ doživotne a bezplatne užívať nehnuteľnosti v
celom rozsahu, samozrejme pri rešpektovaní užívacieho práva vlastníka týchto nehnuteľností. Nejedná
sa teda o také plnenie zo zmluvy, ktoré by bolo od počiatku nemožné, a nejde ani o neurčité vymedzenie

rozsahu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zmluva o zriadení vecného bremena spísaná
spolu s darovacou zmluvou formou notárskej zápisnice má všetky náležitosti vyžadované ust. § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zmluvu o zriadení vecného bremena. Zmluva je dostatočne určitá,
vyplýva z nej jasne, kto je oprávnený z vecného bremena, kto je povinný trpieť právo z vecného
bremena, v čom spočíva vecné bremeno, aký je jeho obsah a rozsah, ktorých nehnuteľností sa vecné

bremeno týka, a nemožno uzavrieť, žeby šlo o plnenie od počiatku nemožné. Pokiaľ by bola na
základe vykonaného dokazovania konštatovaná neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, súd
by musel žalobu žalobkyne o zrušenie vecného bremena zamietnuť v celom rozsahu, pretože domáhať
sa zrušenia vecného bremena možno len vtedy, ak bolo vecné bremeno platne zriadené. Ustanovenie
§ 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka umožňuje zrušiť vecné bremeno rozhodnutím súdu za

splnenia troch podmienok, ktorými sú: 1/ zmena pomerov, 2/ hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, 3/ príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom. Občiansky
zákonník v ust. § 151p ods. 3 ani v iných ustanoveniach bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Nepochybne sa
ňou mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ

sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu či trvania vecného bremena. Za určitých okolností
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou v správaní
sa subjektov tohto právneho vzťahu. Ak niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným
bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa spoločensky neprijateľne (v rozpore s dobrými
mravmi),môžetomaťvplyvnazmenuobsahuvecnéhobremena,prípadnenajehozrušenie.Súdnaprax

pripúšťa možnosť zrušenia vecného bremena pre zmenu pomerov aj v prípade mimoriadne konfliktných
vzťahov medzi účastníkmi. Podľa zhodných tvrdení strán v čase zriadenia vecného bremena boli
vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dobré, a preto spoločné užívanie nehnuteľností bolo možné.
Z výsluchu sporových strán a oboznámených listín nepochybne vyplynulo, že od zriadenia vecnéhobremena došlo k zmene, pretože vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ sú výrazne konfliktné,
pričom nezhody medzi nimi vznikali najmä v spojitosti s užívaním predmetných nehnuteľností žalovaným
1/. Uvedené potvrdzuje aj väčšie množstvo oznámení (zo dňa 15.07.2013, 26.07.2013, 01.10.2013,

20.04.2014), ktoré na polícií podali žalobkyňa, jej terajší manžel, žalovaná 2/ a F. R., bývalý priateľ
sestry žalobkyne, na žalovaného 1/ pre jeho agresívne a útočné správanie voči žalobkyni a členom
jej domácnosti pri výkone vecného bremena. Aj žalovaný 1/ podal dňa 19.10.2013 na žalobkyňu, jej
manžela a žalovanú 2/ na Obvodnom oddelení PZ Dubnica nad Váhom oznámenie o nebezpečnom
vyhrážaní a krádeži jeho vecí z predmetných nehnuteľností. Nebolo preukázané, žeby na základe

niektorých z týchto oznámení boli uznaní žalovaný 1/ alebo žalobkyňa vinnými z priestupku. Rozvrat
vzťahov žalobkyne a žalovaného 1/ preukazuje aj to, že žalovaný 1/ podal proti žalobkyni žalobu
o vrátenie daru - predmetných nehnuteľností z dôvodu, že sa mala voči nemu zachovať v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, keď na neho podala nedôvodné trestné oznámenia, nedôvodný návrh na
vykonanie exekúcie, žalobu o zrušenie vecného bremena, hoci jej nehnuteľnosti daroval, správa sa k
nemu nevďačne, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, a vec sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. 27C/27/2015. Táto žaloba žalovaného 1/ však bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
27C/27/2015 zamietnutá ako nedôvodná, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby
sažalobkyňavočinemusprávalavhrubomrozporesdobrýmimravmi.Nazákladeodvolaniažalovaného
1/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 5Co/17/2018 zo dňa 31.07.2018 rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Agresivita žalovaného 1/ nepriaznivo vplývala na žalobkyňu v čase

jej tehotenstva, čo potvrdila aj žalovaná 2/ a čo vyplýva z lekárskej správy gynekologickej ambulancie
MUDr. Boženy Jancovej zo dňa 30.09.2013, podľa ktorej žalobkyňa po konflikte so žalovaným 1/ bola
uplakaná, vyľakaná, rozrušená a bol jej doporučený kľudový režim. Tvrdenie žalovaného 1/, že je
pokojnej povahy, a že sa snaží predchádzať konfliktom, bolo v konaní vyvrátené na základe vykonaného
dokazovania. Z dokazovania vyplynulo, že v ďalšom dodržiavaní záväzku z vecného bremena žalobkyni

bráni stupňujúce sa agresívne správanie sa žalovaného 1/ voči žalobkyni a členom jej domácnosti, a
toto útočné správanie sa žalovaného 1/ sa začalo prejavovať v roku 2013, keď po prepustení z väzby
pokračovalvužívanínehnuteľností,najmäpozemkovamodréhodomunaparc.č.158.Neobstojíobrana
žalovaného 1/, že protiprávne konanie žalovaného 1/ voči žalobkyni nebolo právoplatne skonštatované
orgánom činným v trestnom konaní, prípadne priestupkovým orgánom. Konanie určitej osoby, ktoré

je v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku, môže byť v konaní preukázané aj inými dôkaznými
prostriedkami, napríklad výsluchom svedkov. Práve z výsluchu v konaní vypočutých svedkov G. I., Q.
D., F. R., M. R. ako aj B.. Q. T. boli preukázané tvrdenia žalobkyne o nevhodnom, hrubom, vulgárnom,
verbálneagresívnomsprávanísažalovaného1/vočižalobkyni,ďalšímčlenomjejdomácnostipriužívaní

nehnuteľností zaťažených vecným bremenom v období, keď žalovaný 1/ nebol vo výkone väzby, resp.
výkone trestu odňatia slobody, pričom iniciátorom týchto konfliktov bol žalovaný 1/. V rodinnom dome
súp. 114 býva žalobkyňa, jej manžel G. I., ich syn K., žalovaná 2/, svedkyňa M. R.. Svedkyňa M. R.
uviedla, že bolo neúnosné, akým spôsobom užíval žalovaný 1/ dvor pri dome. Často odtiaľ odišiel a
nechal otvorenú bránu. Utiekol im aj pes, a keď žalovanému svedkyňa povedala, že si praje, aby bránu

do dvora zatváral, vulgárne jej vynadal. Žalovaný 1/ sa na svojej motorke s veľkými terénnymi kolesami
rýchlo cez dvor prevážal, spôsoboval hluk, nezaujímalo ho, že na dvore majú zvieratá, ktoré mohli
ujsť a mohol by ich aj prejsť. Hádky so žalovaným 1/ boli na dennom poriadku. Žalovaný 1/ žalobkyni
neustále hovoril, že on to tam všetko vlastní, vulgárne jej nadával napr. aj vtedy, keď za neho zložili
kauciu 5 000,- eur, ktorú od žalobkyni chcel žalovaný 1/ vrátiť a vyhrážal sa jej, že nech mu tieto

peniaze vráti, lebo bude po nej dediť. Svedkyňa popísala aj konflikt so žalovaným 1/, keď raz nabehol
do domu a kričal po nich, že majú vypratať spodnú časť domu, že sa tam chce nasťahovať spolu s
priateľkou M. R.. Dokonca žalovaný 1/ žalovanej 2/ ukradol kľúče od domu a svedkyňa s ďalšími členmi
rodiny museli privolať políciou, ktorá to vyriešila, ktorá ho utíšila, pretože kričal aj na políciu a kľúče mu
policajti zobrali. E. G. I., manžel žalobkyne, ktorý býva v dome súp. č. 114 od roku 2006, uviedol, že

žalovaný 1/ pri užívaní nehnuteľností len rozkazoval, a ak mu žalobkyňa alebo členovia jej domácnosti
odporovali, začal im žalovaný 1/ vulgárne nadávať, vyhrážal sa im, že ich všetkých z nehnuteľností
vyhodí, napriek tomu, že žalobkyňa sa vždy voči žalovanému 1/ snažila vystupovať úctivo. V dôsledku
toho mala žalobkyňa a jej sestra M. zo žalovaného 1/ strach. Svedok uviedol, že v lete v roku 2013,
keď prerábal so žalobkyňou oplotenie smerom od susedky, žalovaný 1/ začal ničiť nový pripravený plot

opretý o prístrešok, žalobkyňa so svedkom ho vyzvali, aby s tým prestal, no žalovaný 1/ sotil svedka,
urážal ich, nadával im a keďže svedok v konflikte nechcel pokračovať, šiel to nahlásiť na políciu. Aj
svedkyňa M. R. potvrdila, že keď sa robil nový plot, ktorý dočasne na záhrade odložil G. I., tak tento
odložený plot začal ničiť žalovaný 1/ a G. I. ho vyzýval, aby s tým prestal, na čo ho žalovaný 1/ fyzickynapadol, začal doňho sácať. Bezohľadnosť žalovaného 1/, nerešpektovanie právnych predpisov a jeho
neúcta k právam iných vyplýva podľa súdu prvej inštancie aj z jeho drzého správania sa k svedkyni
Ing. Q. T. a jej matke, ktoré obývajú dom v bezprostrednom susedstve predmetných nehnuteľností.

Menovaná svedkyňa v rámci výpovede uviedla, že v susednom rodinnom dome súp. č. 113 sa zdržiava
cez víkendy a počas prázdnin a trvalo tam býva jej matka. Keď svedkyňa s matkou chceli, aby im
žalovaný 1/ ukázal stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu súp. č. 114, ktorú začal realizovať,
povedal im, že on si môže robiť, čo chce. Stavebné lešenie domu súp. č. 114 žalovaný 1/ postavil na
pozemku svedkyne, jej matky, bez toho, aby si na to od nich vypýtal súhlas, a to tak, že sa nemohli

dostať autom k ich domu, lešenie tam ponechal tri týždne a nebol prítomný, a lešenie napokon dolu
musela dať žalovaná 2/. Žalovaný 1/ nechal neporiadok z rekonštrukcie domu na pozemku svedkyne,
ktorá ho musela odpratať a keď mu to matka svedkyne vyčítala, žalovaný 1/ jej drzo povedal, aby držala
hubu. Keď žalovaný 1/ postavil modrý dom, tento striekal vápenatým prostriedkom a pritom postriekal aj
zeleninu posadenú na záhrade svedkyne a keď sa žalovanému 1/ prišla matka svedkyne sťažovať, tak
postriekal aj ju. Svedkyňa ani jej matka okrem žalovaného 1/ nemali konflikty so žalobkyňou, žalovanou

2/,anisožiadnyminýmsusedom,obyvateľomobce.Svedkyňaodroku2013bolapraktickykaždúsobotu
budená na krik žalovaného 1/, ktorý vulgárne nadával. Cez okno v kuchyni, cez plot svedkyňa videla a
počula viacero hádok medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, jej partnerom, žalovanou 2/, ktoré sa odohrávali
na ich dvore, prípadne pri modrom dome a pri ktorých žalovaný 1/ im vulgárne nadával, kričal, že mu
to tam všetko patrí, že ich všetkých z domu vyhádže. Ak aj povedal nejakú súvislú vetu, nasledovalo

20, 30 vulgarizmov. Pri týchto výstupoch žalovaného 1/ žalobkyňa nekričala, rozprávala normálne na
žalovaného 1/. Svedok Q. D., ktorý v čase jeho výsluchu bol asi päť a pol roka priateľom žalovanej 2/,
uviedol, že bol minimálne dvakrát svedkom toho, ako žalovaný 1/ na nehnuteľnostiach kričal, hulákal
na žalobkyňu, vulgárne jej nadával, napríklad z dôvodu, že žalovanému 1/ zavadzali autá zaparkované
na dvore. Keď svedok pomáhal žalobkyni pri stavbe oplotenia kurníka, žalovaný 1/ svedka s krikom

vyhodil z dvora rodinného domu, že tam nemá čo robiť a svedok, aby bol pokoj, radšej odišiel z dvora.
Svedkyňa M. R. uviedla, že v čase jej výsluchu udržiavala už 8 rokov intímny vzťah so žalovaným 1/.
Jej výpoveď vyhodnotil súd prvej inštancie za vnútorne rozpornú, keďže uvádzala, že v žltom dome
začali so žalovaným 1/ bývať asi pred dvomi rokmi a keď si upratali modrý dom, presťahovali sa doň
a bývali tam až doteraz, a na druhej strane tvrdila, že so žalovaným 1/ bývajú v modrom dome 7-8

rokov. Súd vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne ako nevierohodnú aj z toho dôvodu, že sama uviedla, že
kvôli žalobkyni je jej syn v náhradnej starostlivosti, pretože jej žalobkyňa zrušila trvalý pobyt, ktorý mala
v Čadci, a nemala potom vytvorené vhodné bytové podmienky pre syna. Vzhľadom na blízky pomer
svedkyne a žalovaného 1/, vzhľadom na to, že svedkyňa sa na žalobkyňu hnevala, pretože žalobkyňu
vinila z toho, že jej bol syn odňatý z osobnej starostlivosti, a vzhľadom na vnútorné rozpory v jej výpovedi

súd na výpoveď tejto svedkyne neprihliadal. Súd neprihliadal ani na výpoveď svedkyne T. G. z dôvodu,
že nenavštevovala domácnosť žalovaného 1/, nevidela, či žalovaný 1/ trvalo býva a prespáva v žltom
dome, nebola prítomná pri hádkach žalovaného 1/ a žalobkyne, a o príčine hádok sa dozvedela od
žalovaného 1/. Svedkyňa iba reprodukovala to, čo počula od iných. Svedok G. G., ktorý pomáhal pri
rekonštrukcii žltého a pri stavbe modrého domu, sa nevedel vyjadriť, aké boli vzťahy medzi žalovaným 1/

a ostatnými členmi rodiny a nebol svedkom ich hádok. Svedok C. O., kamarát sporových strán, uviedol,
že keď bol za účelom opravy auta na návšteve žalovaného 1/, nebol v žltom dome, bol u žalovaného
1/ v dielni, čo je stavba modrej farby vedľa rodinného domu, a žalovaného 1/ v rodinnom dome žltej
farby nevidel, ani ho tam nenavštevoval. Svedok nevidel žiadne hádky medzi žalobkyňou a žalovaným
1/. Z výsluchu svedka F. R., bývalého priateľa svedkyne M. R., vyplynulo, že on spolu so žalobkyňou,

G. I., s M. R., a žalovanou 2/ býval v rodinnom dome súp. č. v 114 približne v rokoch 2013 až 2016.
V tomto období sa žalovaný 1/ zdržiaval v modrom dome a do žltého domu chodil vyvolávať konflikty.
Svedok uviedol, že sa stávalo, že žalovaný 1/ vbehol ráno alebo cez deň do domu a začal kričať, že
chce v tomto dome bývať aj s priateľkou, vyhrážal sa žalobkyni a jej sestre M., kričal, že buď bude bývať
on v tomto dome, alebo tento dom zdedí. Svedok videl aj to, ako žalovaný 1/ buchol po čelnom skle

auta, ktoré šoférovala žalobkyňa, keď vychádzala z dvora, a to veľkou silou, až sa čudovali, že to sklo
neprasklo a nerozbilo sa. Žalobkyňa mala kľud len vtedy, keď žalovaný 1/ nebol na nehnuteľnostiach.
Žalovaný 1/ mal výbušnú povahu, stále len kričal. Zo žalovaného mali všetci v rodine strach, báli sa ho
žalobkyňa, jej sestra M. a aj ich matka. Keď žalovaný 1/ zistil, že si môže aj ku svedkovi dovoľovať,
začal hulákať aj na neho. Ďalej svedok uviedol, že keď vznikol požiar v modrom dome zrejme v dôsledku

elektrického skratu, žalovaný 1/ sa tam vtedy nenachádzal a požiar uhasil svedok s G. I.. Hoci žalovaný
1/ tvrdil, že energie (vodu, elektrinu), ktoré pri užívaní nehnuteľností spotreboval, platil v sume po 30,-
až 50,- eur mesačne a prestal platiť pol roka pred februárom 2014, žalobkyňa a žalovaná 2/ toto jeho
tvrdenie popierali, keď uvádzali, že neplatil nič. Žalovaný 1/ nepredložil dôkazy, ktorými by preukázalsvoje tvrdenia v tomto smere. Pravdivosť tvrdenia žalovaného 1/ bola vyvrátená aj výpoveďami svedkov,
ktorí tiež žili v rodinnom dome súp. č. 114. Svedkyňa M. R. uviedla, že žalovaný 1/ v čase, keď býval
v modrom dome, neprispieval na úhradu energií ani bežných potrieb, pričom peniaze na tento účel

pýtala aj svedkyňa, no žalovaný 1/ im odvetil, že nemusí nič platiť. Aj svedok G. I. uviedol, že keď
žalobkyňa a žalovaná 2/ chceli, aby žalovaný 1/ prispieval na energie, ktoré spotrebúva v modrom dome,
tak im vynadal a vyhodil ich. Rovnako z výsluchu svedka F. R. vyplynulo, že energie do nehnuteľnosti
uhrádzala žalobkyňa spolu s priateľom, resp. svedok R. s M. R., vždy sa spolu poskladali, pričom
svedok nemal vedomosť o tom, že by sa na úhradách podieľal žalovaný 1/. Preto súd z dokazovania

vyvodil, že žalovaný 1/ sa nepodieľal na úhradách za dodávku vody a elektriny, ktoré spotreboval pri
využívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. K tvrdeniu žalovaného 1/, že svedkovia F. R. a
M. R. vypovedali účelovo a klamali, súd uviedol, že ich výpovede sa zhodujú s výpoveďami ostatných
v konaní vypočutých svedkov, vrátane svedkyne B.. Q. T., ktorá nie je v príbuzenskom, prípadne inom
pomere k žalobkyni ani k inej strane. Preto súd považoval výpovede týchto svedkov za vierohodné. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1/ vzhľadom na jeho výbušnú

povahu reagoval na nezhody vzniknuté medzi ním a žalobkyňou pri vykonávaní jeho práva doživotného
bývania a užívania nehnuteľností najmä od roku 2013 nevhodne, agresívne vo vzťahu k žalobkyni a
členom jej domácnosti. Adresoval žalobkyni vulgárne nadávky a vyhrážky, že bude dediť po žalobkyni.
Verbálne agresívne sa správal aj voči ostatným obyvateľom domu súp. č. 114 a užívateľom. Nebol
schopný nezhody riešiť bez kriku, nadávok, vulgarizmov. Fyzicky zaútočil na manžela žalobkyne. Jeho

nerešpektovanie práv iných vyplýva aj z jeho neslušného a neúctivého správania sa k susedkám, ako
aj z toho, že žalovaný 1/ vykonáva trest odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchal voči
inej osobe. Strach žalobkyne, že žalovaný 1/ svoje vyhrážky voči nej zrealizuje, že aj na ňu fyzicky
zaútočí, bol potom opodstatnený. Svojím bezohľadným agresívnym správaním žalovaný 1/ spôsobuje
žalobkyni psychický stres, výrazne ju obmedzuje v užívaní predmetných nehnuteľností, ktorých je

vlastníčkou, keďže žalobkyňa z obavy pred jeho agresivitou sa bála vyjsť z domu na dvor, keď tam
bol žalovaný 1/. Za situácie, keď žalovaný 1/ ani neprispieval na úhradu nákladov spojených s jeho
užívaním nehnuteľností, súd uzavrel, že žalovaný 1/ zneužíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z predložených fotografií, podania znalkyne B.. Y. R. zo dňa 09.03.2020, ktorá ohliadla nehnuteľnosti,
boli preukázané tvrdenia žalobkyne a žalovanej 2/, že jediný prístup k modrému domu na parc. č. 158

z verejnej komunikácie je po parc. č. 157 povedľa domu súp. č. 114, kde je úzky pás pozemku, a
práve aj bezohľadným rýchlym prejazdom žalovaného 1/ na motorových vozidlách po tejto prístupovej
ceste žalobkyňa pociťovala dôvodné obavy o svoju bezpečnosť a bezpečnosť jej syna, a o ochranu
majetku,keďžalovaný1/poprejazdetadiaľaninezatváralbránudodvora.Ďalšieužívanienehnuteľností
v akomkoľvek rozsahu žalovaným 1/ vzhľadom na jeho mimoriadne konfliktné správanie by tak bolo

pre žalobkyňu a členov jej rodiny neznesiteľné. Preto pri tomto zmenenom správaní sa žalovaného,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sa žalobkyňa dôvodne domáhala zrušenia vecného bremena v
celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že v dôsledku zmeny pomerov
vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a v zmysle § 151p ods. 3
veta prvá Občianskeho zákonníka boli splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena žalovaného

1/ spočívajúceho v práve žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať predmetné nehnuteľnosti.
Súd preto vecné bremeno zrušil v celom rozsahu. Pri zrušení vecného bremena patrí osobe oprávnenej
z vecného bremena, teda žalovanému 1/, podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka
primeranánáhrada.Súdnepovažovalzadôvodnúpripustenúzmenužalobyvtejčasti,vktorejžalobkyňa
navrhovala, že vecné bremeno by malo byť zrušené bez povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/

primeranú náhradu pre správanie sa žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotné
správanie sa osoby oprávnenej z vecného bremena, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže
automaticky znamenať zánik nároku tejto osoby na primeranú náhradu, čo vyplýva aj z rozhodnutí
súdov,ktoréajpritakomtospoločenskyneprijateľnomsprávanísaosobyoprávnenejzvecnéhobremena
voči osobe povinnej priznali osobe oprávnenej primeranú náhradu (napr. rozsudok Krajského súdu

Košice sp. zn. 2Co 359/2014 zo dňa 25.06.2015). Súdy už judikovali nepriznanie primeranej náhrady
za zrušenie vecného bremena vo výnimočných iných prípadoch. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo 1330/2011 zo dňa 20.9.2011 o nepriznaní náhrady možno výnimočne uvažovať
vzhľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka napríklad vtedy, ak by povinný zriadil vecné bremeno
jedine pre ochotu (z dobrej vôle) bez toho, aby tým kompenzoval výhodu, ktorú mu oprávnený poskytol

v inom právnom vzťahu alebo pri premlčaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. O žiadnu z
uvedených situácii sa v posudzovanej veci nejedná. Žalobkyňa netvrdila, žeby došlo k premlčaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a ani nevzniesla v tomto smere námietku premlčania. V danom
prípade bolo preukázané, že žalobkyňa nadobudla dom s pozemkami darom, teda bezodplatne odžalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný 1/ ešte pred tým, ako jej nehnuteľnosti
v roku 2004 daroval, spolu so žalovanou 2/ zrealizoval rekonštrukciu žltého domu a postavil modrý
dom na parc. č. 158, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkyne Ing. Q. T.. Podľa vyjadrenia žalovaného

1/ si žalovaný 1/ pri darovaní nehnuteľností žalobkyne na nich vymienil právo doživotného užívania z
dôvodu, že na nehnuteľnostiach plánoval bývať, čomu nasvedčuje aj to, že podľa vyjadrenia žalobkyne
občas prespával v dome súp. č 114, kým nebol postavený modrý dom, a po zhotovení modrého
domu v ňom opravoval autá a po vytvorení bytovej jednotky v ňom prespával a neskôr sa do neho
natrvalo nasťahoval s družkou R., pričom svedkovia F. R. a M. R. potvrdili, že žalovaný 1/ sa domáhal

nasťahovania sa s priateľkou aj do spodnej časti žltého domu. Žalovaný 1/ je nemajetný, nevlastní
nehnuteľnosť vhodnú na bývanie. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaný 1/ má možnosť ísť bývať
do domu súp. č. 1116 v Čadci, pretože tento dom podľa tvrdenia žalobkyne a podľa výpisu z LV č.
5343 k. ú. Čadca vlastní žalobkyňa a žalovaný 1/ nemá uzavretú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala
užívať tento dom. Za tejto situácie, keď žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti po ich kúpe a čiastočnej
rekonštrukcii daroval žalobkyni, pričom žalobkyňa zriadením práva doživotného užívania v prospech

žalovaného 1/ iba kompenzovala výhodu, ktorú jej poskytol žalovaný 1/ v podobe daru nehnuteľností,
a žalovaný 1/ nemá zabezpečené iné bývanie, by podľa názoru súdu nepriznanie primeranej náhrady
žalovanému za zrušenie jeho práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností v Ladcoch bolo
nespravodlivé. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 346/2006, na ktorý poukázala žalobkyňa
pri obhajobe svojej argumentácie, že by malo byť zrušené vecné bremeno bez náhrady, reflektuje iné

skutkové okolnosti. Najvyšší súd ČR v danom judikáte riešil žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené vecným bremenom, pretože z dôvodu trvalých zmien malo zaniknúť vecné bremeno zo
zákona. Primeraná náhrada za zrušené vecné bremeno podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka sa poskytuje predovšetkým v peňažnej forme. Právny názor, podľa ktorého peňažná náhrada
prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je možné poskytnúť vecné plnenie, nie je správny (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2650/2003 zo dňa 28.1.2004). Nemožno ale v prípade primeranej
náhrady vylúčiť ani plnenie v naturálnej podobe, ktorou sa zabezpečí uspokojenie potreby oprávneného
iným spôsobom. Žalovaný 1/ nesúhlasil s návrhom žalobkyne v zmysle ktorého by bolo vecné bremeno
zaťažujúce predmetné nehnuteľnosti zrušené, a v prospech žalovaného 1/ by sa zriadilo vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného užívania domu žalobkyne v Čadci a na priľahlých pozemkoch. Súd

k tomu uvádza, že v tomto smere neboli žalobkyňou tvrdené rozhodujúce skutočnosti a ani navrhnuté
žiadne dôkazy na preukázanie, či bývanie v dome v Čadci je porovnateľnej kvality ako bývanie a
užívanie domu s pozemkami v Ladcoch, a teda či ide o adekvátne vecné plnenie. Nemožno však
nechať bez povšimnutia fakt, že vzhľadom na mimoriadne konfliktné vzťahy medzi žalovaným 1/ a
žalobkyňou by bývanie žalovaného 1/ v dome v Čadci, ktorý vlastní žalobkyňa, bolo potenciálnym

zdrojom ďalších nezhôd medzi nimi, s čím by bolo spojené riziko súdnych sporov. Preto bol súd toho
názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu je na mieste primeraná náhrada vo forme peňažného plnenia.
Pri stanovení výšky náhrady za zrušenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č.
21/2019 vypracovaného dňa 02.09.2019 znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností B.. Y. R., ktorým bola stanovená hodnota predmetného vecného bremena na sumu 29

500,- eur. Znalkyňa je osobou odborne spôsobilou, má potrebné odborné vedomosti z príslušného
znaleckého odboru a odvetvia a vysvetlila metódu použitú pri výpočte a stanovení všeobecnej hodnoty
vecného bremena. Znalkyňa všeobecnú hodnotu vecného bremena vypočítala v súlade s prílohou č.
3 písm. F, G vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a použila aj
metodický postup vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a znalecký

posudok vypracovala na základe ďalších podkladov a právnych predpisov, literatúry uvedených v prvej
časti posudku. Primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno zákon bližšie nešpecifikuje. Pri určení
jej výšky by mal byť braný zreteľ na to, aký je majetkový prospech vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného bremena spočíva v
bezplatnom doživotnom bývaní. Majetkové dôsledky prejavujúce sa v zrušení vecného bremena musia

byť u účastníkov zisťované ako možnosť získania nájomného vlastníkom nehnuteľností pri prenajme
týchto nehnuteľností a u oprávneného ako finančná povinnosť uhrádzať nájomné za užívanie podobnej
nehnuteľnosti. Náhrada za zrušené vecné bremeno nemôže predstavovať cenu, za ktorú by si mohol
žalovaný kúpiť porovnateľný dom s pozemkami do vlastníctva, ako si to mylne vysvetľoval žalovaný
1/. Uvedené právne závery vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 192/2006

zo dňa 01.11.2013. Znalkyňa preto správne tvrdila, že hodnota vecného bremena nikdy nemôže byť
vyššia ako hodnota nehnuteľnosti, pričom žalovaným navrhnutá hodnota vecného bremena 72 000,-
eur sa blíži k hodnote predmetnej nehnuteľnosti. K predloženému potvrdeniu o trhovej cene prenájmu
vypracovaného dňa 02.06.2020 realitnou kanceláriou BartanusReality, s.r.o., podľa ktorého trhová cenaprenájmu rodinného domu v obci Dubnica nad Váhom sa pohybuje v cene 700,- eur za mesiac +
energie a trhová cena prenájmu jednoizbového zariadeného bytu v Dubnici nad Váhom sa pohybuje
v cene 250,- eur za mesiac + energie znalkyňa uviedla, že z vlastnej skúsenosti znalkyne má takú

vedomosť, že ponukové ceny sú vždy vyššie ako skutočnosť a stane sa, že napokon ten, kto ponúka
na prenájom byt, ho záujemcovi prenajme za nižšiu cenu. V minulosti to bola o 15 % až 20 % nižšia
cena, momentálne je to 10 % až 5 % nižšia cena. Podľa súdu prvej inštancie spôsob výpočtu hodnoty
rodinného domu, pozemkov a hodnoty ich nájmu znalkyňa dostatočne vysvetlila v posudku, svoje závery
oprela aj o ceny nehnuteľností a ceny ich nájmov zadovážených z internetových ponúk pre trenčiansky

kraj, ktoré sú prílohou znaleckého posudku, a podľa ktorých ponuky prenájmov rodinných domov v
trenčianskom kraji sa pohybujú od 400,- eur do 1 200,- eur za mesiac. Znalkyňa v posudku odhadla cenu
nájmu predmetného domu na 600,- eur za mesiac a z nej potom postupom podľa citovanej vyhlášky a
metodického postupu stanovila hodnotu vecného bremena. Rozhodujúce je, že znalkyňa sa oboznámila
s obsahom spisu, vrátane darovacej zmluvy, ktorou bolo vecné bremeno zriadené, a z ktorej zistila obsah
a rozsah ohodnocovaného vecného bremena, znalkyňa ohliadla predmetný rodinný dom, jeho stav aj s

pozemkami, zohľadnila rok, kedy bol daný rodinný dom do užívania, ako aj jeho rekonštrukciu a zistila
tak úroveň, kvalitu bývania v daných nehnuteľnostiach, ktoré ako uviedla, zohľadnila pri stanovení ceny
nájmu, a hodnoty vecného bremena. Námietky žalovaného k tomu, že znalkyňa nebrala do úvahy to,
akýmspôsobomonspotrebovalenergievmodromdomebezsúp.čísla,súirelevantné,pretožeznalkyňa
ohodnocovalaprávodoživotnéhobývaniavžltomdomesúp.č.114.Znalkyňanavysvetlenievovyjadrení

zo dňa 09.03.2020 a na pojednávaní uviedla, že hodnota vecného bremena by mala predstavovať
približne čiastku, ktorá by po celú ďalšiu dobu života oprávneného z vecného bremena stačila na úhradu
nájomného za bývanie, a pri zohľadnení veku žalovaného 1/, priemerného veku dožitia mužov na
Slovensku je ňou určená hodnota vecného bremena adekvátna. Preto sú tvrdenia žalovaného 1/, že
znalkyňa Ing. Eva Belásová stanovila neprimerane nízku hodnotu vecného bremena, neopodstatnené.

Žalovaný 1/ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že znalkyňa vychádzala z menšej výmery podlahovej plochy
rodinného domu súp. č. 114 (spolu 174,63 m2) než je skutočná výmera podlahovej plochy rodinného
domu súp. č. 114, pretože znalkyňa vykonala ohliadku na mieste samom, kde aj zamerala výmeru
domu, čo je zrejmé aj z nákresov pôdorysu 1. a 2. nadzemného podlažia vrátane pivničného priestoru,
ktoré sú prílohou znaleckého posudku a žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil tieto

zistenia znalkyne. K tvrdeniam žalovaného 1/, že znalkyňa nemala v dispozícii projektovú dokumentáciu
k rodinnému domu, súd uviedol, že znalkyňa bola schopná vypracovať znalecký posudok na základe
listín, ktoré mala vrátane nákresov pôdorysu 1. a 2. nadzemného podlažia rodinného domu, ako aj na
základe ohliadky rodinného domu a pozemkov. Neobstoja ani námietky žalovaného 1/ týkajúce sa podľa
neho nesprávneho výpočtu hodnoty vecného bremena, keď znalkyňa zohľadnila náklady na dom na 5

osôb. Znalkyňa je osobou s odbornými znalosťami potrebnými na výpočet hodnoty vecného bremena a
žalovaný nenavrhol, nepredložil relevantný protidôkaz, ktorým by iná odborne spôsobilá osoba potvrdila,
že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalkyňou v posudku, je nesprávny. Nie sú
dôvodné ani výhrady žalobkyne a žalovanej 2/ k znaleckému posudku. Znalkyňa tieto výhrady vyvrátila
vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2020 a v rámci jej výsluchu. Úlohou znalkyne bolo stanoviť všeobecnú

hodnotu vecného bremena, ktorá predstavuje objektivizovanú hodnotu práva na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, a to v rozsahu, v akom bolo vecné bremeno dohodnuté v zmluve o zriadení vecného
bremena. Preto neobstoja tvrdenia žalobkyne, že znalkyňa mala brať do úvahy skutočný menší rozsah,
v akom žalovaný 1/ v minulosti užíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani tvrdenia žalobkyne,
že znalkyňa mala vziať zreteľ na správanie sa žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, a

že znalkyňa mala od hodnoty vecného bremena odpočítať náklady, ktoré za žalovaného 1/ vynaložila
žalobkyňa v súvislosti s užívaním stavby zriadenej pri dome súp. č. 114. Podľa vyjadrenia znalkyne tieto
skutočnosti nemôžu mať vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena. Tieto žalobkyňou
namietané okolnosti nie sú uvedené v prílohe č. 3 písm. F, G vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.
ako kritéria, ktoré by mali byť zohľadnené pri stanovení všeobecnej hodnoty vecného bremena. Pre

stanovenie primeranej náhrady nie je rozhodujúce v akom skutočnom rozsahu osoba oprávnená vecné
bremeno využívala, ale treba vychádzať z rozsahu, v akom bolo vecné bremeno zmluvne dohodnuté,
pretože ak súd zrušuje vecné bremeno v celom rozsahu, tak ho ruší v rozsahu, v akom bolo zmluvne
dohodnuté, a tomu má aj zodpovedať náhrada za zrušenie vecného bremena. Námietky žalobkyne, že
náhrada za zrušenie vecného bremena by mala byť minimálna z dôvodu, že žalovaný 1/ vecné bremeno

odjehozradenianevyužívalnepretržite,nemôžubyťbranénazreteľpriurčovanívýškynáhradyzavecné
bremeno, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo 192/2006 zo dňa 01.11.2013, v
ktorom prejavil právny názor, podľa ktorého pri určovaní výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena, ktorému zodpovedá právo doživotného bývania v nehnuteľnosti, nemôže obstáť ako kritériumto, ako dlho sa vecné bremeno využívalo oprávnenou osobou. Súd dodal, že pokiaľ žalobkyňa vykonala
za žalovaného 1/ plnenie, ktoré mal vykonať on sám v spojitosti s realizáciou práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, mala sa žalobkyňa domáhať od neho vydania tohto neoprávneného majetkového

prospechu. Znalkyňa uviedla, že hodnotu vecného bremena stanovila ku dňu vypracovania znaleckého
posudku. Uvedený postup znalkyne je správny, pretože pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia
rozsudku, a je potrebné zistiť čo najaktuálnejšiu všeobecnú (trhovú) hodnotu vecného bremena, ktoré
bude rozsudkom zrušené. Ďalej znalkyňa k námietkam žalobkyne uviedla, že skutočnosť, že rodinný
dom s pozemkami mal hodnotu 600 000,- Sk až 700 000,- Sk v čase, keď bolo zriadené vecné bremeno,

nemohla znalkyňa zohľadniť, pretože určovala aktuálnu cenu vecného bremena a cena nehnuteľnosti od
roku 2004 vzrástla, keďže hodnoty (ceny) rodinných domov majú stúpajúcu tendenciu, a od roku 2004
stúpli 4 a pol až 5 násobne. Súd mal za to, že znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 14 ods.
4 zákona č. 382/2004 Z. z., je zrejmé, z akých relevantných podkladov znalkyňa vychádzala, spôsob
výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena je v posudku riadne zdôvodnený, ako aj použitá metóda,
a znalkyňa svoj posudok obhájila aj na pojednávaní. Súd potom ustálil, že znalecký posudok znalkyne

Ing. Evy Belásovej je komplexný a presvedčivý. Strany nepredložili súkromný znalecký posudok, ktorým
by inou osobou odborne spôsobilou vyvrátili odborné závery menovanej znalkyne. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti považoval súd hodnotu vecného bremena stanovenú v znaleckom posudku za
primeranú. S poukazom na uvedené dôvody, súd uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému 1/
primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno v sume 29 500,- eur. Vzhľadom na žiadosť žalobkyne

a s prihliadnutím na jej pomery súd podľa § 232 ods. 3 CSP určil žalobkyni dlhšiu lehotu na vyplatenie
tohto plnenia. Žalobkyňa totižto zo zamestnania dosahuje príjem vo výške 250,- eur mesačne a má
usporené peňažné prostriedky vo výške cca 4000,- eur, a preto nie je v jej možnostiach uhradiť celú
sumu 29 500,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže žalobkyňa uviedla, že peňažné
prostriedky v rozsahu dostatočnom na výplatu tohto plnenia by mohla získať tak, že jej manžel si vezme

pôžičku, resp. žalobkyňa predá niektorý zo svojich rodinných domov, súd mal za to, že adekvátna doba,
v ktorej by mohla žalobkyňa vykonať potrebné úkony pre získanie peňažných prostriedkov niektorým z
uvedených spôsobov a použiť ich na výplatu žalovaného 1/, je 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Súd nemohol uložiť žalobkyni plniť tento dlh v splátkach po 50,- eur mesačne ako to alternatívne
navrhovala žalobkyňa, pretože žalovaný 1/ má právo na splnenie dlhu v primeranej dobe, a vzhľadom

na výšku plnenia by pri takýchto mesačných splátkach bol dlh v celom rozsahu splnený v priebehu 590
mesiacov, teda 49 rokov a žalovaný vzhľadom na jeho vek by sa toho s vysokou pravdepodobnosťou
nedožil. Výrokom IV. súd žalobu proti žalovanej 2/ zamietol pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie
v konaní. Žalovaná 2/ spolu so žalovaným 1/ uzavreli dňa 20.09.2004 so žalobkyňou darovaciu zmluvu,
avšak z textu tejto zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno

nebolo zriadené aj v prospech žalovanej 2/. Bolo zriadené výlučne v prospech žalovaného 1/ ako osoby
oprávnenej z vecného bremena a druhou zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena je
žalobkyňa ako osoba, ktorá sa zaviazala strpieť toto vecné bremeno. Žalovaná 2/ teda nie subjektom
právneho vzťahu z vecného bremena založeného na základe zmluvy o zriadení vecného bremena,
ktorá je súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 20.09.2004 a teda žalovaná 2/ nie je osobou oprávnenou

z vecného bremena, ktoré navrhovala žalobkyňa žalobou zrušiť, a preto absentuje pasívna vecná
legitimácia žalovanej 2/ v konaní. Pokiaľ bolo predmetné vecné bremeno pôvodne zapísané v katastri
nehnuteľnosti aj v prospech žalovanej 2/, súd k tomu uvádza, že pre súd je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku, a podľa výpisov z LV č. 610 k. ú. Ladce zo dňa 24.03.2014 a zo dňa 20.07.2020
bolo v katastri nehnuteľností zapísané vecné bremeno len v prospech žalovaného 1/. Žalovaný 1/ na

pojednávaní dňa 08.02.2019 už netrval na výsluchu ním navrhnutého svedka M. O., a preto súd tento
dôkaz nevykonal. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil zásadu úspechu
vyplývajúcuzustanovení§255ods.1,ods.2CSP.VzhľadomnazásaduúspechusúdvýrokomV.priznal
žalovanej 2/ voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žaloba bola voči žalovanej
2/ zamietnutá. Žalobkyňa a žalovaný 1/ boli v konaní čiastočne úspešní, pretože vecné bremeno síce

súd zrušil v zmysle žaloby žalobkyne, avšak nie bez uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému
1/ primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena ako žalobkyňa navrhovala po pripustenej zmene
žaloby. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade, že súd na základe žalobného nároku
žalobcu zruší vecné bremeno, vzniká žalovanému ako osobe oprávnenej z vecného bremena nárok na
primeranú náhradu za zrušené vecné právo. Ide o spojené zákonom dané vzájomné nároky protistrán.

Preto súd uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za zrušené vecné
bremeno vyhodnotil ako čiastočný neúspech žalobkyne. Súd potom ustálil, že nemožno konštatovať
prevažný úspech žalobkyne a ani žalovaného 1/ a podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom VI. vyslovil, že
žalobkyňa a žalovaný 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. EvaBalásová si uplatnila znalečné vo výške 49,79 eur za účasť na pojednávaní dňa 21.07.2020, na ktorom
bola vypočutá k jej znaleckému posudku, no žalobkyňou zložený preddavok 350,- eur bol použitý na
výplatu znalečného uplatneného znalkyňou za vypracovanie posudku a zvyšok preddavku nebude stačiť

na úhradu znalečného za účasť znalkyne na pojednávaní. Znalec má podľa § 258 ods. 2 CSP právo na
plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, a podľa §
255ods.1CSPmápostaveniestranyprekonanieotomtojehonároku.Štátpodľaprávnejúpravyúčinnej
od 01.07.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného sporového konania, a preto strany
majú povinnosť nahradiť ustanovenej znalkyni znalečné nepokryté preddavkom. Vzhľadom na výsledok

konania súd výrokom VII. priznal znalkyni proti žalobkyni nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50
%, a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %. O výške náhrady týchto trov
konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Na pojednávaní dňa 08.02.2019 bol vypočutý svedok C. O., ktorý si uplatnil nárok na svedočné, a to
náhradu mzdy za 8 hodín a náhradu cestovných výdavkov vrátane poplatku za diaľničnú známku, pričom
strany nezložili preddavok na krytie trov spojených s výsluchom svedkov. Svedok má podľa § 258 ods. 1

CSP právo na plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní,
a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jeho nároku. Štát podľa právnej
úpravy účinnej od 01.07.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného sporového konania, a
preto strany majú povinnosť nahradiť svedkovi svedočné nepokryté preddavkom. Vzhľadom na výsledok
konania súd výrokom VIII. priznal svedkovi nárok na náhradu svedočného proti žalobkyni v rozsahu 50

%, a proti žalovanému 1/ v rozsahu 50 %. O výške náhrady týchto trov konania svedka súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a nariadiť doplnenie dokazovania o stanovenie hodnoty modrého domu za účelom vyplatenia

žalovaného 1/ žalobkyňou. V prípade, že by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nevrátil na
doplnenie dokazovania, navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd by žalobu zamietol, alternatívne že by
zrušil vecné bremeno za náhradu 72 000,- eur, ktorú by bola žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému 1/
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a zároveň by bola zaviazaná uhradiť žalovanému
1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v rovnakom rozsahu aj náhradu znalečného znalkyni Ing.

Eve Belásovej a náhradu svedočného svedkovi C. O.. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku,
ktorým súd zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania, žalovaný 1/ namietal, že súd prvej
inštancie pochybil, keď jeho návrhu nevyhovel. Každá účasť žalovaného 1/ je spojená s nemalými
finančnými nákladmi na eskortu, ktorú si žalovaný 1/ nemôže dovoliť, pretože je nemajetný. Súd mal
povinnosť jeho návrhu vyhovieť. Hodnotenie výpovedí a listín poskytnutých žalovanou 2/ zo strany

súdu prvej inštancie považuje žalovaný 1/ za neprípustné. Súd mal od začiatku konania vedomosť, že
žalovaná 2/ nie je stranou konania a nevydal uznesenie o jej vylúčení z konania ako účastníčky, táto
sa osobne mohla konania zúčastňovať, vyjadrovať, navrhovať dôkazy, klásť otázky, pričom je zrejmé,
že bola voči žalovanému 1/ zaujatá, čo súd nevzal do úvahy pri konečnom hodnotení. Vo vzťahu k
výrokom vo veci samej žalovaný 1/ uviedol, že žiada súd, aby opätovne vyhodnotil všetky výpovede a

listinné dôkazy, pretože od týchto záleží, či bude mať kde bývať so svojím synom po prepustení z výkonu
trestu, alebo sa z nich stanú bezdomovci. Súdy by mali brať do úvahy záujmy maloletých detí. Súd
svojím rozhodnutím uprel maloletému dieťaťu možnosť bývať so svojim otcom. Žalovaný 1/ navrhoval,
aby mohol so synom bývať v modrom dome, no súd rozhodol v neprospech maloletého. zrušením
vecného bremena k pozemku, na ktorom sa nachádza modrý dom, kde plánoval žalovaný 1/ žiť, sú jeho

šance na zverenie maloletého žalovanému 1/ prakticky vylúčené. Žalovaný trval na tom, aby vecné
bremeno k parc. CKN č. 158 v k. ú. Ladce, na ktorej sa nachádza modrý dom, trvalo naďalej, v opačnom
prípade sa stane bezdomovcom. Žalobkyňa získa modrý dom prakticky zadarmo, pretože znalecký
posudok hodnotil len pozemok a nie stavbu postavenú na ňom, čo považuje žalovaný 1/ za pochybenie.
Znalecký posudok nezohľadňuje skutočnosť, že na parc. CKN č. 158 sa nachádza modrý dom, ktorý je

okamžite obývateľný. Znalkyňa vyhodnotila vecné bremeno súvisiace výlučne s bezplatným užívaním
rodinného domu, pričom ostatné vecné bremená nezahrnula do znaleckého dokazovania, čo žalovaný
1/ považuje za chybu znalkyne a žiadal, aby odvolací súd zabezpečil doplnenie dokazovania znalkyňou.
Je korektné, aby suma na vyplatenie zrušeného vecného bremena bola stanovená nasledovne 300,-
eur / mesiac x 20 rokov = 72 000,- eur. Žalovaný alternatívne zvažoval, že by nadobudol parc. č. 158,

na ktorej stojí modrý dom, do svojho výlučného vlastníctva, keďže v tomto dome plánuje po prepustení
z výkonu trestu bývať so svojim synom. V spojitosti s tým má v úmysle zriadiť vecné bremeno na
ťarchu žalobkyne, aby mohol užívať príjazdovú cestu k pozemku parc. č. 158 a v prípade, ak by s
tým žalobkyňa nesúhlasila, rozdeliť túto nehnuteľnosť na dva súbežné pásy a v tom prípade by prišlok započítaniu, resp. odpočítaniu zo sumy za vecné bremeno. Žalovaný 1/ zároveň považuje lehotu 6
mesiacov na vyplatenie náhrady za neprimerane dlhú a je si istý, že žalobkyňa disponuje i vyššou sumou
a v jej možnostiach a schopnostiach vyplatiť sumu 72 000,- eur do jedného mesiaca od právoplatnosti

rozsudku. O zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/ mal súd prvej inštancie rozhodnúť už skôr. Žalovaný 2/
rešpektuje právo súdu, no poukazuje len na tú skutočnosť, že táto osoba mala mať v skutočnosti len
postavenie svedka a bola by žalovaným 1/ vypočúvaná ako zaujatý svedok. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje
ani s výrokmi o náhrade trov konania, a to medzi ním a žalobkyňou, o náhrade znalečného znalkyni a o
náhrade svedočného svedkovi a tieto považuje za vecne nesprávne. Žalobkyňa podala dňa 21.07.2020

návrh na pripustenie zmeny žaloby z pôvodnej žaloby o zrušenie vecného bremena za náhradu na
zrušenie vecného bremena bez náhrady. Žalovaný 1/ je toho názoru, že bol v predmetnom konaní v
celom rozsahu úspešný, konanie nezavinil a súd mu mal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Dokazovanie formou znaleckého posudku navrhla žalobkyňa a nie žalovaný 1/, nepredložila mu
ponuku, ako si predstavuje finančne sa vysporiadať so žalovaným 1/ za zrušenie vecného bremena.
Trovy znalečného vznikli vinou žalobkyne a nie žalovaného 1/ a žalovaný 1/ je nemajetný. Žalovaný 1/

sa nestotožňuje ani s povinnosťou hradiť svedočné v rozsahu 50 %, pretože je úspešnou stranou sporu
a z toho dôvodu je povinnosťou žalobkyne platiť trovy konania. Znovu poukázal na svoju nemajetnosť
a aj vyživovaciu povinnosť voči synovi. Žalovaný 1/ je presvedčený, že údajný strach žalobkyne z jeho
osoby vychádza z toho, že žalovaného 1/ prepustia z výkonu trestu a v platnosti je stále zriadené vecné
bremeno a pokiaľ by súd nerozhodol v jej prospech, je oprávnený požívať výhody z tohto vecného

bremena a žalobkyňa by bola nútená rešpektovať žalovaného 1/ a musela mu v rodinnom dome vyhradiť
minimálne jednu miestnosť za účelom plnenia vecného bremena. Išlo v podstate len o to, že žalovaný 1/
sa snažil neúspešne si uplatniť zriadené vecné bremeno, pri ktorom dochádzalo k výmene názorov, ktoré
však nebolo možné charakterizovať ako protiprávne konanie. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný
1/ sa mal správať proti dobrým mravom, sa nezakladajú na pravde a nepreukázali sa ako pravdivé.

Žalobkyňa svojim negatívnym správaním nechcela umožniť žalovanému 1/ vstup do domu, úmyselne
vyvolávala konflikty a hádky. Žalovaný vidiac jej nevôľu zabezpečil bývanie sebe a svojej rodine v
modrom dome. Žalobkyni začalo vadiť bývanie žalovaného 1/ až po tom, čo sa vrátil z väzby. Súd
prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkov v neprospech žalovaného 1/, no svedkovia vypovedali
tendenčne a neboli relevantnými dôkazmi preukázané. Výpovede, ktoré preukazovali a potvrdzovali

tvrdeniažalovaného1/,súdprvejinštancievyhodnotilakonevierohodné,zaujaté,svnútornýmirozpormi,
na ktoré nie je možné prihliadať. Žalovaný 1/ je prekvapený, že súd prvej inštancie takýmto tvrdým
spôsobom postupuje voči jeho osobe a všetko, čo tvrdí žalobkyňa, vyhodnocuje ako pravdivé, a pokiaľ
niekto tvrdí niečo iné, tak sa jedná o zaujatosť voči žalobkyni. Žalovaný má odporúčanie od znalkyne
L. H. na zverenie jeho syna do jeho výchovy a starostlivosti. Súd prvej inštancie nesprávne právne

vyhodnotil všetky výpovede v neprospech žalovaného 1/, nechal sa ovplyvniť plačom žalobkyne a
pripustil zmenu žaloby, hoci na to neboli dôvody a žalovaný 1/ sa k takémuto konania súdu nemal
možnosť ani vyjadriť. Ak by bol žalovaný 1/ taký agresívny netvor, ako ho vykreslili žalobkyňa, žalovaná
2/ a zaujatí svedkovia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, čo súd nevzal v úvahu, znalkyňa
H. by to zistila a neodporúčala by mu zveriť syna do výchovy a opatery. Takéto odporúčanie vyvracia

všetky tvrdenia o agresivite žalovaného 1/. Tvrdenia žalobkyne a žalovanej 2/ boli vykonštruované,
nepreukázané, čo uviedol aj súd prvej inštancie, takže nemohol dôjsť k záveru, že zo strany žalovaného
1/ došlo k akémukoľvek porušeniu zákona, ktoré by umožnilo zrušiť vecné bremená. Súd prvej inštancie
opomenul vo svojom rozsudku uviesť, akým spôsobom bude žalovaný môcť užívať modrý dom, ktorý
zrekonštruoval z vlastných prostriedkov, a z akých dôvodov nezaviazal žalobkyňu umožniť mu vstup

do tejto nehnuteľnosti, resp. vyplatiť mu náhradu za túto nehnuteľnosť. Súd mal žalovanému 1/ priznať
oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že žalovaná 2/ bola účastníčkou darovacej zmluvy,
prostredníctvom ktorej bolo zriadené vecné bremeno a teda súd s ňou od začiatku konal a pokiaľ

následne žalobu voči nej zamietol, bol jeho proces legitímny. Žalobkyňa dostatočne preukázala
dôvody na zrušenie vecného bremena a žalovanou 2/ produkované tvrdenia síce prispeli k objasneniu
skutkového stavu veci, avšak rozhodnutie o zrušení vecného bremena, ktoré žalobkyňa považuje za
skutkovo a právne správne, by bolo vydané aj bez týchto, keďže žalovaný 1/ sa preukázateľne správal
vočižalobkynivrozporesdobrýmimravmi,pričomtakétojehokonaniemádodnešnéhodňadopadnajej

psychiku. Pokiaľ je žalovaný 1/ vo výkone trestu, je takáto skutočnosť ako dôvod na prerušenie konania
v rozpore s princípmi a zásadami civilného procesu, keďže žalovaný 1/ sa dopustil protispoločenského
konania, pričom trest tohto nemá zvýhodňovať voči osobám, ktoré sa legitímne domáhajú ochrany
svojich práv súdnou cestou tak, ako žalobkyňa. Výkon trestu žalovaným 1/ nemá žiaden objektívnyvplyv na predmet súdneho konania a teda nie je a nebol splnený zákonný dôvod na prerušenie konania.
Žalovaný 1/ poukazuje na to, že po návrate z výkonu trestu sa nebude mať kde vrátiť, pričom v
nehnuteľnosti chcel bývať so svojim synom. Žalovaný 1/ pravdepodobne účelovo neuvádza všetky

skutočnosti a síce, že maloletý syn mu bol odobratý ešte pred nástupom do väzby, pričom nie je vôbec
zrejmé a preukázané, či by sa tento vôbec s otcom stretával, v akej intenzite a na akom mieste. Žalovaný
1/ iba účelovo zneužíva svoje otcovstvo, avšak reálny výkon otcovských práv a povinností neuvádza.
Tiež neuvádza, že za finančné prostriedky za zrušené vecné bremeno si môže hradiť dôstojné bývanie
pre seba a svoju rodinu. Pokiaľ ide o priznanú náhradu, žalobkyňa ju akceptovala aj keď mala voči nej

počas konania výhrady. Náhrada za vecné bremeno nemôže byť absolútnou náhradou, keďže ide iba
o právo užívať, nie vlastniť, pričom náhrada musí zohľadňovať tiež intenzitu jeho predchádzajúceho
využívania a tiež jeho rozsah. Požadovaná suma žalovaným 1/ vo výške 72 000,- eur nemá reálne
a objektívne opodstatnenie, pričom nepomer medzi touto sumou a priznanou sumou má byť podľa
žalobkyne smerodajný tiež pre priznanie náhrady trov konania. Čo sa týka lehoty 6 mesiacov na jej
vyplatenie, táto je primeraná. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného 1/ ohľadne jeho úspechu

v konaní, ohľadne jeho odvolacích námietok voči výrokom o náhrade trov a o neunesení dôkazného
bremena žalobkyňou. Žalobkyňa v podstate so žalobou uspela a súd zrušil vecné bremeno. Spornou
bola výška náhrady, avšak táto tiež nebola priznaná vo výške, ako požaduje žalovaný 1/ a tak v podstate
aj v tejto časti žalobkyňa uspela. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná 2/ k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že jej je ľúto, ako sa žalovaný 1/ správa. Vždy to bolo
tak, že on je pán a môže ubližovať či fyzicky, či psychicky a vôbec mu nezáležalo na tom, že sú to jeho
deti. Žalovaná 2/ nikdy nedostala peniaze na deti, ani na údržbu domu, ani na opravy. Neskôr si dcéry
so svojimi partnermi rekonštruovali dom s. č. 114 v Ladcoch samé zo svojich peňazí. Žalovaný 1/ má

finančné prostriedky, dostáva dôchodok, budú mu vyplatené peniaze z BSM a tak sa z neho rozhodne
nestane bezdomovec. Do modrého domu cesta nevedie a pozemok nie je možné rozdeliť na 2m a 2m,
keďže jeho dĺžka je 2,5 m. V modrom dome sa bývať nedá, nie je tam elektrina, voda, kúrenie, odpad, nie
je to zateplené. Býval tam len chvíľu v lete. Je to dom na zbúranie a žalovaný 1/ môže ísť bývať k svojej
matke, ktorá býva sama na spodnom podlaží a žalovaní tam ešte počas manželstva prerobili vrchnú

časť, podkrovie, ktoré vyhovuje na bývanie. Žalobkyňa vždy vychádzala žalovanému 1/ v ústrety, aj keď
on jej ubližoval. Bývanie s ním v jednom dvore neprichádza do úvahy a s jeho agresívnym správaním
je to nebezpečné, v dôsledku čoho majú zo žalovaného 1/ strach. Požadovanie sumy 72 000,- eur je
nereálne. Žalovaná 2/ navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalovaný 1/ v replike k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia
vecného bremena za náhradu, no keď zistila, že by musela platiť, požiadala súd o zmenu návrhu, t. j.
aby súd zrušil vecné bremeno bezplatne. Týmto svojím konaním sa ona sama stavia do pozície osoby
s negatívnym charakterom, ktorým v prevažnej miere označuje svojho otca. Budova, ktorá susedí s
rodinným domom, kde žalobkyňa býva, je žalovaným 1/ prerobená na bývanie - samostatnú bytovú

jednotku, kde stačí požiadať o skolaudovanie a žalobkyňa dostane bezplatne do svojho vlastníctva
ďalší byt. Žalovaný 1/ nerozumie, z akého dôvodu súdna znalkyňa a ani súd nevzali takúto zásadnú
skutočnosť na vedomie a nezaoberali sa tvrdením žalovaného 1/, že má v úmysle vziať si svojho syna
po prepustení do jeho osobnej starostlivosti. Neoslovili príslušné organizácie a osoby, ktoré by mohli
potvrdiť tvrdenia žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa ďalej vyjadril k tvrdeniam žalobkyne ohľadne jeho vzťahu

k synovi, popísal svoj vzťah k nemu a na podporu týchto tvrdení predložil fotografie.

6. Žalobkyňa v duplike uviedla, že skutočnosti uvádzané žalovaným 1/ v replike sú právne irelevantné
pre obsah sporu a konania, a to najmä jeho plány týkajúce sa jeho syna. Tvrdenia žalovaného 1/,
ktoré sa týkajú ich vzájomných vzťahov, prípadne širších rodinných vzťahov, a ktoré hlavne nesúvisia s

predmetom sporu, vníma žalobkyňa ako pokračujúci psychický útlak, čo iba preukazuje nevyhnutnosť
zrušenia vecného bremena.

7. K duplike žalobkyne podal žalovaný 1/ vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s takým bezohľadným
stanoviskom žalobkyne sa nemôže stotožniť. Táto neberie ohľad na to, čo sa môže stať s otcom a

s nevlastným maloletým bratom. Mrzí ho, aký tvrdý postoj žalobkyňa zaujala voči svojmu maloletému
nevlastnému bratovi, ktorý sa v súčasnosti nachádza v pestúnskej starostlivosti. Žalovaný nezavinil
súdne konanie a z toho dôvodu je presvedčený, že neexistujú dôvody hodného osobitného zreteľa na
nepriznanie trov žalovanému 1/, ktorý sa žalobe žalobkyne úspešne ubránil, pričom trovy znaleckéhodokazovania mal súd prvej inštancie priznať v rozsahu 100 % na ťarchu žalobkyne, nakoľko takéto
dokazovanie mala zabezpečiť ešte pred podaním žaloby. Žalovaný 1/ je toho názoru, že súd prvej
inštancie mu mal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v súlade s ust. § 254 ods. 1 CSP, nakoľko

spĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré odôvodnil svojou nemajetnosťou,
a ktorá je preukázaná priznaním advokáta na právnu pomoc Centrom právnej pomoci. Na preukázanie
a podporu tvrdení o svojej nemajetnosti žalovaný 1/ predložil uznesenie Okresného súdu Trenčín zo
dňa 06.11.2020 vydané v trestnej veci pod spis. zn. 6Nt/15/2019, kde súd rozhodol, že žalovaný 1/ v
právnom postavení odsúdeného nie je povinný hradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému

obhajcovi, pretože má nárok na bezplatnú obhajobu. Uznesenie bolo žalovanému 1/ doručené po tom,
ako podal odvolanie.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe pokiaľ ide o zrušenie vecného bremena na tom právnom
závere, že žalobkyňa je vlastníčkou vecným bremenom zaťažených nehnuteľností, žalovaný 1/ je
oprávneným z vecného bremena a je oprávnený doživotne a bezplatne užívať nehnuteľnosti v celom

rozsahu, pričom od zriadenia vecného bremena došlo k zmene pomerov, v dôsledku ktorej vznikol
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V prejednávanej veci zmena
pomerov spočíva v správaní sa žalovaného 1/. V čase zriadenia vecného bremena boli vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ dobré, a preto spoločné užívanie nehnuteľností bolo možné. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že od zriadenia vecného bremena došlo k zmene, pretože vzťahy

medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ sú výrazne konfliktné, pričom nezhody medzi nimi vznikali najmä
v spojitosti s užívaním predmetných nehnuteľností žalovaným 1/. Z dokazovania vyplynulo, že v
ďalšom dodržiavaní záväzku z vecného bremena žalobkyni bráni stupňujúce sa agresívne správanie
sa žalovaného 1/ voči žalobkyni a členom jej domácnosti a toto útočné správanie sa žalovaného 1/ sa
začalo prejavovať v roku 2013. Boli preukázané tvrdenia žalobkyne o nevhodnom, hrubom, vulgárnom,

verbálne agresívnom správaní sa žalovaného 1/ voči žalobkyni, ďalším členom jej domácnosti pri
užívaní nehnuteľností zaťažených vecným bremenom v období, keď žalovaný 1/ nebol vo väzbe, resp.
výkone trestu odňatia slobody, pričom iniciátorom týchto konfliktov bol žalovaný 1/. Žalovaný 1/ nebol
schopný riešiť nezhody bez kriku, nadávok, vulgarizmov. Fyzicky zaútočil na manžela žalobkyne. Jeho
nerešpektovanie práv iných vyplýva aj z jeho neslušného a neúctivého správania sa k susedkám, ako

aj z toho, že žalovaný 1/ vykonáva trest odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchal voči
inej osobe. Strach žalobkyne, že žalovaný 1/ svoje vyhrážky voči nej zrealizuje, že aj na ňu fyzicky
zaútočí, bol potom opodstatnený. Svojím bezohľadným agresívnym správaním žalovaný 1/ spôsobuje
žalobkyni psychický stres, výrazne ju obmedzuje v užívaní predmetných nehnuteľností, ktorých je
vlastníčkou, keďže žalobkyňa z obavy pred jeho agresivitou sa bála vyjsť z domu na dvor, keď tam

bol žalovaný 1/. Za situácie, keď žalovaný 1/ ani neprispieval na úhradu nákladov spojených s jeho
užívaním nehnuteľností, súd uzavrel, že žalovaný 1/ zneužíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Ďalšie užívanie nehnuteľností v akomkoľvek rozsahu žalovaným 1/ vzhľadom na jeho mimoriadne
konfliktné správanie by bolo tak pre žalobkyňu a členov jej rodiny neznesiteľné. Preto pri tomto
zmenenom správaní sa žalovaného 1/, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sa žalobkyňa dôvodne

domáhala zrušenia vecného bremena v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd teda za
preukázané, že v dôsledku zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, a v zmysle § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka boli splnené podmienky
pre zrušenie vecného bremena žalovaného 1/ spočívajúceho v práve žalovaného 1/ bezodplatne až
do svojej smrti užívať predmetné nehnuteľnosti. Súd preto vecné bremeno zrušil v celom rozsahu. Pri

zrušení vecného bremena patrí osobe oprávnenej z vecného bremena, teda žalovanému 1/, podľa
§ 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka primeraná náhrada. Súd nepovažoval za dôvodnú
požiadavkužalobkynezrušiťvecnébremenobezpovinnostižalobkynezaplatiťžalovanému1/primeranú
náhradu pre správanie sa žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotné správaniesa osoby oprávnenej z vecného bremena, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže automaticky
znamenať zánik nároku tejto osoby na primeranú náhradu. Súdy už judikovali nepriznanie primeranej
náhrady za zrušenie vecného bremena vo výnimočných iných prípadoch, napríklad vtedy, ak by povinný

zriadil vecné bremeno jedine pre ochotu (z dobrej vôle) bez toho, aby tým kompenzoval výhodu,
ktorú mu oprávnený poskytol v inom právnom vzťahu alebo pri premlčaní práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. O žiadnu z uvedených situácii sa v posudzovanej veci nejedná. Za situácie, keď
žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti po ich kúpe a čiastočnej rekonštrukcii daroval žalobkyni, pričom
žalobkyňa zriadením práva doživotného užívania v prospech žalovaného 1/ iba kompenzovala výhodu,

ktorú jej poskytol žalovaný 1/ v podobe daru nehnuteľností a žalovaný 1/ nemá zabezpečené iné
bývanie, by podľa názoru súdu nepriznanie primeranej náhrady žalovanému za zrušenie jeho práva
doživotného užívania predmetných nehnuteľností v Ladcoch bolo nespravodlivé. Primeraná náhrada
za zrušené vecné bremeno podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka sa poskytuje
predovšetkým v peňažnej forme a aj vzhľadom na okolnosti prípadu bol súd toho názoru, že je na
mieste primeraná náhrada vo forme peňažného plnenia. Pri stanovení výšky náhrady za zrušenie

vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 21/2019 vypracovaného dňa 02.09.2019
znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Evou Belásovou, ktorým
bola stanovená hodnota predmetného vecného bremena na sumu 29 500,- eur. Súd ustálil, že znalecký
posudok je komplexný a presvedčivý, strany nepredložili súkromný znalecký posudok, ktorým by inou
osobou odborne spôsobilou vyvrátili odborné závery menovanej znalkyne. Súd považoval hodnotu

vecného bremena stanovenú v znaleckom posudku za primeranú a uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť
žalovanému 1/ primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno v sume 29 500,- eur, a to v lehote 6
mesiacov od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na pomery žalobkyne.

10. Podstata odvolacích argumentov žalovaného 1/ bola koncentrovaná na tvrdenia o porušení jeho

procesných práv, tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu
veci, keď podľa žalovaného 1/ súd bol povinný prerušiť konanie do času jeho prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, žalovaný 1/ bol úspešný, skutkové závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a súd nevykonal ďalšie potrebné dôkazy.

11. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní neoznačil odvolacie dôvody ich zákonným pomenovaním, avšak
odvolací súd, posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu (v súlade s § 124 ods. 1 CSP), z podaného
odvolania vyvodil, že žalovaný 1/ uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej

inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.

16. Žalovaný 1/ v prvom rade namietal nesprávnosť výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej

inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ktorého sa domáhal z dôvodu, že je vo výkone
trestu odňatia slobody a nemôže sa tak adekvátne brániť, pričom prerušenie by malo trvať a to až
do času jeho prepustenia na slobodu. Inštitút prerušenia civilného sporového konania je upravený v
ustanoveniach § 162 až § 165 CSP. V týchto ustanoveniach sú upravené dôvody, za existencie ktorých
je súd povinný konanie prerušiť, ako aj dôvody, kedy tak môže, no nemusí urobiť. Návrh žalovaného

1/ na prerušenie konania posúdil súd prvej inštancie komplexne, t. j. zhodnotil, či žalovaným uvádzané
dôvody na prerušenie konania napĺňajú každý zo zákonných dôvodov na prerušenie konania a dospel k
správnemuzáveru,žeanijedenzozákonnýchdôvodovnaprerušeniekonaniasplnenýnieje,apretosúd
správne návrh zamietol. Súd prvej inštancie nielenže nebol povinný konanie prerušiť, keďže neexistoval
žiaden z dôvodov pre obligatórne prerušenie konania, ale nemohol konanie prerušiť ani len fakultatívne,

keďže ani na takéto prerušenie konania neboli splnené podmienky. Žalovaný 1/ mohol v konaní pred
súdom prvej inštancie uplatňovať všetky jemu patriace procesné práva a tieto aj uplatňoval, a to tak
sám, ako aj prostredníctvom svojho advokáta, keď sa vo veci vyjadroval písomne, ústne na pojednávaní,
hodnotil vykonané dôkazy a mal možnosť podávať dôkazné návrhy. Okolnosť, že bol vo výkone trestu
odňatia slobody, nie je dôvodom na prerušenie konania, a to ani z hľadiska toho, že by žalovaný 1/ mal

znášať náklady jeho eskorty na pojednávania, keď ani v prípade pobytu na slobode nie je dôvodom na
prerušenie konania platenie nákladov na cestovanie z miesta bydliska do miesta pojednávania, pričom
aj náhrada takýchto trov by strane sporu patrila v prípade, že by jej náhrada trov konania bola priznaná.

17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

18. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

19. Žalovaný 1/ namietal, že tvrdenia žalobkyne o tom, že sa mal správať v rozpore s dobrými mravmi,
nie sú pravdivé, a že sa nepreukázali, a že je to žalobkyňa, ktorá sa správala konfliktne a nechcela
mu umožniť vstup do domu. Spochybnil správnosť vyhodnotenia dôkazov, a to najmä svedeckých
výpovedí svedčiacich či už v prospech tvrdení žalobkyne, alebo v prospech neho, pričom tvrdenia o
jeho agresivite vyvracia odporúčanie inej, než v konaní ustanovenej znalkyne, a to znalkyne, ktorá

mala odporučiť zveriť mu maloletého syna do výchovy a opatery. Ani jeden z predpokladov na zrušenie
vecného bremena nebol podľa žalovaného 1/ splnený. Odvolací súd sa s týmito námietkami žalovaného
1/ nestotožnil a na zrušenie vecného bremena boli jednoznačne splnené všetky zákonné podmienky.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 291/2009 „pri rozhodovaní o

obmedzení alebo o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba brať do úvahy všetky
okolnosti prípadu. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov, a v kladnom prípade
posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu,ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu
a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku (nehnuteľnosti) v
dôsledku zmeny pomerov.“. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku

zmeny pomerov. Podstatné je, aby k zmene pomerov došlo až po zriadení vecného bremena. Hrubý
nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou v správaní
sa subjektov tohto právneho vzťahu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase od
zriadenia vecného bremena, kedy boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dobré, došlo k
zmene pomerov spočívajúcej v zásadnej zmene správania sa žalovaného 1/, ktorý sa najmä od

roku 2013 správa voči žalobkyni a členom jej domácnosti spoločensky neprijateľne a ich vzťahy
sú mimoriadne konfliktné. Žalovaný je voči žalobkyni a členom jej domácnosti extrémne vulgárny,
dopustil sa voči nej a niektorým ďalším osobám z jej domácnosti drobných fyzických útokov, ako aj
útoku voči jej majetku, zneužíva svoje oprávnenie užívať sporné nehnuteľnosti, keď za tieto nehradí
náklady za plnenia poskytované s ich užívaním, využíva plody plynúce z práva vecného bremena aj
na úkor ostatných osôb oprávnene užívajúcich sporné nehnuteľnosti a správa sa spôsobom, ktorý

možno považovať za ohrozujúci bezpečnosť osôb a majetku a spôsobom, ktorý výrazne obmedzuje
vlastnícke práva žalobkyne, najmä jej právo nerušene užívať všetky jej patriace nehnuteľnosti, keď v
dôsledku správania žalovaného 1/ ona, ale aj ďalšie s ňou žijúce osoby, najmä v dôsledku strachu
zo žalovaného 1/ a v dôsledku obáv z ďalších konfliktov obmedzili vychádzanie z domu na dvor v
prípade prítomnosti žalovaného 1/. Od zriadenia vecného bremena došlo k rozvratu vzťahov medzi

žalobkyňou a žalovaným 1/ a tieto sú mimoriadne konfliktné a spoločné užívanie sporných nehnuteľností
je ľudsky nepredstaviteľné, nemožné. Zjavne tak došlo k zmene pomerov, ktorá mala vplyv na spôsob
výkonuprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,ktoréžalovaný1/zneužíva,vykonávahospôsobom,
ktorým znepríjemňuje život ostatným osobám do takej miery, že ďalšie ich spolužitie so žalovaným 1/ v
jednom dvore je nemožné. Na základe týchto dôvodov bolo potom vecne správane zrušiť sporné vecné

bremeno spočívajúce v práve žalovaného 1/ užívať sporné nehnuteľnosti. Oprávnenému zrušením
vecného bremena nastala ujma spočívajúca v strate bývania a v strate užívania záhrady a požívania jej
plodov, avšak táto je kompenzovaná náhradou za vecné bremeno a žalovaný 1/ má viacero možností
nájsť si iné bývanie, pričom táto jeho ujma, kompenzovaná priznanou náhradou, je neporovnateľne
menšou s ujmou, ktorú spôsoboval žalovaný 1/ počas dlhšieho obdobia žalobkyni a osobám, ktoré s

ňou žijú v domácnosti, a to svojim agresívnym, vulgárnym a práva z vecného bremena zneužívajúcim
správaním, ktoré presiahlo hranicu znesiteľného spolužitia. Popísané správanie žalovaného 1/, ktoré
je v rozpore s pravidlami slušného správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, bolo v konaní jednoznačne preukázané, a to
výpoveďami svedkov G. I., Q. D., F. R., M. R. a B.. Q. T. jednotlivo, a o to viac v ich vzájomných

súvislostiach a súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s ustanovením § 191 ods. 1
CSP a námietky o účelových a zaujatých výpovediach žalovaného 1/ nie sú namieste, pretože tvrdenia
žalobkyne o nevhodnom, hrubom, vulgárnom, verbálne agresívnom správaní sa žalovaného 1/ voči
žalobkyni a ďalším členom jej domácnosti pri užívaní nehnuteľností zaťažených vecným bremenom
neboli preukázané len osobami užívajúcimi tieto nehnuteľnosti, prípadne osobami v blízkom vzťahu k

žalobkyni, ale ako správne poukázal súd prvej inštancie aj výpoveďou svedkyne Ing. Q. T., ktorá nie
je ani osobou užívajúcou sporné nehnuteľnosti, ani osobou blízkou žalobkyni, ale jej susedou, voči
ktorej a aj jej matke sa žalovaný 1/ tiež správal agresívne a v rozpore s dobrými mravmi. Svedkyňa a
ani jej matka okrem žalovaného 1/ nemali konflikty so žalobkyňou, žalovanou 2/, ani so žiadnym iným
susedom, obyvateľom obce a svedkyňa bola od roku 2013 prakticky každú sobotu svedkom vulgárnych

nadávok žalovaného 1/ voči žalobkyni a osobám žijúcich s ňou v rodinnom dome. Rovnako tak svedok
F. R. potvrdil tvrdenia žalobkyne, pričom ani tento nie je vo vzťahu k nej blízkou osobou a v dome od
roku 2016 nebýva, takže z hľadiska prípadného užívania domu jeho osobou nemohol mať konkrétny
záujem na výsledku sporu. Pokiaľ výpovede žalobkyne, žalovanej 2/ a svedkov, ktorí sú v príbuzenskom
pomere (resp. v blízkom vzťahu) so žalobkyňou a bývajú s ňou v spornom dome, preukazujú tvrdenia

žalobkyne o nevhodnom správaní sa žalovaného 1/, ktoré ho diskvalifikuje z ďalšieho využívania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemožno ich hodnotiť ako účelové, alebo nedôveryhodné, pokiaľ
s nimi korešpondujú aj výpovede spomínaných dvoch svedkov, neobývajúcich sporný dom, a pokiaľ sú
podporené aj ďalšími dôkazmi, ktoré svedčia o celkovej neúcte žalovaného 1/ k právam iných osôb,
ktorým je aj samotné odsúdenie žalovaného 1/ v trestnom konaní. Za týchto okolností súd prvej inštancie

vyhodnotil dôkazy jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach správne, správne považoval výpovede
žalobkyne, žalovanej 2/ a uvedených svedkov za dôveryhodné, a tým tvrdenia o maximálne nevhodnom
správaní sa žalovaného 1/ za preukázané. Rovnako správne súd vyhodnotil svedeckú výpoveď M. R.
ako nedôveryhodnú, a to tak vzhľadom na jej negatívny vzťah k žalobkyni, ako aj z dôvodu samotnýchvnútorných rozporov v jej výpovedi. Správne tiež súd neprihliadal na výpoveď svedkyne T. G. z dôvodu,
že nebola priamym svedkom konfliktov strán sporu a o týchto mala informácie iba sprostredkované, a
to najmä od žalovaného 1/. Svedkovia G. G. a C. O. nehnuteľnosti navštívili iba príležitostne, neboli

svedkami konfliktov a vo vzťahu k prejednávanej veci sú tak ich výpovede irelevantné, nepreukazujúce
a ani nespochybňujúce podstatné skutkové tvrdenia strán sporu. Námietka žalovaného 1/, že tvrdenia
o jeho agresivite vyvracia odporúčanie inej, než v konaní ustanovenej znalkyne, a to znalkyne, ktorá
mala odporučiť zveriť mu maloletého syna do výchovy a opatery, je neopodstatnená a nepreukázaná.
Ide iba o tvrdenie žalovaného a dôkaz výsluchom ním označenej osoby nebol v konaní pred súdom

prvej inštancie ani len navrhnutý.

20. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na jeho maloletého syna, na možnosť
a plán žalovaného 1/ s ním bývať v modrom dome postavenom na parcele č. 158, že žalovaný 1/ sa
stane bezdomovcom, a že súd opomenul uviesť spôsob, ako bude môcť žalovaný 1/ užívať modrý dom
a z akého dôvodu nezaviazal žalobkyňu umožniť mu vstup do tejto nehnuteľnosti, resp. finančne vyplatiť

žalovanému túto nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie rozhodoval o uplatnenom nároku žalobkyne a ten sa
týkal zrušenia vecného bremena - práva žalovaného 1/ užívať rodinný dom súp. č. 114 a parcely č. 157
a 158. Predmetom konania nebolo usporiadanie právnych vzťahov strán sporu k tzv. modrému domu, a
pretosúdnemoholísťnadrámecpetitupodanejžalobyausporiadaťajvzťahyžalobkyneažalovaného1/
k tomuto domu finančným vyrovnaním a ani zriadením akéhokoľvek prístupu v prospech žalovaného 1/ k

nemu,keďprístupknemujepoparceleč.157,vovzťahukuktorejsúdzuvedenýchdôvodovzrušilvecné
bremeno - právo jej užívania žalovaným 1/ z uvedených dôvodov, pričom ďalšie užívanie nehnuteľností
v akomkoľvek rozsahu žalovaným 1/ by vzhľadom na jeho mimoriadne konfliktné správanie bolo pre
žalobkyňu a členov jej rodiny neznesiteľné. Súd prvej inštancie rozhodol o celom predmete konania a
neopomenul rozhodnúť o žiadnom nároku, ktorý bol predmetom konania. Maloletý syn žalovaného 1/

nebolstranousporu,tomutonesvedčaloprávozvecnéhobremenaaplányžalovaného1/dobudúcnanie
sújestvujúcouskutočnosťouvčasevyhláseniarozsudkusúduprvejinštancie.Okremtohotietonámietky
sú irelevantné. Žalovaný 1/ mal mať sám na zreteli svojho maloletého syna a správať sa tak, aby k
zrušeniu vecného bremena nedal dôvod. Samotné zrušenie vecného bremena bez ďalšieho nemôže
mať také dôsledky, ako sa snaží navodiť žalovaný 1/. Má predsa svoj príjem, bude mu vyplatená náhrada

za zrušené vecné bremeno a už len z tohto hľadiska si bude môcť zabezpečiť dôstojné bývanie, v ktorom
bude môcť realizovať aj svoje rodičovské práva a povinnosti, pokiaľ bude mať o to záujem a maloletý
mu bude zverený do výchovy, resp. bude mu inak umožnené stretávanie s ním, čo však v tomto konaní
nie je možné riešiť a ani nijakým spôsobom prejudikovať.

21. Žalovaný 1/ ďalej namietal výšku sumy, ktorá mu bola priznaná ako náhrada za zrušené vecné
bremeno, ktorá je podľa neho neprimerane nízka a nezohľadňuje, že na pozemku parc. č. 158
je postavený modrý dom a namieta aj lehotu určenú na vyplatenie náhrady. Priznaná náhrada
nezohľadňuje stavbu modrého domu a túto zohľadňovať ani nemôže, pretože usporiadanie právnych
vzťahov k nemu nebolo predmetom konania. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady a sumu, ktorú

navrhoval žalovaný 1/, tak v odvolaní len zopakoval argumenty, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom
prvejinštancieastýmitosasúdprvejinštancieriadnevysporiadalavychádzajúczoznaleckéhoposudku
rozhodol, pričom aj v tejto časti vyhodnotil znalecký posudok v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP,
a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, a to aj s poukazom na relevantnú judikatúru.
Hodnota vecného bremena nikdy nemôže byť vyššia ako hodnota nehnuteľnosti, pričom žalovaným

navrhnutá hodnota vecného bremena 72 000,- eur sa blíži k hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Aj
podľa odvolacieho súdu spôsob výpočtu hodnoty rodinného domu, pozemkov a hodnoty ich nájmu
znalkyňa dostatočne vysvetlila v posudku, svoje závery oprela aj o ceny nehnuteľností a ceny ich nájmov
zadovážených z internetových ponúk pre trenčiansky kraj, zistila obsah a rozsah ohodnocovaného
vecného bremena, ohliadla predmetný rodinný dom, jeho stav aj s pozemkami, zohľadnila rok, kedy bol

daný rodinný dom do užívania, ako aj jeho rekonštrukciu a zistila tak úroveň a kvalitu bývania v daných
nehnuteľnostiach, ktoré ako uviedla, zohľadnila pri stanovení ceny nájmu, a hodnoty vecného bremena.
Tvrdenia žalovaného 1/, že znalkyňa Ing. Eva Belásová stanovila neprimerane nízku hodnotu vecného
bremena, považuje odvolací súd za neopodstatnené, priznanú náhradu za primeranú a adekvátnu
tomu, aby mu zabezpečila dôstojné bývanie na najbližších minimálne 20 rokov, s ktorými kalkulovala

aj znalkyňa, pričom v takom prípade by to znamenalo, že by žalovaný mohol vynakladať viac ako 1
000,- eur mesačne na bývanie, čo by mu zabezpečilo nielen dôstojné, ale nadštandardné bývanie, a to
vrátane bývania pre jeho syna až do dospelosti v prípade, že by so žalovaným 1/ žil. Tvrdenia o tom, že
by mal žalovaný 1/ zostať bezdomovcom, a že by v dôsledku zrušenia vecného bremena nemohli byťrealizované jeho rodičovské práva a povinnosti, sú tak zjavne nedôvodné a prehnané. Okrem toho, ako
správne skonštatoval súd prvej inštancie, znalkyňa je osobou s odbornými znalosťami potrebnými na
výpočet hodnoty vecného bremena a žalovaný nenavrhol a nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by iná

odborne spôsobilá osoba potvrdila, že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalkyňou
v posudku, je nesprávny a najmä, že hodnota vecného bremena zodpovedá výpočtu a oceneniu laika,
žalovaného 1/. Vzhľadom na výšku náhrady 29 500,- eur žalobkyne považoval odvolací súd aj lehotu
na plnenie určenú súdom prvej inštancie v dĺžke 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku za primeranú,
a to tak vo vzťahu k žalobkyni, ako aj vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný ju síce spochybnil, avšak iba

všeobecne a svojimi domnienkami o majetkových pomeroch žalobkyne bez toho, aby vo vzťahu k ním
predložil alebo označil relevantný dôkaz preukazujúci opak.

22. Pokiaľ bola žaloba voči žalovanej 2/ výrokom IV. napadnutého rozsudku zamietnutá z dôvodu
nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie a výrokom V. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi
žalobkyňou a žalovanou 2/, tak žalovaný 1/ nebol oprávnený podať voči týmto výrokom odvolanie.

Napokon žalovaný 1/ aj vzhľadom na petit jeho odvolania vecnú správnosť týchto výrokov nespochybnil,
a preto odvolací súd považoval tieto výroky za odvolaním nedotknuté. Žalovaný 1/ sa len vyjadril, že
súd prvej inštancie mal žalovanú 2/ vylúčiť z konania skôr. Pre úplnosť odvolací súd k tomuto uvádza,
že súd ju nemohol z konania vylúčiť skôr ako tvrdí žalovaný 1/. V civilnom sporovom konaní žalobca
disponuje predmetom sporu a je na ňom, koho označí ako žalovaného, t. j. voči komu žalobu podá.

Pokiaľ podá žalobu voči osobe, ktorá nie je vecne pasívne legitimovaná a hoc to aj v priebehu konania
zistí a nezoberie voči takémuto žalovanému žalobu späť, súd nemôže konanie voči takejto osobe bez
ďalšieho zastaviť, nemôže ju z konania vylúčiť a jediným možným rozhodnutím potom je žalobu voči
takej osobe zamietnuť, s čím je potom spojený procesný úspech takto žalovanej osoby a jej nárok na
plnú náhradu trov konania. Takto žalovanej osobe samozrejme patria ako strane sporu procesné práva

a povinnosti, avšak aj výpoveď strany sporu môže slúžiť ako dôkaz a podlieha voľnému hodnoteniu
dôkazov zo strany súdu, ktorý je povinný takú výpoveď vyhodnotiť aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Procesné postavenie žalovanej 2/ však nemá vplyv na právo žalovaného 1/ navrhnúť jej vypočutie, hoc
ako strany sporu a nie ako svedka, neobmedzuje jeho právo klásť jej pri vypočutí otázky, neobmedzuje
ho v hodnotení dôkazu a nezbavuje súd povinnosti vysporiadať sa so všetkými dôkazmi, vyhodnotiť ich

v súlade so zákonnými požiadavkami a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.

23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 1/ voči výrokom o náhrade trov konania odvolací
súd uvádza, že žalovaný 1/ rozhodne nebol v konaní v celom rozsahu úspešný, ako to prezentuje,
a rovnako nie je možné sa stotožniť s jeho názorom, že konanie nezavinil, a preto mu náhrada trov

konania nepatrí. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v tom, že bolo vyhovené jej žalobe pokiaľ ide o
zrušenie vecného bremena. Na druhej strane sa súd prvej inštancie nestotožnil s jej názorom, že by
žalovanému 1/ nemala patriť žiadna náhrada za zrušené vecné bremeno, avšak nepriznal žalovanému
1/ ním požadovanú náhradu. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/ tak potom možno dôvodne uzavrieť,
že ani jeden z nich nemal v konaní úspech v rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady trov

ktorémukoľvek z nich a rozhodnutie, že nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania, je ako jediné
možné považovať za spravodlivé. Od tohto rozhodnutia sa potom odvíjajú aj ďalšie výroky, ktorými súd
prvej inštancie zaviazal tak žalobkyňu, ako aj žalovaného 1/ uhradiť znalkyni znalečné a svedkovi O.
svedočné, a to každého v rozsahu 50 % týchto trov. Tieto dôkazy boli vykonané v záujme oboch strán,
a to bez ohľadu na skutočnosti, ktoré boli týmito dôkazmi preukázané, resp. bez ohľadu na to, kto tieto

dôkazy navrhol. Vzhľadom na vyhovenie žalobe v časti zrušenia vecného bremena a s prihliadnutím
na výšku priznanej náhrady sú aj tieto výroky napadnutého rozsudku vecne správne. Pokiaľ žalovaný
namietal, že je nemajetný, a že mu malo byť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, tak odvolací
súd konštatuje, že oslobodenie mu priznané bolo, avšak takéto rozhodnutie nemá vplyv na náhradu trov
svedkov a znalcov, ktoré sú povinné uhradiť strany sporu bez ohľadu na oslobodenie súdnych poplatkov,

a to z dôvodu, že svedkovia vypovedajú a znalci podávajú posudky v záujme strán sporu, nie sú stranou
sporu vo veci samej, sú povinné si plniť povinnosť vypovedať ako svedok, resp. povinnosti znalca, a
preto všetky trovy, ktoré im v súvislosti s konaním vznikli, im musia byť nahradené, a to stranami sporu,
v zásade tou neúspešnou a v prípade, že strany mali v konaní čiastočný úspech, tak pomerne podľa
miery úspechu, resp. v rovnakom pomere v prípade, že úspech - neúspech strany sporu je rovnaký,

resp. o úspechu - neúspechu nemožno hovoriť, ak ide o iudicium duplex, Pokiaľ ide o zavinenie konania
žalovaným 1/, tak vzhľadom na výsledok sporu je zrejmé, že tento zadal príčinu na vznik takéhoto sporu,
keďžalobkyňanemalainúmožnosť,akosadomáhaťochranysvojichprávprotizákonomneprípustnému
správaniu sa žalovaného 1/. A pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, že žalobkyňa mala zabezpečiťznalecké dokazovanie ešte pred podaním žaloby, tak táto je neopodstatnená a postup žalobkyne bol
plne legitímny.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetky navrhnuté
relevantné dôkazy a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne aplikoval
a interpretoval na úplne zistený skutkový stav právne normy ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka a vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania ustanovenia § 255 ods. 1, 2 a § 258 ods.1,
2 CSP. Nakoľko odvolacie námietky vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

25. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100

%. Vo vzťahu k žalovanej 2/ odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože výroky
o zamietnutí žaloby voči nej a o náhrade trov konania neboli odvolaním podaným oprávnenou sobou
napadnuté a konanie voči nej sa právoplatne skončilo rozsudkom súdu prvej inštancie.

26. O samotnej výške náhrad trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd

prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).