Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202771
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119202771.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie
s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404,
zastúpeného zástupcom M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Opletalova 1603/57, Nové
Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 29 724, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky M.B.A. LEGAL

advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 043 29 724,
v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky: Mgr. et Mgr. Adam Vrbecký, usadený euroadvokát, proti
žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. . S. XXX/XX, XXX XX E. J. E., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO:
42 197 821, v konaní o zaplatenie sumy 25.363,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/4/2019-88 zo dňa 29. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/4/2019-88 zo dňa 29. novembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 25.363,59 Eur a zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 25.363,59 Eur od

15.07.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, t.j. 84,55
Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Samostatným výrokom o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 08.03.2019, ktorou sa domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne žalovaného v 1/ rade) na zaplatenie sumy 25.363,59 Eur spolu s
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.363,59 Eur od 15.07.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 84,55 Eur a trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky a žalovaný
je aval a zmenka sa stala splatnou dňa 14.07.2017. V žalobe bol pôvodne označený žalovaný v 1/ rade
FinCAP, s.r.o. a žalovaný v 2/ rade F. G., pričom žalobca požadoval oboch žalovaných zaviazať na
plnenie spoločne a nerozdielne. Uznesením zo dňa 23.09.2019 okresný súd konanie voči žalovanému v

1/ rade zastavil, pretože žalovaný v 1/ rade bol z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu.
Z toho dôvodu v konaní na strane žalovaného vystupuje už len pôvodne označený žalovaný v 2/ rade.

2. Okresný súd poukázal na podania žalovaného, žalobcu a po vykonanom dokazovaní zistil, že
došlo k vystaveniu zmenky č. XXXXXXXP/BX dňa 12.03.2010 v Žiari nad Hronom, spoločnosťou
BALUPA s.r.o. ako vystaviteľom. Za vystaviteľa zmenku podpísal Ivan Baran ako konateľ spoločnosti

a za ručiteľa - avala bol podpísaný F. G. s uvedením bydliska, rodného čísla (č.l. 7 spisu). Medzi
stranami bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ uzavrel Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3533263Pso spoločnosťou BALUPA s.r.o., na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky formou
úveru. Spoločnosť BALUPA s.r.o. je právnym predchodcom pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade.
Okresnýsúdmaluzavretiedanejzmluvyriadnepreukázané.Ztejtozmluvyvyplynulo,žezadlžníkakonal

a zmluvu uzavrel Ivan Baran ako konateľ (v zmysle č.l. 3 spisu). Okresný súd skonštatoval, že základ
zmenky nespočíva na spotrebiteľskom vzťahu, čo vyplynulo z predložených listín, ako aj zo samotnej
zmenky, keďže zmenku vystavila právnická osoba na rad právnickej osoby. Uvedené nebolo sporné.
Žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal. Okresný súd mal preukázanú Zmluvu o kontokorentnom
úvere uzavretú dňa 12.03.2010 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou BALUPA s.r.o. ako

dlžníkom, ktorá bola právnym predchodcom pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade. Zmluva bola
uzavretá v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa záveru okresného súdu bolo
nepochybné, že zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou, a teda nešlo o spotrebiteľský vzťah. Základom
vystavenia zmenky bola Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorá v danom prípade nebola spotrebiteľskou
zmluvou, keďže išlo o vzťah medzi právnickými osobami ako podnikateľskými subjektmi v rámci ich
podnikania.

3. Okresný súd ďalej mal za preukázané uzavretie Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č.
3533263P/D1 k blankozmenke č. XXXXXXXP/BX dňa 12.03.2010 medzi žalobcom, dlžníkom, v mene
ktorého konal Ivan Baran a avalistom F. G.. Podpisom dohody veriteľ potvrdil prevzatie blankozmenky
s nevyplnenými údajmi: zmenková suma a dátum splatnosti. Podľa Článku II. dohody vystaviteľ a

avalista udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch. V Článku III. dohody sa
banka zaviazala, že vystaviteľa a avalistu bude informovať o skutočnosti, že použila blankozmenku ako
zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a súčasne ich vyzve k dátumu splatnosti zmenky zmenku
zaplatiť (č.l. 6 spisu). Dohoda bola opatrená podpismi oprávneného - banky a vystaviteľa zmenky
- spoločnosti BALUPA s.r.o., za ktorého konal Ivan Baran a avalistu - F. G.. Okresný súd posúdil

Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 k blankozmenke č. XXXXXXXP/BX tak,
že bola platne uzavretá. Dohoda obsahovala všetky podstatné náležitosti, bola určitá, zrozumiteľná,
podpísaná vystaviteľom zmenky, oprávneným, ako aj avalistom. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by spôsobovali jej neplatnosť. Bolo nepochybné, že žalovaný aj ako aval - ručiteľ podpísal zmenku, čím
prejavil vôľu s ručiteľským vyhlásením a zároveň mal aj vedomosť o zmenke. Vedomosť bola potvrdená

tým, že Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve podpísal aj ako vystaviteľ v postavení konateľa, aj
ako aval.

4. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na § 17 ods. 1, § 30, § 31, § 32, § 77 ods. 3,
§ 47 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový

(ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), ust. § 150, § 151 ods. 1, 2 CSP, Čl. 4, 8 CSP a dospel k záveru,
že nárok žalobcu bol opodstatnený.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca oznámil vyplnenie blankozmenky žalovanému listom zo dňa
14.07.2017, spolu s výzvou na zaplatenie. Ďalej skonštatoval, že oznámenie doručoval žalovanému,

avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 08.08.2017 (č.l. 15-17 spisu). Podľa
okresného súdu žalobca si splnil povinnosť, keď oznámil vyplnenie blankozmenky dlžníkovi, ako aj
žalovanému ako avalistovi, a to spolu s výzvou na zaplatenie. Oznámenie spolu s výzvou sa dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného, ktorému bolo doručované na adresu uvedenú v žalobe. Ak si žalovaný
zásielku nevyzdviholv odbernej lehote, nebolo to možné posúdiť ako nedoručenie. Podstatné bolo, že sa

zásielkadostaladodispozičnejsféryžalovanéhoprostredníctvompríslušnejpošty.Tvrdeniežalovaného,
že zásielku nemal doručenú, a preto nárok žalobcu má byť predčasný a neoprávnený, okresný súd
neakceptoval. Ak žalovaný tvrdil, že nemal žiadne oznámenie od pošty o uložení zásielky, tak toto ničím
nepreukázal. Dokonca okresný súd nezistil ani žiaden dôvod, pre ktorý by pošta neoznámila žalovanému
uloženie zásielky. Zo zásielky bolo zrejmé, že bola odoslaná dňa 17.07.2017, uložená dňa 28.07.2017

a vrátená späť dňa 08.08.2017. V spise je obálka spolu s uvedením pošty o nevyzdvihnutí zásielky
v odbernej lehote. Na doručenie podľa okresného súdu nemalo vplyv ani tvrdenie žalovaného, že zo
zásielky nebolo zrejmé, čo bolo jej obsahom. Na zásielke boli uvedené čísla, ktoré boli zhodné s číslom
listu žalobcu - Oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na zaplatenie. Taktiež z obálky bol
zrejmý odosielateľ - žalobca.

6. Okresný súd uviedol, že nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zásielka mu nebola
doručená, keďže bolo zrejmé, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry a jej reálne neprevzatie
nespôsobilo záver o nedoručení. Zásielka sa dostala do dispozície žalovaného a žalovaný nepreukázal,žebyneboložiadneoznámeniezpríslušnejpoštyouloženízásielky,hocitotobolodôkaznýmbremenom
žalovaného. Žalobca preukázal, že zásielku podal na pošte a zásielka bola doručovaná prostredníctvom
pošty. Na konštatovanie doručenia, či doručovania nebolo potrebné preukázať reálne doručenie,

postačovalo, aby sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta, k čomu aj preukázateľne došlo.
Žalovaný nepreukázal žiadnu prekážku neprevzatia zásielky. Zásielka bola doručovaná doporučene
s doručenkou. Neprevzatie zásielky automaticky neznamená nedoručenie, resp. nedostanie sa do
dispozičnej sféry. Okresný súd mal za to, že ak zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného, na
ktorej sa aj zdržiaval, dostala sa do jeho dispozičnej sféry bez ohľadu na to, či si ju vyzdvihol alebo

nie. Okresný súd uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe bolo postačujúce, ak sa zásielka dostala do
dispozičnej sféry adresáta.

7. Okresný súd poukázal na to, že uplatnenie práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka v súdnom konaní
nebolo podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi, ani tomuto dlžníkovi. Bolo vecou vzťahu
dlžníka a ručiteľa, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou spojenými, medzi ktoré patrí

aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale nebola ním honorovaná.
Okresný súd uviedol, že z toho dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu osôb, ktorým
je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I. ust. § 45 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobný názor
bol vyslovený v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe z 27.05.1997, sp.zn. 5Cmo 143/1996).

8. Okresný súd uviedol, že žalobca správne poukázal na to, že oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnostiúverunebolopotrebnézasielaťajžalovanému,keďženebolzmluvnoustranou.Bolonesporné,
že žalovaný bol v tom čase konateľom dlžníka, preto musel mať vedomosť o nesplácaní úveru, ako aj
o zosplatnení, či výzvach a oznámeniach zo strany žalobcu voči dlžníkovi. Okresný súd poznamenal,
že ust. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zdôrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich

nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Platobný príkaz, resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva
a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu.

9. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 32 zákona č. 191/1950 Zb. a uviedol, že zmenkové ručenie
je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej

zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje
splneniepohľadávkyzozmenkovéhozáväzku,pričomzmenkovýručiteľjezaviazanýrovnakoakodlžník.

10. Okresný súd uviedol, že ak je na blankozmenke podpísaný okrem vystaviteľa aj aval, tak bolo
potrebné, aby sa aj s ním remitent dohodol o vyplňovacom práve. Pre takúto dohodu v zmysle zákona

nie je stanovená písomná forma, preto bolo postačujúce jej uzavretie ústne, či konkludentne. V danom
prípade žalovaný podpísal zmenku ako aval, ako aj Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, zároveň
bol konateľom dlžníka, teda mal vedomosť aj o samotnej Zmluve o kontokorentnom úvere. Ak žalovaný
uviedol, že záväzok voči ručiteľovi zanikol z dôvodu výmazu dlžníka z obchodného registra, tak s týmto
sa okresný súd nestotožnil. Výmazom dlžníka nezaniká ručiteľský záväzok. S poukazom aj na ust. § 47

zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný ako aval sa zaviazal žalobcovi ako majiteľovi zmenky, pričom vlastník
zmenky môže žiadať plnenie od každého z nich a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

11. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, ak by žalobca tvrdil, že k vzniku pohľadávky
došlo na základe iného právneho titulu. Žalobca trval na základe nároku titulom zmenky. Úver žalobca

vyhlásil za splatný k 31.01.2017. Blankozmenku vyplnil k 14.07.2017 (dátum splatnosti), pričom
Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve umožnila žalobcovi vyplniť zmenku do 3 rokov od splatnosti
pohľadávky. Žaloba bola podaná v marci 2019, teda námietka premlčania podľa okresného súdu nebola
dôvodná.

12. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 191 CSP. Posúdil Dohodu o
vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke ako dohodu platne uzavretú. Bola nepochybná
vedomosťžalovanéhoodanejdohode,nazákladečohopodpísalzmenkuakozmenkovýručiteľ.Zmenka
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a preto bola vyhodnotená ako platná. Žalovaný
vyhlásením na zmenke sa zaviazal ako zmenkový ručiteľ, z ktorej listiny nepochybne vyplynulo, že jeho

vyhlásenie sa týka predmetnej zmenky a obsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca
preukázal svoje tvrdenia. Zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahovali všetky zákonné náležitosti, a
preto okresný súd ich posúdil za určité a zrozumiteľné v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb..13. Súd prvej inštancie poznamenal, že ak išlo o nárok vyplývajúci zo zmenky, tak neskúmal
titul pre zmenku, avšak nad rámec konštatoval, že úverová zmluva bola platne uzavretá, ako aj
zmluva, ktorá oprávňovala na vyplňovacie právo k blankozmenke. Námietky žalovaného ohľadom

nedoručenia oznámenia a výzvy, ako aj námietku premlčania, či tvrdenie o zániku ručiteľského záväzku
žalovaného, okresný súd posúdil ako neopodstatnené. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
namietal doručenie zásielky zo strany žalobcu, pričom bolo preukázané, že zásielka bola doručovaná
doporučene, avšak žalovaný ako adresát si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote. Uvedené nebolo
možné posúdiť ako nedoručenie, pretože sa nevyžaduje reálne prevzatie, doručenie a postačujúce

bolo to, že skutočne sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta a uvedené bolo aj preukázané.
Nárok vzhľadom na splatnosť zmenky a dátum podania žaloby nebol premlčaný, pričom zánikom dlžníka
nezaniká automaticky aj právo veriteľa a povinnosť ručiteľa. Námietky žalovaného neboli opodstatnené,
nešloospotrebiteľskývzťahažalobcajeveriteľompohľadávkyvzniknutejtitulomzmenkypodľaúverovej
zmluvy uzavretej medzi právnickými osobami, a to podnikateľmi a pokiaľ ide o žalovaného v pozícii
ručiteľa, tak aj vo vzťahu k nemu nie je možné vychádzať z toho, že by išlo o spotrebiteľský vzťah,

vzhľadom k obchodno-záväzkovému vzťahu a tým nebolo potrebné sa zaoberať zmluvou o úvere, ale
iba samotnou zmenkou.

14. Keďže zmenka podľa záverov okresného súdu nebola uhradená, žalobcovi boli priznané aj ďalšie
nároky v zmysle ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb., a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 25.363,59

Eur od 15.07.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti zmenky a zmenková odmena vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, t.j. suma 84,55 Eur. Okresný súd poukázal na to, že bolo vecou žalobcu, voči komu si
uplatnil svoj nárok a v danom prípade ho uplatnil len voči avalistovi, hoci pôvodne zažaloval aj dlžníka,
vo vzťahu ku ktorému bolo konanie zastavené z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra.

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Z dôvodu úspechu žalobcu, tomuto bol priznaný nárok na 100% náhradu
trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po
právoplatnosti rozhodnutia.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 389
ods. 1 písm. a), b), c) CSP s návrhom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie
konanie, alternatívne s návrhom na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a zamietnutie žaloby
zapoužitiaust.§388CSPspriznanímnáhradytrovkonaniažalovanému.Žalovanýuviedol,žeodvolanie
podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

17. Okresný súd pokiaľ ide o konštatovanie uzavretia zmluvy a dohody o vyplňovacom zmenkovom
práve správne skonštatoval, že tieto okolnosti neboli popreté zo strany žalovaného. Základom obrany

žalovaného bolo to, že ako ručiteľ nemal vedomosť o splatnosti úveru, pretože zo strany žalobcu
o tejto skutočnosti nebol upovedomený aj napriek tomu, že túto povinnosť žalobca mal a nesplnil.
Žalovaný uviedol, že nespochybňuje to, že podanie žalobca preukázal zaslanou obálkou, prípadne
podacím lístkom, avšak bolo nevyhnutné v takýchto prípadoch prihliadnuť aj na ďalší postup pošty,
ako aj na samotné označenie zasielanej pošty, pretože nebolo vôbec jasné, čo žalobca zasiela a

čo bolo obsahom zasielanej zásielky. Túto námietku okresný súd považoval za neopodstatnenú,
avšak žalovaný mal za to, že bolo nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti žaloby skúmať splnenie
tejto povinnosti žalobcom podrobnejšie, pretože mala podstatný vplyv na samotné konanie. Žalovaný
nesúhlasil s tým, že označenie zásielky zasielanej žalobcom malo rovnaké označenie, resp. bolo
totožné s číslom listu žalobcu, čo však podľa názoru žalovaného nebolo postačujúce. Ďalej žalovaný

poprel, že by sa list žalobcu dostal do jeho dispozičnej sféry. Nebolo mu oznámené uloženie zásielky v
poštovej schránke, čo uviedol aj pred okresným súdom a tým nemal absolútnu vedomosť o doručovaní
zásielky. Túto obranu a námietku žalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil. Ak aj okresný súd
konštatoval, že žalovaný nepreukázal nedoručenie takéhoto oznámenia, tak uvedené nemohol ani
žalovaný dokázať, pretože nie je možné preukázať nedoručenie zásielky. Podľa žalovaného okresný

súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, nesprávne vyhodnotil dôkazy, pretože ak
žalobca mal povinnosť doručiť písomnosť žalovanému, tak táto mu reálne doručená nebola a ani sa
nedostala do dispozičnej sféry žalovaného, keďže o doručovaní zásielky žalovaný nemal vedomosť,
ktorú obranu okresný súd neskúmal. Okresný súd len skonštatoval bez ohľadu na obsah samotnejzásielky, že táto bola doručovaná, dostala sa do dispozičnej sféry žalovaného, a to len na základe poštou
určeného dôvodu neprevzatia, pričom to, či reálne aj došlo k jej doručeniu, resp. po jej prevzatí aj k jej
oznámeniužalovanému,užzisťovanéadokazovanénebolo.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávneho

zástupcu požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu [email protected] <. v podanom odvolaní zo dňa 08.01.2020, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

23. V odvolacom konaní návrhu pôvodného žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854
140, vstúpila obchodná spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, bolo vyhovené uznesením Krajského súdu v
Žiline č.k. 13CoZm/2/2020-187 zo dňa 27.10.2020. Predmetné uznesenie krajského súdu nadobudloprávoplatnosť a vykonateľnosť a po tomto nasledoval postup krajského súdu, ktorý podaním zo dňa
18.11.2020 dal úpravu na verejné vyhlásenie rozsudku v predmetnej veci postupom bez nariadenia
pojednávania. K uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/2/2020-187 zo dňa 27.10.2020 o

zmenežalobcusakonštatuje,žektejtodošlovštádiuodvolaciehokonaniazdôvodu,žeažporozhodnutí
napadnutým rozsudkom okresného súdu a po podanom odvolaní žalovaným, pôvodne vystupujúci
žalobca Československá obchodná banka, a.s. poukázala na právnu skutočnosť uzavretia Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. VK438_2020_MicroSME_2 zo dňa 04.09.2020, Príloha č. 1 Špecifikácia
pohľadávok, Detail k Prílohe č. 1 Špecifikácia pohľadávok, ktorou táto banka postúpila spoločnosti

M.B.A. Financie s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti BALUPA s.r.o. z úverového vzťahu (v sporovej
veci pôvodne žalovaný v 1/ rade ako dlžník z úverového vzťahu, jeho právny nástupca), ku ktorému
úverovému vzťahu sa viazala Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 s vystavením
blankozmenky č. XXXXXXXP/BX, ktorú žalovaný podpísal ako aval za vystaviteľa. Súčasne bolo
poukázané aj na právnu skutočnosť, že dňa 10.09.2020 došlo k indosovaniu predmetnej zmenky
pôvodnýmžalobcomČeskoslovenskáobchodnábanka,a.s.naradspoločnostiM.B.A.Financies.r.o.,so

sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404. Na základe týchto
skutočností krajský súd mal preukázané, že došlo k prevodu práv z pôvodného žalobcu na spoločnosť
M.B.A. Financie s.r.o., pričom zmenka zabezpečovala nároky z úverového vzťahu, v ktorom vystupoval
právny predchodca pôvodne žalovaného v 1/ rade, a to BALUPA s.r.o. ako dlžník a žalovaný, v danom
konaní vystupujúci ako aval na zmenke. Tieto právne skutočnosti, t.j. Zmluva o postúpení pohľadávok a

indosovaniezmenkytvorilizákladprepostupkrajskéhosúdu,ktorývyššieuvedenýmuznesenímvykonal
zmenu žalobcu, s ktorým ďalej bolo konané a rozhodnuté za aplikácie ust. § 80 ods. 1, 2 CSP, § 14
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Krajský súd preto v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza len žalobca bez vyjadrenia
a rozlíšenia žalobca a právny predchodca žalobcu. Zmenený žalobca prijal stav konania ku dňu jeho

vstupu (§ 80 ods. 3 CSP).

24. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a za súčasnej viazanosti skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 383 CSP bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa 08.01.2020. Podstatou podaného

odvolania žalovaného bola námietka nesúhlasu so zisteným skutkovým stavom, s prijatými závermi
súdom prvej inštancie, keď žalovaný aj v rámci ním podaného odvolania zotrval na tom, že nemal
vedomosť o splatnosti úveru, keď o tejto skutočnosti nebol žalobcom upovedomený, že mu nebolo
doručené Oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na zaplatenie s tým, že takáto písomnosť
sa nedostala podľa žalovaného do jeho dispozičnej sféry, keďže nebolo oznámenie uložené v jeho

poštovej schránke a i napriek tejto obrane okresný súd uvedené vôbec neskúmal. Žalovaný ďalej
uviedol, že v danej veci bolo nevyhnutné prihliadať na ďalší postup pošty, ako aj na samotné označenie
zasielanej pošty, pretože vôbec nemalo byť jasné, čo žalobca zasielal a čo bolo obsahom zasielanej
zásielky. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním okresného súdu, keď nepreukázal, že
toto oznámenie mu nebolo doručené, pretože nedoručenie zásielky nie je možné preukázať.

25. V odvolacom konaní bolo posudzované doručovanie Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy
na zaplatenie zmenky žalovanému vzhľadom na námietku žalovaného, že táto písomnosť sa nedostala
do dispozičnej sféry žalovaného, keďže o doručení nemal vedomosť.

26. Tak ako bolo uvedené vyššie, krajský súd pri posudzovaní odvolania žalovaného vychádzal zo
skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, pretože
neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania.

27. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, a to z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.05.2019 (č.l. 30-32

spisu), z vyjadrenia datovaného dňa 12.09.2019 (č.l. 54-56 spisu), že žalovaný sa bránil námietkou,
že nemal vedomosť o vyplnení blankozmenky, keďže nemal zo strany žalobcu doručené Oznámenie
o vyplnení blankozmenky a súčasne nebol vyzvaný ani na zaplatenie zmenkovej sumy, pretože takáto
zásielka žalovanému nebola doručená, nedostala sa do jeho dispozičnej sféry a tým žalovaný považoval
žalobu za predčasnú a neopodstatnenú. Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný

bol uznesením okresného súdu č.k. 18CbZm/4/2019-25 zo dňa 24.4.2019 podľa ust. § 167 ods. 2 CSP
vyzvaný okrem iného, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodné skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ nárok neuznáva. V predmetnom uzneseníbol žalovaný poučený aj o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153, § 154
CSP.

28. Krajský súd zvýrazňuje to, že žalovaný bol poučený o tom, že na svoje tvrdenia má pripojiť
listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný i napriek poučeniu okresným
súdom takto nepostupoval, hoci aj v zmysle Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu, t.j. neoznačil dôkazy, nedal návrhy na doplnenie dokazovania, že

Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky, ktoré oznámenie bolo datované
žalobcom 14.07.2017, mu nebolo doručované spôsobom tak, ako sa to vyžaduje, keď podľa žalovaného
mu nebolo oznámené uloženie zásielky zo strany pošty ako doručovacieho orgánu. Ak sa žalovaný
bránil, že mu oznámenie o uložení poštovej zásielky nebolo doručené v jeho poštovej schránke, tak
mal na túto obranu označiť dôkazy, resp. žiadať súd o vykonanie dokazovania o spôsobe doručovania
tejto zásielky žalovanému zo strany pošty ako doručovacieho orgánu. Pokiaľ žalovaný takýto dôkaz,

resp. návrh na vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol, neoznačil, potom bol správny postup okresného
súdu, ktorý vychádzal z dôkazov označených žalobcom, a to z Oznámenia o vyplnení blankozmenky
a výzvy na zaplatenie zmenky podaním zo dňa 14.07.2017 (č.l. 15 spisu), ktoré ako zásielka bola
žalovanému doručená spôsobom doporučene, keď podľa č.l. 15, 16, 17 spisu bola zásielka žalobcu
uložená 28.07.2017 a z titulu údaju, že táto nebola prevzatá v odbernej lehote, bola 08.08.2017

vrátená zo strany doručovacieho orgánu. Pokiaľ nebol preukázaný opak, tak aj odvolací súd bol
povinný vychádzať z tohto listinného dôkazu, a to z doloženej obálky č.l. 16 spisu, z ktorej vyplýva, že
zásielka,atoOznámenieovyplneníblankozmenky,datovaná14.07.2017soznačenímVSME/425/2017/
MH, bola doručovaná žalovanému, následne bola uložená 28.07.2017 a ako neprevzatá v odbernej
lehote bola vrátená dňa 08.08.2017, t.j. bolo nevyhnutné vychádzať z týchto údajov. Žalovaný v rámci

svojho dôkazného bremena iné nepreukázal, resp. nedokázal, že nie je možné vychádzať z údajov
obsiahnutých na tejto obálke o spôsobe doručovania zásielky žalovanému. Identifikácia doručovanej
zásielky žalovanému, a to Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zmenky ako
doručovanej zásielky žalovanému vyplýva z toho, že na obálke je uvedené číslo listu, resp. značka listu,
čo je značka Oznámenia o vyplnení bankozmenky VSME/425/2017/MH a tým nie je možné akceptovať

obranu žalovaného, že z obálky na č.l. 16 spisu v spojení so zásielkou označenou ako Oznámenie
o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017 nebolo zrejmé, čo bolo obsahom doručovanej zásielky
žalovanému. Identifikácia podľa značky listu - Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017
potvrdzovala, čo bolo obsahom doručovania žalovanému. Krajský súd dodáva, že ak žalovaný namietal
postup pošty ako doručovacieho orgánu, bolo na ňom, aby k tomuto navrhol, označil dôkazy. Ak tak

nepostupoval, vychádza sa z dôkazov žalobcu o doručení.

29. Krajský súd v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného poukazuje na Dohodu o vyplňovacom
zmenkovom práve č. 3533263P/D1 zo dňa 12.03.2010 (č.l. 6-7 spisu), a to na Článok III. bodu 1), podľa
ktorého banka sa zaväzuje, že bude vystaviteľa a avalistu blankozmenky informovať o skutočnosti,

že použila blankozmenku ako zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a súčasne ich vyzve, aby
k dátumu splatnosti zmenky zmenku zaplatil. V zmysle obsahu tejto dohody nebolo vymedzené,
akým spôsobom sa bude doručovať výzva na zaplatenie zmenky. Nepochybne úkon Oznámenia
o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017 a výzva na zaplatenie zmenky je úkonom, ktorý má
väzbu k hmotnoprávnym úkonom medzi žalobcom a žalovaným ako avalistom, a preto pri výzve k

zaplateniu zmenky, doručovania tejto výzvy je namieste prihliadnuť aj k ust. § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Uvedené vyjadruje krajský súd len nad rámec záverov vecne správnych, prijatých okresným súdom
v napadnutom rozsudku. Doplnenia krajským súdom v predmetnom rozsudku vo väzbe k odvolacím
dôvodom žalovaného sú z titulu zvýraznenia vecnej správnosti, záveru okresného súdu o tom, že

podľa dôkaznej povinnosti sporových strán bolo preukázané, že žalovanému bolo doručené Oznámenie
o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017, keď toto oznámenie
sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta. Opak žalovaným preukázaný nebol, resp.
žalovaný nenavrhol, neoznačil dôkazy na doplnenie dokazovania, napr. či pošta ako doručovací orgán
oboznámila žalovaného ako adresáta o uložení zásielky, čo žalovaný rozporoval, že takéto oznámenie

nemal zo strany pošty uložené v jeho poštovej schránke, ktorý dôkaz ale žalovaný neoznačil, nenavrhol,
aby bol vykonaný pred okresným súdom. Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie
zmenky zo dňa 14.07.2017, bola doručovaná na adresu žalovaného. Táto zásielka sa žalobcovi vrátila
ako neprevzatá žalovaným v odbernej lehote. Zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného, ktorúžalovaný uviedol v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 zo dňa 12.03.2010.
Zásielka, a to Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017
sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta a podľa výsledkov dokazovania žalovaný mal

objektívnu možnosť sa oboznámiť s touto zásielkou.

30. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pri stranách hmotnoprávnych úkonov v oblasti súkromného
práva sa vyžaduje, že prejav vôle dôjde, resp. sa dostane do sféry dispozície adresátovi a už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane. Je postačujúce, pokiaľ pri doručovaní zásielky

je preukázané, že adresát mal objektívnu možnosť, príležitosť oboznámiť sa s obsahom zásielky
(poznamenáva krajský súd tak ako v danej veci, keď podľa výsledkov dokazovania žalovaný mal
objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou žalobcu, ak táto bola doručovaná na adresu žalovaného
ním určenú v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1). Nie je nevyhnutné, aby sa
adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť
spoznať jeho obsah. Ďalej krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že teória dôjdenia vychádza z toho, že

z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože
inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Ak
adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného
právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.
Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho

úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne
odvolať. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby
adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ obsahom zásielky je právny úkon, potom
sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od okamihu,
keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej
dôjde. Neprítomnej osobe musí prejav vôle dôjsť, nemusí jej byť fakticky doručený - adresátom prevzatý.
Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry
dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať,

že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže objektívne oboznámiť. Posudzovanie
situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov.
K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne
oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle tak, ako to bolo
preukázané na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v danej veci.

31. Krajský súd na základe uvedeného, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom
(§ 383 CSP) konštatuje, že žalobca preukázal to, že Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na
zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017 pri doručovaní na adresu uvedenú žalovaným, sa táto zásielka
dostala do dispozičnej sféry žalovaného, do objektívnej možnosti žalovaného sa s touto zásielkou

oboznámiť. Ak pri obrane žalovaného z jeho strany neboli navrhnuté a označené iné dôkazy, aby
uvedenú skutočnosť tvrdenú a preukázanú žalobcom vyvrátili, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať
z toho, že toto oznámenie ako zásielka bola žalovanému doručená, ak sa dostala do dispozičnej sféry
žalovaného ako adresáta, bola vytvorená objektívna možnosť žalovanému sa s ňou oboznámiť, a preto
nebolo určujúce, či aj skutočne sa žalovaný s ňou oboznámil.

32.Žalovanýinéodvolaciedôvodyneuviedol.Inapriekuvedenémukrajskýsúdzvýrazňujeto,žežalobca
uplatňoval svoj nárok na základe zmenky, vo vzťahu ku ktorej žalovaný nenamietal jej platnosť, prípadne
pravosť. Vzhľadom k uvedenému zmenkový záväzok podľa žalobcom predloženej zmenky vo vzťahu k
žalovanému ako avalistovi existuje, keďže zmenku podpísal. Zmenkový ručiteľ zabezpečuje zaplatenie

zmenky. To, že žalovaný má takéto postavenie zmenkového ručiteľa vyplynulo zo samotného obsahu
zmenky č. XXXXXXXP/BX (č.l. 11 spisu), ktorú podpísal pod údajmi ako aval za vystaviteľa s uvedením
bydliska a rodného čísla.

33. Krajský súd v súvislosti so svojím rozhodnutím a odôvodnením poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého ak
sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.34. Krajský súd nezistil na základe odvolania žalovaného dôvody pre zrušenie rozsudku okresného súdu
a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, ani pre zmenu rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom

odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj
so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími
dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca,
ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.