Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720202146
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3720202146.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľa F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X., J. A. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici,
Železničná 90/12, a manželky navrhovateľa P. L., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. A. XXXX/XX,
o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

5Pc/8/2020 - 14 zo dňa 21. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu
manželstva účastníkov, a ďalej rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona
o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo harmonické i keď s občasnými manželskými problémami
bežnéhocharakteru,pričomžiarlivosť,naktorúpoukazujúobajamanželia,bolavmanželstveodzačiatku
a vážnejšie sa zo strany manžela prejavila pred siedmimi rokmi (manželka chcela stráviť dovolenku s
kamarátkami). Danú situáciu manželia vyriešili a naďalej žili usporiadaným manželským životom (obaja

manželia tvrdili, že protistrana je starostlivá, snaživá, milá,...). Manželka sama potvrdila, čo uvádzal aj
manžel v návrhu, že býva hašterivá a náladová, čo má však pôvod v starostlivosti o jej ležiacu matku
a zvýšenú starostlivosť o stravu ich dcér (trpia celiakiou), ktorá skutočnosť nezakladá a ani nemôže
založiť vážne narušenie citových vzťahov medzi manželmi. Hoci manžel má za to, že jeho manželka
má mimomanželský pomer, toto v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. I keď manžel má k
manželstvu toho času negatívny postoj a momentálne nebýva v spoločnej domácnosti s manželkou,

táto vo výpovedi uviedla, že manželstvo by sa dalo zachrániť a s poukazom na pekné roky, ktoré
spolu prežili ako manželia, by mohlo manželstvo i naďalej fungovať. Hoci navrhovateľ trval na rozvode
manželstva a deklaroval, že to je to, čo teraz potrebuje, súd na základe vykonaného dokazovania
nemal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, nakoľko podľa názoru manželky je u manželov perspektíva obnovenia vzťahu, ktorá trvalo

nevylučuje ďalšie spolužitie účastníkov konania. Je pravdou, že medzi manželmi toho času existuje
nejaký problém, resp. problémy, avšak súd má z vykonaného dokazovania za to, že rozvrat manželstva
nie je nenapraviteľný a nezmeniteľný, pričom nebolo ani preukázané, že nezhody manželov by sa týkali
podstatných vecí manželského spolužitia (obaja manželia poukazujú hlavne len na žiarlivosť), a preto
súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v návrhu na rozvod
manželstvapoukázalnadôvody,ktorévyplývaliznezhôdužodroku2013.Poukázalajnaskutočnosť,ževzhľadom na jeho žiarlivosť vznikali medzi manželmi nezhody, manželia navštívili manželskú poradňu,
avšak ani tieto kroky nepriniesli očakávaný efekt. Neskôr do týchto manželských problémov vstúpil podľa
navrhovateľa aj manželkin mimomanželský vzťah, ktorý manželka popierala, a v súčasnej dobe vzťah

medzi manželmi dospel do odcudzenia a následného podania návrhu na rozvod manželstva. Manželka
sa k podanému návrhu vyjadrila tak, že priznala nezhody medzi manželmi, zo svojho pohľadu opísala,
z akého dôvodu k nezhodám dochádzalo a prejavila súhlas s rozvodom manželstva. Na pojednávaní
súdu prvej inštancie navrhovateľ zdôvodnil podanie návrhu a poukázal na svoje rozhodnutie, že sa už
nechcesmanželkouzmieriť,nechcesazúčastniťžiadnejterapieažiadavyhovieťnávrhu.Zmenouoproti

času podania návrhu navrhovateľom bola skutočnosť, že účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti a
aj vzhľadom na tento stav a tiež ochorenie navrhovateľa tento žiadal súd, aby ich manželstvo rozviedol.
Manželka na pojednávaní poukázala na stav medzi účastníkmi, uviedla, že tri mesiace ju navrhovateľ
ignoruje, oslovuje ju slovom „ona“, nevolá ju menom a potvrdila, že ju manžel odmieta, pričom poukázala
aj na nový vzťah navrhovateľa s T. X. z O. A.. Súd na základe výsluchu účastníkov, bez doplnenia iného
dokazovania a odstránenia rozporných tvrdení, návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ zásadne

nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a dôvodmi, ktoré mali viesť súd k záveru, ku ktorému
dospel. Navrhovateľ aj v odvolaní zotrval na svojich dôvodoch a dodal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nezákonné, nedôvodné a alibistické. S poukazom na ust. § 365 ods. l písm. f) a h)
CSP, ktoré navrhovateľ považuje za odvolacie dôvody, sa domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil na nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne napadnutý rozsudok zmenil a

manželstvoúčastníkovrozviedol.Zvykonanýchdôkazovvkonanívyplynuliokolnosti,ktorépodľanázoru
navrhovateľajednoznačnepreukazujúdôvodnosťpodanéhonávrhuorozvodnefunkčnéhoaformálneho
manželstva účastníkov. Navrhovateľ v čase podania návrhu a až doposiaľ tvrdí, že k svojej manželke cíti
odpor a za žiadnych okolností za danej situácie, t. j. absencie pozitívneho citu a úcty k nej, nie je možné,
aby manželia obnovili spolužitie a zotrvali v manželskom vzťahu. Je pravdou, že v minulosti, čo už je veľa

rokov, navrhovateľ, nakoľko mal manželku rád, prejavoval možno nevhodne svoje city k nej a niekedy
aj žiarlivosťou, avšak tvrdí, že, správanie manželky vyvolávalo takéto nevhodné pocity a nie vždy ich
dokázal navrhovateľ spracovať a ovládať. Táto doba je už dávno preč a v súčasnosti, čo je už niekoľko
rokov, navrhovateľ k manželke cíti negatívne emócie, prestal s manželkou komunikovať, intímne viac
ako rok účastníci nežijú a naviac pre zlý psychický vplyv manželky na neho sa tento odsťahoval zo

spoločnej domácnosti do svojho domu, ktorý získal dedením. Manželka zostala žiť v rodinnom dome,
ktorý je taktiež výlučným vlastníctvom navrhovateľa a tento sa domnieva, že manželka z praktických
dôvodov by súhlasila so stavom, ktorý doposiaľ existuje, ale naopak, navrhovateľ tento nefunkčný,
pre neho zaťažujúci a neperspektívny vzťah chce definitívne ukončiť a na manželku zabudnúť. Už v
minulom roku sa dohodol s manželkou, že požiada o rozvod manželstva, ale vzhľadom na skutočnosť,

že dcéra končila štúdium na VŠ v Brne a nechcel spôsobovať v rodine stav, ktorý by ju mohol v
štúdiu rušiť, rozhodol sa návrh nepodať. Následne manželka sa mu smiala, že je zbabelý, keď návrh
nepodal. Snažila sa ho aj týmto spôsobom ponížiť a vyvolať situáciu, že nie je rozhodnutý. Dcéra
ukončila VŠ štúdium a navrhovateľ sa rozhodol v súčasnej dobe svoje manželstvo definitívne ukončiť,
a to aj z praktických dôvodov, nakoľko potrebuje svoj rodinný dom opraviť a nechce, aby úpravy domu

podliehali inštitútu BSM, pretože so svojou manželkou už nechce mať nič spoločné. Rozhodnutie súdu
považuje navrhovateľ zlé a nezohľadňujúce skutočný stav veci, slobodu rozhodovania každého občana
v SR a najmä skutočnosť, že manželstvo je už dávno len formálnym a neperspektívnym zväzkom
dvoch ľudí, ktorí voči sebe nemajú pozitívny vzťah, ale naopak, zvýrazňujú sa ich negatívne emócie
a zamietnutie návrhu má za následok zhoršenie vzťahov medzi nimi. Navrhovateľ zásadne odmieta

obnovenie spolužitia s manželkou, zásadne prejavuje vôľu ukončiť manželstvo s manželkou rozvodom
a za žiadnych okolností nechce zmeniť svoje stanovisko a toto považuje za konečné. S poukazom
na horeuvedené skutočnosti a dôvody sa navrhovateľ domáha, aby odvolací súd preskúmal dôvody
odvolania, ktoré poukazujú na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a následne

zamietol návrh na rozvod manželstva.

3. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že na základe
podaného odvolania jej nezostáva nič iné, ako len súhlasiť s rozvodom, i keď s tým vnútorne nie je
stotožnená a nikdy nebude, ale rešpektuje rozhodnutie navrhovateľa.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 66 Civilného
mimosporovéhoporiadku(CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1Civilnéhosporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je treba zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z vykonaného dokazovania
nemal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, nakoľko podľa názoru manželky je u manželov perspektíva obnovenia vzťahu, ktorá trvalo
nevylučuje ďalšie spolužitie účastníkov konania. Medzi manželmi toho času existuje nejaký problém,

resp. problémy, avšak súd mal z vykonaného dokazovania za to, že rozvrat manželstva nie je
nenapraviteľný a nezmeniteľný, pričom nebolo ani preukázané, že nezhody manželov by sa týkali
podstatných vecí manželského spolužitia, keď obaja manželia poukazujú hlavne len na žiarlivosť, ktorá
sa prejavila najmä pred siedmimi rokmi, čo manželia vyriešili a naďalej žili usporiadaným manželským
životom. Manželka sama potvrdila, čo uvádzal aj manžel v návrhu, že býva hašterivá a náladová, čo má
však pôvod v starostlivosti o jej ležiacu matku a zvýšenú starostlivosť o stravu ich dcér (trpia celiakiou),

čo nezakladá a ani nemôže založiť vážne narušenie citových vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľom
tvrdený mimomanželský pomer manželky nebol žiadnym spôsobom preukázaný a napriek tomu, že
manžel má k manželstvu toho času negatívny postoj a momentálne nebýva v spoločnej domácnosti s
manželkou, táto vo výpovedi uviedla, že manželstvo by sa dalo zachrániť.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

10.Rozvodmanželstvajeprávnymprostriedkom,ktorýmsarušímanželstvozaživotamanželov.Rozvod

manželstva vychádza z princípu rozvratu manželstva a stanovuje jeden všeobecný rozvodový dôvod, t.
j. ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine pri
rozvode manželstva vyžaduje určitý kvalifikovaný rozvrat, ktorý sa posudzuje z objektívneho hľadiska,
pričom sa musí jednať o vážny rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu sa posudzuje podľa hĺbky a dĺžky

narušenia vzťahov medzi manželmi. Musí ísť o taký stav rozvratu, ktorý objektívne činí ďalšie spolužitie
manželov za nemožné. Kvalifikácia rozvratu manželstva sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny
rozvrat skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva a to z hľadiska jeho funkcií, ktoré manželstvo a
ním založená rodina plní. Vážnosť rozvratu musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou plniť účel
manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd má povinnosť prihliadnuť na plnenie si povinností
medzi manželmi. K záveru, či vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, môže súd dospieť len na
základe starostlivého skúmania a hodnotenia príčin, ktoré k rozvratu manželstva viedli. Svoje zistenia

je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku. Účel ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine nie je
dosiahnutý vtedy, ak súd zisťuje len príčinu dovŕšenia rozvratu vzťahov medzi manželmi (poslednú
príčinu), resp. príčinu, ktorá vzhľadom k svojej povahe najvýraznejšie charakterizuje vážnosť rozvratu
manželstva (základnú príčinu). Vážny rozvrat manželstva je totiž len výnimočne následkom jednej
príčiny. Zvyčajne vznik a prehlbovanie vážneho rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi vyvoláva

viaceré príčiny, ktoré môžu byť objektívneho charakteru (napr. zásahy príbuzných) alebo subjektívneho
charakteru, ktoré spočívajú vo vedomom konaní jedného manžela alebo oboch manželov (napr. nevera,
neplnenie základných manželských povinností).11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustanovením § 23 Zákona
o rodine, keď pri posudzovaní miery rozvratu medzi manželmi náležitým spôsobom neposudzoval a
neprihliadol na existenciu porušenia povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Zároveň

neskúmal, či manželstvo účastníkov si plní funkciu ekonomickú, biologickú, výchovnú (hoc k dospelým
deťom) a emocionálnu. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že manželka navrhovateľka na
pojednávaní verbalizovala možnosť, že by manželstvo ešte mohlo fungovať, nemôže byť dôvodom
pre zamietnutie návrhu o rozvod manželstva za situácie, keď súd za podstatný problém považoval len
žiarlivosť, avšak neveru zo strany ani jedného z manželov nemal preukázanú, hoc k tomuto nevykonal

žiadne ďalšie dokazovanie, pričom z výpovedí oboch manželov vyplývali konkrétne osoby, ktoré by o
tom mohli mať vedomosť a o tejto okolnosti svedčiť. K otázke nevery súd nevykonal ani len dôsledný
výsluch účastníkov, keď každý z nich istým spôsobom naznačil okolnosti nevery toho druhého, resp.
vlastnú vedomosť o takejto tvrdenej skutočnosti, avšak pokiaľ účastníci o tom podrobnejšie nehovorili,
bolo povinnosťou súdu podrobnými otázkami tieto okolnosti objasniť s poukazom na povinnosť
súdu zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a povinnosť súdu

prihliadať na porušenie povinností manželov (napr. ak navrhovateľ tvrdil, že zistil a mal preukázané,
že manželka mala mimomanželský pomer, tak tu absentuje výsluch navrhovateľa k tomu, kedy, ako,
čo zistil, ako to mal preukázané a pod.). Skutočnosť, že manželka navrhovateľka na pojednávaní
verbalizovala možnosť, že by manželstvo ešte mohlo fungovať, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie
návrhu o rozvod manželstva tiež za situácie, keď z výpovedí oboch manželov je zrejmé dlhodobé a

opakovanéporušovaniemanželskýchpovinnostízostranyobochmanželovnajmäpokiaľideovzájomné
rešpektovanie dôstojnosti manželov, keď prejavmi nerešpektovania dôstojnosti druhého manžela sú aj
spôsob vzájomného oslovovania sa, neprimeraná žiarlivosť, osočovanie a agresívne vyjadrenia, pričom
súd prvej inštancie tiež konštatuje, že isté problémy medzi manželmi sú, avšak tieto bez náležitého
zistenia skutkového stavu presvedčivo a konkrétne nedefinuje a nekvalifikuje do tej miery, či predstavujú

alebo nepredstavujú vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, v nadväznosti na ktoré
skutočnosti by už manželstvo nemohlo plniť svoj účel a od manželov by nebolo možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že
manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, dlhšiu dobu spolu nežijú intímne, ani jeden z nich sa
nespráva voči druhému spôsobom s rešpektujúcim dôstojnosť druhého manžela, ich vzťah nie je

harmonický a javí sa, že ani jeden z nich sa nepodieľa na vytváraní zdravého rodinného prostredia.
Za tohto stavu, keď manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľ kategoricky
odmieta obnovenie manželského spolužitia, potom možno rozvrat považovať za trvalý, pričom úlohou
súdu prvej inštancie je, aby analyzoval a hodnotil všetky príčiny, ktoré vyvolali vážny rozvrat manželstva.
Pretože súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne

zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené
odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods.
1 písm. b) CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu
(§ 388 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, a to najmä zistiť
príčiny rozvratu a narušenia vzťahov medzi manželmi, a ktorý z manželov v akej miere porušil povinnosti
manžela, a to predovšetkým dôslednejším výsluchom účastníkov a v prípade, že to nebude postačujúce,
aj výsluchom svedkov, ktorí vyplývajú už z doterajších vyjadrení účastníkov, a následne opätovne a
dôsledne posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a následne rozhodnúť o

návrhu navrhovateľa.

13. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).