Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010256
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovaného J. Y., Q.. XX.XX.XXXX T. J., trvale bytom X. XXX, trestne stíhaného na slobode pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 24. novembra 2020 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste
nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Obžalovaný: J. Y. G. D. S. K. Ň., Q.. XX.XX.XXXX T. J., trvale bytom X. XXX, na slobode, zamestnaný

j e v i n n ý , ž e

dňa 28.10.2019 v čase 05:45 hod. viedol v obci Stará Turá po komunikácii Námestie Dr. Alberta
Schweitzera (miestna komunikácia) smerom k Jiráskovej ulici osobné motorové vozidlo Opel Vectra, ev.
č. J. XXXBE, pričom na štvorramennej križovatke s komunikáciou ulice Dr. Dušana Úradníčka (rovnako
miestna komunikácia) počas odbočovania vľavo z hlavnej cesty na vedľajšiu porušujúc ustanovenie §

19 ods. 4 prvá veta zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s vozidlom vošiel priamo do jazdnej dráhy oproti jazdiaceho
dámskeho horského bicykla CTM Charisma, ktorý viedla F. X., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla s
cyklistkou, čím F. X. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, tržné rany v čelovej oblasti hlavy a v záhlaví,
zmliaždenie ľavého ramena s čiastočným poškodením rotátorovej manžety a zlomeninu jabĺčka ľavého
kolena, s adekvátnou dobou liečby do 6 týždňov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom

Bratislava,Panónskacesta2,IČO:35937874, Sociálnapoisťovňa,sosídlomBratislava,ul.29.augusta
8 a 10, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný je trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na podklade
obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
Súdvovecivydaldňa30.07.2020trestnýrozkaz,ktorýmuznalobvinenéhozavinnéhovzmysleobžaloby

a uložil mu trest. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže obvinený podal v zákonnej lehote
odpor.Podstatoupodanéodporuje,žetentosmerujeprotivýrokuotrestezákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá, ktorý mu bol uložený vo výmere 12 mesiacov z dôvodu, že vodičské oprávnenie potrebuje
nevyhnutne na zabezpečenie najnutnejších potrieb svojej rodiny a na dopravu do zamestnania, keďže
pracuje v Starej Turej na zmeny a v popoludňajších hodinách a večer spoje do obce Krajné skoro vôbec

nechodia. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti prakticky stratí prácu, čo pre neho a rodinu bude
zložitá životná situácia. Žije v miestnej časti J. s rodičmi a starou mamou, keďže otec tiež pracuje, sám
v čase voľna sa stará o svoju starú mamu, ktorá je odkázaná na ich pomoc, vozí ju k lekárom na rôzne
vyšetrenia, ktoré si jej zdravotný stav vyžaduje.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k

zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku
a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca

postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za

vinu, pričom bol poučený aj, že prichádza do úvahy použitie § 38 ods. 5 Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste. Na podklade vyhlásenej viny a prijatia vyhlásenia o vine súdom potom súd obžalovaného uznal
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Následne
súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním listinných dôkazov v súlade s ustanovením
§ 269 Trestného poriadku tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní k výroku o treste a
náhrade škody.Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem
spoločnosti na ochrane života, zdravia a ochrane majetku.

Podľa Uplatnenia nároku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom konaní
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. zo dňa 30.01.2020 si zdravotná poisťovňa ako poškodený
uplatnilnároknanáhraduškody zaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenejF.X. vovýške203,77
Eur.
Podľa Vyčíslenia nákladov a pripojenie k trestnému konaniu do Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín,

zo dňa 25.05.2020 sa Sociálna poisťovňa ako poškodený pripojila k trestnému konaniu a uplatnila nárok
na náhradu škody z titulu vyplatenej nemocenskej dávky vo výške 3 552,30 Eur.
Podľa evidenčnej karty vodiča J. Y. Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa
10.06.2020 a 04.11.2020 je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia skupín B1, B, AM od
06.08.2013 a A1 a A2 od 21.06.2018, nemá evidované žiadne záznamy o priestupkoch, blokových
pokutách, zadržaniach vodičského preukazu a trestných činov.

Podľa správy obce X. zo dňa 01.06.2020 je obžalovaný sa na verejnosti správa slušne, žije v spoločnej
domácnosti u rodičov v rodinnom dome č. XXX a jeho správanie nebolo prejednávané Komisiou
verejného poriadku.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 10.06.2020 obžalovaný
bol postihnutý napomenutím za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch za neprispôsobenie jazdy stavu a povahe vozovky a to OO PZ Myjava dňa 06.10.2017.
Podľa lustrácie v evidencii priestupkov zo dňa 24.11.2020 obžalovaný nemá v registri žiadne záznamy
o priestupkoch.
Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 10.06.20210 a 20.11.2020 obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný.

* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. V Trestnom zákone sú poľahčujúce okolnosti (§
36) a priťažujúce okolnosti (§ 37) taxatívne vymedzené a je povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o

treste vo výroku rozsudku použiť a na ne prihliadnuť, ak sú tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka
je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (predchádzajúce odsúdenie), na
ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť. Následne súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona.
Prvou poľahčujúcou okolnosťou je vedenie riadneho života, ktorú preukazujú odpisy z registra trestov,

výpisy z registra priestupkov, evidenčná karta vodiča a práva obce X.. Z nich vyplýva, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, nemá záznamy o priestupkoch s výnimkou jedného zo dňa 06.10.2017,
ktorý bol vyriešený políciou formou napomenutia (bez inej sankcie) a je kladne hodnotený miesta
bydliska. Na uvedený dopravný priestupok súd neprihliadol, nakoľko nejde o závažný priestupok, keďže
obžalovaný za jeho spáchanie bol „iba“ napomenutý a v ďalšom období sa už nevyskytuje v jeho

záznamoch žiadne ďalšie spáchanie priestupkov. Je teda zrejmé, že napomenutie splnilo svoj účel.
Druhou poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný ku skutku priznal a svoje konanie súčasne
aj oľutoval. Stalo sa tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. V prípravnom konaní
tiež uviedol, že vie, že teraz bude musieť znášať právne následky, mrzí ho, že poškodenej spôsobil
zranenie. Poľahčujúce okolnosti teda prevažujú. Preto súd pri úvahách o druhu a výmere trestu súčasne

berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti ako, aj to, že obžalovaný je trestne stíhaný pre
nedbanlivostný trestný čin, ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace, teda v dolnej hranici trestnej sadzby, so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Oproti trestnému
rozkazu súd obžalovanému zvýšil trest odňatia slobody z dvoch mesiacov na štyri mesiace z dôvodu,
že súčasne súd neukladal trest zákazu činnosti. Pri úvahách, či obžalovanému je potrebné ukladať trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a ak áno, v akej výmere, vzal súd do úvahy, že
v prípade obvineného nejde o vodiča, ktorý by mal sklony k páchaniu dopravných priestupkov, ktoré
by ho stavali do pozície nedisciplinovaného vodiča, na ktorého je potrebné vplývať aj trestom zákazu
činnosti ani nebolo zistené, že by skutok spáchal pod vplyvom alkoholu. Z vykonaných dôkazov teda
nevyplýva pochybnosť o jeho schopnosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Prvostupňový súd

sa s návrhom prokuratúry na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
nestotožnil a vyslovuje k problematike uloženia trestu zákazu činnosti v tomto konkrétnom prípade
nasledovný názor. Uloženie trestu zákazu činnosti je fakultatívne a žiadne ustanovenie Trestného
zákona neukladá súdom automaticky povinnosť pri dopravných nehodách ukladať vinníkovi dopravnejnehody trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti je možné ukladať aj ako samostatný trest a nie je
viazaný na iný druh trestu. Nie každé protiprávne konanie vodiča v trestnoprávnej rovine je potrebné
sankcionovať trestom zákazu činnosti. Trestom zákazu činnosti je možné sankcionovať takého vodiča,

u ktorého sú prítomné také okolnosti (ich jednoduchý súhrn alebo vzájomná kombinácia), ktoré svedčia
pre záver o jeho nespoľahlivosti alebo nespôsobilosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaný sa pred
vznikom dopravnej nehody dopustil len jedného dopravného priestupku zo dňa 06.10.2017. Nejde však
ako už súd uviedol o závažný priestupok, keďže obžalovaný za jeho spáchanie bol „iba“ napomenutý
a v ďalšom období (pred dopravnou nehodou a ani po nej) sa už nevyskytuje v jeho záznamoch

žiadne ďalšie postihnutie nielen za dopravný priestupok priestupkov, ale ani za iné druhy priestupkov.
Nejde teda o nedisciplinovaného a nespoľahlivého vodiča. Súd tiež prihliadol i na dôvody, ktoré uviedol
obžalovaný v záverečnej reči k neuloženiu trestu zákazu činnosti. Tie sú v podstate rovnaké ako uvádzal
v odpore k trestnému rozkazu. K tomu súd uvádza, že obec X. leží mimo hlavných dopravných tepien,
dopravná dostupnosť, najmä z odľahlých okrajových častí, do okolitých miest a obcí, je závislá na
autobusovej doprave a individuálnej doprave motorovými vozidlami. Obec X. nemá železničné spojenie.

Dopravná dostupnosť do zamestnania, k lekárom, na štátne orgány, orgány samosprávy úrady alebo
k lekárom je bez motorového vozidla problematická a sťažená. Trest zákazu činnosti by mal reálne
nepriaznivé dopady na obžalovaného a jeho rodinu (dochádzka do práce, hrozba straty zamestnania,
dochádzka k lekárovi a pod.). Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bez
uloženia trestu zákazu činnosti bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej
trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, kedy
na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov na úseku dopravy, je trestom dostatočným a hrozba
premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa bez toho, aby
bol na tohto potrebné vplývať ešte aj trestom zákazu činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

trest zákazu činnosti obžalovanému neukladal. Z hľadiska prevenčného pôsobenia trestnoprávnych
noriem a uloženého trestu je možné dôvodne očakávať, že takto uložený trest a aj samotné prejednanie
veci pred súdom, postačuje na nápravu obžalovaného a je pre neho dostatočným poučením.
Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že sa kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého

základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade

bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí

akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe
plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví,

že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd
považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude
možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest

odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie

podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto
uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu, ktorí si včas a riadne uplatnili
nároknanáhraduškody,súdodkázalsichnárokminanáhraduškodynacivilnýproces,nakoľkonáhradaškody vzniknutá pri dopravných nehodách sa prednostne uspokojuje prostredníctvom poisťovne, v ktorej
je povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.