Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Pc/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200880
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2620200880.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci navrhovateľky: J. J., R.. X.X.XXXX,

D. W. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Piešťany, Pod
Párovcami 1362/55 proti osobe povinnej platiť výživné: A. J., R.. X.X.XXXX, D. I., I. XXXX/XX, štátny
občan SR o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku zo sumy 150,- € na
sumu 200,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky
s účinnosťou od 1.9.2020.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.9.2020 do 31.3.2021 v sume 350,-€ je osoba povinná
platiť výživné povinná zaplatiť navrhovateľke najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX-XXX zo dňa 5.10.2017 v spojení
s rozsudkom KS Trnava č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.5.2018 a v spojení s uznesením KS

Trnava č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.5.2018 v časti vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2020 domáhala zvýšenia výživného
zo sumy 150 € mesačne na sumu 350 € mesačne s účinnosťou od 25.03.2020. Návrh odôvodnila
tým, že rozsudkom OS Senica č.k. X N.- XXX bola uložená jej otcovi povinnosť platiť na ňu výživné v
sume 150 € mesačne. V tom čase bola navrhovateľka ešte maloletá, toho času už je plnoletá a preto jej
potrebysarovnajúpotrebámdospelejosoby.VčasepodanianávrhunavrhovateľkanavštevovalaZ.I.,8.

ročník osemročného štúdia , popri tom sa venovala hraniu tenisu ,v čom chce pokračovať aj po skončení
strednej školy. Za odôvodnené potreby je nutné považovať aj ďalšie potreby oprávnenej osoby , teda
nie len bežné potreby . Za odôvodnené potreby treba považovať potravinové doplnky stravy, náklady na
kozmetiku, ošatenie a obutie, výdavky na rôzne aktivity a záujmy plnoletého dieťaťa. V návrhu vyčíslila
náklady na bývanie ( kde domácnosť pozostáva z navrhovateľky , jej matky a jej maloletého brata ) na
sumu 625,03 € t.j. na jedného člena pripadá suma 208,34 €. Náklady na stravu : domácnosť pre tri
osoby 350 € , jej strava v škole 35 €, náklady na výživové doplnky / proteíny v sume 70 € mesačne.

Náklady na tréningy v súvislosti s tenisom : tréningy spoločné Senica 97 €, tréningy individuálne Senica
60 € , tréningy individuálne Skalica 150 € , sústredenia kondičné 2 x ročne po 140 €. Ako ostatné
výdavky uviedla : hygienické potreby v sume 15 €, ZRPŠ 35 € / rok , pomôcky škola 10 €, dentálna
hygiena 35 €, kaderníčka + kozmetička 50 €, oblečenie + obuv 50 -80 €, poistenie + sporenie 20,70 €,športové poistenie 99,52 € / rok. Osobitné výdavky poplatky - USA Sport and Study z.s. agentúra 4 x
625 €, test SAT 89,68 €, test Toefi 218,48 €, prístup NCAA Eligbility CTR 139,25 €, šaty stužková 120
€, kurz spoločenských tancov 50 €. Návrh oprela o ustanovenia !§ 62 , ods.1,3 65 ods.3, 75 ods.1

a 77 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Osoba povinná platiť výživné (ďalej len otec ) , sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa
15.06.2020 v ktorom navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že je živnostník, pričom jeho
príjem zo živnosti je cca 500 € netto mesačne. Jeho mesačné náklady spolu s výživným sú 264,17

€( elektrika 26 €, dane a poistky 10 €, platby spoločenstvu bytov + voda 49,17 €, plyn 29 €, výživné
Kristína 150 €) .Na živobytie mu zostáva suma 235,83 € čo je pod hranicou životného minima ( 258,18
€ ) . Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť synovi I. , ktorého má v striedavej starostlivosti .Rozpis výdavkov
navrhovateľky uvedený v návrhu v sume 1.185-
1.215 € mesačne a k tomu ďalších cca 3.200 € za posledný polrok považuje za vymyslený a účelový,
alebo matka navrhovateľky musí mať príjem veľmi vysoký. Pokiaľ ide o štúdium v zahraničí a tenis

zastáva názor, že ak rodičia nemajú na to aby ich dieťa študovalo VŠ alebo sa venovalo športu , tak
bohužiaľ toto dieťa nebude študovať ani sa venovať športu, nakoľko je to finančne veľmi náročné.
Súhlasil sa tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Svoje vyjadrenie oprel
o ustanovenia §§ 62 ods.2,3 Zákona o rodine. Podaním zo dňa 01.02.2021 uviedol, že jeho náklady
spojené s bývaním predstavujú sumu 114,47 €( plyn 29 €, elektrika 27€, elektrika garáž 5 €, daň z

nehnuteľnosti 4,18 €, odvoz TKO 2,46 €, voda a fond opráv 46,83 €).Okrem toho má zvýšené výdaje
so zakúpením liekov v sume 6,15 € mesačne ,nakoľko má vysoký krvný tlak. S matkou navrhovateľky
majú ešte mal. I. , ktorého majú stále v striedavej starostlivosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi o príjmoch a pravidelných výdajoch

rodičov, obsahom pôvodného spisu OS Senica sp.zn. X N. (najmä rozsudkom OS Senica č.k. X
N.-XXX zo dňa 05.10.2017 ), výsluchom svedkyne U. J. a zistil tento skutočný stav veci: Naposledy
bolo výživné na navrhovateľku upravované rozsudkom OS Senica č.k. X N.-XXX zo dňa 05.10.2017 v
spojení s rozsudkom KS Trnava č.k-. XX P. /.-XXXX zo dňa 16.05.2018 a v spojení s uznesením KS
Trnava č.k. XX P. /.- XXX zo dňa 16.05.2018 . Týmito rozhodnutiami bola vtedy maloletá navrhovateľka

zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150
€ mesačne s účinnosťou od 16.02.2015 ( predtým bola zverená na čas po rozvode do striedavej
osobnej starostlivosti jej rodičov spoločne s bratom I.). V čase poslednej úpravy výživného bola matka
navrhovateľky SZČO , pričom matka dosahovala príjem cca 1.000 € netto, náklady na domácnosť mala
120 € mesačne, deťom platila poistky v sume 230 € ročne. Mali hypotéku na dom s mesačnou splátkou

1.000 € mesačne. Otec bol majiteľom spoločnosti s.r.o., kde bol v tom čase zamestnaný s príjmom
cca 50 €, živnosť mal pozastavenú. Platby spojené s bývaním mal v sume 130 € mesačne. V I. mal
byt aj garáž , ktoré údajne neprenajímal. Obaja rodičia mali dve vyživovacie povinnosti mesačne t.j.
okrem navrhovateľky ešte mal. I. .

4. Navrhovateľka pri svojej výpovedi na podanom návrhu trvala v plnom rozsahu. Otec vypovedal , že
si uvedomuje , že v súvislosti s VŠ má navrhovateľka zvýšené výdaje a preto je ochotný platiť výživné
maximálne v sume 180 € mesačne.

5. Toho času matka navrhovateľky je stále SZČO , jej príjem za rok 2019 podľa daňového priznania bol

2070,23 € netto. Poberá rodinné prídavky aj daňový bonus na dve deti.

6.Otec navrhovateľky je toho času SZČO , jeho priemerný mesačný príjem za rok 2019 podľa daňového
priznania bol 1.560,78 € netto , príjem podľa štatistiky za práce aké vykonáva je 650 € netto mesačne
( viď net ). Stále vlastní byt aj garáž v I.. V byte momentálne býva , garáž neprenajíma. Vlastní osobný

automobil Fiat Punto rok výroby 2005. Otec spochybnil cestovné výdaje uvádzané navrhovateľkou a
to jednak z dôvodu , že necestuje 4 x do mesiaca a jednak z dôvodu , že na cestovanie do školy
používa osobné motorové vozidlá, ktoré sú písané na firmu jej matky , pričom tieto cesty si táto dáva
do nákladov. Tiež nájomnú zmluvu uzatvorenú s otcom jej priateľa považuje za účelovú. Poukázal na
skutočnosť , že navrhovateľka má založené OZ, pričom podľa dostupných informácií na nete za rok

2019 mala v tomto OZ príjem 811 € netto. Otec potvrdil, že má priateľku , ktorá ho navštevuje, hlavne v
čase kedy má u seba syna , nakoľko vtedy varí , ale táto sa žiadnym spôsobom nepodieľa na platbách
spojených s bývaním.7.Navrhovateľka je od 09/2020 študentku VŠ v Banskej Bystrici . Tu býva v podnájme v byte , ktorý
vlastnícky patrí otcovi jej priateľa , pričom predložila nájomnú zmluvu podľa ktorej platí podnájom v sume
100 € mesačne a tiež čestné prehlásenie od prenajímateľa , že nájomné je riadne platené v sume 100 e

mesačne. Navrhovateľka vypovedala, že nájomné platí len keď tam býva . Býva tam od októbra 2020 ,
pričom v mesiaci marec tam nebola , takže neplatila. Pri nástupe na štúdium mala jednorazové výdaje
v sume cca 200 € na študijný materiál ( knihy , skriptá ) a 550 € na zakúpenie notebooku. Cestovné
predstavuje sumu 20 € na cestu Senica - BB a späť. Stravu vyčíslila paušálne sumou 200 € mesačne.
Jej právny zástupca v tejto súvislosti poukázal na to, že priemerné náklady na VŠ študenta sú vyčíslené

na sumu 273 € ( viď. net ). Potvrdila, že má dištančné vyučovanie. Sále sa však aktívne venuje tenisu.
Má predplatenú halu v BB , pričom za obdobie od 19.10.2020 - 16.04.2021 zaplatila sumu 442 €. V
prípade potreby platí aj ďalšiu halu v sume 14 € / hodina + tréner 12 € / hodina. Loptičky na sezónu si
zakúpila za sumu 100 €.Potvrdila, že má založené OZ, k príjmom z OZ sa nevyjadrila.

8. Svedkyňa U. J. , matka navrhovateľky vypovedala, že zakúpila rodinný dom na hypotéku, ktorej
zostatok je 100 000 €, túto spláca v sume 371,45 € mesačne. Jej príjem podľa daňového priznania je
cca 600 € mesačne. Poplatky spojené s bývaním má v sume 110,30 € mesačne ( plyn , elektrika , voda ,
poistenie ). Ďalej platí DDS v sume 15 € mesačne a zvýšené výdaje má so psíkmi. Navrhovateľka má
nábeh na paradentózu a preto musí chodiť na dentálnu hygienu 4 x do roka. , jedno ošetrenie je cca 35

€. Tiež chodí každý mesiac na ošetrenie pleti v sume 20 € , kontaktné šošovky v sume 7 € mesačne
a antikoncepcia 10 € mesačne.

9.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine )o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

10.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

13.Podľa §62ods.4,vetaprvá Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneneého ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.

16.Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu , je povinný preukázať ich súdu., predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

17. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z.z. , účinného od 1.7.2020 je životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne.18. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v
zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu

predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre navrhovateľku . Od posledného rozhodovania o
výživnom uplynula doma vyše 3. rokov , pričom navrhovateľka je toho času už plnoletá , od 09/2020 je
študentkou VŠ , s čím sú zvýšené náklady najmä so stravou ako aj učebnými pomôckami .

19. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd z úvahy , že za obvyklý priemer výživného

je považovaných 20-30 % príjmu povinného rodiča na všetky deti podľa veku detí. Toho času má otec
priemerný mesačný príjem min. v sume 650 € netto, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť .Z tohto
príjmu sa vyživovacia povinnosť na navrhovateľku pohybuje vzhľadom na jej vek v rozsahu 30 % , na
syna S. 25 %, celkom na výživu oboch deti pripadá z príjmu 650 € suma cca 200 €. Súd však pri určení
výšky výživného zohľadnil jednak skutočnosť , že ako otec tak ani matka navrhovateľky , napokon ani
navrhovateľa ( táto potvrdila že má založené OZ ) nepreukázali súdu svoj skutočný príjem , pričom v tejto

súvislosti má súd za to, že príjem oboch rodičov navrhovateľky vzhľadom na to že podnikajú dlhodobo
je podľa daňových priznaní skreslený . Otec pripustil, že jeho príjem je max 650 € netto mesačne a
matka navrhovateľky uviedla , že jej príjem je cca 600 € netto mesačne. Vzhľadom na tieto tvrdenia ,
súd vychádzal z úvahy , že príjmy rodičov navrhovateľky sú porovnateľné ,ak nie rovnaké . Napokon
otec sám uviedol, že je ochotný platiť navrhovateľke výživné max. v sume 180 €. Súd prihliadol ďalej

na skutočnosť , že pri súčasnej forme dištančného vyučovania nemá navrhovateľka až tak zvýšené
výdaje s ošatením a obuvou ani cestovným .

20.Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 174/2020 Z.z. , účinným
od 1.7.2020 určené sumou 98,08 € mesačne, pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa

mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby. Matka
navrhovateľky má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na dieťa .
Vzhľadom k tomu, že príjmy oboch rodičov sú v podstate rovnaké , je i matka navrhovateľky povinná
prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne . Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov bude
maťnavrhovateľka mesačnekdispozíciisumu400€ ,podpornýmzdrojomvýživysúajrodinnéprídavky.

Táto suma ďaleko prevyšuje sumu životného minima určenú vyššie citovaným zákonným opatrením a
postačí na pokrytie aj nadštandardných potrieb navrhovateľky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom táto je pri takto
určenom výživnom porovnateľná .

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné od otca v sume 200 € mesačne
je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca ako aj odôvodneným
potrebám a veku navrhovateľky. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Platby poistného ,

ktoré nie je zákonné, šetrenie ani úvery , ktoré neboli zobraté na bývanie , neprimerané platby za mobilné
telefóny , súd nemôže zohľadniť ako pravidelné výdaje.

22.Navrhovateľka v návrhu žiadala výživné zvýšiť na sumu 350 € mesačne s účinnosťou od 25.3.2020,
pričom súd zvýšil výživné len na sumu 200 € s účinnosťou od 1.9.2020 t.j. od doby , kedy začala

navštevovať VŠ, vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k spätnej účinnosti
zvýšenia výživného od 1.9.2020 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.09.2020 do 31.03.2021 v sume 350 € t.j. 7 mesiacov po 50 € , ktorá suma predstavuje rozdiel medzi
naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným ( 200-150 ) pričom vziac do úvahy najmä výšku
tohto nedoplatku , súd uložil otcovi povinnosť tento nedoplatok zaplatiť k rukám navrhovateľky najneskôr

do 6. mesiacov od právoplatnosti rozsudku . Po tomto termíne sa stane nedoplatok resp. jeho zvyšok
splatným naraz .

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, najmä s prihliadnutím na skutočnosť ,že ani jeden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu

prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .

Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.