Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201550
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220201550.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: H.. W. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B. X, O., zast.
advokátska kancelária Rolková s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 5, Senec proti žalovanému: Slovenská
republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2020 o 4.41 hod sa žalobkyňa domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni škodu v zmysle ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej vznikla na základe nezákonných

rozhodnutí a nezákonného postupu orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci.

2. Vykonaním lustrácie v registri ,,C“ tunajšieho súdu bolo zistené, že na Okresnom súde Bratislava II sa
už skôr začalo konanie s tými istými stranami sporu a totožným predmetom konania, ktorým je náhrada
škody za nezákonný postup orgánov verejnej moci. Konanie sa začalo 28.03.2020 o 4.28 hod a vedie
sa pod spisovou značkou 31C/26/2020, pričom ku dnešnému dňu nie je vec právoplatne skončená.

3. Podľa § 1 ods. 1 Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

4.Podľa§3ods.1Zákonozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,štátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

5. Podľa § 4 ods. 1 Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu:
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

6. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), začatie konania

bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom
spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.11. Prekážka skôr začatého konania (litispendencia) predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky konania, kedy súd musí z úradnej povinnosti neskôr začaté konanie zastaviť. Totožnosť

sporu je daná dvoma kritériami ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany
sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia, a preto nie je rozhodujúce či tá ktorá strana vystupuje
v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého,
neskôr začatého sporu je ten istý nárok ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Týmto dôvodom je právny
pomer o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca

tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Nakoľko je na tunajšom súde vedené konanie o tej istej veci medzi
rovnakými stranami sporu, v neskôr začatom konaní nie je možné pokračovať a je potrebné toto konanie
zastaviť.

12. Súd uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 31C/26/2020 je síce ako žalovaný uvedený Slovenská
republika - zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, avšak žalovaným subjektom je tak ako aj v tomto

konaní len Slovenská republika, pričom Generálna prokuratúra SR v konaní 31C/26/2020 a Ministerstvo
spravodlivosti SR v konaní 19C/26/2020 vystupujú len ako orgány konajúce v mene žalovaného
Slovenskej republiky a to v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Vyššie uvedené je zrejmé aj z nálezu Ústavného súdu SR z 12. januára 2017,
sp. zn. II. ÚS 675/2016, v ktorom tento okrem iného uviedol, že:

„Ústredný orgán štátnej správy, ktorý v žalobe označil sťažovateľ, nie je síce orgánom zodpovedným
za škodu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, nie je teda ani nositeľom právnej povinnosti a
nie je ani pasívne legitimovaný. Už zo samotnej žaloby ale vyplýva, že sa ňou sťažovateľ domáhal
zaplatenia finančnej sumy z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci v súlade so zákonom o zodpovednosti za škodu, pričom svoj nárok vyvodzoval zo

zákona o zodpovednosti za škodu, z ktorého je v súlade s § 1 a § 3 ods. 1 písm. a) zrejmá zodpovednosť
štátu“

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a neskôr začaté konanie o tej istej veci vedené tunajším

súdom pod sp. zn. 19C/26/2020 zastavil.

14. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania, keď podal na súd opätovne žalobu proti žalovanému s tým
istým predmetom konania. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal s

prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.