Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202858
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2518202858.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: C. H., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX,
Z., zastúpenej JUDr. Michalom Antalom, advokátom so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: N.
Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.5.2014, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 3.12.2018, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 4.12.2018, sa
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX pre kat. úz. Y. G., obec Y. G., okres P. z dôvodu, že zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve jej už
nevyhovuje a nemôže uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s druhým
spoluvlastníkom, t. j. so žalovaným, nakoľko ide o neznámeho vlastníka, ktorý je zo zákona zastúpený

Slovenským pozemkovým fondom. Uviedla, že o súčasnom pobyte žalovaného nemá žiadnu vedomosť.

2. Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018 súd zistil, že v v evidencii
obyvateľov sa nachádza iba jedna osoba s menom a priezviskom N. Š., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX
v Y. G., a zomrel dňa 1.5.2014 v Martine. Jeho otec bol Ľ. Š.. Žiada iná osoba s rovnakým menom a
priezviskom, ako má žalovaný, sa v evidencii obyvateľov nenachádza.

3. Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Y. G., ktorý si súd zadovážil z internetovej
stránky katastrálneho portálu dňa 31.7.2019, súd zistil, že podľa zápisu v katastri nehnuteľností
(KN) spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej ako parcela registra E evidovaná na mape
určeného operátu, a to ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 144 m2, sú žalobkyňa v 1/2 a žalovaný
v 1/2 s tým, že žalovaný sa stal spoluvlastníkom titulom darovacej a rozdielnej zmluvy č. d. XXXX/XXXX,

pričom ide o prepis zápisu z PKV č. XX. Žalovaný nie je na LV vedený ako neznámy vlastník. Na LV
nie je zapísaný žiadny správca, t. j ani Slovenský pozemkový fond, ktorý zo zákona nielenže zastupuje
neznámych vlastníkov pôdy, ale je aj správcom pôdy vo vlastníctve neznámych vlastníkov.

4. Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 CSP).

5. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), procesnú subjektivitu má ten, kto
má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Súd je povinný kedykoľvek v priebehu konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita
podľa § 61 Civilného sporového poriadku, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity vo význame
spôsobilosti mať práva a povinnosti. Hmotnoprávna subjektivita pri fyzických osobách vzniká narodením
a zaniká smrťou (§ 7 OZ). Hmotnoprávna, a jej zodpovedajúca procesná subjektivita žalovanému zanikla

jeho smrťou, t. j. dňa 1.5.2014. Konanie začalo dňom doručenia žaloby súdu (§ 156 CSP), v danom
prípade dňa 4.12.2018, t. j. v čase, kedy žalobkyňou označená žalovaná strana nemala procesnú
subjektivitu, a teda nemohla byť stranou sporu.

11. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadnu listinu, z ktorej by bolo možné zistiť, že žalovaný je neznámym

vlastníkom predmetnej pôdy, ktorý by bol z toho dôvodu zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom. Iba skutočnosť, že žalobkyňa nemá vedomosť o pobyte žalovaného a že na príslušnom
LV nie je uvedená ani adresa pobytu, ani dátum narodenia žalovaného, sama osobe nepostačuje
na osvedčenie tvrdenia, že žalovaný je neznámym vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/2.
Hlavným predpokladom pre označenie žalovaného ako neznámeho spoluvlastníka predmetnej pôdy aj

zo strany konajúceho súdu by musel byť predovšetkým zápis v príslušnom LV o tom, že žalovaný je
neznámym vlastníkom alebo zápis výkonu správy predmetnej pôdy Slovenským pozemkovým fondom
vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovaného, avšak v liste vlastníctva predloženého žalobkyňou
ani v liste vlastníctva zadováženého súdom tieto údaje vôbec nie sú uvedené. Práve naopak, súd
zistil, že v Registri obyvateľov Slovenskej republiky je evidovaná iba jedna osoba s rovnakým menom

a priezviskom, aké má žalovaný. Táto osoba sa narodila dňa XX.X.XXXX v Y. G., teda v tom istom
katastrálnom území, v ktorom sa nachádza predmetná nehnuteľnosť, pričom táto osoba zomrela v
Martine v roku 2014, teda pred začatím tohto konania. Nakoľko N. Š. žil v čase, kedy bol vykonaný
zápis spoluvlastníckeho práva k predmetnej ornej pôde do PKV v prospech N. Š. na základe zmluvy
z roku 1929, pričom darovanie maloletým bolo možné aj v roku 1929, súd mal za to, že žalovaný nie

je neznámym spoluvlastníkom predmetnej pôdy, ktorého totožnosť sa súdu podarilo zistiť v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky.

12. Keďže žalovaný zomrel ešte pred začatím tohto konania, t. j. v čase začatia konania už nemal právnu
subjektivitu, v dôsledku čoho nemal ani tomu zodpovedajúcu procesnú subjektivitu, t. j. spôsobilosť byť

stranou sporu, a nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania patrí medzi neodstrániteľné
nedostatky procesných podmienok, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení súdu neostávalo nič iné, iba konanie zastaviť podľa ust. § 62 CSP (I. výrok).

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. V
danom prípade súd zastavil konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok spočívajúci
v nedostatku procesnej subjektivity žalovanej v čase začatia konania. Zastavenie tohto konania z
procesného hľadiska zavinila žalobkyňa tým, že podala žalobu voči neexistujúcemu subjektu, a teda

súd by mal, v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t.
j. žalovanej. V danom prípade však nastala špecifická situácia, keďže nárok na náhradu trov konania
možno priznať len (existujúcej) strane sporu. Keďže žalovaná nežila v čase začatia konania, súd jejnemohol priznať nárok na náhradu trov konania. Preto podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).