Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216230555
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216230555.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, so
sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.
XX, V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,
Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 2408/16, o vymoženie 20,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.10.2019, č.k. 35Er/5851/2016-8

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a

oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,04 EUR do
15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 06.12.2016 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 20,- EUR s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície Košice č. *123255

zo dňa 10.05.2016. Dňa 21.12.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.12.2016.
Dňa 11.06.2019 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Po citovaní § 243h ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd
prvej inštancie konštatoval, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie

exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten ako súdom splnomocnená a poverená osoba na
vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej činnosti za
účelom preverenia majetku povinného a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí najvhodnejší
spôsob výkonu exekúcie (napr. zrážky zo mzdy, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a pod.) tak,
aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Len pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že
majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie

exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním musí zaoberať. Z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora
mal preukázané, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.01.2017
upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor následne preveroval majetkové pomery povinného
a zistil, že povinný je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je ale blokované v prospech viacerých
exekučných konaní majúcich prednosť, povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej
dávky, dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej dávky, nie je vlastníkom nehnuteľností na území

SR, má vedené účty v bankách, na ktorých ale nie je dostatok finančných prostriedkov a je voči
nemu vedených niekoľko exekučných konaní majúcich prednosť. Nakoľko súdnym exekútorom bola vpriebehu exekučného konania konštatovaná nemajetnosť povinného, súd prvej inštancie rozhodol tak,
že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 2, 3, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 43,04 EUR podľa ust. § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22
ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu
v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude
znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne,
pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená
z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal
platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o

to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu,
aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy
možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,
aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie

bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať
exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne
konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je
nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo
zistením dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS
IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom

na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva
ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd
v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj

právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele
proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej
profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že
Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na

základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie
oprávnenému.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že nemajetnosť povinného
v exekučnom spise nesporne preukázal. Odvolanie oprávneného je len účelové, zaťažujúce súd i

exekútora, pretože neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu v Exekučnom poriadku. Súd má v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy,
ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec
nevyžaduje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súdny exekútor navrhol odvolanie zamietnuť v celom

rozsahu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri

zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti

od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení

exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 35Er/5851/2016-8 zo dňa 23.10.2019 je zrejmé, že súdny
exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný je nemajetný, je síce vlastníkom

motorového vozidla, ktoré je ale blokované v prospech viacerých exekučných konaní majúcich prednosť,
nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej
dávky, nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR, má vedené účty v bankách, na ktorých ale nie je
dostatok finančných prostriedkov a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetoknestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

17. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2016,
teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v
danom prípade sa nejedená len o prechodný stav.

18. Existencia oprávneným tvrdeného dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku nebola v konaní preukázaná a ide iba o všeobecné, argumentačne nepodložené
tvrdenie oprávneného.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie

vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

21. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na ust. § 243j Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je

daná možnosť súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie, k tomuto odvolací súd uvádza,
že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. §
243j Exekučného poriadku a následné nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi a tieto
dôvody neuviedol ani oprávnený v podanom odvolaní.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).