Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212053
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116212053.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484, pobočka Trnava, ul. Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava,
proti povinnému: RONIPA, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 598 339,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 398,16 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Pavlom Šajánekom, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pod

sp. zn. EX 1024/2016, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
8Er/416/2016 zo dňa 06. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Er/416/2016 zo
dňa 06. apríla 2020 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

Uznesením č. k. 8Er/416/2016 zo dňa 06. apríla 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II.
zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,95 Eur v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začalo dňa
20. júna 2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 398,16 Eur a trov exekúcie. Poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa
06. júla 2016 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka. Dňa

30. októbra 2019 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške
54,12 Eur. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinný vykonal počas exekúcie úhradu vo výške 199,28
Eur priamo oprávnenému. Exekučný súd
z obsahu súdneho spisu a exekučného spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia
majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho
exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových
vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej
lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený aktívny účet v žiadnom z peňažných ústavov na území
SR. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. V evidencii
Sociálnej poisťovne nie je evidovaný ako platiteľ poistného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný
nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný
nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia
prebieha 3 roky a 9 mesiacov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie

je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Exekučný
súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného,pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01. apríla 2017 považoval za
postačujúce na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové obdobie, a to pri exekúcii
vedenej na majetok fyzickej osoby päť rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku a pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku. Exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a na zaplatenie trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tak, že exekučný súd mal najskôr len zastaviť exekúciu a uviesť, že súdny exekútor má
nárok na náhradu trov exekučného konania. O výške trov exekučného konania sa malo rozhodovať
až po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa exekúcia zastavila. V tejto súvislosti je podľa § 357 písm.
m) CSP odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
Ďalej uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo oprávneným podané trestné oznámenie dňa 10.

decembra 2018 za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a 278 Trestného zákona voči
konateľovi povinného. V súvislosti so začatím trestného stíhania uhradila konateľka spoločnosti na účet
oprávneného 199,28 Eur. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že súdny exekútor z predmetnej
exekúcie nevymohol žiadnu sumu, preto podľa oprávneného nemá nárok na odmenu vo výške 20%
z vymoženej sumy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že exekučný súd nemôže priznať súdnemu

exekútorovi uplatnené DPH z poštovného, lebo táto služba je oslobodená od DPH v zmysle § 28
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy exekúcie si mal
súdny exekútor vymáhať od povinného a nie od oprávneného. Oprávnený nemá do dňa podania tohto
odvolania preukázanú nemajetnosť povinného a nedisponuje žiadnou správou od súdneho exekútora
o priebehu exekučného konania. Exekučný súd pred rozhodnutím o zastavení exekúcie nevyzval

oprávnenéhonavyjadreniekpodnetusúdnehoexekútoranazastavenieexekúciezdôvodunemajetnosti
povinného a súčasne hneď priznal súdnemu exekútorovi trovy konania, i keď mu podľa oprávneného
v takej výške nepatria. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné
vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach
práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Oprávnený na záver poukázal na viaceré

rozhodnutia Ústavného súdu SR ohľadom postavenia súdneho exekútora a uspokojenia jeho nárokov
pri výkone exekúcie. Oprávnený z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zrušil napadnuté Uznesenie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,95 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči
rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa §
386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.9.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žeexekučnýsúdnapadnutýmUznesením č.k.Uznesenímč.k.
8Er/416/2016 zo dňa 06. apríla 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,95 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže
je toho názoru, že súdny exekútor si mal vymáhať trovy exekúcie od povinného. Oprávnený preto žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnuté Uznesenie.

10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane

použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je

vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre
exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku

odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov
konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo

vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ
nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže
ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o

rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 Exekučného poriadku, čo je formulácia

štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa
zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno

naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným
poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods.
2 CSP).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Uznesením č. k. 8Er/416/2016 zo dňa 06. apríla 2020 vo výroku
II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
53,95 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).