Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204955
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5718204955.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: X.. Q. R., R.. R.,

S.. X.X.XXXX, R..Č.. XX.XX.XX/XXXX, M. M. Č.. XXX, XXX XX, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01, Žilina, IČO: 36 436
640, proti žalovanej: Z. R., R.. Š., S.. XX.X.XXXX, R..Č.. XX.XX.XX/XXXX, M. M. Č.. XXX, XXX XX,
právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01, Martin,
IČO: 50 412 272, v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej sa vyporiadava

t a k t o :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazujú:

- chladnička s mrazničkou,
- kuchynské potreby,

- plynový sporák,
- jedálenský stôl,
- jedálenské stoličky 4 ks,
- mikrovlnná rúra,
- varná kanvica,
- poličky 2 ks,
- koberčeky 2 ks, všetko tvoriace zariadenie kuchyne,

- kombinovaná skriňa v tvare písmena „L“,
- manželská posteľ,
- zrkadlo,
- komoda,
- svietidlo, všetko tvoriace zariadenie spálne,

- rozkladacia rohová sedacia súprava 3 + 2,

- hojdacie kreslo,
- bodový luster, pozostávajúci zo 4 halogénových svietidiel,
- 2 police,
- vzorovaný koberec, všetko tvoriace zariadenie obývacej izby,

- drevená posteľ 2 ks,
- koberec,

- poličky 4 ks,
- skriňa na šaty,- stolička 1 ks,
- svietidlo,
- 2 skrine, všetko tvoriace zariadenie detskej izby,

- sklenené poličky 3 ks,
- kúpeľňová skrinka, všetko tvoriace zariadenie kúpeľne,

- šatníkové skrinky,

- botník so zrkadlom,
- krbová pec na pevné palivo, všetko tvoriace zariadenie chodby
všetko spolu v zostatkovej hodnote 500 €.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazujú:
- osobné motorové vozidlo Ford Fusion, EČ: X.-XXXED v zostatkovej hodnote 500 €,

- umývačka riadu a 2 nočné stolíky, spolu v zostatkovej hodnote 1 €,
- finančný zostatok na účte v Č., Č.. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 321,34 €.

III. Žalobca je povinný vydať žalovanej hnuteľné veci uvedené v II. výroku tohto rozsudku do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazujú nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. M.,
a to rodinný dom č. súp. XXX, postavený na KNC parcele č. 667/22 a pozemky - KNC parc. č. 667/22
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 595 m2 vo všeobecnej hodnote 49.500 € a finančný zostatok

na účte vo W., L..V.., Č.. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 1.023,66 €.

V. Vo vzťahu medzi stranami sporu je žalobca zodpovedný za splatenie úveru v Č., L..V.., M. z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa 26.5.2016, ktorého zostatok ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov predstavoval 2.883,20 € a ku dňu vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov predstavoval 1.929,71 €.

VI. Na úplné vysporiadanie podielu žalobcu je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť sumu 527,39 € do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 14.12.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva strán sporu na základe rozsudku

Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/24/2017 zo dňa 23.4.2018.

V žalobe žalobca uviedol, že za trvania manželstva manželia nadobudli nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a ktorých zostatková hodnota bola
určená na základe znaleckého posudku Ing. Kataríny Bažíkovej č. 16/2018 zo dňa 6.3.2018 tak, že

bola určená všeobecná hodnota rodinného domu s pozemkom v sume 149.218,13 €. Táto bola znížená
o sumu 105.352,54 € titulom práv a závad viaznucich na tejto nehnuteľnosti a zostatková hodnota
potom činila 43.865,59 €. Žalobca uviedol, že rodinný dom s pozemkom boli kúpené od manželov Q.
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 4960/2007 za kúpnu cenu 3.200.000 Sk, čo v prepočte
predstavuje sumu 106.220,54 €. Kúpnu cenu splatil výhradne žalobca a to tak, že získal finančné

prostriedky predajom bytu na LV č. XXXX pre kat. úz. C. za sumu 1.600.000 Sk. Šlo o výlučné vlastníctvo
žalobcu získané pred uzavretím manželstva. Kúpna cena bola poukázaná na jeho účet vo W. a on túto
sumu použil na zaplatenie časti kúpnej ceny. Ďalšie finančné prostriedky získal darom od svojich rodičov
W. L. Ľ. R. v sume 1.600.000 Sk. Rodičia vymenili manželom Q. byt na LV č. XXXX pre kat. úz. X.
zmluvou zo dňa 9.11.2007 za kúpnu cenu 1.100.000 Sk a táto kúpna cena sa navzájom započítala na

kúpnu zmluvu, ktorú mali strany sporu zaplatiť manželom Q. a následne rodičia žalobcu zaplatili ďalšiusumu 150.000 Sk dňa 25.10.2007 z účtu vedeného na meno „W. R.“ priamo predávajúcemu X. Q.,
sumu 50.000 Sk zaplatili dňa 25.10.2007 z účtu pod názvom „W. R.“ priamo predávajúcej Ľ. Q.O., sumu
100.000 Sk zaplatili dňa 26.10.2007 z účtu na meno „Ľ. R.“ priamo Ľ. Q., sumu 40.000 Sk zaplatili dňa

21.11.2007 vkladom v hotovosti, ktorý urobila matka žalobcu Ľ. R. na účet predávajúcej Ľ. Q., 151.500
Sk bolo uhradených dňa 21.11.2007 priamo z účtu žalobcu predávajúcej Ľ. Q., 1.448.500 Sk bolo dňa
21.11.2007 uhradené z účtu žalobcu (č. XXXXXXXXXX/XXXX) priamo predávajúcemu X. Q., pričom
úhrady z účtu žalobcu predstavovali spolu 1.600.000 Sk. Suma 10.000 Sk bola dňa 15.2.2008 vkladom v
hotovosti zaplatená matkou žalobcu Ľ. R. na účet Ľ. Q. a suma 15.000 Sk dňa 22.4.2008 bola zaplatená

vkladom v hotovosti urobeným matkou žalobcu Ľ. R. na účet predávajúcej Ľ. Q.. Platby poskytnuté na
nadobudnutie nehnuteľnosti poskytli rodičia žalobcu ako dar žalobcovi.

Žalobca tiež uviedol, že rodinný dom bol prestavovaný a peniaze na prerábku mu opäť darovali jeho
rodičia v sume 23.134,61 €. Niektoré náklady dokonca priamo hradili jeho rodičia, ale aj tieto náklady boli
darom osobe žalobcu. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 24.10.2018 potvrdila, že kúpnu cenu a prerábku

financovali rodičia žalobcu a rodičia zaplatili okrem časti kúpnej ceny aj prerábku nehnuteľnosti a to v
celkovej sume 33.585 €. Zo strany rodičov nešlo o spoločný dar žalovanej. Z toho vyplývalo, že žalobca
investoval do nehnuteľnosti vlastné prostriedky, z ktorých hradil jednak kúpnu cenu nehnuteľnosti a to
v celkovej výške 106.220,54 €, prerábku nehnuteľnosti 33.585 €.

Na dôkaz týchto skutočností žalobca predložil doklady o úhradách a vkladoch v hotovosti v prospech
manželov Q. a prehľad investícií financovaných jeho rodičmi v sume 33.585 €, znalecký posudok Ing.
Kataríny Bažíkovej č. 16/2018. Zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz.
C. za 1.600.000 Sk, kúpnu zmluvu na byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. X., žiadal, aby vyžiadal
súd z Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru. Navrhol tiež vykonať výsluch strán sporu, výsluch

svedkov X. Q., Ľ. Q., W. L. Ľ. R., teda rodičov strán sporu.

V pôvodnej žalobe žalobca neuviedol hnuteľné veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva.
Urobil tak až neskôr na výzvu súdu podaním zo dňa 7.11.2019 a žalovaná svojím prednesom na
pojednávaní doplnila takisto hnuteľné veci tvoriace BSM o dva kusy nočných stolíkov a umývačku riadu,

ktoré žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva. Žalobca žiadal, aby súd preveril stav na účte vedený
na meno žalovanej, vedený v Č. čísla uvedeného v žalobe a tvrdil, že na tento účet vedený na meno
žalovanej žalovaná odkláňala finančné prostriedky patriace do BSM. Záverom žalobca žiadal, aby do
jeho výlučného vlastníctva boli prikázané nehnuteľnosti patriace do BSM a pôvodne navrhol vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že žiadna zo strán by tej druhej už nič nedoplácala.

V závere prvostupňového konania po vykonanom dokazovaní už žalobca v záverečnom návrhu žiadal,
aby mu boli prikázané rodinný dom, pričom by súd pri určovaní jeho všeobecnej hodnoty vychádzal
z aritmetického priemeru hodnôt tak, ako boli určené v dvoch znaleckých posudkoch, z ktorých jeden
predložilažalujúcastrana,druhýpredložilastranažalovaná,pričomodtaktourčenejvšeobecnejhodnoty

bola odpočítaná hodnota ťarchy a to vecného bremena, ktoré bolo k rodinnému domu zriadené v
prospech rodičov žalobcu. Súčasne žiadal do výlučného vlastníctva prikázať väčšinu hnuteľných vecí
a navrhoval, aby prevzal zodpovednosť za splatenie úveru vo vzťahu k Č. z úverovej zmluvy uzavretej
v roku 2016, ktorý do vyhlásenia rozsudku v rovnakom diele splácali obe procesné strany. Podľa jeho
prepočtov mu potom žalovaná mala ešte zaplatiť vyrovnávací podiel v celkovej sume 43.579,60 €.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 11.2.2019, urobeným prostredníctvom jej
právneho zástupcu, kde uviedla, že z hnuteľných vecí má záujem o osobné motorové vozidlo zn. Ford
Fusion, EČ: X.-XXXED a to z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti strán sporu. Potvrdila, že rodinný
dom s pozemkom bol získaný za trvania manželstva a aj zo spoločných prostriedkov. Pripustila, že

časť finančných prostriedkov bola hradená rodičmi žalobcu, ale najmä z toho dôvodu, že takto oni
mali záujem zabezpečiť si bývanie do budúcna. Pokiaľ z ich strany boli dané finančné prostriedky
na zakúpenie rodinného domu, ako protihodnotu získali právo bezplatného užívania nehnuteľnosti vo
forme vecného bremena, ktoré bolo zriadené v roku 2008. Ona naviac mala úspory pri vstupe do
manželstva v celkovej výške cez 380.000 Sk (v tejto súvislosti súd udáva, že žalovaná síce preukázala

existenciu finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve, avšak v priebehu celého konania neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala mimo drobných výnimiek, v akom rozsahu tieto finančné prostriedky
použila na nadobudnutie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Tvrdila, že
finančné prostriedky, o ktorých žalobca tvrdí, že boli poskytnuté len jeho rodičmi, boli poskytnuté obommanželom. Dom kupovali obaja manželia a pokiaľ prispievali na jeho kúpu rodičia žalobcu, v prípade, že
by dom nemal byť nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a finančné prostriedky
zo strany rodičov žalobcu neboli dané pre oboch manželov, nič nebránilo žalobcovi a jeho rodičom,

aby bol dom kúpený výlučne do vlastníctva žalobcu. Protihodnotou pre rodičov za zaplatenie časti
kúpnejcenybolozriadenievecnéhobremenavichprospechspočívajúcevbezodplatnomužívanícelého
domu a pozemku, čo už 12 rokov využívajú a v tejto súvislosti navrhla, aby boli vypočutí aj jej rodičia.
Financie uhradené zo strany žalobcu boli z veľkej časti získané predajom bytu na M. ulici, v ktorom
manželia bývali pred presťahovaním sa do rodinného domu a do ktorého aj žalobkyňa investovala

výlučné finančné prostriedky (ani tieto skutočnosti žalovaná nakoniec nedokázala preukázať a žalujúca
strana ich rozporovala). Rodinný dom po kúpe bolo nutné rekonštruovať a na rekonštrukcii sa podieľala
aj ona. Financovala vymaľovanie domu, zavedenie plynového kúrenia, montáž svietidiel, či osadenie
podláh. Tiež platila poplatky za energie, ktoré do dnešného dňa platia obaja bývalí manželia a rodičia
žalobcu sa na ich úhradách nepodieľajú. Pokiaľ by na ne prispievali, ona o tom nemá vedomosť a
je pravdepodobné, že rodičia žalobcu poskytujú finančné prostriedky priamo do jeho rúk. Peniaze, o

ktorých žalobca tvrdil, že majú byť odkláňané zo spoločného účtu na účet žalovanej, boli vynaložené na
bežný chod domácnosti, spoločnú dovolenku v Chorvátsku a čiastočne aj na kúpu motorového vozidla
Ford Fusion, nakoľko žalobca bol pol roka práceneschopný a nemal žiadne príjmy. Po nehodách si
manželia začali účty deliť a od roku 2017 každý z nich hospodáril samostatne. Žalovaná uviedla, že
po rozvode zostala s deťmi bývať v rodinnom dome na M. napriek tomu, že rodičia žalobcu žiadali,

aby sa s deťmi odsťahovala do podnájmu. Vzťahy s rodičmi žalobcu a so samotným žalobcom sa ale
vyostrujú. Aj ona do spisu pripojila znalecký posudok k oceneniu rodinného domu a žiadala, aby aj s
prihliadnutím na vecné bremeno bola z hodnoty rodinného domu pojatá do aktív BSM suma 120.000 €,
z ktorej by polovica pripadla jej. Do spisu pripojila tiež listinné doklady preukazujúce existenciu úspor
pred uzavretím manželstva, listiny preukazujúce zlý zdravotný stav žalobcu v priebehu manželstva a

listiny preukazujúce niektoré investície do rekonštrukcie rodinného domu a do iných hnuteľných vecí
bývalých manželov.

Žalobca vo svojej replike poprel tvrdenia žalovanej, že by finančné prostriedky, ktoré boli poskytované zo
stranyrodičovžalobcu,bolidarovanéobommanželom.Tvrdil,žetietofinančnéprostriedkybolidarované

iba jemu - žalobcovi - s tým, že ich investuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to, že
tieto finančné prostriedky žalobca skutočne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov investoval,
neznamená, že boli darované obom manželom a nielen jemu. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o
investovanídobytunaM.uliciainvestovanízostavebnýchprácprirekonštrukciirodinnéhodomu. S
cenou, ktorá bola uvedená v znaleckom posudku, ktorý predložila žalovaná, žalobca nakoniec nesúhlasil

a následne obe procesné strany žiadali, aby túto cenu súd ustálil ako aritmetický priemer hodnôt
určených v znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca a hodnoty určenej v znaleckom posudku, ktorý
predložila žalovaná.

Žalovaná v duplike z 25.3.2019 zotrvala na svojich tvrdeniach. Žiadala, aby žalobca predložil ešte

výpis z účtu v V. V., preukazujúci finančné prostriedky na tomto účte, ktorý si založil v roku 2017 a
následne predložila znalecký posudok Ing. Ivany Kňazovickej Dovalovskej č. 34/2019, viažuci sa k
určeniu všeobecnej hodnoty rodinného domu.

Súd vo veci vypočul obe strany sporu, vypočul ako svedkov rodičov žalobcu a matku žalovanej, prečítal

listiny, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu, z Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru
si vyžiadal kópie spisov V 4960/07, V 101/08, V 4754/07 a oboznámil sa s podstatným obsahom
rozvodového spisu strán sporu Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/240/2017. Takto vykonaným
dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 19P/240/2017 zo dňa 23.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.5.2018. Deň
právoplatnosti rozvodového rozsudku je dňom oficiálneho zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Medzi stranami bolo nesporné, že strany sporu sa na vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva nedohodli a v zákonnej trojročnej lehote bola podaná

žalobcom žaloba na súd. Nakoniec strany sporu ustálili, že bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patria hnuteľné veci, ktoré sú uvádzané vo výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré sa nachádzajú v
rodinnom dome, ktorý manželia kúpili za trvania manželstva. Zostatková hodnota týchto vecí bola
ustálená v priebehu konania zhodnou výpoveďou žalobcu i žalovanej. Väčšinu hnuteľných vecí si chcelponechať žalobca. Žalovaná mala záujem len o motorové vozidlo Ford Fusion, umývačku riadu ako aj
dva nočné stolíky, pričom súd rešpektoval takto prejavenú vôľu strán sporu a pokiaľ šlo o hnuteľné veci,
vyporiadal ich tak, ako strany sporu navrhovali a táto skutočnosť vyplýva z výroku I. a II. tohto rozsudku.

Medzi stranami bolo nesporné, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany sporu
kúpili rodinný dom, zapísaný na LV č. XXX pre katz. úz. M. č. súp. XXX, postavený na KNC parc. č.
667/22-zastavanáplochaanádvorieovýmere 595m2zakúpnucenu3.200.000Sk.Tátoskutočnosť
vyplynula nielen z výpisu LV č. XXX, ale následne aj z kópie spisu Okresného úradu, katastrálneho

odboru v Martine V 4960/07, kde sa nachádza kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcimi X. Q. L. Ľ.
Q. a kupujúcimi - stranami sporu. Kúpna cena podľa čl. IV. mala byť zaplatená tak, že 1.450.000 Sk pre
predávajúceho X. Q. malo byť uhradené na jeho účet v Č., L..V.., suma 150.000 Sk pre predávajúceho X.
Q. bola uhradená prevodom na jeho účet dňa 25.10.2007 ako záloha na predmet kúpy, suma 350.000 Sk
pre predávajúcu Ľ. Q., R.. Z., mala byť uhradená na jej účet vedený v V. V., L..V.. do troch dní od podpisu
zmluvy, suma 150.000 Sk pre predávajúcu Ľ. Q. bola už uhradená prevodom na jej účet 25.10.2007 a

suma 1.100.000 Sk bola dohodnutá kúpna cena nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz.
X., ktoré boli napredávajúcu prevedené kúpnou zmluvou č. V 4754/07 zo dňa 13.11.2007 ako záloha
na predmet kúpy.

Súd sa potom oboznámil aj s kópiu spisu V 4754/07 a zistil, že túto kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol

povolený pod vyššie uvádzanou sp. značkou, uzavreli rodičia žalobcu W. R. L. Ľ.Y. R. s kupujúcou
Ľ. Q., R.. Z., ktorej rodičia žalobcu odpredali svoj 1-izbový byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz.
X. a to práve za kúpnu cenu 1.100.000 Sk. Táto kúpna cena uvedená v čl. V. tejto zmluvy podľa
vzájomnej dohody zmluvných strán, teda rodičov žalobcu a kupujúcej Ľ. Q., mala byť odpočítaná ako
záloha pri následnej kúpe nehnuteľností v spoluvlastníctve kupujúcej, zapísaných na LV č. XXX pre

kat. úz. M., teda ako záloha na kúpu vyššie uvádzaného rodinného domu počas manželstva kúpeného
stranami sporu. Za zmienku stojí, že vklad kúpnej zmluvy, ktorou strany sporu nadobudli rodinný dom
a ním zastavaný pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva (vklad povolený pod V 4960/2007), bol
povolený rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 2.1.2008, kedy nastali aj právne účinky vkladu
podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona. Súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. L. Ľ. Q. a stranami

sporuvčl.VI.boloajzriadenievecnéhobremenakupujúcimivprospechrodičovžalobcuW.L.Ľ.R.,ktoré
spočívalo v práve doživotného bezodplatného užívania predmetu kúpy. V tomto prípade však konanie o
vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností bolo zastavené, ako vyplýva z vyššie uvádzaného
rozhodnutia zo dňa 2.1.2008. Hneď potom, čo vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností ku
dňu 2.1.2008 prešlo na strany sporu k predmetnému rodinnému domu, strany sporu spísali s rodičmi

žalobcu zmluvu o zriadení vecného bremena, o čom svedčí obsah kópie spisu Okresného úradu,
katastrálneho odboru v Martine V 101/2008. Touto zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorú uzavreli
strany sporu ako povinní, s oprávnenými - rodičmi žalobcu dňa 14.1.2008, teda krátko
po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, zriadili strany sporu v prospech
rodičov žalobcu vecné bremeno na dobu neurčitú, ktoré spočívalo v doživotnom užívaní rodinného domu

a ním zastavaného pozemku, ktoré sú zapísané na LV č. XXX v prospech oprávnených rodičov žalobcu,
pričom toto vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.

Strany sporu svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za rodinný dom a ním zastavaný pozemok, ktoré
sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. M., zaplatili nasledovným spôsobom, o čom svedčia doklady

predložené predovšetkým žalobcom a totiž žalobca zo svojho účtu dňa 21.11.2007 v prospech účtu X. Q.
zaplatil 1.448.500 Sk (doklad na č.l. 12). Následne podľa dokladu z č.l. 12 zaplatil žalobca zo svojho účtu
sumu 151.500 Sk v prospech X. Q.. Medzi stranami zostalo nesporné, že tieto prostriedky nachádzajúce
sa k 21.11.2007 na účte žalobcu, boli získané odpredajom jeho bytu, ktorý mal žalobca vo svojom
výlučnomvlastníctveprednadobudnutímmanželstva,tedašloopoužitievýlučnýchprostriedkovžalobcu

na kúpu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca tak celkovo
zo svojich výlučných prostriedkov prispel na nákup nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
strán sporu sumou 1.600.000 Sk, teda polovicou dohodnutej kúpnej ceny. Na zaplatení druhej polovice
kúpnej ceny sa podieľali rodičia žalobcu a to tým, že sumu 1.100.000 Sk neinkasovali za predaj svojho
1-izbového bytu od Ľ. Q.O., ale dohodli, že táto kúpna cena bude považovaná za zálohu na budúci

nákup rodinného domu. Dňa 25.10.2007 z účtu otca žalobcu W. R. bola poukázaná suma 150.000 Sk v
prospech účtu X. Q. a dňa 25.10.2007 v prospech účtu Ľ. Q. bola zložená suma 50.000 Sk opäť z účtu
W. R. (č.l. 11). Dňa 25.10.2007 bola tiež vykonaná úhrada v prospech účtu Ľ. Q. z účtu matky žalobcu Ľ.
R. vo výške 100.000 Sk. Dňa 21.11.2007 bol urobený vklad na účet Ľ. Q. v sume 40.000 Sk (č.l. 11 rub),potom dňa 15.2.2008 z účtu Ľ. R., matky žalobcu, bola poukázaná v prospech účtu Ľ. Q. suma 10.000
Sk, dňa 22.4.2008 bol urobený vklad na účet Ľ. Q. v sume 15.000 Sk.

Rodičia žalobcu tak v prospech manželov Q. preukázateľne zaplatili len sumu 1.465.000 Sk a rozdiel do
sumy 1.600.000 Sk (čo bola polovica kúpnej ceny) vo výške 135.000 Sk, bol zaplatený z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov oboch manželov, avšak strany sporu k tomuto
dôkaz neprodukovali, vyplynulo to však z predložených dôkazov, vyjadrenia žalovanej a svedka W. R..
Pokiaľ ide o platenie takmer polovice kúpnej ceny za rodinný dom rodičmi žalobcu a najmä pokiaľ ide o

titul tejto platby, sa výpovede sporných strán rozchádzali. Žalobca tvrdil, že túto sumu mu rodičia poskytli
ako dar a preto žiadal celú kúpnu cenu za rodinný dom zohľadniť ako to, čo zo svojho výlučného majetku
vynaložil na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Aj rodičia žalobcu vo svojich výpovediach
konštatovali, že z ich strany šlo o dar ich synovi na kúpu rodinného domu. Na druhej strane žalovaná
tvrdila a to už vo svojich prvých vyjadreniach k žalobe, že zaplatenie týchto súm bolo zo strany rodičov
úkon, ktorým si zabezpečovali právo na bývanie v ich rodinnom dome a za to im bolo zriadené vecné

bremenospočívajúcevprávedoživotnéhoužívaniarodinnéhodomu.Podľažalovanejvžiadnomprípade
nešloovýlučnéplnenievprospechžalobcu,alepodľajejnázorubolototoplnenievynaloženévprospech
oboch manželov. Žalobca k tomu uviedol, že s jeho rodičmi bývali manželia dohodli, že budú oba páry
bývať spolu, spoločne kúpia rodinný dom s tým, že rodičia zložili zo svojich prostriedkov rovnú polovicu
kúpnej ceny,alejemurodičiapovedali,žejetodarpreneho.Onizatochcelimaťprávobývaťvrodinnom

dome a jemu s manželkou vznikla povinnosť ich doopatrovať. Naopak žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že nikdy žiadnou, ani ústnou, ani písomnou zmluvou nebolo špecifikované, že by nehnuteľnosť
mala byť darovaná len žalobcovi. Zo strany žalobcu a jeho rodičov k týmto tvrdeniam došlo až potom,
či sa manželia rozviedli.

Svedkyňa Ľ. R., matka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom do kúpy domu investovali
vlastnéprostriedky,pretoženápadkúpiťrodinnýdom,vktorombybývaliobegeneráciespoločne,vznikol
medzi ňou a jej manželom a žalobcom, pretože všetci túžili bývať na dedine a takto sa to pokúsili
zrealizovať. Všetky finančné prostriedky, ktorými oni, teda manželia R. starší, prispeli na kúpu rodinného
domu, boli v podstate ich darom žalobcovi s tým, že mali dohodnuté, že majú právo bývať v danom

rodinnom dome a budú doopatrovaní. Nielen splatenie časti kúpnej ceny, ale aj to, čo do rodinného
domu investovali, bolo v podstate ich darom synovi. Mal to byť ako keby jeho príspevok do spoločného
bývania a oni, teda R. starší, mali z toho mať úžitok doživotného bývania po boku syna a bývalej nevesty.
Svedkyňa však uviedla, že pred kúpou domu nikdy neprebehol rozhovor o tom, že prostriedky, ktoré oni
poskytujú, by mali byť darované obom manželom na kúpu domu.

Svedok W. R., otec žalobcu, uviedol, že pri kúpe rodinného domu to bolo tak, že keďže oba páry, R.
starší aj R. mladší, túžili bývať v rodinnom dome, tak sa dohodli, že takýto dom kúpia s tým, že sa predá
byt žalobcu a byt R. starších a kúpi sa rodinný dom. To, čo bolo do kúpnej ceny ešte nutné doložiť,
financovali strany sporu, teda jeho nevesta s jeho synom.

Naopak, svedkyňa L. Š., matka žalovanej, uviedla, že kým bývalí manželia, strany sporu, nažívali v
zhode, tak ich rodinu navštevovala spolu s rodičmi žalobcu a nikdy sa nehovorilo o tom, že by rodinný
dom mal patriť iba žalobcovi. V rozhovoroch vždy odznievalo, že to bude pre obe strany sporu a pre
ich deti s tým, že oni dochovajú rodičov žalobcu. Potom sa stalo, že sa do rodinného domu nasťahovali

a to na horné poschodie strany sporu a na prízemie rodinného domu rodičia žalobcu, pričom každý
pár investoval finančné prostriedky do rekonštrukcie tej časti rodinného domu, ktorú užíval, teda rodičia
žalobcu investovali finančné prostriedky len do rekonštrukcie prízemia.

Tvrdenie žalobcu a jeho rodičov o tom, že suma, ktorú rodičia žalobcu vynaložili na zaplatenie kúpnej

ceny, bola darom výlučne ich synovi, si súd neosvojil. Už z obsahu kúpnej zmluvy, ktorou rodičia žalobcu
odpredali svoj byt Ľ. Q., vyplýva, že sa uvažuje o kúpe rodinného domu s tým, že kúpna cena 1.100.000
Sk, ktorú mala Ľ. Q. zaplatiť manželom R. starším, mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny pri
odpredaji rodinného domu. Z obsahov výpovedí strán sporu, ale aj vypočutých rodičov vyplýva, že
medzi stranami sporu a manželmi R. staršími vznikla dohoda o tom, že si spoločne kúpia rodinný

dom, pričom nakoniec bolo dohodnuté, že rodinný dom bude v bezpodielovom spoluvlastníctve strán
sporu a rodičia žalobcu nebudú spoluvlastníci predmetného rodinného domu, ale na základe vecného
bremena im vznikne právo doživotne predmetný rodinný dom užívať. Keďže už pri odpredaji bytu rodičov
žalobcu bolo zrejmé, že sa uvažuje o kúpe rodinného domu v prospech strán sporu, je zrejmé, že rodičiažalobcu tým, že neinkasovali kúpnu cenu od Ľ. Q., dohodou o spôsobe jej započítania voči budúcej
povinnosti strán sporu zaplatiť kúpnu cenu X. L. Ľ. Q., v podstate plnili povinnosť platiť kúpnu cenu
za bývalých manželov - strany sporu. Preto je ťažko uveriteľné najmä, ak v zmluve nebolo vyjadrené,

že by takýmto spôsobom plnili len v prospech svojho syna - žalobcu, že by v čase, keď uzatvárali
kúpnu cenu s Ľ. Q., mali skutočnú vôľu venovať takýmto spôsobom finančné prostriedky výlučne svojmu
synovi, žalobcovi. Naopak, pre súd je z tohto preukázané, že takýmto spôsobom poskytli plnenie obom
manželom, ktorí mali povinnosť z budúcej kúpnej zmluvy kúpnu cenu Q. zaplatiť. I ďalšie platby rodičov
žalobcu v prospech Q. svedčia pre záver, že plnili povinnosť za oboch manželov, nielen za svojho syna

a že tvrdenia o poskytnutí daru synovi vznikli až neskôr v súvislosti s tým, že sa bývalí manželia rozišli
a teda podľa presvedčenia súdu boli to len účelové tvrdenia. Súd však dospel k záveru, že plnenia,
ktoré poskytli Ľ. L. W. R. v prospech X. L. Ľ. Q., ktorí odpredávali rodinný dom stranám sporu, na
zaplatenie kúpnej ceny de facto ani neboli bezodplatným plnením v prospech bývalých manželov -
strán sporu, pretože takýmto spôsobom si manželia R. starší zabezpečovali právo na bývanie v dome,
ktoré bolo nakoniec inštitucionalizované vo forme vecného bremena a aj keď podľa zmluvy bolo toto

vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania časti rodinného domu R. staršími zriadené
bezodplatne, de facto bolo výsledkom toho, že manželia R. starší za bývalých manželov - strany sporu,
splnili časť ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dom. Práve pre takýto záver, ktorý súd vyvodil z
obsahu kúpnych zmlúv, ale aj z výpovedí strán sporu a vypočutých svedkov, rodičov strán sporu, súd
zohľadňoval pri počítaní výšky vyrovnávacieho podielu len sumu 1.600.000 Sk, ktorú preukázateľne a

podľa zhodných výpovedí strán investoval do nákupu nehnuteľností zo svojich výlučných prostriedkov
žalobca a pokiaľ ide o plnenia, ktoré poskytli rodičia žalobcu na zaplatenie časti kúpnej ceny, súd tieto
plnenia považoval za plnenia, ktoré podľa vôle manželov R. starších v čase poskytnutia týchto plnení,
boli vynaložené v prospech oboch bývalých manželov a za ktoré sa im dostalo zriadenia vecného
bremena. Je preto otázne, či možno vôbec hovoriť o dare v prospech oboch manželov, ak bola získaná

protihodnota vo forme vecného bremena v prospech R. starších. Vklad manželov R. starších preto súd
nepovažoval za dar žalobcovi a tieto plnenia v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej pri výpočte
výšky vyrovnávacieho podielu nezohľadňoval.

Súd takýto úsudok ohľadne skutočnej vôle R. starších v čase poskytnutia týchto plnení, teda v roku

2007 a 2008, vyvodzoval nielen z formulácie kúpnych zmlúv k bytu a k rodinnému domu, z toho, ako sa
rodičia žalobcu s bývalými manželmi na kúpe rodinného domu dohodli a ako si právo bývania v rodinnom
dome, na ktorom boli spoločne dohodnutí ešte pred jeho kúpou, nakoniec právne ošetrili. Je totiž nutné
vidieť, že z vecného bremena bola zaviazaná aj žalovaná ako spolumajiteľka rodinného domu a rodičia
žalobcu poskytovali plnenia, ktorými plnili povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za oboch bývalých manželov.

Ak by chceli finančné prostriedky darovať žalobcovi, nebol problém previesť ich na účet žalobcu tak, aby
on potom mohol preukázateľne zo svojho účtu, z ktorého hradil zo svojich výlučných prostriedkov sumu
1.600.000 Sk, zaplatil ďalšie sumy v prospech X. L. Ľ. Q.Š.. V takom prípade by darovanie finančných
prostriedkov výhradne žalobcovi bolo transparentné a preukázateľné.

Pokiaľ ide o hodnotu tohto rodinného domu, strany sporu sa zhodli na skutočnosti, že by táto mala
byť ustálená ako aritmetický priemer hodnoty, ktorá bola určená znalcom Ing. Katarínou Bažíkovou,
ktorá bo veci na objednávku žalobcu podala znalecký posudok č. 16/2018 a znalcom - Ing. Ivanou
Kňazovickou Dovalovskou, ktorá na objednávku žalovanej podala znalecký posudok č. 34/2019. Podľa
znaleckého posudku Ing. Kataríny Bažíkovej všeobecná hodnota nehnuteľností, teda rodinného domu a

ním zastavaného pozemku, predstavuje 149.000 €. Ing. Bažíková však určila aj všeobecnú hodnotu práv
a závad, ktoré znižujú všeobecnú hodnotu rodinného domu a určila, že ťarcha spočívajúca vo vecnom
bremene - práve doživotného bezodplatného užívania rodinného domu a pozemku v prospech W. L.
Ľ. R., predstavuje sumu 105.000 €. Naopak, všeobecná hodnota nehnuteľností - rodinného domu a
pozemku podľa posudku Ing. Ivany Kňazovickej Dovalovskej predstavuje sumu 160.000 €. Ing. Ivana

Kňazovická Dovalovská však vo svojom znaleckom posudku neprihliadala a neurčovala hodnotu ťarchy,
teda vecného bremena, ktoré samozrejme všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znižuje.

Na návrh strán potom súd ustálil všeobecnú hodnotu ako priemer všeobecných hodnôt určených dvoma
znaleckými posudkami, teda ustálil ju na sumu 154.500 € s tým však, že od tejto sumy odpočítal hodnotu

ťarchy, čím sa všeobecná hodnota rodinného domu znížila na sumu 49.500 €.

V súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu strán sporu žalujúca strana namietala, že dostala darom
do rodičov žalobcu investície, ktoré boli vykonané pri rekonštrukcii rodinného domu v celkovej výške33.585 € a ktoré žalujúca strana vymenovala pod položkou 1 až 12 v zozname, ktorý pripojila k
samotnej žalobe (viď č.l. 13). Peniaze, ktoré mali byť podľa tohto zoznamu vynaložené rodičmi žalobcu
na vykonanie týchto zhodnocovacích prác na rodinnom dome, mali byť vlastne darom pre žalobcu. V

takomto smere vypovedali ako svedkovia aj rodičia žalobcu, avšak ani zo strany žalujúcej, ale ani zo
strany rodičov žalobcu nebol predkladaný jeden jediný listinný dôkaz, ktorý by preukazoval vynaloženie
investíciívymenovanýchnazozname,dnesžurnalizovanomvspisenač.l.13,rodičmižalobcu.Žalovaná
nespochybňovala, že takéto práce boli uskutočnené rodičmi žalobcu na rodinnom dome, avšak z
vykonaného dokazovania z jej vyjadrenia vyplynulo, že boli vykonávané na spodnej časti rodinného

domu, ktorý práve obývali rodičia žalobcu. Pokiaľ šlo o výsluchy žalobcových rodičov, ani jeden z nich si
presne na sumy, ktoré boli nimi konkrétne vynaložené na tie ktoré práce, nespomínal, len pripúšťali vo
svojich výpovediach, že mohli byť vynaložené asi v takej výške, aká vyplýva zo zoznamu. Žalovaná o
týchto investíciách okrem iného tvrdila, že o nich rozhodovali samotní rodičia žalobcu, ich vynaloženie
výšku, ale ani druhy prác s nimi nijako nekonzultovali. Podľa vyjadrenia žalobcu prejednali s bývalými
manželmi len niektoré estetické detaily, ako bola otázka farieb a pod.. Zateplenie fasády a obklad

fasády boli urobené len v spodnej časti domu a horná časť rodinného domu zostala nezateplená. V
súvislosti s rekonštrukčnými prácami, ktorých zoznam bol poskytnutý žalujúcou stranou ako príloha
žaloby a ktorý je žurnalizovaný v spise na č.l. 13, sa preukázala len finančná účasť žalovanej na
rekonštrukcii ústredného kúrenia a to investícia z výlučných prostriedkov žalovanej v sume 100.000 Sk,
ktorá bola 17.12.2007 vybratá z účtu žalobcu a poskytnutá otcovi žalobcu na úhradu podielu manželov

na rekonštrukcii ústredného kúrenia, ktorá podľa zoznamu mala predstavovať celkový náklad 6.600 €.
Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca, ktorý potvrdil vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že zo
svojich výlučných prostriedkov na účet pod menom manžela typu Flexi účet vo W., L..V.., previedla
sumu 100.000 Sk zo svojich výlučných prostriedkov a táto suma bola následne v hotovosti vybratá
a odovzdaná do rúk jej svokra na úhradu polovičných nákladov za rekonštrukciu ústredného kúrenia

v dome. Táto suma v prepočte 3.319,39 € ako konkrétne preukázaná suma, bola zohľadnená pri
výške vyrovnávacieho podielu v prospech žalovanej ako časť jej osobného majetku vynaloženého na
zhodnotenie veci patriacej do BSM. Naopak, zo strany žalujúcej neboli produkované listinné dôkazy
preukazujúce, že by rodičia žalobcu vynaložili na rekonštrukciu spodného poschodia rodinného domu,
ktoré bolo uvádzané v znaleckých posudkoch ako podzemné podlažie, sumy v takých výškach, aké

vyplývali zo zoznamu z č.l. 13. Aj keď žalovaná nespochybňovala, že by rodičia žalobcu uskutočnili tie
práce pri rekonštrukcii rodinného domu, predovšetkým v dolnej časti rodinného domu, ktoré obsahuje
zoznam, sporná zostala výška týchto vynaložených prostriedkov a aj právny titul ich vynaloženia. Z
výpovedí strán sporu totiž vyplynulo, že bývalí manželia nemali nejaké podstatné slovo pri výbere
materiálov, výbere prác, ktoré rodičia žalobcu uskutočňovali. Mnohé, napr. stavba hliníkového plotu s

elektronickou bránou, boli dokonca uskutočnené bez súhlasu žalovanej. Až na postavenie prístrešku,
či zateplenie povaly a zámkovú dlažbu s podstením, vynaložené investície súviseli len s prestavbou
prvého podzemného podlažia na bytovú jednotku pre rodičov žalobcu. Správanie rodičov žalobcov
tak, ako bolo opísané vo výpovediach strán sporu, ale aj vo výpovediach rodičov vypočúvaných ako
svedkov, skôr evokovalo predstavu správania sa spoluvlastníkov rodinného domu, ktorý po dohode s

ďalšími spoluvlastníkmi na vlastné náklady vynakladajú finančné prostriedky na skvalitnenie priestoru
na bývanie, ktorý oni sami výlučne užívajú a s tým, že proti ďalším spoluvlastníkom neuplatňujú nárok na
refundáciu takto vynaložených investícií. Teda určite sa rodičia žalobcu nesprávali ako osoby, ktoré majú
právo len užívať rodinný dom, avšak nemajú právo s týmto rodinným domom (keďže im chýba vlastnícky
titul),nakladaťvynakladaťnajehozhodnoteniefinančnéprostriedkyapod.. Žalobcapodľapresvedčenia

súdu, rovnako ako jeho rodičia, v súdnom konaní účelovo konštatovali, že zo strany rodičov žalobcu išlo
vynakladaním týchto investícií, ktorými sa rodinný dom bývalých manželov de facto zhodnotil o výlučný
dar ich synovi, teda žalobcovi. Žalovaná túto skutočnosť popierala a vo svojich vyjadreniach tvrdila,
že šlo o vynakladanie investícií, ktoré slúžili výlučne pre skvalitnenie života rodičov žalobcu a nikdy
nepadlo slovo o tom, že by tieto investície mali byť darom žalobcovi. Súd po vykonanom dokazovaní

sa s názorom, že zo strany rodičov vynakladaním týchto investícií prevažne v spodnej časti rodinného
domu šlo o dar výlučne žalobcovi, nestotožnil a preto tieto investície, ktorých ani nominálna výška nebola
pre súd presvedčivo preukázaná, v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej nevyhodnotil. Podľa
presvedčenia súdu v čase, keď ich rodičia žalobcu vynakladali, ich vôľa, aby boli takto vynaložené
finančné prostriedky venované výlučne žalobcovi, k tomu nesmerovala. Spôsob, akým rozhodovali o

materiáloch, o výbere dodávateľov, o vynakladaní týchto investícií, svedčí o tom, že vynaloženiu týchto
investícií predchádzala, či už výslovná, alebo konkludentná dohoda o tom, že oni na vlastné náklady,
ktorých vrátenie nebudú od „mladých R.“ žiadať, si prestavajú spodné podlažie rodinného domu tak,
aby vyhovovalo ich bytovým potrebám. Preto tieto investície súd neposudzoval ako dar rodičov v sume33.585 € žalobcovi, pretože k niečomu takému podľa vykonaného dokazovania bez ohľadu na účelové
výpovede zo strany žalujúcej, či už svedkov, alebo samotného žalobcu, chýbal presvedčivý dôkaz,
ale posudzoval ich ako investície tretích osôb do veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva

oboch bývalých manželov, avšak s tým, že od počiatku boli obe strany, teda starí aj mladí manželia
R., uzrozumení s tým, že rodičia žalobcu od mladých preplatenie týchto investícií nebudú požadovať,
ale že je to ich vklad do spoločného bývania. To si zabezpečili takým spôsobom, teda spôsobom, že
nekupovali dom do podielového spoluvlastníctva, v tom čase manželských párov, ale že prispeli na
jeho rekonštrukciu a prispeli na jeho nákup a s ohľadom na túto skutočnosť im bolo zriadené vecné

bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predmetného rodinného domu, ktoré v súčasnosti
nie nepodstatným spôsobom znižuje všeobecnú hodnotu rodinného domu a ním zastavaného pozemku.
Zhodnotenie len samotnej budovy rodinného domu strán sporu vykonanými investíciami bolo zachytené
v znaleckom posudku Ing. Kataríny Bažíkovej č. 16/2018, ktoré predložila žalujúca strana, ktorá
sa venovala hodnote vloženej investície a ktorá bola stanovená ako rozdiel východiskovej hodnoty
rodinného domu po prerábke prvého podzemného podlažia a pred prerábkou prvého podzemného

podlažia a podľa znalca sa dom zhodnotil o 23.134,61 € len stavebnými úpravami, ktoré financovali v
spodnej časti rodinného domu rodičia žalobcu. Z výpovede samotných rodičov žalobcu, ale aj postoja
žalobcu vyplynulo, že v súčasnosti na strane rodičov žalobcu nie je vôľa požadovať vrátenie týchto
financií. Oni účelovo vo svojich výpovediach tvrdli, že sa jednalo o dar žalobcovi. Podľa presvedčenia
súdu ich vôľa v čase vynakladania týchto investícií však k tomu nesmerovala. Inak by financovanie

týchto investícií zabezpečili iným spôsobom, teda transparentným poskytnutím finančných prostriedkov
na nákup materiálu a týchto vecí samotnému žalobcovi, čo sa ale nestalo. Teda podľa presvedčenia
súdu nejde o dar žalobcovi, ale ide o investíciu tretích osôb do spoločnej veci manželov s tým, že tieto
tretie osoby od počiatku poskytovali túto investíciu bezodplatne (s cieľom prispôsobiť vyčlenenú časť
rodinného domu potrebám svojho bývania) a preto súd túto investíciu ani neposudzoval ako pohľadávku

tretích osôb vo vzťahu k bývalým manželom, teda k stranám sporu a pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu na ňu neprihliadal.

K ďalším aktívam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov okrem vyššie uvedenej nehnuteľnosti
patrili zostatky strán sporu na účtoch a to na ich osobných účtoch ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, kde žalovaná mala účet v Č., číslo ktorého je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala na ňom zostatok
321,34 €. Žalobca mal účet vo W. čísla uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa predložených dokladov mal na tomto účte zostatok
1.023,66 €. Bývalí manželia mali ale aj pasívum a tým bol spoločný dlh z úveru, ktorý im bol poskytnutý

na základe úverovej zmluvy zo dňa 26.5.2016 v Č., L..V.., M., číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXR,
ktorého zostatok ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa potvrdení strán
sporu predstavoval 2.883,20 €. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda po rozvode
manželstva, účastníci sa podieľali každý v 1-ici na úhrade všetkých splátok, ktoré boli ku dňu 1.4.2020
zaplatené. Preto, aj keď žalobca prezentoval vôľu prevziať zodpovednosť za splatenie zostatku tohto

úveru, nebolo potrebné prihliadať na sumy, ktoré boli platené na splátky úveru do 1.4.2020, nakoľko
medzi stranami bolo nesporné a naviac listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalovaná, preukázané, že
každý z manželov hradil presnú polovicu mesačnej splátky celkovo určenej vo výške 61,23 €. Súd
preto vyčíslil nesplatený zostatok úveru vrátane jeho príslušenstva k 1.4.2020, kde predstavoval sumu
1.929,71 € a za zaplatenie tohto zostatku podľa rozhodnutia súdu bude vo vzťahu medzi manželmi

naďalej zodpovedný žalobca.

Na základe zisteného skutkového stavu a spravujúc sa vyššie citovanými ustanoveniami Obč. zákonníka
súd potom vykonal vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
spôsobom, ktorý vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Obč. zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločnýmajetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Hnuteľné veci, ktoré sa podľa zistení súdu nachádzajú u žalobcu, súd žalobcovi prikázal vydať žalovanej
vlehote,ktorájeurčenávrozsudku.Vsúladesozhodnýmnávrhomstránsúdnehnuteľnosti,tedarodinný
dom a ním zastavaný pozemok, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. M., prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu. Jeho všeobecná hodnota bola zistená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu vyššie.
Stranámsporuboliprikázanéajzostatkynaichosobnýchúčtochvbankáchtak,akovyplývalizpotvrdení
bánk a z výpisov z účtov, ktoré strany predložili. Pokiaľ šlo o spoločný dlh strán, ktorého zostatok ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavoval sumu 2.883,20 € a ku dňu rozhodovania
súdu sumu 1.929,71 € a ktorý strany sporu presne na polovicu splácali aj odo dňa zániku manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd vyporiadal tak, ako vyplýva z odseku V. výroku tohto

rozsudku.

Následne súd určil vyrovnávací podiel, ktorý je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi v sume 527,39 € a
k výpočtu tohto podielu súd dospel týmto spôsobom:

Strany sporu vlastnili ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné veci v hodnote
1.001 € a nehnuteľnosť v hodnote 49.500 €. Na svojich dvoch účtoch v banke mali ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov úspory, spolu v sume 1.345 €, z toho žalobca 1.023,66 €
a žalovaná v sume 321,34 €. Žalobca dostal hnuteľné v hodnote 500 €, finančný zostatok na účte v
sume 1.023,66 € a nehnuteľnosť s prihliadnutím na hodnotu ťarchy vo všeobecnej hodnote 49.500 €.

Žalovaná dostala hnuteľné veci v hodnote 501 € a finančný zostatok na účte v sume 321,34 €. Podiel
strán na aktívach bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré aktíva spolu predstavovali sumu
51.846 €, predstavoval 25.923 €. Strany sporu mali však spoločný dlh, ktorý spoločne každý v 1-ici
splácali až do 1.4.2020, keď bol vyhlásený rozsudok v tejto veci a na základe ktorého sa vo vzťahu medzi
stranami sporu stal zodpovedný za splatenie zostatku tohto dlhu v sume 1.929,71 € už len žalobca.

Podiel žalovanej na týchto pasívach bol 964,86 €. Žalobca takto dostal aktíva vo výške 51.023,66 €,
dostal teda o 25.100,66 € viac, ako je polovičný podiel na aktívach bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná dostala aktíva v celkovej výške 822,34 €, čiže dostala o 25.100,66 € menej, ako by
jej patrilo. Žalobca však prevzal celý zvyšok dlhu v sume 1.929,71 €, teda o sumu 964,86 € viac, ako by
mu patrilo. Práve v tejto sume by sa mala žalovaná podieľať na úhrade dlhu a preto suma 25.100,66 €,

o ktorú je jej podiel nižší na aktívach, ako u žalobcu, sa musí znížiť o podiel žalovanej na dlhu v sume
964,86 €, čím sa podiel žalovanej znižuje na sumu 24.135,80 €. Túto sumu by jej mal žalobca zaplatiť za
predpokladu, že by sa nezohľadňovali vklady strán sporu z ich osobného majetku na úhradu záväzkov
len jedného manžela, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva, alebo na vznik majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. U žalovanej súd zvýšil sumu, ktorú by jej mal žalobca zaplatiť, pretože uveril

tvrdeniu žalovanej, že za žalobcu zaplatila dlh, ktorý mu vznikol pred uzavretím manželstva a ktorý v
čase, keď manželstvo bolo uzavreté, bol už exekučne vymáhaný. Žalovaná totiž predložila potvrdenie,
dnes žurnalizované na č.l. 290 a to zo dňa 12.9.2007, ktorý vystavil JUDr. Pavel Halás, súdny exekútor,
v exekúcii vedenej jeho exekútorským úradom so sídlom v Bratislave, EX 18547/06, že k 5.9.2007 bol
uhradený dlh povinného Q. R. v exekučnej veci vedenej exekútorským úradom pod EX 18547/06 vo

výške 6.997 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 232,26 €. Žalobca vôbec popieral, že nejaký takýto dlh
mal a popieral, že by tento dlh bola uhradila za neho žalovaná. Ide však o doklad, ktorý mala k dispozícii
žalovaná a súd jej uveril, že tak urobila približne rok po uzavretí manželstva zo svojich výlučných
prostriedkov, pretože žalovaná produkovala dôkazy, že vládla úsporami pred uzavretím manželstva.
Manželstvo strán sporu bolo uzavreté XX.X.XXXX. Exekúcia podľa sp. značky začala v roku 2006

a je len zrejmé, že jej muselo predchádzať vydanie exekučného titulu a preto úvahy, že šlo o dlh
žalobcu vzniknutý pred uzavretím manželstva, tieto dôkazy podporujú, rovnako ako tvrdenie samotnej
žalovanej. Preto v tejto časti súd uveril tvrdeniu žalovanej, najmä ak toto tvrdenie bolo potvrdené na
pojednávaní vo veci samej samotným žalobcom, neskôr však takéto tvrdenie žalovanej začal pri čítaní
listín spochybňovať. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní zo dňa 4.12.2019

(viď č.l. 324). Preto by sa vyrovnávací podiel žalovanej po náhrade zo strany žalobcu o sumu 232,26
€ (náhrada toho, čo z osobného majetku vynaložila žalovaná na dlh žalobcu vzniknutý pred uzavretím
manželstva), zvýšil na sumu 24.368,06 €. U žalovanej ale súd tiež zohľadnil ten fakt, že zo svojich
výlučných prostriedkov (a táto skutočnosť bola potvrdená nakoniec aj žalobcom, aj výpisom z účtua aj tvrdením svedka W. R.), prispela na kúrenie sumou 3.319,39 €. Nie celú túto sumu je možné v
prospech žalovanej zohľadniť, ale len sumu 1.659,69 €, čo je polovica vynaloženej sumy, čo je polovičný
podiel investícií do spoločnej veci z výlučných prostriedkov žalovanej, pretože druhú polovicu vynaložila

žalovaná na svoj vlastný podiel bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tým by sa vyrovnávací
podiel žalovanej mal zvýšiť na sumu 26.027,75 €. U žalobcu však je nutné zohľadniť tú skutočnosť, že
preukázateľne do nehnuteľnosti strán sporu investoval sumu 1.600.000 Sk, čo predstavuje 53.110,27
€ a to z prostriedkov získaných predajom svojho bytu, vlastneného pred uzavretím manželstva. Ani u
žalobcu nie je možné však zohľadniť celú sumu 53.110,27 € a o túto sumu krátiť vyrovnávací podiel

pre žalovanú, ale je možné z tejto sumy zohľadniť len polovicu, teda sumu 26.555,135 €, čo je časť
vynaloženej investície, ktorá nepripadá na podiel žalobcu na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
ale na podiel žalovanej. Vyrovnávací podiel by potom súd vypočítal ako rozdiel sumy 26.555,135 €, čo
je suma, ktorú by mala žalovaná žalobcovi nahradiť titulom jeho výlučných investícií do rodinného domu
a sumou 26.027,75 €, čo by naopak mal hradiť žalobca žalovanej za predpokladu, že by do rodinného
domu neinvestoval svoje výlučné prostriedky a za situácie, že majetok, ktorý mu bol prikázaný, bol

hodnotovo podstave vyšší, ako majetok prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. Rozdiel potom
vzniká v neprospech žalovanej a predstavuje sumu uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda
sumu 527,39 €. Ako súd vysvetľoval vyššie, investície rodičov žalobcu do kúpnej ceny nehnuteľností,
alebo do samotných nehnuteľností po jej kúpe nepovažoval z dôvodov uvedených vyššie za výlučný dar
žalobcovi a preto zohľadňované pri výpočte vyrovnávacieho podielu súdom neboli.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov súd jednak nie je viazaný návrhmi strán na vyporiadanie, pretože
spôsob vyporiadania vyplýva priamo z právneho predpisu. Na druhej strane je však súd povinný
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo (až na malé výnimky) tak, že každému z manželov sa dostane

polovica toho, čo za trvania manželstva nadobudli. Takto to bolo aj v tomto prípade a preto nie je možné
hovoriť o prevažnom úspechu, alebo neúspechu jednej zo strán. Súd preto o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.