Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219200315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel : Po, vložka č. 2990/B, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Y. L.,

nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XXX, XXX XX L., o zaplatenie 1.375,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/16/2019 -77 zo dňa 17.10.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem zamietnutia žaloby nad sumu 1.328,18
Eur s prísl.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. Žalobu zamietol a II. žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 54 ods. 1, §
54a, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 565, § 879v zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka; § 1 ods.
2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.02.2019 domáhal voči

žalovanémuzaplatenia1.375,73Eursúrokmivovýške22%ročnezosumy423,74Eurdozaplatenia,22
%ročnezosumy730,80Eurod03.03.2016dozaplateniaasúrokmizomeškaniavovýške5,05%ročne
zo sumy 484,90 Eur od 03.03.2016 do zaplatenia, a 5,05 % ročne zo sumy 831,95 Eur od 03.03.2016
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko a.s.,
ktorásožalovanýmuzavreladňa07.11.2014zmluvuospotrebiteľskomúvere.Ďalejuviedol,žeobsahom
úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške
469,49 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a

súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to
formou 48 mesačných splátok vo výške 15,28 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.12.2014. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.4. Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca CETELEM Slovensko a.s. so žalovaným uzavrela dňa
30.03.2015 ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol záväzok Cetelemu poskytnúť

žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 778,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u
predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 36 mesačných splátok vo výške 31,69 Eur, so splatnosťou
prvej splátky 15.04.2015. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem
vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom

rozsahu.

5. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenia o prijatí splátok
registrovanýchnaúverovomprípade(zmluva1)(č.l.65-66spisu)vyplývalo,žepredmetnýspotrebiteľský
úver v prospech žalovaného bol vyplatený dňa 25.11.2014 a doposiaľ boli titulom splátok úveru
realizované úhrady vo výške 122,24 Eur.

6. Zistil, že žalobca listom zo dňa 09.03.2016 oznámil žalovanému, že ku dňu 02.03.2016 sa jeho
záväzok (zmluva 1) stal splatný v celom rozsahu. Z výpisu z úverového účtu vyplynulo, že žalovaný
sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.06.2015, 15.08.2015, 15.09.2015, 15.10.2015,
15.11.2015, 15.12.2015, 15.01.2016, 15.02.2016.

7. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenia o prijatí splátok
registrovaných na úverovom prípade (zmluva 2) (č.l. 69 spisu) vyplývalo, že predmetný spotrebiteľský
úver v prospech žalovaného bol vyplatený dňa 01.04.2015 a doposiaľ boli titulom splátok úveru
realizované úhrady vo výške 95,07 Eur.

8. Žalobca listom zo dňa 09.03.2016 oznámil žalovanému, že ku dňu 02.03.2016 sa jeho záväzok
(zmluva 2) stal splatný v celom rozsahu. Z výpisu z úverového účtu vyplynulo, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.09.2015, 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.01.2016,
15.02.2016 (čl. 19 spisu).

9. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami bol založený zmluvami o úvere a bolo potrebné ho
posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere bola tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc
zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom

prípade je zákon č. 129/2010 Z. z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má
prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch.

10. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke prvoinštančný súd zistil,
že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanému splátky v sume 15,28 Eur (zmluva 1), 31,69 Eur
(zmluva 2), pričom žalovaný sa dostal do omeškania pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky
minimálne so splátkami splatnými 15.08.2015, 15.09.2015, 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015,
15.01.2016, 15.02.2016, čo skutkovo potvrdil aj sám žalobca v podaní zo dňa 14.08.2015 (čl. 63 spisu).

11.Vzhľadomnazačatiekonaniadňa13.02.2019(doručeniežaloby)ponadobudnutíúčinnostizákonač.
343/2018Z.z.,ktorýmsadopĺňazákonč.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov
(05.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v
Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný

žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej
premlčaniu). Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu
č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania
premlčanýchnárokovzospotrebiteľskýchzmlúvvreakciinanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 07. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo

spotrebiteľskejzmluvypovažujezákonodarcaza opodstatnené,abysapouplynutípremlčacejdobytieto
práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom
na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať
vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významominštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru
pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase
a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému

uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v
tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného
plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto
kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania

premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a
vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto
právnaúpravasazdôvodupredchádzaniaprípadnejnerovnostivzťahujenaobestranyspotrebiteľského
vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.

12. Zo skutkových okolností prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k úveru

poskytnutému žalovaného), ako aj skutkových tvrdení žalobcu vyplývalo, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splátkou splatnou 15.08.2015 a rovnako tak aj s nasledujúcimi splátkami
splatnými 15.09.2015, 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.01.2016, 15.02.2016. Žalovanému bola
06.11.2015 právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, v
opačnom prípade žalobca úver zosplatní. Žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr

po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti s prvou omeškanou splátkou a po doručení upozornenia a po
tomto dátume zase s nasledujúcou omeškanou splátkou splatnou 15.09.2015 v lehote od 16.12.2015
do 15.01.2016. K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu podľa tvrdení
žalobcu došlo 03.02.2016, kedy bol žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou
15.08.2015 a v lehote na platné uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

13. Ustanovenie § 101 OZ je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 OZ vo vzťahu
k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť.
Keďže § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou
splátkou, bola práve táto splátka, s ktorou bol spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace, tou splátkou, pre

nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh v zmysle § 103 OZ. Prednosť mala teda právna úprava
zakotvená v druhej vete §-u 103 OZ, v zmysle ktorej bol počiatok plynutia premlčacej doby viazaný
na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 OZ bude potom vo
vzťahu k druhej vete § 103 OZ namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko
ustanovenie § 103 druhej vety OZ inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia

lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti
ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru
vyvolala),vdanomprípadeakototvrdilžalobca15.11.2015auplynula15.11.2018.Pokiaľžalobcadoručil
pvoinštančnému súd žalobu až 13.02.2019, potom bolo potrebné konštatovať, že v danom prípade
žalobca v konaní uplatnil premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka

a v súdnom konaní ho preto nebolo možné priznať. Na základe tohto záveru súd prvej inštancie
žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť, vzhľadom k čomu bolo nadbytočné ďalej sa podrobne zaoberať
posudzovaním náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/84/2019.

14. O nároku na náhradu trov rozhodol tak, že procesný úspech je v rozsahu 100 % na strane
žalovaného. Prvoinštančný súd poukázal na čl. 17 CSP - princíp hospodárnosti konania, ako aj postup
súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, čl. 4 CSP - princíp analógie iuris.
Žalovanému ako úspešnému v spore teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov
konania si neuplatnil, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Uviedol,žezustanovenia§565OZvyplýva,žepriplnenídlhuvsplátkachvznikáveriteľoviprávona

zosplatneniedlhuvcelejvýškelendosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky.Vytýkalprvoinštančnému
súdu, že sa nedostatočne zaoberal splnením podmienok upravených v § 53 ods. 9 OZ. Nemohol mať
súd preukázané to, že bolo zrealizované upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca prvoinštančnémusúdu nepredkladal výzvy, ktorými by upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia
spotrebiteľskéhoúverusplatnéhovmesačnýchsplátkach.Vprípadenepreukázaniasplneniapodmienok
na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z

dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 15.11.2015, a že od tohto dátumu by mala plynúť
trojročná premlčacia doba. Z dôvodu, že z dôkazov vykonaných v konaní nemohol súd dospieť k záveru
o zročnosti celého dlhu k 15.11.2015, je potrebné v zmysle prvej vety § 103 OZ vychádzať z toho, že
premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Žalobný návrh bol na súd
prvej inštancie doručený dňa 13.02.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca

svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných
splátok od 02.03.2016. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie mu mal priznať uplatnený nárok
minimálne v rozsahu sumy 1.328,18 Eur s prísl. predstavujúcu splátky po mimoriadnom zosplatnení
úveru. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 79,50 Eur a trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 97,40 Eur.

16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom

rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
16.03.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

19. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. čo do
zamietnutiažalobyvrozsahu1.328,18Eursprísl.,pretovzmysleust.§387ods.2CSPsaobmedzujena

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a len na doplnenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

20. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).

21. Odvolací súd uvádza, že pre prípad, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným -
splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle uvedeného, ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
pre ktorú sa stal zročným celý dlh. Premlčacia doba na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa
teda začína skôr, ako dôjde k samotnému zosplatneniu dlhu, teda začína plynúť dodatočne už odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je preto pre správne posúdenie
začatia plynutia premlčacej doby nevyhnutné ustáliť, pre ktorú nezaplatenú splátku veriteľ vyhlásil

predčasnú splatnosť celého úveru, lebo od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba práva
na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/16/2018 zo dňa 09.05.2018, ako aj zo zjednocujúceho stanoviska
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015.

22. Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti, ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.23. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd sa nedostatočne zaoberal splnením
podmienok upravených v § 53 ods. 2 a to, či žalovaný bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. K uvedenému odvolací súd poukazuje na
tvrdenie žalobcu v konaní pred prvoinštančným súdom. Uvedené skutočnosti neboli v konaní spornými
ani ich nikto nenamietal, preto súd vychádzal z tvrdení žalobcu. Ak vtedy žalobca tvrdil, že boli
splnené všetky podmienky pre platné zosplatnenie úveru, v odvolacom konaní už nemôže namietať
iné. Vzhľadom na kontradiktórnosť konania a princíp formálnej pravdy správne súd prvej inštancie

zhodnotil skutkový stav veci tak, ako bol žalobcom tvrdený. Navyše v odvolacom konaní už nie je
možné uplatňovať prostriedky procesného útoku ani obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie. K ďalším odvolacím dôvodom žalobcu je nutné ešte uviesť, že jeho výklad ohľadom začatia
plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade nie je možné akceptovať. Ak by to tak bolo, veritelia
by mohli svojim oprávnením zosplatniť úver teoreticky umelo predlžovať trojročnú premlčaciu lehotu v
prípade, ak by svoje právo na zosplatnenie úveru nevyužili čo najskôr, napr. už pri prvých možnostiach

omeškania veriteľa so splátkou po dobu zákonom stanovenú, ale mohli by toto svoje právo využiť po
uplynutí podstatne dlhšieho času, čím by tak mohlo dôjsť, teoreticky, aj k neoprávnenému predlžovaniu
premlčacejdoby.Jevšaknepochybným,žezosplatniťúverjeprávom,niepovinnosťouveriteľa.Citovaný
zákon v ust. § 103 druhá veta OZ však jednoznačne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky. Ak k zosplatneniu došlo dňa 02.03.2016 (žalovanému oznámené listom zo dňa 09.03.2016),
malo ísť o zosplatnenie pre nezaplatenú splátku podľa tvrdení žalobcu ku dňu 15.11.2015, resp. podľa
zmluvy ku dňu 15.12.2015, od kedy plynula 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula 16.11.2018,
respektíve 16.12.2018 a žaloba bola podaná až 16.02.2019, teda po lehote (v rozsudku je nesprávne
uvedený deň 15.11.2015 a 15.12.2015, t.j. deň splatnosti a nie deň, keď sa žalovaný dostal do

omeškania). Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že má nárok na splátky po mimoriadnom
zosplatnení úveru, lebo využitím práva veriteľa zosplatniť úver už zaniká povinnosť dlžníka splatiť úver
v splátkach, ale vzniká mu povinnosťou zaplatiť zvyšok úveru naraz. Preto žalobca nemôže mať nárok
na žiadne splátky po zosplatnení úveru, ktoré jednostranným úkonom zrealizoval právny predchodca
žalobcu.

24. Keďže žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
právanazistenýstav,dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávny,t.j.náležitýprávnypredpisalebo,ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.

25. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany

sporu na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016).

26. Je nutné uviesť, že odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanovisko žalobcu k prejednávanej veci (žalovaný bol v konaní nečinný), vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti

nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdomúspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

27. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne
postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, a to aj čo sa týka správneho výroku o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná ich náhrada, a to aj s poukazom na čl. 17 základných

princípov CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania
proti neúspešnému žalobcovi. V odvolacom konaní totiž žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich
neuplatnil, ani ich vznik z obsahu spisu nevyplývajú a neúspešný žalobca nemôže mať na nich nárok..

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.