Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620202854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: G.. P.

F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. J. XXX, F., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners s.r.o., na základe plnomocenstva konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Anton
Slamka, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovaným: 1./ W. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom J. T.. U. H. XXX/XX, F., 2./ F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. J.
XXX, F., 3./ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. J. XXX, F., žalovaní 1./ - 3./ zastúpení JANČI &
Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258
748, v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že právny úkon žalovaných 1./ - 3./ zo dňa 03. 08. 2020 označený ako Odstúpenie
od zmluvy je neplatný.
II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1./ - 3./ p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 09. 10. 2020 sa žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaných zo dňa 03. 08.
2020 označeného ako Odstúpenie od zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými sa

dohodli na podmienkach kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti v k. ú. F., pričom
žalovaní boli poriadne uzrozumení s ustanoveniami kúpnej zmluvy, každý jeden mal individuálne
možnosť preštudovať a prečítať si ustanovenia zmluvy, pričom tak urobili. Následne žalovaní svojím
overeným podpisom potvrdili pri jednom preštudovaní zmluvy, že sú plne spôsobilí k uzatvoreniu
tejto zmluvy a zároveň prehlásili, že ich prejav vôle byť viazaný touto zmluvou je slobodný, určitý a
zrozumiteľný. Neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré žalovaní tvrdia vo svojom neplatnom odstúpení od
zmluvy. Dva týždne o podaní návrhu na vklad sa syn žalovanej 1./ dozvedel o prevode a následne matku

zmanipuloval, aby odstúpila od zmluvy, pričom vôľa žalovanej 1./ ako aj všetkým ostatných žalovaných,
ktorí dňa 03. 08. 2020 neplatne odstúpili od kúpnej zmluvy, bola slobodná a vážna, pričom nie je pravdou,
ako tvrdia vo svojom odstúpení, že boli uvedení do omylu. Žalovaná 1./ následne oslovila, presvedčila
žalovaného 2./ a žalovaného 3./, aby odstúpili od kúpnej zmluvy. Majú za to, že toto odstúpenie od kúpnej
zmluvy je absolútne neplatné a kúpna zmluva je platná a účinná.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/46/2020-26 zo dňa 26. 10. 2020 podľa § 167 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP), podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2020 (č. l. 44 spisu)
žalovaní 1./ až 3./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žalobu neuznávajú a žiadajú ju
zamietnuť. Je pravdou, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Kúpna zmluva na prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, a táto bola dojednávaná na prelome mesiacov marec/apríl 2020, keď sa zažalovaným 1./ dostavil otec žalobcu P. F. s tým, že jeho syn má záujem o nehnuteľnosti, pozemky
nachádzajúce sa v časti „Na kopaniciach“, a to konkrétne parcely reg. „E“ evidovaná na mape určeného
operátu parc. č. 2650 - orná pôda o výmere 675 m2, parc. č. 2660 - orná pôda o výmere 1223 m2,

parcelné č. 2666 - orná pôda o výmere 415 m2, všetko k. ú. F.. Žalovaná 1./ súhlasila pre rodinné
väzby s P. F. ako aj žalobcom, avšak za podmienky, že tieto parcely sú polia, resp. pozemky bez lesov.
Žalovaná 2./ súhlasila s kúpnou zmluvou za podmienky, že predmetné pozemky nachádzajúce sa v
časti „Na kopaniciach“ budú lúky a nebudú slúžiť na obhospodarovanie, nakoľko tieto má záujem si
ponechať. Žalobca ju o tejto skutočnosti upovedomil. Žalovaný 3./ súhlasil s prevodom za podmienky,

ak tak urobia aj ostatní spoluvlastníci a len v tom rozsahu. Na základe uzatvorených ústnych dohôd dňa
09. 04. 2020 prišiel žalobca po žalovaných, týchto odviezol na Obecný úrad v Pribyline k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. Vypracované kúpne zmluvy položil žalobca na stôl s otočeným listom na strane, kde sa
nachádzajúpodpisovédoložkybezmožnostinaštudovania.Podslovami„veďsmepredsarodina“donútil
žalovaných podpísať nepreštudované zmluvy. Žalovaní podpísali zmluvy so zmeneným obsahom, lebo k
dispozícii zmluvy nedostali, ani na preštudovanie, ani na založenie, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca

po telefonáte žalovanej 1./ doručil jej kópiu zmluvy koncom júla 2020. Po preštudovaní bolo žalovanými
zistené, že v kúpnej zmluve sú uvedené aj iné pozemky. Majú za to, že boli uvedení do omylu resp.,
že konali v omyle a to v predmete prevodu predmetnej kúpnej zmluvy, preto odstúpili od zmluvy a sú
pripravení vrátiť uhradenú kúpnu cenu. Nie je pravdivé tvrdenie, že zmluva bola uzatvorená 18. 08.
2017, táto bola uzatvorená dňa 02. 04. 2020, iba ak by bola uzatvorená aj iná zmluva, o ktorej žalovaní

nemajú vedomosť. Žalovaní sú osoby vyššieho veku a ich dôverčivosť bola žalobcom zneužitá, ktorý
pripravoval a konal tak, aby žalovaní konali v omyle a previedli viac vlastníckeho práva ako bolo ich vôľou
a ako bolo medzi stranami sporu dojednané. Platí, že právny úkon učinený pri menšej miere neslobody,
teda v tiesni za nápadne výhodných podmienok je platný a dotyčný má právo odstúpiť od zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi. Medzi náležitosti vôle patrí, aby bola prostá omylu. Vo všeobecnosti platí,

že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. Ak by tvrdili, že v konanie v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok predstavuje nulitný právny úkon, od ktorého nemožno odstúpiť podľa
§ 49 Občianskeho zákonníka, by preto považovali za obsolentný, narazili by okrem iného aj na konflikt
s výkladovým pravidlom - tzv. princípom vylúčenia renundancie. Podľa tohto princípu treba právny text
interpretovať tak, aby pokiaľ možno žiadne z jeho ustanovení neostalo nadbytočným alebo obsolentným

a tým predchádzali k zdĺhavým a nákladným sporom.

3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/46/2020-49 zo dňa 07. 12. 2020 žalobca v podanej replike (č.
l. 52 spisu) uviedol, že tvrdenia žalovaných sú zavádzajúce, nakoľko ich vôľou bolo uzavrieť kúpnu
zmluvu, preto je ju potrebné považovať za platný právny úkon. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca mal

vypracované zmluvy položiť na stôl s otočeným listom na strane, kde sa nachádzajú podpisové doložky.
Toto tvrdenie považuje žalobca za absurdné, tendenčné. Žalobca je čestný muž, nikdy nemal záujem
na podvádzaní, prípadne inom nečestnom nadobúdaní pozemkov. Je však toho názoru a pokladá za
spravodlivé, aby to, čo právoplatne v zmysle zákona nadobudol, mohol užívať a vlastniť. Mrzí ho, že
žalovaní zmenili svoj názor.

4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/46/2020-56 zo dňa 23. 12. 2020 žalovaní 1./ až 3./ v duplike (č.
l. 59 spisu) uviedli, že kúpnu zmluvu nie je možné považovať za platný úkon, nakoľko žalovaní jeho
rovnopisom nedisponujú. Žalovanej 1./ bola doručená v júni 2020 kúpna zmluva s podpisom iba žalobcu
ako kupujúceho, kde dátum podpisu je uvedený 18. 02. 2020, čo nekorešponduje s kúpnou zmluvou,

ktorájevkatastrálnomkonanípoužitáprepotrebyvkladovéhokonania.Kúpnazmluvasdátumom18.02.
2020 bola vyhotovená a podpísaná až po podpise riadnej kúpnej zmluvy, a to dodatočne tak, aby žalobca
predložil „aspoň nejakú“ kúpnu zmluvu žalovaným, čo preukazuje aj skutočnosť, že na kúpnej zmluve sú
údaje ako rodné číslo ktoré, ak by predmetná kúpna zmluva bola len návrhom, tieto by neobsahovala,
lebobynebolomožnéktakýmtoúdajomsavôbecnejakodostaťbezpatričnejsúčinnostikupujúcich,teda

žalovaných.Žalobcavžalobepriložilakodôkazkúpnuzmluvubezpodpisov,čonemôžebyťrelevantným
dôkazom jeho tvrdení a čo samé o sebe poukazuje aj na možnosti špekulácie s takouto listinou. Samotnú
skutočnosť, že ide o úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, svedčí aj to, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľností bol podaný až po odstúpení od kúpnej zmluvy, t. j. dňa 04. 08. 2020. Žalovaný 2./ doposiaľ
nemá ani len návrh kúpnej zmluvy. Žalovaná 3./ dostala návrh až v decembri 2020, po zahájení tohto

konania.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol že žalovaní neboli uvedení
do omylu. Od zmluvy môžu účastníci odstúpiť len ak je to uvedené v zákone alebo v zmluve dohodnuté.Dôvod, ktorý žalovaní vo svojom odstúpení uviedli, nie je ani zmluvný, ani zákonom ustanovený dôvod a
preto žiadajú, aby súd svojím rozhodnutím rozhodol, že takýto právny úkon je neplatný. Medzi stranami
sporu sú uzavreté nájomné zmluvy, v ktorých je žalobca v právnom postavení nájomcu a určite by sa

nechcel dostať do nejakých problémov so žalovanými, aby sa narušil tento nájomný vzťah, prípadne
aj rodinné vzťahy.

6. Žalobca uviedol, že chcel nakúpiť pôdu, nakoľko sa venuje poľnohospodárskej činnosti. Oslovil
žalovaných, že chce usporiadať celé LV, nielen jednotlivé parcely, tam kde je jeho otec podielovým

spoluvlastníkom v rozsahu 1-vica a kde žalovaní majú druhú polovicu v troch čiastkach. On im ponúkol
cenu za m2, jednalo sa o balík pozemkov, žalovaní s tým súhlasili. Oni mali možnosť dvakrát oboznámiť
sa kúpnou zmluvou, aj na obecnom úrade, keď sa zmluva podpisovala ju mali v rukách. Má na mysli,
že zmluvu predložil v dvoch vyhotoveniach. Medzi nimi bola dôvera. Konkrétne sa bavili o počte m2 na
každého z predávajúcich, aj aká bude konkrétna kúpna cena. Žalovaných oslovili jednotlivo. Všetko to
prebiehalo tak, že najprv jeho otec oslovil žalovanú 1./, že majú záujem to odkúpiť. Ona povedala, že

keby tam mala 1/1, že by to nepredala, ale že s týmto problém nemá, ešte povedala, že je to jej majetok
a že za to, ako sa k nech chovajú, nevie koho mala na mysli, že si s tým môže robiť čo chce. Následne
oslovil žalovaného 2./, ktorý to odpredať nechcel, pretože jeho syn mal záujem postaviť tam chatu. On
mu vysvetlil, že predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a že s tým bude problém. Potom
oslovili žalovanú 3./, vysvetlili jej o čo ide. Ona chcela predať lúky, ale nie ornú pôdu. Vie, že potom jej syn

Q. povedal, že na čo jej bude, tak aj žalovaná 3./ súhlasila. Keďže mali súhlas žalovanej 1./ a 3./, oslovili
žalovaného 2./, ktorý tiež súhlasil. On im ešte povedal, že sa mu podarilo vyhotoviť iba dve vyhotovenia
zmluvy, nakoľko mal pokazený toner s tým, že ďalšie vyhotovenia zmluvy im dodatočne dodá. Potom
sa žalovaní začali stretávať, vie o tom, že došlo ku konfliktu medzi žalovanou 1./ a jej synom, ktorý jej
mal vykričať, že ona predáva majetok, pritom on majetok skupuje. Následne sa žalovaní spojili a prišli

s príbehom o nejakom uvedení do omylu. Potom sa so žalovanými mal stretnúť, ale k tomuto stretnutiu
nedošlo, lebo nebol zavolaný. Následne kontaktoval žalovaného 2./, ktorý mu povedal, že syn žalovanej
1./ bol za ním a keďže nechce trhať strany, že bude súhlasiť s nimi.

7. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa ich názoru preukázali, že

žalobca nekonal s dobrým úmyslom. Žalovaní odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy, pretože chceli
využiť všetky možnosti. Majú za to, že žalobca uviedol žalovaných do omylu. Žalovanej 1./ žalobca
doručil zmluvu až po štyroch mesiacoch vo fotokópii a žalovaným 2./, 3./ vôbec.

8. Žalovaná 1./ uviedla, že nebola nikým ovplyvňovaná, nebola vo finančnej tiesni, len chcela v dobrej

viere pomôcť žalobcovi. Prišiel z ňou jeho otec a spýtal sa, či predá lúky. Ona sa ho opýtala, o ktoré
sa jedná. Povedal, že na Moskách, že tam je močarina a druhú na Kopaniciach. Tak sa ho spýtala, či
nie sú tam nejaké stromy. Povedal, že nevie. Hlavne že v zmluve píšu, že boli so zemami oboznámení.
Potom neskoršie jej volal otec žalobcu, že idú podpísať zmluvu na obecný úrad. Zmluvu podpísali, ale
vôbec jej nedali nahliadnuť do zmluvy. Potom tesne pred Veľkou nocou mi doniesol žalobca peniaze,

bolo to presne 09. 04. 2020. Dal jej obálku, v ktorej bolo 460,80 eur. Povedal, že zmluvu donesie, ale že
sa mu minula farba a nemú ju ako napísať. Uplynuli štyri mesiace a zmluvu jej nedoniesol. Tak volala
jeho otcovi, prečo jej ju nedoniesli. Zavolal synovi, tak konečne jej ju priniesol a pýtal sa, že on by ešte
chcel kúpiť nejaké role. Ona mu povedala, že už nebude nič predávať, že to nechá chlapcom, aby mali
pamiatku na starého otca. Dal jej zmluvu a odišiel. Keď pozrela do zmluvy a namiesto dvoch zemí, na

ktorých sa so ňou dohodli, narátala 12 rolí, zistila, že všetko jej zobrali. Bola veľmi sklamaná, že dvaja
ľudia z rodiny sa na také niečo ulakomia. Ani zmluva nebola platná, bol to len obyčajný zdrap papiera,
nebola tam žiadna pečiatka od notára, ani žiaden podpis, iba žalobcov. Už im raz predala roľu a všetko
dobre dopadlo. Potom sa priznala svojim deťom. Zavolala P. otcovi, lebo on to všetko vybavoval, ale
on sa vyhováral na žalobcu, že on o ničom nevie. Potom som sa skontaktovala so žalovanými 2./, 3./.

Ukázala im zmluvu, s ktorou ani oni nesúhlasili. Oni si ju u nej prečítali a nesúhlasili s tým, čo tam bolo
napísané. Od nich si pýtal od každého inakšie role. Potom mu napísali doporučený dopis, že od zmluvy
odstupujú a mal sa vyjadriť ako mu majú poslať peniaze. On sa k tomu nevyjadril. Keď sa dozvedela jej
suseda Y. T., čo sa jej stalo, prišla za ňou a povedala, že aj ona bola nimi oklamaná, aj rodina D.. Oni
nič nespravili proti zákonu, žalobca ich podviedol a oklamal. Syn sa to dozvedel až keď jej po štyroch

mesiacochžalobcadoložilzmluvu,lensajejspýtal,prečosanechalioklamať,neboltýmnadšený.Kúpnu
zmluvu podpísala preto, lebo oni už raz žalobcovi pozemky predali. Oni neriešili ani štvorce, ani cenu,
ona mu chcela pomôcť. Čestne priznáva, že sa s touto zmluvou neoboznámila, podpisovala ju ako prvá,ona mu verila. Čo je predmetom kúpnej zmluvy sa dozvedela až po štyroch mesiacoch, keď si túto kúpnu
zmluvu vypýtala.

9. Žalovaný 2./ uviedol, že za ním bol otec žalobcu s tým, či nechce odpredať nejaké parcely. On na to
nevidel žiaden dôvod. Potom za ním prišiel žalobca a povedal mu, že všetci súhlasili, on nevedel, či tak
urobili, či náhodou nie sú vo finančnej tiesni. Je pravdou, že si to nezisťoval, nechcel byť biela vrana,
preto sľúbil, že kúpnu zmluvu uzavrie. Potom za ním prišiel žalobca autom, aby išli na obecný úrad,
lenže keďže bol čas Covidu, tak pracovníčka bola ochotná a zmluvu overovali a podpisovali vonku pred

obecným úradom na zábradlí. On si zmluvu neprečítal, dohodli sa, že mu žalobca kópiu pošle. Uplynulo
viac ako rok a zmluvu nemá do dnešného dňa. Jeho prvoradý záujem bolo nehnuteľnosti nepredať, ale
on už potom rezignoval, keďže ostatná rodina s tým súhlasila. Keď sa bavili o predmete zmluvy s otcom
žalobcu, hovoril, že sa jedná o parcely Hrby a Kopanice. Či bolo v tej zmluve niečo iné, k tomu sa vyjadriť
nevie, lebo ju nevidel. Kúpna cena bola navrhnutá žalobcom, podľa čoho ju určil, to on nevie, táto mu
vyplatená bola. Má pocit, že s tou cenou prišiel žalobca s tým, že za toľko a toľko sa predáva orná pôda

v Pribyline. On by to do dnešného dňa nebol predal, keby tú zmluvu neuzavreli žalovaná 1./ a 3./. Po
podpise kúpnej zmluvy mu volal syn žalovanej 1./, že čo to dopustili vzhľadom na vek p. W.. On mu na
to povedal, že už prišiel v podstate k hotovej veci.

10. Žalovaná 3./ uviedla, že žalobca chodil ku nim aj so svojím otcom, že má záujem kúpiť predmetné

pozemky. Na neviem koľký krát mu povedala, že si ho aspoň vypočuje. Povedal jej, že chce sceliť tie
parcely. Jednalo sa o pozemky, ktoré sú za mlákami obhospodarované družstvom, kde sa ona aj tak
nedostane, toto jej povedal žalobca. Ona mu povedala, že mu to predá, ale okrem ornej pôdy. Potom sa
bavilasosynom,synpovedal,abypredalavšetko,aleonastáležalobcovihovorila,žeornúpôdunie.Ona
žiadala od žalobcu, aby jej na papier napísal, o ktoré parcely sa jedná, lebo si to chcela overiť s katastrom

nehnuteľností. On jej dal na papieri predmetné parcely, bolo to ešte pred podpisom kúpnopredajnej
zmluvy. Boli tam čísla parciel, ale či tú to presne tie isté ako v kúpnej zmluve, k tomu sa pre odstup času
už vyjadriť nevie. Zistila, že sú tam aj tie, ktoré mu oni dali do nájmu, asi pred rokom. On za ňou stále
chodil, že je posledná, ktorá to ešte nepodpísala. Kúpnu zmluvu mala k dispozícii asi pol hodinu, ona si
ju neprečítala, nemá právnické vzdelanie. Napríklad vie, že odstúpenie od zmluvy tam bolo dojednané

tak, že to bolo skôr v prospech žalobcu. Podpísala to preto, lebo za ňou žalobca chodil a naliehal. Na
kúpnej zmluve videla čísla parciel. Je pravdou, že už pri druhej alebo tretej položke videla, že je tam
orná pôda. Potom po podpise kúpnej zmluvy prišiel žalobca za ňou, aby jej vyplatil kúpnu cenu. Bolo to
vonku pri bráničke. Ona mu povedala, že to bolo posledný krát, čo podpísala zmluvu, ktorú jej predtým
nedal k nahliadnutiu a kde bolo všetko dojednané v jeho prospech a kde sa nemali možnosť dohodnúť

na kúpnej cene. Na to jej žalobca povedal, veď sme sa na kúpnej cene dohodnúť mohli. Ona ešte od
neho žiadala, aby jej dal jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy. Potom sa jej spýtal, to som Vám ešte nedal?
Potom jej jedno vyhovenie kúpnej zmluvy doniesol v deviatom mesiaci roku 2020. Pýta sa, či to nebol
nátlak, keď ju žalobca zaviezol autom na podpis zmluvy?

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a s obsahom
pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pod V 3476/20.

12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

13. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu, a to žalovanými 1./ až 3./ v právnom postavení
predávajúcich a žalobcom v právnom postavení kupujúceho bola dňa 18. 02. 2020 uzatvorená kúpna
zmluva,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvrozsahuspoluvlastníckeho

podielu žalovanej 1./ 1/6-ina, žalovaného 2./ 1/6-ina, žalovanej 3./ 1/6-ina (v zostávajúcej časti
rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 bola kúpna zmluva uzatvorená medzi P. F. - otcom žalobcu v
právnom postavení predávajúceho a žalobcom v právnom postavení kupujúceho), predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti pozemok KN „E“ parc. č. 2650 - orná pôda o výmere 675 m2, zapísané na LV č. XXXX,
pozemok KN „E“ parc. č. 2660 - orná pôda o výmere 1223 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN

„E“ parc. č. 2666 - trvalý trávny porast o výmere 415 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“
parc. č. 3048 - orná pôda o výmere 1123 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 5877 -
trvalý trávny porast o výmere 638 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 5878 - trvalý
trávny porast o výmere 1317 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 5934 - trvalý trávnyporast o výmere 287 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 8601 - trvalý trávny porast
o výmere 362 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 9217 - trvalý trávny porast o
výmere 1551 m2, zapísané na LV č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 9222 trvalý trávny porast o výmere

863 m2, zapísané na L V č. XXXX, pozemok KN „E“ parc. č. 9230 - trvalý trávny porast o výmere 318
m2, zapísané na LV č. XXXX a pozemok KN „E“ parc. č. 9233 - trvalý trávny porast o výmere 444 m2,
zapísané na LV č. XXXX, všetko katastrálne územie F. za kúpnu cenu vo výške 0,30 eur za m2. Podpis
žalovanej 1./ bol overený na Obecnom úrade Pribylina dňa 18. 02. 2020, žalovaného 2./ dňa 02. 04.
2020 a žalovanej 3./ dňa 04. 03. 2020. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol

podaný dňa 04. 08. 2020 pod V 4376/2020. Dňa 21. 08. 2020 bol Okresnému úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor doručený návrh na zastavenie konania z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo dňa 03. 08.
2020. Z predmetného Odstúpenia od zmluvy zo dňa 03. 08. 2020 bolo zistené, že žalovaní 1./ až 3./
odstúpili od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobcom boli uvedení do omylu a predmetná
kúpna zmluva obsahovala nehnuteľnosti, resp. parcely, ktoré neboli dojednané, pričom pred podpisom
tejto zmluvy im nebolo umožnené nazretie do zmluvy, či súhlasia s dojednaným obsahom. Okresný úrad

Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 19. 09. 2020 pod V 3476/2020 konanie podľa ustanovenia
§ 31a písm. a) katastrálneho zákona prerušil až do právoplatného skončenia konanie vedeného na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2020.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

17. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

18. Podanou žalobou sa žalobca domáhal neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy.

Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá (rozhodnutie NS ČR 3Cz/36/1973, R 22/1976).
Vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok sa súd primárne zaoberal prípustnosťou žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle § 137 CSP. Rekodifikáciou civilného procesu bola
obmedzená možnosť podávať určovacie žaloby, ktorými sa namieta ne/platnosť právneho úkonu, keď
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať

určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom z Občianskeho zákonníka ani
zozákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostiaozápisevlastníctvaknehnuteľnostiam(katastrálny
zákon) takáto možnosť nevyplýva. Jedinou prípustnou žalobou by tak mohla byť žaloba o určenie
vlastníckeho práva žalobcu, avšak v súdenom prípade podaniu takejto žaloby bráni tá skutočnosť,
že žalovaní 1./ až 3./ odstúpili od kúpnej zmluvy ešte skôr, ako Okresný úrad Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor rozhodol o vklade vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobcu a
v súčasnosti je katastrálne konanie prerušené až do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu.
Pretože vlastnícke právo sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, žalobca ako kupujúci
žalobu o určenie vlastníckeho práva nemôže podať. Súd preto dospel k záveru, že žaloba o určenieneplatnosti odstúpenia od zmluvy je prípustná z dôvodu, že v opačnom prípade by kupujúci nemal
žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svoju vlastníckeho práva. S poukazom na demonštratívny
výpočet žalôb žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia zmluvy v režime Civilného sporového poriadku

pripustil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/73/2017 zo dňa 23. 08. 2017, v ktorom
v otázke prípustnosti žaloby uviedol, že vypustením slovného spojenia „právny vzťah“ z ust. § 137
písm. c) CSP (v porovnaní so zodpovedajúcim ust. § 80 c) OSP) neznamená, že je vylúčené konanie
o neplatnosť právneho úkonu (zakladajúceho alebo zrušujúceho určitý právny vzťah). Je potrebné si
všimnúť, že ust. § 137 CSP vymedzuje druhy žalôb exemplifikatívnym (príkladmým) spôsobom, o čom

svedčí predovšetkým použitie častice „najmä“ v úvodnej časti označeného ustanovenia „Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o ...“. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom zvolený typ žaloby je
spôsobilým prostriedkom na ochranu práv žalobcu a na odstránenie spornosti, či zo strany žalovaných
došlo k (ne)platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v súdenom prípade bol daný. Podanou žalobou sa žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva, ktorý mal nadobudnúť na základe právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá mala byť v dôsledku

napadnutého odstúpenia od tohto právneho úkonu od počiatku zrušená. Súd tak dospel k záveru, že
právnepostaveniežalobcujeneistéatoutožaloboujemožnétútoneistotuodstrániť.Súdnaviacdávado
pozornosti, že konanie vedené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym úradom je prerušené,
preto takáto určovacia žaloba má preventívny charakter a práve určovacou žalobou je možné odstrániť
stav právnej neistoty žalobcu, ktorý vznikol konaním žalovaných 1./ až 3./, ktorí od kúpnej zmluvy

odstúpili a vzhľadom na následný postup Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru,
ktorý konanie o povolenie vkladu prerušil a čaká na výsledok tohto sporového konania.

19. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej
strane a ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 48 ods.

1 Občianskeho zákonníka od zmluvy je možné odstúpiť len vtedy, ak to predpokladá zákon, alebo ak sa
na tom zmluvné strany dohodli; v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Právo odstúpiť od zmluvy zakotvuje Občiansky zákonník a ďalšie zákony. Vo všeobecnosti je dôvodom
odstúpenia od zmluvy jej uzavretie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne omeškanie

dlžníka s plnením dlhu alebo poskytnutie vadného plnenia.

20. V konaní nebolo sporné, že zmluvné strany si v predmetnej kúpnej zmluve možnosť jednostranného
odstúpenia dohodli v článku IV. bod 3 v tom zmysle, že predávajúci má právo odstúpiť od zmluvy
v prípade, ak nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušnej správy katastra o zamietnutí vkladu

vlastníckeho práva k pozemku, prípadne aj z iného dôvodu nevzniknú právne účinky prevodu
vlastníckeho práva alebo sa kupujúci nestane výlučným vlastníkom pozemku alebo príslušná správa
katastra zastaví konanie o povolení vkladu. Takéto dôvody odstúpenia od zmluvy žalovaní neuvádzajú,
žalovaní 1./ až 3./ odstúpili od zmluvy pre nimi tvrdené konanie v omyle z dôvodu, že podľa
tvrdení žalovaných konečná podoba kúpnej zmluvy nezodpovedala dojednaným podmienkam, pretože

predmetomkúpnejzmluvyboliajnehnuteľnosti-pozemky,ktoréžalovaní1./až3./nemalivôľuodpredať.

21. Občiansky zákonník pozná dve kategórie neplatnosti právneho úkonu, a to absolútnu a relatívnu. Vo
vyššie citovanom zákonnom ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka je upravená relatívna neplatnosť
právneho úkonu, ktorá spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti,

sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho
úkonu dôvodne dovolá (R 50/1985). Súd dospel k záveru, že vada vôle v prípade omylu má za následok
len jeho relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka a v takom prípade dotknutý
účastník má právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu; pokiaľ ale dotknutý účastník sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, aj za stavu, že by bol právny úkon urobený v omyle,

sa považuje za platný (pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2019 zo dňa 30. 10.
2019), pretože účinná hmotnoprávna úprava neumožňuje odstúpenie od zmluvy pre vadu vôle v prípade
omylu. Žalovaní 1./ až 3./ inštitút jednostranného odstúpenia od zmluvy z tvrdených dôvodov nemohli
využiť;vprípadekonaniavomyle(prerozpormedzivôľouajejprejavom)právnymprostriedkomochrany
žalovaných môže byť len dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preto jednostranný právny

úkon žalovaných zo dňa 03. 08. 2020, ktorými odstúpili od kúpnej zmluvy je neplatný. Preto súd žalobe
súd v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech
vo veci právo na náhradu trov konania potrebné na uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí vo veci
úspech nemali. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.