Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706208966
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6706208966.18

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ T. X., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., X. I č. XX, 2/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F.,
X. I č. XX, právne zastúpenej advokátom J.. J. T., G. kancelária, XXX XX U. Bystrica, Janka Kráľa 7, 3/
Martiny Kmeťovej, nar. 05. 01. 1997, bytom 962 05 Hriňová, Krivec I č. 14, proti žalovaným: 1/ M. A., nar.

XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. F. XXX, 2/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., R. ul. XXXX/
X, 3/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., T. 1. mája XX/X, 4/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX S., X. XXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných G. - Slovenská poisťovňa, a. s.,
so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu za bolesť
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o trovách konania štátu, na odvolanie intervenienta
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/145/2006-890 zo dňa 17. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov konania z r u š u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ za účasti intervenienta sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov konania tak, že žalovanú 1/ zaviazal v rozsahu 1,72 %, žalovanú 2/ v rozsahu 32,76 %, žalovaného
3/ v rozsahu 32,76 % a žalovaného 4/ v rozsahu 32,76 %.

2.Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedol,žepotom,akoboloožalobevovecisamej
právoplatnerozhodnuté,zistil,žedosiaľeštenebolorozhodnutéotrováchkonaniaštátu.Konkrétneišloo

vynaloženénákladyštátuzavykonanédôkazyzaodmenuznalca(č.l.437),odmenuanáhraduhotových
výdavkov znalca za účasť na pojednávaní (č. l. 502) a svedočné svedkovi (č. l. 667). Pri určení rozsahu
náhrady trov konania medzi žalovaných 1/ až 4/, okresný súd vychádzal podľa veľkosti jednotlivých
podielov ich nadobudnutého dedičstva k celému dedičstvu po poručiteľovi - pôvodnému žalovanému
H. A., zomrelému dňa 14. 06. 2016. Okresný súd pritom vychádzal z osvedčenia o dedičstve sp. zn.
13D/72/2016 zo dňa 02. 08. 2016.

3. Intervenient na strane žalovaných 1/ až 4/ (ďalej aj len „intervenient“) podal za súhlasu žalovaných,
proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom nesúhlasil, že bolo vydané až po uplynutí cca 9 rokov
od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej, pričom právoplatne bolo rozhodnuté už aj o
trovách konania. Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 04. 07. 2012 a uznesenie o
trovách konania nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 2014, pričom o povinnosti nahradiť trovy štátu

rozhodol až uznesením zo dňa 17. 02. 2021. Uviedol, že tento postup súdu je v rozpore s princípomspravodlivosti a v tejto súvislosti aj poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 15/2013
zo dňa 18. 06. 2015, v ktorom je nemožnosť takého postupu súdu aj judikovaná.

4. Ďalej intervenient v odvolaní poukázal na pomer úspechu a neúspechu strán v spore, keďže
vychádzajúc z celkovej žalovanej sumy v súhrne 131 104,06 € (ako nárok na náhradu za bolesť a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, poznámka odvolacieho súdu), z ktorej bola žalobcom
priznaná celková suma 61.396,78 €, bola žalovaná strana neúspešná len v rozsahu 46,83 %, a preto je
nesprávne, aby bola zaviazaná na zaplatenie 100 % náhrady trov konania. V takom prípade, ak okresný

súd odmietol aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorým by zohľadnil pomer úspechu vo veci, mal okresný
súd podľa intervenienta v danom prípade aplikovať ust. § 257 CSP a zohľadniť uvedený dôvod hodný
osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené intervenient žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil alebo zmenil tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

5. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k odvolaniu intervenienta nevyjadrili.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP včas podané odvolanie intervenienta prejednal, uznesenie okresného súdu viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov

konania štátu postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Z predloženého spisu vyplýva, že okresný súd vo veci samej v konaní o náhradu za bolesť rozhodol
rozsudkom č. k. 14C/145/2006-718 zo dňa 08. 09. 2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.

k. 17Co/352/211-766 zo dňa 27. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 07. 2012. Okresný
súd tak vydal meritórne rozhodnutie ešte počas účinnosti prechádzajúceho civilného predpisu, teda za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

9. Okresný súd bol pri rozhodovaní o trovách konania povinný postupovať podľa ustanovení § 137

až 151a OSP, ktoré určovali pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov, ale aj pre
rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát (§ 148 OSP a § 151 ods. 6 OSP). Povinnosť súdu rozhodnúť
o trovách konania sa preto týkala nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. Okresný súd tak bol
podľavtedyplatnejprávnejúpravypovinnývrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnúťajotrovách
štátu, prípadne v odôvodnených prípadoch vysloviť, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

10. Okresný súd si vo svojom rozsudku vo veci samej zo dňa 08. 09. 2011 vyhradil v súlade s
uvedeným ustanovením, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. O trovách konania okresný súd rozhodol prvým uznesením č. k. 14C/145/2006-793 zo dňa 22.

01. 2013, ktoré bolo rozhodnutím krajského súdu ako odvolacieho súdu č. k. 17Co/104/2013-828 zo
dňa 09. 10. 2013 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie okresného súdu o trovách
konania po právoplatnosti konania vo veci samej č. k. 14C/145/2006-842 zo dňa 17. 10. 2014 nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. 11. 2014. O trovách štátu okresný súd týmto rozhodnutím nerozhodol.

11. Následne až odvolaním napadnutým uznesením okresný súd dňa 17. 02. 2021, t. j. po viac ako 8
rokoch po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ako aj po právoplatnosti rozhodnutia o trovách tohto
konania, z vlastnej iniciatívy rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti žalovaným 1/ až 4/ (dedičom
po žalovanom poručiteľovi) trovy štátu zaplatiť. Odvolací súd (zhodne s názorom Najvyššieho súdu SR
v uznesení sp. zn. 6 MCdo 15/2013 zo dňa 18. 06. 2015 v obdobnej právnej veci) považuje vyššie

uvedený postup okresného súdu za neudržateľný, a teda za nesprávny, pretože odporuje platnej právnej
úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci
samej, ako aj rozhodnutia o trovách tohto konania. Súd mal v rozsudku rozhodnúť o celom predmete
konania (§ 152 ods. 2 O. s. p. ). V prípade ak tak neurobil, mohol v súlade s citovaným ustanovením ibez návrhu rozsudok doplniť, ale len do jeho právoplatnosti. Po jeho právoplatnosti však len vtedy, ak
návrh podal účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku, pokiaľ súd opomenul o niektorej časti
predmetu konania rozhodnúť (napr. o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti). Pozri aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Co/1/2009 ).

12. Ak si aj okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, a súčasne v tomto „režime“ aj o trovách konania rozhodol uznesením ( 17.10.2014 ), a pre prípad
opomenutiarozhodnúťvtomtouzneseníotrováchkonaniaotrováchštátu,malmožnosťvydaťdopĺňacie

uznesenie, avšak tiež len do jeho právoplatnosti ( § 167 ods. 2 OSP ). K nadobudnutiu právoplatnosti
uznesenia o trovách konania došlo ku dňu 25.11.2014, teda pred účinnosťou CSP.

13. Ochrana záujmov štátu spočívajúca v povinnosti súdu rozhodnúť o trovách, ktoré štát platil, je
úradnou povinnosťou konajúceho súdu. Táto povinnosť mu v čase rozhodovania vo veci samej vyplývala
aj z ust. § 151 ods. 6 OSP, v zmysle ktorého bol súd povinný rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu.

Pokiaľ okresný súd v danej veci o nich nerozhodol ani najneskôr v rámci rozhodnutia, ktorým rozhodol
o trovách účastníkov konania (č. k. 14C/145/2006-842 zo dňa 17. 10. 2014), bolo vylúčené, aby o nich
rozhodol neskôr osobitným uznesením vydaným dňa 17. 02. 2021 takmer po uplynutí deviatich rokov od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresnému súdu oprávnenie na tento postup neumožňuje ani
súčasný právny stav (§ 262 ods. 1 CSP). Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (por. závery Ústavného súdu Českej republiky
vyslovené v náleze z 11. 2. 2004 sp. zn. I. ÚS 672/03 a aj v náleze z 10. 12. 2014 sp. zn. IV. ÚS 113/13).

14. Na základe uvedených záverov preto dovolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnuté uznesenie
okresného súdu o náhrade trov štátu postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť. Ďalšími

odvolacími námietkami intervenienta sa odvolací súd z tohto dôvodu nezaoberal.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
konštatujúc, že v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, by boli žalovaní 1/ až
4/ za účasti intervenienta v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu. Keďže žalovaným 1/ až 4/ za

účasti intervenienta trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že im náhradu týchto
trov konania nepriznal ( viď. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 176/2016, sp. zn. 6
Cdo 5/2017 ).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).