Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115226310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu PN. proti žalovaným 1/ J. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. D. nad T., t. č. bytom D. nad T., C I XX/XX, 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. nad T.,
t. č. bytom Q. D., Y. XX, 3/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., R. hájom XXXX/XXX, 4/ A. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. T., O. I. XX/XX, o zaplatenie 4.001,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.novembra 2019, č. k. 12C/168/2015-148,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o povolení žalovanej 3/ splácať istinu

3.029,81 eur s príslušenstvom žalobcovi v mesačných splátkach po 50,- eur p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie
prevyšujúcejsumy3.754,06eurspolus7,99%p.a.úrokomzaúverzosumy3.119,81eurod01.12.2015
do 02.01.2019, 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 3.521,63 eur od 01.12.2015 do 02.01.2019;
7,99 % p. a. úrokom za úver zo sumy 3 089,81 eur od 03.01.2019 do 27.02.2019, 5% p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 3.491,63 eur od 03.01.2019 do 27.02.2019; 7,99% p. a. úrokom za úver zo

sumy 3.059,81 eur od 28.02.2019 do 03.04.2019, 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 3.461,63 eur
od 28.02.2019 do 03.04.2019; 7,99% p. a. úrokom za úver zo sumy 3.029,81 eur od 04.04.2019 do
zaplatenia a 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 3.431,63 eur od 04.04.2019 do zaplatenia, trovy
konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
1/ až 4/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Výrokom II. zastavil konanie voči
žalovaným 1/ a 2/. Výrokom III. uložil žalovaným 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.029,81 eur,
5% ročný úrok z omeškania z istiny 3.119,81 eur od 19.12.2014 do 02.01.2019 vo výške 630,79 eur,

5% ročný úrok z omeškania z istiny 3.089,81 eur od 03.01.2019 do 27.02.2019 vo výške 23,70 eur,
5% ročný úrok z omeškania z istiny 3.059,81 eur od 28.02.2019 do 03.04.2019 vo výške 14,67 eur, 5%
ročný úrok z omeškania z istiny 3.029,81 eur od 04.04.2019 do zaplatenia, nezaplatené riadne úroky do
zosplatnenia dňa 18.12.2014 vo výške 39,52 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných
vždydokoncapríslušnéhomesiaca,počínajúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku
až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
s tým, že plnením jednej zo žalovaných 3/ a 4/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

Výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom V. žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená
výška náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ zaniká v rozsahuplnenia povinnosť ostatných žalovaných. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 14.12.2015, domáhal od žalovaných 1/ až 4/ zaplatenia spoločne pôvodne sumy 4.001,01 eur, ďalej
7,99% ročného úroku za úver zo sumy 3.119,81 eur od 01.12.2015 do zaplatenia a 5% ročného úroku z

omeškania zo sumy 3.672,85 eur od 01.12.2015 do zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 30.06.2017 a
podaním došlým súdu dňa 12.04.2019 zobral čiastočne žalobu späť. Na základe čiastočných späťvzatí
žaloby, súd konanie v časti, prevyšujúcej požadovanej pohľadávky žalobcu zastavil podľa § 145 a 146
CSP (Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie z Obchodného vestníka zistil, že v priebehu
tohto konania na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Trenčín pod sp.

zn. 38Odk/655/2019 a bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov. Na majetok žalovanej 2/ bol
vyhlásený konkurz Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40Odk/564/2018 a bola oddlžená tak,
že bola zbavená všetkých dlhov. Keďže žalobca v tomto konaní voči žalovaným 1/ a 2/ uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená v prebiehajúcom konkurze, keďže ide o pohľadávku vzniknutú
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR) v zmysle
§ 167e ods. 1 ZoKR konanie voči žalovaným 1/ a 2/ zastavil. Z vykonaného dokazovania súd prvej

inštancie ďalej zistil, že žalobca dňa 10.11.2006 uzatvoril so žalovanými 1/ až 4/ zmluvu o stavebnom
sporení č. XXXXXXX X XX a zmluvu o mimoriadnom medziúvere č, XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX, v na základe ktorých poskytol žalovaným 1/ až 3/ mimoriadny medziúver vo výške
3.319,39 eur. Žalovaní 1/ až 3/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,11 eur, do nasporenia 40%

cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur
a po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Žalovaná 4/ prevzala
ručením na seba povinnosť uspokojiť jeho (žalobcovu) pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní 1/ až 3/.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Žalobca

ich listom zo dňa 19.11.2014 vyzval na doplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru, ak dlžné splátky neuhradia. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili,
preto žalobca listom zo dňa 18.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
Ku dňu zosplatnenia úveru 18.12.2014 celková výška dlžnej sumy 3.883,79 eur pozostávala z istiny
3.219,81 eur a nezaplatených úrokov za úver a poplatkov do zosplatnenia vo výške spolu 663,98 eur. Ku

dňu 30.11.2015 žalobca žiadal sumu 4.001,01 eur, pozostávajúcu z istiny 3.119,81 eur, nezaplatených
úrokov za úver a poplatkov do zosplatnenia vo výške 553,04 eur, vyčísleného 7,99% ročného úroku za
úver od 19.12.2014 (od zosplatnenia) do 30.11.2015 vo výške 188,93 eur a vyčísleného 5% ročného
úroku z omeškania od 19.12.2014 (od zosplatnenia) do 30.11.2015 vo výške 139,23 eur. Právne vec súd
posúdilpodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,účinnéhokudňuuzavretiazmluvy

dňa 06.11.2006; § 497, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Žalobca listami zo dňa 19.11.2017,
zasielanými žalovaným 1/ až 4/ ich upozorňoval na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ak do
18.12.2014 nezaplatia dlžné splátky. Podľa poštových doručeniek žalovaní 1/ až 4/ prevzali tento list
v dňoch 10.12.2014, 24.11.2014, 24.11.2014 a 24.11.2014. Následne z dôvodu, že žalovaní dlžné
splátky úveru nedoplatili v uvedenej lehote, čo nebolo sporné, žalobca listami zo dňa 18.12.2014 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku dňu 18.12.2014 a žiadal ich celý dlh vrátane príslušenstva
vo výške 3.883,79 eur zaplatiť. Podľa poštových doručenie žalovaní 1/ tento list prevzal dňa 29.12.2014,
žalovaná 2/ ho neprevzala v úložnej dobe a žalované 3/ a 4/ ho prevzali dňa 29.12.2014. Týmto
došlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru ku dňu 18.12.2014 a dlžníkom vznikla povinnosť
zaplatiť celý zostatok dlhu naraz a v prípade jeho neuhradenia vznikla táto povinnosť žalovanej 4/

ako ručiteľke. V čase súdneho rozhodovania bol na majetok žalovaných 1/ a 2/ vyhlásený konkurz
s následkom zastavenia tohto súdneho konania voči nim a sporovými stranami zostali len dlžník-
žalovaná 3/ a ručiteľka - žalovaná 4/. Následkom neplnenia dlhu dlžníkom je povinnosť dlh uhradiť
ručiteľom - žalovanou 4/ podľa § 303 Obchodného zákonníka i podľa § 546 Občianskeho zákonníka.
Súd kontrolou úverovej zmluvy nezistil žiadne podmienky v neprospech spotrebiteľa, preto boli žalované

3/ a 4/ ako dlžníka a ručiteľka zaviazané zaplatiť žalobcovi zosplatnený celý úver vo výške ku dňu
zosplatnenia 18.12.2014 po odpočítaní sumy 90,- eur, zaplatenej žalovanými po podaní žaloby. Zo
žalovanej istiny 3.119,81 eur po odpočítaní sumy 90,- eur tak zostala istina 3.029, 81 eur. Podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v zákonnej výške,
platnej ku dňu prvého omeškania t.j. vo výške 5% ročne z istiny od nasledujúceho dňa po zosplatnení,

t.j. od 19.12.2014 so zohľadnením zaplatených 3 splátok po 30,- eur a ž do zaplatenia. Súd nepriznal
žalobcovi nárok na úhradu rôznych poplatkov vo výške 72,- eur, pretože ich výška a povinnosť plnenia
nebola dohodnutá medzi sporovými stranami v zmluvách a nešlo o žiadnu službu pre žalovaných 1/ až
4/. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie riadneho úroku z istiny úveru po zosplatnení úveru.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešnému žalobcovi (v časti istiny) právo na náhradu trov konania
proti neúspešným žalovaným 3/,4/ v celom v rozsahu a podľa § 256 ods. 1 CSP proti žalovaným 1/, 2/,
ktorým svojím aktívnym konaním (podaním návrhu) na osobný bankrot zavinili zastavenie tohto konania

voči nim z dôvodu ich oddlženia. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny
úradník samostatným uznesením súdny po právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP
súd povolil žalovaným 3/ a 4/ dlh splácať v mesačných splátkach a dlhšiu lehotu na úhradu trov konania
vzhľadom na to, že sú starobnými dôchodkyňami a výšku ich dôchodkov.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 3/. Uviedla, že dňa 10.11.2006 sa
stala spoludlžníčkou zo zmluvy so žalobcom. Poukázala na to, že záväzok nebol zo strany žalovaných
1/, 2/ riadne splácaný, pričom v dôsledku oddlženia žalovaných 1/, 2/, ostal záväzok na nej, ako 80 ročnej
dôchodkyne, ktorá je umiestnená v sociálnom zariadení D., kde platí nemalú čiastku. V tejto súvislosti
predložila rozhodnutie o výške platieb, ktoré navyše ešte nezahŕňajú lieky a ostatné veci, ktoré človek
potrebuje k životu. Žiadala znížiť mesačné splátky, nakoľko jej mesačná situácia jej nedovoľuje splácať

tak, ako rozhodol súd.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 3/ uviedol, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy
trvá na minimálnej splátke vo výške 50,- Eur mesačne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v rozsahu podaného odvolania
vo výroku III. v časti o splatnosti istiny s príslušenstvom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III.
o povolení žalovanej 3/ splácať istinu s príslušenstvom žalobcovi v mesačných splátkach po 50 eur je

potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie žalovanej 3/ smeruje len proti výroku III.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to len v časti o povolení plnenia povinnosti v splátkach.
Odvolací súd preto preskúmaval vec len z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky žalovanej 3/ v časti

výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom, a preto vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie vo výroku I., výroku II., zvyšnej časti výroku III., vo výroku IV a vo výroku V. nebol rozsudok
súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

7. Podľa citovaného ustanovenia, lehota na plnenie priznaná súdnym rozhodnutím je zo zákona tri
dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež
rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch,

keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty
musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu
strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť v splátkach, pričom musí určiť výšku aj dátum splatnosti každej
jednotlivej splátky.

8. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanej 3/, ktorým platobnú povinnosť určil súd
prvej inštancie, umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte s nižšou výškou splátky ako
rozhodol súd prvej inštancie, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej 3/ ako
aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovanej
3/ na pomery žalobcu, ako aj zohľadnenie maximálnej doby splácania záväzku v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou.

9. Oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako aj s obsahom celého prislúchajúceho
spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3/ nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie určil, že žalovaná 3/ spolu so žalovanou 4/ sú povinné zaplatiť žalobcovi istinu 3.029,81 % s

príslušenstvom v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do konca príslušného mesiaca, pričom
takto určil platobnú povinnosť vzhľadom na vek žalovaných 3/ a 4/ a výšku ich dôchodkov.10. Žalovaná 3/ vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by
odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd
prvej inštancie správne zhodnotil finančné možnosti žalovanej 3/, a to aj vzhľadom na jej dôchodok a

vek, a preto správne rozhodol o povinnosti platiť dlžné plnenie v splátkach v stanovenej výške 50,-eur
mesačne. Ani tá skutočnosť, že žalovaná 3/ je umiestnená v zariadení sociálnych služieb v spojení s
ktorým má výdavky, vrátane výdavkov na lieky nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné rozhodnúť o
plnení v nižších splátkach. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách umožňuje, aby za prijímateľa
sociálnej služby platili časť nákladov aj iné osoby, napr. potomkovia prijímateľa sociálnej služby, napr.

v prípade, ak príjem prijímateľa sociálnej služby je nedostatočný na úhradu týchto nákladov potom, čo
prijímateľovi sociálnej služby sú zrážané sumy z príjmu na úhradu záväzkov, resp. môže tiež vzniknúť za
úhradu nákladov za poskytovanie sociálnej služby pohľadávka poskytovateľa uplatniteľná v dedičskom
konaní. Žalovanej 3/ v takomto prípade je tiež zachované právo na časť príjmu z dôchodku, ktorá jej
nesmie byť zrazená na úhradu dlžnej sumy. Preto poskytovanie sociálnej služby vzhľadom na možnosti,
ktorý poskytuje vyššie uvedený zákon a výšku stanovenej splátky, má odvolací súd za to, že je v

možnostiach žalovanej 3/ takúto splátku uhrádzať, a to aj s poukazom na to, že žalovanej 3/ bola
povinnosť zaplatiť uvedenú istinu s príslušenstvom uložená spolu so žalovanou 4/, a to s tým, že plnením
jednej zo žalovaných 3/ a 4/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. Splátka vo výške 50,-
eur mesačne splatná v príslušnom kalendárnom mesiaci je primeraná pri zohľadnení výšky dlžnej sumy
a príslušenstva, nakoľko splácanie dlhu bolo povolené nad maximálne možnú dobu podľa ustálenej

súdnej praxe pri zohľadnení osobitnej situácie žalovanej 3/ a 4/ súdom prvej inštancie. Doba, na ktorú
sa najdlhšie povoľuje splácanie v splátkach na základe súdneho rozhodnutia je 36 mesiacov. Vzhľadom
na výšku dlžnej sumy (3.029,81- Eur s príslušenstvom) má odvolací súd za to, že prípadné postupné
plnenie v nižšej sume by vzhľadom na narastajúce úroky boli pre žalovanú 3/ neprimerane nevýhodné
a navyše aj nevýhodné pre žalobcu, vzhľadom k tomu, že dlh by bol len v rozsahu istiny splácaný viac

ako 5 rokov.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o povolení
žalovanej 3/ splácať istinu s príslušenstvom žalobcovi v mesačných splátkach po 50 eur podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Žalobca si však trovy odvolacieho
konania neuplatnil, a tieto mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, preto mu odvolací súd trovy odvolacieho
konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).