Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206634
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116206634.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnom spore žalobcu: M. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom V. X, V., t.č. XX Z. N. X., Z.. N., Í., proti žalovanému: R. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. XX, V., o zaplatenie príslušenstva zo sumy 22.796,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2006 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (ako
žalovaného v 1. rade) a žalovanú v 2. rade k povinnosti vydať dedičstvo, a to nehnuteľnosť - byt č.
XX na 7. poschodí, nachádzajúci sa na ul. M. X U. V., zapísaný na N. Č.. XXXXX, katastrálny úrad V.,

zostatok na devízovej vkladnej knižke, vedenej vo U. v sume 1.078,70 USD, pohľadávku voči Sociálnej
poisťovni, a.s. vo výške 8.265,- Sk a hodnotu osobného automobilu Škoda Fabia, ŠPZ: L. XXX XXX.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 23.5.2005
nadobudol dedičstvo po poručiteľke Y. V., C.. I., zomrelej dňa XX.X.XXXX v pomere 1/2 každý z pôvodne
žalovaných (R. I. E. Y. V.) a osobný automobil Škoda Fabia, nadobudol v celosti žalovaný. Žalobca je
synom jedinej dcéry poručiteľky Y. V., C.. I., a to Y. Q., C.. V., ktorá zomrela pred smrťou svojej matky.
Žalovaný pri predbežnom vyšetrení v dedičskom konaní nepravdivo uviedol, že poručiteľka nemala deti,

nakoľko jej dcéra zomrela, avšak neuviedol, že žalobca je synom zomrelej dcéry poručiteľky, teda jej
vnukom, o čom musel vedieť. Žalobca je oprávneným dedičom zo zákona v 1. dedičskej skupine, preto
si nárokuje vydanie dedičstva od tých, ktorí dedičstvo nadobudli. Konanie bolo vedené pod sp.zn. XXC/
XX/XXXX.

2. V priebehu konania Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 9.2.2009, č.k. 15C/30/2006-121 pripustil
zmenu žaloby tak, že žalobca žiadal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 45.592,08

eur (1.373.507,- Sk) s 8 % - ným úrokom z omeškania od 18.2.2006 do zaplatenia a uplatnil si náhradu
trov konania.

3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.2.2016, č.k. 15C/30/2006-440 konanie vo vzťahu k
žalovaným v 2., 3. a 4. rade (právnych nástupcoch po pôvodne žalovanej v 2. rade) zastavil v dôsledku
späťvzatia návrhu na základe uzatvorenej dohody o vyplatení finančnej náhrady z 1/2-ice hodnoty
nadobudnutého dedičstva vo výške 22.796,- eur (1/2-ica zo žalobou uplatnenej sumy 45.592,08 eur).

V priebehu konania zomrel právny nástupca pôvodne žalovanej v 2. rade I. V. a dedičské konanie
proti nemu bolo zastavené pre nedostatok majetku, preto súd proti nemu konanie zastavil. Žalobu proti
žalovanému (pôvodne žalovanému v 1.rade) o zaplatenie sumy 22.796,- eur vylúčil na samostatné
konanie vedené pod sp.zn. 15C/80/2016.4. Okresný súd Košice I skorším rozsudkom zo dňa 13.6.2013, č.k. 15C/30/2006-305 zaviazal
žalovaných v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45.592,02 eur s

príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
27.11.2014, č.k. 7CoD/65/2013-394 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a výroku
o trovách konania.

5. Okresný súd Košice I vo veci opätovne rozhodol a rozsudkom zo dňa 3.11.2016, č.k. 15C/80/2016-18

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.796,- eur s 8 % úrokom z omeškania od
18.2.2006 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.6.2018, č.k. 2Co/362/2017-71 tak, že potvrdil rozsudok

v časti, v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.796,- eur a zrušil rozsudok
v časti úrokov z omeškania zo sumy 22.796,- eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie

nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 EUR.

8. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie
príslušenstva, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

9. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 16.8.2018, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Oprávneným dedičom je ten, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia (zákon alebo
závet), hoci nebol platne vydedený (§ 469a Občianskeho zákonníka) ani sa nedopustil konania, ktoré
by založilo jeho dedičskú nespôsobilosť, resp. nebol účastníkom dedičského konania. Nepravý dedič
je povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Povinnosť nepravého dediča

pri vydávaní dedičstva pravému dedičovi sa riadi zásadami o bezdôvodnom obohatení. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je, že na základe
niektorej zo skutkových podstát vymedzených v tomto ustanovení jedna zo strán sporu získala
majetkovú hodnotu na úkor toho, koho majetkový stav sa znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému
rozmnoženiu, napriek existencii platného právneho titulu. V danom prípade žalobca v žalobe doručenej

súdu dňa 17.2.2006 požadoval naturálnu reštitúciu, t.j. vytvorenie takého stavu, aký by nastal, keby
dedičstvo nadobudol ako pravý dedič. Vydanie bytu bolo predmetom konania pôvodnej žaloby, ale aj
predmetom návrhu na zmenu žaloby zo dňa 9.9.2008 a keďže nebolo možné nehnuteľnosť vydať, lebo
pred podaním žaloby žalovaný ako nepravý dedič previedol nehnuteľnosť na inú osobu, žiadal žalobca
peňažnú náhradu tohto majetku (tzv. relutárnu reštitúciu) podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Suma 1.150.000,- Sk predstavuje kúpnu cenu, za ktorú bol nepravým dedičom byt predaný. Ostatné
nároky majetku poručiteľky boli zachované, t.j. zostatok na devízovej vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/
XXXX vo výške 35.241,90 Sk, pohľadávka voči Sociálnej poisťovni a.s. vo výške 8 265,- Sk v 1/2,
hodnota osobného automobilu Škoda Fabia ŠPZ: L. XXX XXX 180 000,- Sk. V časti o zaplatenie sumy
22.796,- eur s príslušenstvom proti žalovaným v 3., 4. rade (právni nástupcovi po pôvodne žalovanej

2. rade) súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby na základe uzatvorenej dohody medzi žalobcom a
žalovanými v 3., 4. rade. Žalobca na rovnakom skutkovom základe žiadal návrhom na zmenu žaloby
naturálnu reštitúciu (vo vzťahu k bytu) a keďže naturálna reštitúcia nebola možná, lebo nehnuteľnosť
bola žalovaným predaná, žiadal peňažné plnenie. Súd uzavrel, že nehnuteľnosť a ostatné jednotlivé
predmety majetku poručiteľky, ktoré skutočne nadobudla, boli žalobcom uplatnené žalobou riadne, v

lehote stanovenej zákonom, v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby uplatnenej pôvodným návrhom
zo dňa 17.2.2006 (§ 100, § 101, § 105 Občianskeho zákonníka) a jeho nárok nie je premlčaný. Úmrtím
poručiteľky Y. V., C.. I., zomrelej XX.X.XXXX bol poňatý do dedičského konania vedeného pod sp. zn.
XXD/XXX/XXXX,H.XXX/XXXXzodňa23.5.2005akodedičžalovanýR.I.apôvodnežalovanáv2.radeY.V.,C..I..Žalobcanebolpoňatýdodedičskéhokonanianapriektomu,žeboljedinýmsynomporučiteľky,
Y. Q.L., C.. V., čo vyplýva z rodného listu žalobcu, v knihe narodení Obvodného národného výboru
Košice I vo zväzku XXX, ročník XX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX. Žalobca je preto

oprávneným dedičom zo zákona v 1. dedičskej skupine podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ako nepravý dedič fakticky vykonával právo, ktoré by mu inak prislúchalo iba z titulu platne
uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný teda získal majetkový prospech na úkor žalobcu podľa § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca by v prípade, ak by bol dedil nehnuteľnosť a túto predal, bol
by získal predajom kúpnu cenu nehnuteľnosti. V dôsledku konania žalobcu, by bolo možné uvažovať

o odopretí práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Dôvodom pre aplikáciu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka však
nemôžu byť námietky žalovaného, že žalobca nehnuteľnosť neužíval, ani skutočnosť, že sa o nebohú
počas jej života nestaral. Rovnako nie je možné zohľadniť ani investície na údržbu bytu, ktoré namietal
žalovaný, a to ani v prípade, ak by boli preukázané, lebo tieto investície boli povinnosťou vlastníka bytu
a ich nevyhnutnosť si žalovaný musel uvedomovať už v čase, keď nehnuteľnosť nadobudol. Iné dôkazy

žalovaný súdu neponúkol. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd prvej inštancie vyššie uvedeným
rozsudkom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.796,- eur (1/2 zo sumy
45.592,07 eur požadovanej žalobou, ktorú tvorí kúpna cena nehnuteľnosti a ostatné nároky majetku
poručiteľky).

12. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomtozákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

14. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa ust. § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

16. Podľa ust. § 105 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva
(§ 485 ), začína plynúť
premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

17. Žalobca ako oprávnený dedič podal žalobu o vydanie dedičstva na súde dňa 17.2.2006, teda v rámci
premlčacej lehoty a domáhal sa, aby žalovaný R. I. a pôvodne žalovaná Y. V. boli zaviazaní spoločne
a nerozdielne mu vydať nehnuteľnosť - byt na M. Č.. X U. V., zostatok na devízovej vkladnej knižke,
pohľadávku voči Sociálnej poisťovni a aby žalovaný v 1. rade bol povinný mu vydať sumu 180.000,- Sk
titulom hodnoty osobného motorového vozidla Škody Fabia. Podaním zo dňa 9.9.2008 označeným ako

zmena žaloby a upresneným podaním zo dňa 15.6.2012 žalobca sa už namiesto vydanie veci domáhal
finančnejnáhradycelkomvsume1.373.507,-Skzdôvodu,ževydanievecíužnebolomožné.Súdustálil,
že žalobca na rovnakom skutkovom základe žiadal ako naturálnu reštitúciu tak aj peňažné plnenie a
teda k premlčaniu nedošlo.

18. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, žalobca si úrok z omeškania uplatnil až v návrhu, ktorým žiadal o
pripustenie zmeny žaloby, kde si uplatňoval nárok na plnenie peňažného záväzku (peňažnej náhrady).

19. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania.

20. Zmena návrhu bola pripustená až po uplynutí premlčacej lehoty, pričom podľa ustálenej judikatúry
súdov SR sa zmena návrhu považuje za nový návrh s procesnými a hmotnoprávnymi účinkami podania
nového návrhu.21. Z uvedeného dôvodu, keďže v časti príslušenstva došlo k premlčaniu, pričom žalovaný v priebehu
konania vzniesol námietku premlčania, súd žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zamietol.

22. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť

výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by
inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania.
Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia musí vždy vychádzať
z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Pri posúdení veci, či sú tieto dôvody dané,
súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán konania. Významným z hľadiska

aplikácie tohto ustanovenia je tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj
strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností a podobne.

28. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhradu. Je odôvodnené tým,

že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť z
nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto týmto ustanovením stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých
môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu
trov konania. Toto zákonné ustanovenie tak dopadá na toho, kto by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií
alebo charakterom procesnej situácie. Toto zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a že
(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane,
trebaposudzovaťkomplexnesovšetkýchdoúvahyprichádzajúcichhľadísk,anieibazjednéhohľadiska.

29. Pri rozhodovaní o trovách konania v danej veci súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre aplikáciu
ust. § 257 CSP, a ide o výnimočný prípad, v ktorom pri zohľadnení okolností danej veci, ako aj okolností
u procesných strán, bolo použitie citovaného ustanovenia namieste.

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd videl najmä v tom, že o
poručiteľku sa počas jej života žalobca nezaujímal, nepomohol jej v chorobe a ani ju nijak nekontaktoval.
Žil v cudzine a nikto z rodiny nevedel, kde sa nachádza. Žalovaný sa o poručiteľku staral počas jej
choroby, poskytoval jej pomoc a navštevoval ju v nemocnici. Súd prihliadol aj na to, že žalobca je
starobný dôchodca s minimálnym príjmom a rovnako na to, že žalobca zavinil predĺženie konania tým,

že podal nesprávnu žalobu napriek údajom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a tým zapríčinil vznik
vysokých a neodôvodnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.