Rozhodnuté bolo na súde Špecializovaný trestný súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Šutka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9519100137
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šutka
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9519100137.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jozefa Šutku a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej veci proti
obžalovanému J. Q., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa 144 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. januára 2020 v Banskej Bystrici takto
r o z h o d o l :
J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - A., V. XXX/XX, prechodne bytom U. F., H. XXX, okres T. -
okolie, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica
je v i n n ý , ž e
J. Q. spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným C. W., nar. XX.XX.XXXX, na základe
predchádzajúcej objednávky od inej doposiaľ neustálenej osoby, po vzájomnej dohode, sa po
predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch pokúsili usmrtiť poškodeného Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
a to tak, že dňa 09.08.2013 v čase okolo 04.20 hod. na štátnej ceste E 547 smerom z Jahodnej do Košíc
na odcudzenom motorovom vozidle zn. BMW X5 M M7X, čiernej farby s ev. číslom XEX XXXX, ktoré
šoféroval J. Q. dostihli osobné motorové vozidlo zn. FORD Galaxy červenej farby EČV V. XXXGC, ktoré
riadil poškodený, s vozidlom sa dostali na jeho úroveň z ľavej strany, priblížili sa tesne k nemu a vtedy C.
W., ktorý bol na pravom zadnom sedadle, vystrelil dávku zo samopalu vz. 61 s namontovaným tlmičom
hluku smerom na poškodeného, ktorého zasiahol do hrude a hlavy, čím mu spôsobil povrchové strelné
poradenia - postrely - dva na prednej ploche hrudníka vľavo a ďalšie na dolnej pere a na pravom líci, po
týchto výstreloch poškodený zrýchlil jazdu, dostal sa pred vozidlo s J. Q. a C. W., ktorí ho znova dostihli
a keď sa dostali na jeho úroveň, poškodený prudko zabrzdil svoje vozidlo v pravom jazdnom pruhu,
vyskočil z vozidla a ušiel do lesného porastu, pri tomto útoku došlo aj k vzájomnému kontaktu oboch
vozidiel, vozidlo poškodeného sa následne z nezistených príčin pohlo a prešlo do protismeru, kde zišlo
z cesty a zastavilo v lesnom poraste, páchatelia na svojom vozidle pokračovali ďalej, následne sa na
ceste otočili a rýchlou jazdou išli smerom na Jahodnú, kde na ostrej pravotočivej zákrute za km 12,5 s
vozidlom zišli mimo cestu, kde havarovali a zostali v lesnom poraste, pričom C. W. z miesta ušiel a vo
vozidle zostal iba zranený J. Q.,
t e d a
spoločným konaním bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu v úmysle spáchať trestný
čin sa pokúsil iného úmyselne usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou,
č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na
§ 36 písm. f), písm. j), písm. n) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa §76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestnéhozákona súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Sociálnu poisťovňu pobočka Košice,
Festivalové námestie č. 1, 041 84 Košice, IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 10.06.2019 obžalobu na obvineného J. Q. pre
skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 09.10.2019, 13.11.2019, 03.12.2019, 24.01.2020 súd
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe.
Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a to výsluchom
obžalovaného, svedkov navrhnutých procesnými stranami, znalcov, listinnými dôkazmi, vecným
dôkazom, čím náležite zistil skutkový stav veci a dňa 24.01.2020 vyhlásil v predmetnej trestnej veci
rozsudok.
Obžalovaný J. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, nepodieľal sa na žiadnej úkladnej
vražde, žiadnu nepripravoval a na to, čo je písané v obžalobe bol zneužitý C. W., následne bol využitý
ako svedok políciou - NAKou.
Uviedol, že poškodeného V. videl prvýkrát na hlavnom pojednávaní, vôbec ho nepozná, nemal žiadny
dôvod usilovať o jeho život, nepozná svedka U., nikdy nebol vlastníkom zbrane, nikdy žiadnu zbraň
nepoužil a nepáchal žiadne násilné trestné činy. Deň pred tým ako ho našli v aute išiel so známym na
ryby, kde ho vyhľadal W.. Prišiel za ním okolo druhej ráno a povedal, že mu treba stiahnuť auto z Košíc.
Obžalovaný sadol k W. do auta, pričom šoféroval. W. sedel vzadu, pretože nechcel, aby obžalovaného s
ním videli. Išli do Helcmanoviec do „garažu“, pretože si tam W. zabudol nejaké veci. Po ceste niekde pri
„Folkmare“ W. povedal, že nemá kľúče od garáže a nech obžalovaný „páli na Košice, lebo W. mešká“. Po
ceste na Košice mal obžalovaný zapnuté diaľkové svetlá, nevedel čo W. vzadu robí, pozeral sa na cestu.
Pred nimi išlo auto, W. obžalovanému povedal, nech ho obehne, pričom sa podľa obžalovaného šofér
toho auta zľakol a autá sa navzájom šuchli. Obžalovaný uviedol, že dostal balans, ktorý ledva vyrovnal,
čo sa stalo s druhým autom nevedel uviesť. Obžalovaný zastavil asi po 150 metroch, W. začal na neho
kričať, nech sa okamžite vráti. Obžalovaný sa s autom otočil, išiel naspäť, opäť prechádzal okolo auta
s ktorým sa šuchli, na aute boli otvorené šoférove dvere, svietili mu svetlá, avšak obžalovaný nikoho
nevidel. Vtedy na obžalovaného W. začal kričať a nadávať mu, že kvôli nemu bude mať problémy s
policajtmi a nech odtiaľ okamžite odídu. Po chvíli ako odtiaľ odišli počas jazdy W. obžalovaného odzadu
napadol tak, že mu chytil tvár a zakryl mu rukami oči. Ďalej obžalovaný uviedol, že si pamätá iba na
to, ako sa zobudil v havarovanom aute, mal veľké bolesti, nevedel sa pohnúť, celé auto bolo poliatebenzínom vrátane obžalovaného. Obžalovaný vpredu pri mieste, kde sedí spolujazdec videl pohodenú
zbraň, podľa neho to nebola pištoľ, bola to väčšia zbraň, túto videl prvýkrát v živote. Kričal o pomoc,
našli ho cyklisti a ďalej si pamätá iba to, že sa zobudil v nemocnici v izbe plnej policajtov. To už bol
po operácií a policajti doňho začali hučať, že W. vie, že žije, že to tak nenechá a že keď obžalovaný
chce, aby mi polícia pomohla, musí svedčiť proti W.. Obžalovanému sľubovali, že ho dajú do ochrany
svedkov, že sa nestane nič ani jeho rodine, len musia dostať W.. Obžalovaný s týmto súhlasil, pretože
mal strach. Podľa obžalovaného v nemocnici na izbe bol vyšetrovateľ T. a šesť alebo sedem ľudí z
Národnej kriminálnej agentúry vrátane policajta J.. Následne s obžalovaným celý deň robili výpovede,
ktoré potrebovali nahrať na kameru. Obžalovaný uviedol, že pri svojej výpovedi pokašľal odpoveď na
otázku, kto bol objednávateľom vraždy, keď na túto otázku uviedol, že to nevie. Podľa obžalovaného
vyšetrovateľ T. zagúľal očami, položil mu inú otázku ohľadne C. U., ktorého obžalovaný nepoznal a
následne sa obžalovaný opravil, že by to mohol byť objednávateľ vraždy. Obžalovaný uviedol, že počas
výpovede mu policajti stále zdôrazňovali, že musí uviesť, že bolo viacej pokusov o vraždu poškodeného,
pri ktorých bol prítomný a že má hovoriť o motíve ako aj o tom kto si vraždu objednal, ale že to nemá
hovoriť veľmi okato, aby to prešlo. Na to bola obžalovanému poskytnutá ochrana svedkov, v ktorej bol
s celou rodinou do konca roku 2014. Počas tejto doby ho navštevoval vyšetrovateľ X. T.. Tento mu mal
neustále opakovať, aby sa nebál, že mu bude poskytnutá ochrana a že z toho čo sa stalo obžalovaný „nič
nebude mať“. Počas výpovede obžalovaného prostredníctvom telemostu mu vyšetrovateľ T. dal papiere
s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, pretože mu prízvukovali, nech nikdy nemení výpoveď. Z ochrany
svedkov obžalovaný s družkou odišli koncom roka 2014, pretože družka obžalovaného to nezvládala,
nakoľko im policajti hovorili, že sa nikdy nestretnú s rodinami. Aj po tomto podľa obžalovaného chodili
za ním operatívci, C. F. a Y. L., ktorí sa ho pýtali, či je všetko tak ako sa dohodli. V roku 2015 obžalovaný
svedčil proti C. W. na súdnom pojednávaní, po čom tí istí operatívci prišli za ním povedali mu, že
mu X. (vyšetrovateľ T.) ďakuje a že sa nemá báť, že všetko bude v poriadku. Obžalovaný ďalej žil
normálnym životom, pričom pred Vianocami roku 2016 mu operatívec C. F. priniesol papiere, ktoré mal
ísť obžalovaný podpísať k vyšetrovateľovi T., s ktorým sa mal dohodnúť čo bude ďalej. Obžalovaný
uviedol, že bol nervózny, pretože mu vtedy zniesli obvinenie. Vyšetrovateľ T. mu povedal, že to treba
iba papierovo dať do poriadku. Obžalovaný vtedy začínal byť chorý, povedal vyšetrovateľovi, že má
zdravotné problémy, ten mu na to uviedol, že to nevadí, že kvôli nemu preruší konanie. Ďalej bol
obžalovaný hospitalizovaný a neskôr v roku 2019 bol vzatý do väzby. Vyšetrovateľ T. mu povedal, že si
mal preberať zásielky a že nech sa nebojí, že to papierovo dajú do poriadku. Obžalovaný uviedol, že
pri vzatí do väzby prišiel za ním prokurátor M., ktorý mu povedal, že hneď ako bude vypovedať bude
z väzby prepustený. Do väzby za ním prišiel vyšetrovateľ T. v marci 2019, dal mu prečítať jeho starú
výpoveď a povedal nech vypovedá svojimi slovami. Ďalej mu uviedol, že sa nemá báť maximálne, že
dostane podmienku, s čím mal súhlasiť aj prokurátor, akurát ešte musia nechať vyhotoviť psychologický
posudok. Neustále mu prízvukovali, že má vypovedať rovnaké skutočnosti a výpoveď nemá meniť. Po
vykonaní psychologického posudku si obžalovaný podal žiadosť o prepustenie z väzby, opäť sa stretol s
prokurátorom M., ktorý mu sľúbil, že keď mu vyšetrovateľ pošle papiere, že ho prepustí z väzby. Taktiež
mu uviedol, že sa nemusí báť, avšak obžalovaný zistil, že na neho bola podaná obžaloba a vysvetlil
si to tak, že bol použitý ako svedok proti C. W. a proti U. a potom ho odkopli. Záverom uviedol, že
nikdy nemal vedomosti o žiadnej vražde ani o príprave vraždy, má čisté svedomie a celé to bola hra
Národnej kriminálnej agentúry, aby dostali W. a U.. Následne obžalovaný využil právo dané mu Trestným
poriadkom a k veci ďalej odmietol vypovedať.
Postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14.03.2019 za prítomnosti svojho obhajcu
uviedol, že s C. W. sa zoznámil niekedy na jeseň v roku 2012 a to tak, že sa mu dostalo do uší, že W.
ho má dať dole kvôli rodine, teda kvôli synovi N., ktorého si osvojil vo vzťahu s bývalou družkou A. M..
S C. W. sa stretol u V. H.. Vysvetlil mu situáciu okolo maloletého N., W. uviedol, že nemá záujem tú
situáciu akýmkoľvek spôsobom riešiť a opýtal sa obžalovaného, čo momentálne robí. Obžalovaný mu
uviedol, že má spolu s bratom autoservis. Asi o dva - tri týždne mu oznámila V. H., že W. si vypýtal
na obžalovaného telefónne číslo, pretože sa mu pokazilo auto. Toto auto W. priviezol do Šarišských
Bohdanoviec, kde ho nechal v oprave. Tak sa podľa obžalovaného začal kolotoč s autami, keď W. jedno
zobral a doniesol iné. Ďalej uviedol, že spolu s W. mali aj obchodné aktivity, ako predal ponožiek a
alkoholu. Dovtedy si obžalovaný o W. myslel, že je normálny. W. sa obžalovaného pýtal na osobu V. I.,
keďže s ňou obžalovaný býval na rovnakej ulici. Niekoľkokrát obžalovaný W. odviezol do mesta, pričomtento sedel stále vzadu za sedadlom spolujazdca. Odôvodnil to tým, aby ich spolu nevideli. Keď sa W.
viackrát pýtal na V. I. obžalovaný chcel vedieť za akým účelom, na čo mu W. uviedol, že s ňou má
nejaký rest. V jeden večer v zime obžalovaného W. oslovil, či by mu nešiel robiť šoféra ohľadom V..
Obžalovaný mu na to povedal, že nie, pretože pozná aj C. I., vyrastali spolu na ulici a nepotrebuje mať
žiadne problémy. Podľa obžalovaného potom nastalo to, že V. I. išla za W. do Jakloviec na diskotéku
s priateľkou Y. V., s tým že W. obžalovanému povedal, že V. má šťastie, že s niekým prišla, lebo keby
prišla za ním sama, už by odtiaľ neodišla. Obžalovaný uviedol, že vtedy sa zľakol a uvedomil si, že to
čo sa rozpráva o C. W. je pravda.
Inokedy sa ho C. W. spýtal či nevie o nejakých väčších peniazoch, že mu má obžalovaný dať tip a
dostane z toho podiel, že W. to urobí a nebude s tým problém. Ďalej sa ho pýtal, či nepôjde niekde hodiť
ručný granát. Vtedy sa obžalovaný zasmial, či to myslí vážne, že prečo jeho motá do takých vecí, že s
tým nechce nič mať. Podľa obžalovaného bolo na W. vidieť, že mu nepasuje správanie obžalovaného,
obžalovaný čakal od W. niečo zlé a začal sa ho báť. Skúšal sa pred ním zatajovať a W. neustále nosil
ďalšie autá. Neskôr mu W. povedal, že ak obžalovaný príjme prácu, a to nosiť hotovosť mimo územia
Slovenskej republiky, pričom išlo o hotovosť 200 až 300 tisíc Eur, tak z tohto by mal odmenu 5000 Eur.
W. neuviedol odkiaľ mali byť tie peniaze, avšak k tomuto nikdy neprišlo. V roku 2013 W. obžalovanému
uviedol, že sa má niesť milión Eur a že z toho mu dá stotisíc Eur. Obžalovaný si myslel, že W. z neho
robí idiota.
V lete 2013 večer prišiel W. za obžalovaným povedal, že sa s ním potrebuje súrne rozprávať. Uviedol, že
mu obžalovaný má robiť šoféra, pretože niekto bude mať problém a treba niekoho urobiť v zmysle zabiť.
Obžalovaný uviedol, že ho to zaskočilo. W. mu všetko do detailov povedal, že ide o človeka, ktorý je
spätý s prírodou, že to má byť nejaký „druid“, že chodí oblečený v ľanových košeliach, že má dlhé vlasy.
Nepovedal konkrétne meno. Obžalovaný sa zľakol, vedel, že to nie je žart, ale nevidel iné východisko,
pretože sa W. bál ako osoby obvinenej z piatich vrážd a prechovávanie zbraní. W. sa neustále obhajoval
tým, že má plno známych policajtov a sudcov a že ho nikdy nezavrú. Keďže chcel ochrániť svoju rodinu
súhlasil, že sa skutku zúčastní, pričom čiastočne o skutku povedal aj svojmu bratovi. Uviedol, že ide
niekde s W. a keď sa nevráti, že W. ho má na svedomí. Obžalovaný sa skutok pokúšal zmariť tým, že
napríklad zapadol s autom, alebo že si prestavil hodinky, aby človeka nestihli a alebo sa pokúšal W.
od skutku odhovárať. V deň skutku ten človek dlho nechodil, preto sa pohli preč, ale potom ho videli
ísť oproti. Obžalovaný W. povedal, aby to nechali tak, ale tento nechcel, povedal, aby sa obžalovaný
otočil a skutok išli spáchať. Keď autom obiehal poškodeného V., W. obžalovanému povedal, nech sa
naňho pritlačí zboku, po čom W. spustil paľbu a po chvíli sa mu zasekol samopal. W. pri streľbe sedel za
sedadlom spolujazdca a strieľal z pravého zadného okna samopalom, ktorý sa v aute neskôr našiel. Auto
poškodeného vošlo do priekopy, obžalovaný vystúpil, W. zostal v aute, obžalovaný zistil, že poškodený
v aute nie je, on sadol do auta, otočil sa a odišli z miesta preč. W. začal obžalovanému nadávať,
obžalovaný sa bránil, že za to nemôže. Obžalovaný uviedol, že mal na hlave masku, aké sa nosia na
halloween. Následne W. obžalovanému zozadu zakryl tvár a obžalovaný s autom následne havaroval.
Prebral sa po niekoľkých hodinách, nevedel sa pohnúť, zistil, že má zlomenú nohu a všade po aute aj
po tele obžalovaného bol rozliaty benzín. Vpredu pri spolujazdcovom sedadle uvidel samopal, W. v aute
nebol. Keď sa zobudil v nemocnici na izbe po operácií, čakali tam už policajti z operatívy, tvrdili, že o
všetkom vedia, že W. obžalovaného už nenechá na pokoji.
Obžalovaný uviedol, že podľa jeho vedomostí motívom plánovanej vraždy poškodeného bolo, že tomuto
mali vrátiť väčšiu sumu peňazí asi 600 - 700 tisíc, pričom ak by sa tak nestalo poškodený mal začať
rozprávať. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa W. pýtal, kto o tom skutku vie a kto vie prečo to majú urobiť,
W. mu na to odpovedal, že o tom vie C.. Podľa obžalovaného C. bola osoba, ktorú W. spomínal, C.
mali byť autá, ktoré W. nosil do servisu, s C. chodil na dovolenku, na koncert. Obžalovaný vybavil C.
hudbu do posilňovne.
Obžalovaný ďalej uviedol, že automobil, ktorý bol použitý pri skutku bolo modré BMW X5, ktoré doniesol
do autoservisu W. a bolo prestriekané na čierno odlepovacou plastickou farbou. Z automobilu sa vyberali
airbagy z toho dôvodu, aby sa po havárií dalo pokračovať v jazde. Pri nehode však airbag na volante
vystrelil. Obžalovaný uviedol, že zbraň mal pri sebe W., táto zbraň mala tlmič a strieľala potichu. W. túto
zbraň skúšal v nejakej garáži pri Gelnici, pričom strieľal do nejakých dosiek. Podľa obžalovaného to, že
bol po nehode poliati benzínom svedčí o tom, že sa ho chcel W. zbaviť. Čo sa týka finančnej hotovosti
3000 Eur, ktoré boli zaistené obžalovaný uviedol, že to bola pôžička od T. M. na dokončenie bytu. Čo satýka stôp nájdených pri ohliadke miesta činu, obžalovaný uviedol, že zapaľovať mal pri sebe z dôvodu,
keby bolo treba zapáliť auto a nájdený nožík bol taktiež jeho. V závere svojej výpovede obžalovaný
uviedol, že svoju vinu priznáva, úprimne ľutuje toho čo urobil, pričom uviedol, že nemal iné východisko,
pretože sa obával o svoj život a život svojej rodiny.
K prečítanej výpovedi z prípravného konania obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že takto
vypovedal iba preto, že vyšetrovateľ stále trval na tom, aby sa obžalovaný držal toho na čom sa dohodli
a že potom dodržia aj oni svoj sľub, že trestné stíhanie bude zastavené.
Poškodený Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 9. augusta 2013 sa zobudil ráno asi o 03.30 h a asi
o 03.50 h v mieste svojho bydliska nastúpil do auta a smeroval do práce. Vychádzal z Gelnice smerom
na Košice do US Steelu, keď prechádzal cez Jahodnú, cez serpentíny všimol si v spätnom zrkadle ako
za ním ide auto s rozsvietenými diaľkovými svetlami, ktoré ho oslňovalo v spätných zrkadlách. Spomalil
a toto auto ho dobehlo a obiehalo ho z ľavej strany. Svedok spomalil a keď ho auto obiehalo, pozrel sa
doľava,videlvodiča,otočilpohľadspäťnacestuavtejchvílipočulzvukpodobnýprskavkám.Inštinktívne
pribrzdil, pričom auto ho predbehlo. Keďže bol v šoku, pridal plyn a narazil rohom svojho auta do rohu
automobilu pred ním a vznikla kolízia. Svedok opäť pridal, znovu sa dostal pred predmetný a automobil,
pričom toto auto znovu pridalo a opäť sa dostalo pred automobil svedka. Vtedy svedok šliapol na brzdu,
otvoril dvere a vyskočil z auta na cestu. Vedľa cesty neboli zvodidlá, preto sa pustil behom dolu svahom.
Keď sa otočil videl, že jeho auto, keďže má automatickú prevodovku sa samé pohlo ďalej. Asi po 50
metroch svedok zastal, otočil sa a kontroloval cestu čo sa tam deje. Videl, že pri jeho aute sa otáča druhé
auto, bolo počuť ako to auto zrýchľuje, pričom pískali pneumatiky. Auto sa vracalo smerom na Košickú
Belú. Svedok sa vrátil k svojmu autu, zobral si z neho batoh, v ktorom nosí veci do práce a doklady.
Keďže bolo šero, vtedy ešte nevidel, že sa na auto strieľalo, myslel si, že bol niekto opitý a nezvládol
riadenie. Neskôr zistil, že z pery mu tečie krv, čo prikladal tomu, že pri behu dolu kopcom si peru zranil
na kríkoch. Potom vyšiel do lesa nad cestu asi 10 metrov a sadol si tam. Zatelefonoval kamarátovi, že
mal autonehodu, tento preňho prišiel asi o 30 minút a odviezol ho domov. Po ceste svedok zistil, že rana
na pere mu veľmi krváca, doma sa prezliekol do čistých vecí a spolu s kamarátom išli do nemocnice do
Krompách. Pri tom ako sa doma prezliekal zistil, že má ešte ranu na ľavom svale v oblasti srdca. Aj to
prikladal tomu, že niekde spadol a že mu to spôsobil konár. V nemocnici mu rany zašili a zatelefonoval
mu bývalý majiteľ automobilu s ktorým mal nehodu, uviedol, že ho kontaktovala polícia a inštruoval ho,
že keď bude ošetrený má ísť na políciu do Gelnice. Keď tam svedok prišiel bol tam už vyšetrovateľ, ktorý
sa ho pýtal čo sa stalo, následne ho odviezli na Národnú kriminálnu agentúru do Košíc k jeho vypočutiu.
Na otázky procesných strán svedok uviedol, že v tom čase jazdil automobilom Ford Galaxy červenej
farby. Automobil, ktorý ho obiehal označil ako BMW X5 alebo X6 tmavosivej alebo čiernej farby. Uviedol,
že C. W. nepozná, to meno pozná iba z novín. C. U. pozná od detstva, vyrastali na jednej ulici, mali
kamarátskyvzťah.Obžalovanéhovčaseskutkunepoznal.Ďalejsvedokuviedol,žekeďsapozreldoľava
na BMW, ktoré ho obiehalo, všimol si iba šoféra, ktorý sa vtedy otočil k nemu, avšak tvár mu nevidel,
pretože tento mal na tvári ako keby masku.
Svedok uviedol, že nevie, že by v tom čase mal s niekým nejaký konflikt, je však pravdou, že spolu s C.
U. v tom čase robili jeden obchod a peniaze z tohto obchodu v sume 400 tisíc Eur mal svedok uložené
u C. U.. Tiež je pravdou, že tie peniaze vtedy od U. pýtal späť, tento mu ich mal vrátiť v sobotu, deň po
tom čo sa stala nehoda. Peniaze mu U. nevrátil do dnešného dňa.
Svedok taktiež uviedol, že má rád prírodu, chodí na turistiku, v tom čase nosieval ľanové košele a dlhé
vlasy. To, že sa naňho malo strieľať sa svedok dozvedel až od polície a že za skutkom má stáť U. sa
dozvedel, keď čítal zápisnicu.
Svedok C. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Pozná ho druhý krát v živote,
pričom prvýkrát to bolo na pojednávaní proti obžalovanému C. W.. Ďalej svedok uviedol, že jeho trestná
vec, ktorá súvisí s prejednávanou trestnou vecou obžalovaného Q. je momentálne v štádiu prípravného
konania. Trestné konanie bolo viackrát prerušené a znovu začaté. Vec vyšetruje Národná kriminálna
agentúra Východ.
Svedok uviedol, že poškodeného V. pozná, pričom je to jeho priateľ. K obžalovanému Q. sa nevedel
vyjadriť ani kladne ani záporne, pretože ho nepozná. Nevie, či skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal
alebo nie. Svedok odmietol, že by si predmetný skutok u niekoho objednal, nemal na to dôvod. Peniaze
preňho nikdy dôvodom neboli. Svedok ďalej uviedol k tomu, že obžalovaný vypovedal, že si myslí, že
svedok o skutku vedel, alebo že to celé riadil v konaní vedenom proti svedkovi takže tomu neverí a ani
to nie je pravda. Ako dôkaz o tom svedok uviedol, že keď sa v jeho trestnej veci rozhodovalo, či budevzatý do väzby ako objednávateľ predmetného trestného činu, tak Špecializovaný trestný súd ho do
väzby nevzal, prokurátor proti takémuto rozhodnutiu podal sťažnosť na Najvyšší súd SR a presne v tom
období sa stalo to, že vyšetrovateľ T., ktorý predmetnú vec vyšetroval omylom poslal e-mail svedkovej
advokátke J.X., v ktorom bola príprava svedka Q.. V tejto príprave boli tak otázky ako aj odpovede. Tento
dôkaz bol predložený na Najvyšší súd SR, keď sa rozhodovalo o sťažnosti proti nevzatiu do väzby.
Ďalej svedok využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať, nakoľko je v súvisiacej trestnej veci v
procesnom postavení obvineného.
Svedok T. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku 2013, keď tento žil
v spoločnej domácnosti s jeho dcérou. V minulosti obžalovanému požičal finančnú hotovosť. Bolo to v
roku 2013 a išlo o sumu 3000 Eur. Táto suma bola určená na stavebné práce spojené s úpravou bytu,
finančné prostriedky obžalovaný svedkovi vrátil.
Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn, pričom od roku 2006 vlastní
ich rodina autoservis v areáli družstva. V auguste 2013 jej telefonoval syn X., aby prišla do Šarišských
Bohdanoviec, nakoľko jej syn J. havaroval. Túto informáciu sa dozvedeli od lekára v nemocnici a počul
už aj správy v rádii. Synovi zbalila hygienické potreby a odišla za ním do novej nemocnice. Keď vystúpila
z auta, dvaja policajti v civile jej povedali, že za synom J. nemôže ísť, nakoľko ho potrebujú vypočuť.
Nakoniec ju za synom pustili do nemocničnej izby, keď ho videla rozplakala sa, videla, že je „oťapený“.
Lekár, ktorý syna operoval jej povedal, že syn má v nohe železnú skrutku a že sa nesmie postaviť na
nohu. Zazvonil jej telefón a priateľka, s ktorou žil jej syn jej povedala, aby prišla domov, nakoľko tam prišli
policajti so psami. Prišla do Šarišských Bohdanoviec, policajtom, ktorí chceli vojsť do garáže povedala,
že nemá kľúče od dverí, preto títo počkali na syna, ktorý im dvere otvoril. Polícia prehliadku ukončila v
noci s tým, že nič nenašli a odchádzajú. Na druhý deň, keď syna navštívila v nemocnici sa tento vyzývavo
pozrel a vyčítal jej, že ho včera neprišla navštíviť. Keď mu povedala, že za ním bola, pohádali sa.
Deň pred nehodou za ňou prišiel C. W. a pýtal sa na jej syna J., chcel vedieť, kde tento je. Svedkyňa mu
povedala, že syn nie je doma, že išiel chytať ryby na Ružinú. Polícia za svedkyňou chodila informovať ju,
čo je so synom. Tento jej aj telefonoval, pričom jej hovorili, že nech sa nebojí, že všetko bude v poriadku.
Neskôr jej policajti povedali, že jej syn bude chránený svedok s tým, že za ním príde aj družka s deťmi.
Po tomto jej asi dvakrát do týždňa polícia nosila od syna listy, na ktoré odpovedala.
Svedkyňa uviedla, že osoby menom Y. V. ani C. U. nepozná. C. W. videla asi dva, trikrát, keď si prišiel
dať opraviť auto. O tom, že synovi bolo vznesené obvinenie sa tento so svedkyňou baviť nechcel.
Svedok pplk. Mgr. X. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trestná vec obvineného J. Q. mu bola
pridelená ako vyšetrovateľovi NAKA expozitúra Východ, pričom vec bola vylúčená z trestnej veci
obvinených C. U. a C. W.. V pôvodnej veci mal J. Q. dočasne odložené vznesenie obvinenia a vypovedal
v nej v procesnom postavení svedka. Pre urýchlenie konania bola trestná vec C. W. vylúčená na
samostatné konanie a bolo v nej už aj súdom právoplatne rozhodnuté. Následne na pokyn prokurátora
bolo vznesené obvinenie J. Q.. Tento v pôvodnej veci vystupoval ako spolupracujúci svedok, ktorý sa
významnou mierou podieľal na objasnení závažnej trestnej činnosti.
Svedok uviedol, že nebol prítomný pri prvotných úkonoch po streľbe a pri havarovanom automobile.
Nevykonával ani prvotný výsluch J. Q., ten si len prečítal. Vzhľadom na výpoveď Q. požiadal o súhlas
na odloženie vznesenia obvinenia.
Na základe výpovede J. Q. boli vykonávané ďalšie procesné úkony, ktoré potvrdzovali jeho výpoveď.
Vykonala sa prehliadka garáže, kde mala byť skúšaná zbraň, pričom sa našli strely v doskách, ktoré
korešpondovali s použitou zbraňou. O týchto skutočnostiach sa polícia nemala odkiaľ dozvedieť, iba z
výpovede J. Q.. Tento taktiež vypovedal, že pri jednom neúspešnom pokuse zapadli automobilom a pri
následnej obhliadke miesta tam boli nájdené stopy, ktoré to potvrdzovali.
Svedok uviedol, že žiadnym spôsobom neusmerňoval pracovníkov operatívy, akým spôsobom majú
postupovať voči J. Q.. Čo sa týka odloženia vznesenia obvinenia, svedok vysvetlil obžalovanému, že
keďže tento spolupracuje a pomáha polícii pri vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti, trestný poriadok
umožňujetakejtoosobedočasneodložiťvznesenieobvineniastým,žeakbudeajnaďalejspolupracovať
môžu byť použité aj iné benefity. Svedok poprel, že by obžalovanému niekedy povedal, že z toho „nič
nebude mať“. Svedok však uviedol, že ak by to trestný poriadok umožňoval zvažoval by navrhnúť
v prípade obžalovaného podmienečné zastavenie trestného stíhania, čo však vzhľadom na právnu
kvalifikáciu nebolo možné.
Svedok potvrdil, že o možných benefitoch sa s obžalovaným rozprával viackrát, vymenoval mu všetky
do úvahy prichádzajúce, avšak nikdy mu nesľuboval zastavenie trestného stíhania alebo podmienečnézastavenie trestného stíhania. Pri neformálnych rozhovoroch mu obžalovaný povedal, že on nemá
problém aj hneď vziať si tašky a nastúpiť do výkonu trestu. Podľa svedka mu obžalovaný nikdy nevyčítal,
že by nedodržal nejaký postup, ktorý mu sľúbil.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že ak si dobre pamätá, tak obžalovaného prvýkrát videl, keď ho
vypočúval ako svedka, keď mal odložené vznesenie obvinenia a bola mu poskytovaná ochrana zo
strany polície. V tomto prípade obžalovaný požiadal zo zdravotných dôvodov o určenie nového termínu
výsluchu, čo sa aj stalo. Prokurátor vydal pokyn na vznesenie obvinenia obžalovanému na podnet
svedka, pretože benefity, ktoré umožňuje trestný poriadok sa dajú použiť iba vo vzťahu k osobe,
ktorá je obvinená. Že sa to stalo po tri a pol roku bolo preto, lebo tak svedok vyhodnotil situáciu. Vo
vylúčenej trestnej veci C. U. stále prebieha vyšetrovanie. V poslednom období, keď boli problémy s
účasťou obžalovaného Q. na výsluchoch, mal svedok pocit, že tento mu neverí ohľadom benefitov a v
jednom prípade žiadal, aby bol pri výsluchu prítomný aj prokurátor ÚŠP GP SR, tento termín výsluchu
bol aj určený, mal sa vykonať v Pezinku, avšak zo strany obžalovaného bolo doručené potvrdenie o
práceneschopnosti. Podľa svedka, v prípade normálnej spolupráce mohol zostať obžalovaný až do
hlavného pojednávania na slobode, avšak pre jeho správanie bol svedok nútený iniciovať väzobné
stíhanie. Podľa svedka, obžalovaný nebol nadšený, že mu bolo vznesené obvinenie, ale to, že k tomu
príde mu svedok jasne uviedol už pred tým.
Motív trestnej činnosti podľa svedka mal byť ten, že poškodený mal mať uložené peniaze u C. U., chcel
si z týchto peňazí vybrať väčšiu sumu a aby k tomu neprišlo, mal byť zlikvidovaný.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že pri výsluchu obžalovaného postupoval z podkladov, ktoré mal
k dispozícii, pričom obžalovaného nikdy nepripravoval na to, akým spôsobom má vypovedať. Obhajkyni
JUDr. S. svedok zasielal veľa zápisníc o výsluchu prostredníctvom mailu, pričom sa nikdy nestalo, že
by jej poslal nejaký výsluch obžalovaného, ktorý by bol pripravený dopredu. Pripustil však, že niekedy v
zápisniciach môžu zostať pomocné poznámky vyšetrovateľa z výsluchu z predchádzajúcej trestnej veci,
ktoré neboli vymazané.
Na otázky senátu svedok uviedol, že na začiatku mali informácie iba o tom, že došlo k streľbe, pričom
poškodený ani nevedel, že sa naňho strieľalo a že v havarovanom aute je muž v bezvedomí. Až keď
bol obžalovaný schopný vypovedať, dopodrobna opísal celý dej skutku, to ako za ním W. začal chodiť,
ako sa W. bál, ako sa snažil niekoľkokrát zmariť tento skutok, až potom získali ucelený obraz, ako sa
skutok stal a z tohto dôvodu boli obžalovanému ponúkané už spomínané benefity. Svedok sám od seba
obvinenému benefity nesľuboval, vždy to konzultoval s prokurátorom. Uviedol, že do úvahy pripadá
dohoda o vine a treste, ako aj možnosť, že v prípade podania obžaloby bude navrhované mimoriadne
zníženietrestuodňatiaslobody,pričomzákonumožňujevtakomtoprípadeznížiťspodnúhranicutrestnej
sadzby na osem rokov. Tieto skutočnosti s obžalovaným rozoberali aj za prítomnosti jeho vtedajšieho
obhajcu. Svedok uviedol, že pri rozhovore s obžalovaným mu určite povedal, že v ideálnom prípade
môže dostať najnižší trest odňatia slobody vo výmere osem rokov.
Svedok uviedol, že s obžalovaným nie sú v kamarátskom vzťahu a nikdy si netykali. Nevylučuje, že sa
obžalovaného pýtal, ako sa má jeho rodina a to zo slušnosti, keďže bol pod policajnou ochranou, vylúčil
však, že by pri výsluchu cez telemost dával obžalovanému k nahliadnutiu zápisnice o výsluchu alebo,
že by mu hovoril, že má vypovedať presne tak, ako už vypovedal. V žiadnom prípade obžalovanému
netvrdil, že bude mať všetko zastavené.
Svedok mjr. T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná iba z úkonov, ktoré v
predmetnej veci vykonával. Predmetná trestná vec mu nebola pridelená ako vyšetrovateľovi, ale keďže
bolo potrebné vykonať množstvo úkonov, ako jeden z vyšetrovateľov sa na tom podieľal. Bol vyslaný
do nemocnice vypočuť obžalovaného, pričom na tento úkon išiel spolu s kolegom L.. Úkon sa mal
vykonať na videokameru. Na detaily výsluchu si už svedok nepamätal, ale uviedol, že mu obžalovaný
v nemocnici vypovedal spontánne a odpovedal aj na otázky. Okrem tohto úkonu svedok vykonával
aj prehliadku garáže, v ktorej boli zaistené drevá, do ktorých bola vykonaná skúšobná streľba so
samopalom. Svedok uviedol, že danú trestnú vec nevyšetroval, nekomunikoval s prokurátorom, takže
ani nemohol obžalovanému čokoľvek sľubovať.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že na výsluch obžalovaného bol vyslaný niekým z nadriadených.
Pred výsluchom sa zoznámil s prípadom, aby vedel, na čo sa má pri výsluchu zamerať. Pri výsluchu vnemocnici bol okrem svedka prítomný kolega L. a zrejme aj radoví policajti, ktorí obžalovaného strážili.
Svedok nevylúčil, že sa v rámci prípravy na výsluch o trestnej veci rozprával s vyšetrovateľom T..
Svedok uviedol, že obžalovaného v nemocnici vypočúval, nebol s ním však za prítomnosti žiadnych
viacerých osôb, ako to obžalovaný tvrdí.
Svedok mjr. Ing. C. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď v predmetný deň prišiel do práce, ako
prvúvecvidelvideozáznamzvýsluchuobžalovaného.Následnedostaloperatívneúlohy,atozabezpečiť
kamerové záznamy z miesta bydliska obžalovaného a mali sa postarať o jeho krátkodobú ochranu.
Postupne sa robili previerky výpovede obžalovaného, ktorý označil miesto, kde mali čakať poškodeného,
bolotoniekdepriceste,ďalejhľadaličastivozidla,naktoromobžalovanýhavaroval.Robilasaprevierkav
garáži, kde boli dosky, na ktorých mal W. skúšať samopal. Všetky tieto informácie mali od obžalovaného.
Tieto miesta sa preverovali iba na základe jeho výpovede. Následne svedok zabezpečoval prevoz
obžalovaného do dlhodobej ochrany ako chráneného svedka. Svedok pripustil, že sa s obžalovaným
rozprával o tom, že ako spolupracujúci svedok môže mať nejaké úľavy, avšak zo svojho postavenia
mu nemohol nič sľúbiť. Vylúčil, že obžalovanému niekedy povedal, že z toho nič nebude mať, že
bude beztrestný. Taktiež za jeho prítomnosti nikto obžalovanému beztrestnosť nesľuboval a svedok si
nespomínal, že by sám obžalovaný uviedol, že by mu niekto iný z polície sľuboval beztrestnosť.
S obžalovaným si tykali, boli spolu veľmi často. Počas ochrany obžalovanému poskytovali aj služby
spojené s bežným životom.
Svedok uviedol, že v rozhodnom čase bol na dovolenke v Maďarsku, z ktorej ho zamestnávateľ nemohol
odvolať, do práce ho povolali až keď prišiel na Slovensko. Vtedy už bol výsluch obžalovaného nahratý
na kamere. Z tohto dôvodu, nemohol byť s obžalovaným pred týmto výsluchom, ako to obžalovaný tvrdí.
To, že za celou trestnou vecou môže byť C. W. vedeli výlučne od obžalovaného. Svedok však nevylúčil,
že v tom čase mohli o tom existovať aj operatívne informácie.
Svedok mjr. PhDr. Y. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v auguste 2013, asi o 7.30 hod.
dostal od svojich nadriadených príkaz, aby išiel smerom na Spišskú Novú Ves, niekde v okolí Jahodnej.
Po príchode na miesto mu policajti okresného a krajského riaditeľstva PZ vysvetlili, že spočiatku to
dokumentovali ako dopravnú nehodu, avšak rýchla zdravotná pomoc brala vodiča, ktorý bol v aute a v
tomto sa nachádzal aj samopal a niekoľko evidenčných čísel. Neskôr sa presunul na ďalšie vozidlo, o
ktorom zistili, že s tým má súvis. Preverovali majiteľov vozidiel. Neskôr išli do nemocnice za vodičom,
ktorý zostal zakliesnený vo vozidle, bol tam s vyšetrovateľom T. a obsluhoval kameru. Vtedy už zrejme
vedeli, že ide o niečo vážne a súvisí to s W.. Svedok uviedol, že poškodený bol vo vážnom stave, ako aj
to, že považuje za bežné použiť pri výsluchu kameru. Obžalovaný s nimi riadne komunikoval, mal obavy
z možnej pomsty od W., preto ho strážili príslušníci polície. Svedok uviedol, že pokiaľ si spomína, bola to
nemocničná rohová izba s oknom, obžalovaný ležal na posteli, rukou sa vedel chytiť visiaceho držadla,
posúvať sa, obžalovaný vypovedal a vyšetrovateľ si to zapisoval. Svedok vykonával dielčie úlohy, ktoré
dostali od vyšetrovateľa a súviseli s pobytom obžalovaného v ochrane svedkov. Pomáhali mu sťahovať
sa, komunikovali s jeho rodinou.
Svedok uviedol, že počas výsluchu nehovoril obžalovanému, akým spôsobom má vypovedať a v jeho
prítomnosti to obžalovanému nehovoril ani nikto iný. Keďže ako operatívec svedok nevie obžalovanému
zabezpečiť žiadne benefity, s obžalovaným sa o tomto nebavil.
Naotázkyobhajcusvedokuviedol,žepočastoho,akobolobžalovanývochranesvedkovsisnímsvedok
tykal. Stretával sa s ním často, vždy keď to situácia vyžadovala.
SvedkyňaE.Y.nahlavnompojednávaníuviedla,žejedružkouobžalovaného,ktoréhopoznázminulosti,
pričom intenzívnejšie sa začali stretávať v roku 2018. Uviedla, že o predmetnej trestnej veci sa s
obžalovaným v minulosti rozprávala. Zdôveril sa jej, že bol nútený krivo vypovedať policajtmi, ktorí ho k
tomu prinútili. Uviedol, že sa zobudil po havárii v lese, mal silné bolesti, v nemocnici mu hneď vykonali
operáciu zlomeniny, keď sa zobudil po operácii, mal silné bolesti a bol pod silnými liekmi. Hneď po
zobudení vedľa neho stáli policajti a začali naňho kričať, že bude obvinený za vraždu. On nevedel, o
akej vražde rozprávajú. Taktiež uviedol, že do ochrany svedkov sa dostal, ani nevie ako. Keď sa vrátil
z ochrany svedkov domov uviedol, že si nikto nevie predstaviť, čo to spravilo s jeho psychikou, že bol z
tohoúplnemimo,čoodnehopolicajtichcú.Keďsnímsvedkyňazačalažiť,chodilizaobžalovanýpolicajti
aj domov. Keď prišiel dovnútra domu po rozhovore s policajtmi bol nervózny, na otázku svedkyne, čo mu
je povedal, že už nechce tak rozprávať, ako mu oni kážu. Tiež jej uviedol, že keď v nemocnici natáčali
výpoveď na video, asi trikrát to pretáčali späť, kým výpoveď nebola tak, ako ju oni chceli. Keď ho brali donemocnice, policajti mu nedovolili zavolať rodine ani advokátovi. Keď s obžalovaným žili spolu, párkrát
boli za ním policajti doma a raz svedkyňa počula, ako mu vraveli, aby vypovedal tak, ako sa dohodli,
aby nemenil výpoveď. Obžalovaný jej povedal, že by v živote nešiel s nikým do auta, keby vedel, že ide
urobiť niekomu zle. Na záver svedkyňa uviedla, že obžalovaný je dobrý človek a dobrý otec, má silnú
citovú väzbu so svojou dcérou a má veľmi rád zvieratá. Taktiež uviedla, že C. W. pozná z detstva, tohto
sa všetci báli a nikto mu nepovedal nie.
Ing. R. E. - znalec KEÚ PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie,
odvetvie kriminalistická balistika sa na hlavnom pojednávaní v plnej miere odvolal na písomne
podaný znalecký posudok a z tohto dôvodu predseda senátu na hlavnom pojednávaní prečítal závery
znaleckého posudku číslo 2693/2013 vrátane jeho doplnku (§ 268 ods. 2 Trestného poriadku).
V znaleckom posudku znalec uviedol, že predmet číslo 5 (stopa č. 25) je nedovolene upravený
československý samopal vz. 61 (Škorpión) ručná krátka palná samočinná zbraň kaliber 7,65 milimetrov
brovning bez identifikačných údajov.
Ďalej znalec uviedol, že predmet číslo 24 (stopa č. 24) je deformovaná poškodená celoplášťová strela
kaliber 7,65 milimetrov brovning, ktorá pred vystrelením zo zbrane tvorila súčasť pištoľového náboja.
Strela bola vystrelená z ručnej krátkej palnej zbrane samopalu vz. 61 predmetu číslo 5 (stopa č. 25).
Podľa znalca predmet číslo 2 (stopa č. 16) je nábojnica, ktorá pred vystrelením zo zbrane predmetu číslo
5 tvorila súčasť pištoľového náboja značky SB (sellier a bellot) kaliber 7,65 milimetrov brovning.
Podľa znalca predmet číslo 7 (stopa č. 32) je tlmič hluku výstrelu a výšľahu plameňa, je to zakázaný
doplnok zbrane a pri streľbe bol použitý v kombinácií s predloženou zbraňou - predmet číslo 5.
Ďalej znalec uviedol, že defekt - poškodenie, diera na predloženej košeli (predmet č. 49) v jej prednej
časti bol spôsobený s veľkou pravdepodobnosťou celoplášťovou pištoľovou strelou s oloveným jadrom
kaliber strely 7,65 milimetrov brovning.
V doplnku znaleckého posudku znalec uviedol, že v zmysle platného zákona o strelných zbraniach a
strelivečíslo190/2013Z.z.predloženénábojepredmetyčíslo67,70,91,92a124sústrelivom.Uvedené
náboje môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo
držiteľ zbrojného sprievodného listu a trvalý vývoz.
Znalec tak tiež uviedol, že diery v dopravnej značke označenej ako predmet číslo 115 boli spôsobené
pravdepodobne je prestrelením dvoma vystrelenými strelami.
Podľa znalca v dvoch drevených doskách predmet číslo 138 a 139 boli zaistené dve strely a v doske
140 bol zistený strelný kanál, teda priestrel. Strela vybratá z dosky predmet číslo 139 bola vystrelená z
ručnej krátkej palnej zbrane samopalu vz. 61 predmet číslo 5.
Na otázky obhajcu na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že je zamestnaný na KEÚ PZ odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistická balistika. V
tomto zamestnaní pôsobí od roku 2013 ako expert v príprave. Jeho školiteľom bol práve znalec Ing.
R., ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok. K rovnakým číslam označujúcim viaceré znalecké
posudky znalec uviedol, že ak je žiadosť o vypracovanie znalecký posudkov smerovaná na ústav, t.j. na
KEÚ PZ a v tejto žiadosti je požiadavka na vypracovanie znaleckých posudkov vo viacerých odvetviach,
tak z tohto dôvodu môžu mať znalecké posudky rovnaké čísla.
Ing. E.U. - znalec KEÚ PZ Bratislava odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz,
odvetviekriminalistickáasúdnachémiasanahlavnompojednávanívplnomrozsahuodvolalnapísomne
podaný znalecký posudok. Z tohto dôvodu predseda senátu prečítal závery posudku číslo 11743/2013
KEÚ PZ Bratislava (§ 268 ods. 2 Trestného poriadku).
V znaleckom posudku znalec uviedol, že na špeciálnom terčíku so stopami z vnútornej strany rámu
zadných pravých dverí OMV BMW X5M evidenčné číslo XEXXXXX, Česká republika (predmet číslo 19
- chemická stopa číslo 50) bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín s pozitívnym výsledkom.
Na špeciálnych terčíkoch so stopami z vnútornej strany rámu zo zadných ľavých dverí toho istého
motorového vozidla bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín s pozitívnym výsledkom.
Chemické zloženie povýstrelových spodín detegovaných na špeciálnych terčíkoch so stopami z
vnútornej strany rámu zadných pravých dverí a z vnútornej strany rámu zo zadných ľavých dverí vyššie
uvedeného motorového vozidla a z okolia vstrelového otvoru (predmet číslo 49) je zhodné s chemickým
zložením povýstrelových splodín zistených na špeciálnych terčíkoch so stopami z mosadznej nábojnice
značky SB (sellier a bellot) kaliber 7,65 milimetrov brovning (predmet číslo 2 - balistická stopa číslo 16) az hlavne nedovolene upravenej krátkej strelenej palnej samočinnej zbrane československého samopalu
vz. 61 (Škorpión) kaliber 7,65 milimetrov brovning (predmet číslo 5 - vecná stopa číslo 25).
Ostatné zabezpečené stopy boli podľa znalca z pohľadu znaleckého skúmania z odvetvia
kriminalistického a súdnej chémie negatívne.
Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo,
MUDr. U. V. sa na hlavom pojednávaní v plnom rozsahu odvolala na závery písomne podaného
znaleckého posudku, ktoré z tohto dôvodu predseda senátu na hlavnom pojednávaní prečítal (§ 268
ods. 2 Trestného poriadku).
Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že poškodený Y. V. utrpel povrchové strelné poranenia - postrely
- dva na prednej ploche hrudníka vľavo, ďalšie na dolnej pere a na pravom líci.
Popísané poranenia boli spôsobené tangenciálnym účinkom viacerých striel - najmenej dvoch.
Vzhľadom na fakt, že išlo o pozdĺžny dotykový účinok striel na povrch tela poškodeného je ťažké hovoriť
o intenzite útoku, avšak podľa názoru znalkyne poškodeného zasiahli dve až tri strely z guľovej zbrane.
Útok bol vedený na oblasť hlavy a hrudníka, v ktorých častiach sú uložené viaceré životne dôležité
orgány a v prípade ich poranenia mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia, až k ohrozeniu života
poškodeného.
V danom prípade podľa znalkyne nemá zranenie za následok poškodenie ďalších orgánov dôležitých
pre život.
Znalkyňa nepredpokladá, že poranenia, ktoré utrpel poškodený, budú mať trvalé následky. Poranenie
dolnej pery by po jeho vyhojení prípadne mohlo spôsobiť ľahkú deformáciu pery.
Zranenia poškodeného si vyžadovali lekárske ošetrenie, ktoré bolo poškodenému poskytnuté. Obvyklý
spôsob života poškodeného bol v prípade hojenia rán bez komplikácii sťažený po dobu vyliečenia
poranení cca 10-14 dní.
Podľa znalkyne mimo vyššie popisovaných strelných poranení poškodený neutrpel počas spáchania
skutku žiadne iné poranenia.
Na otázky obhajcu na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že prehliadku tela poškodeného vykonala
na polícii. Taktiež uviedla, že tangenciálne strelné poranenia nie sú také časté, ale za jej štyridsaťročnej
praxe sa s nimi viackrát stretla. Pripomenula, že aj na košeli poškodeného v mieste najväčšieho
poranenia sa našiel oter strely, ako aj na tele poškodeného. Strela bola ľahko deformovaná s jedným
výbežkom,ktorúskutočnosťkonzultovalasoznalcombalistikomIng.R..Tátodeformáciastrelyvysvetlila
prerušené poškodenie na tele poškodeného pod ľavou kľúčnou kosťou, keďže strela pri svojej dráhe
rotuje.
RNDr. R.X., znalkyňa KÚ PZ Košice, odbor Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie,
odvetvie Kriminalistická biológia
a genetická analýza sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu odvolala na písomne podané znalecké
posudky a z tohto dôvodu predseda senátu prečítal závery týchto posudkov (§ 268 ods. 2 Trestného
poriadku).
V znaleckom posudku č. ČVS:PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2693 znalkyňa uviedla, že na predložených
predmetoch skúmania č. 1, 4, 10, 12, 13, 16, 26, 27, 28, 30 - vatových tyčinkách, č. 3 - maske, č. 9 -
bunde, č. 21 - noži, č. 29 - sterovej tyčinke, č. 44 - tričku, č. 45 - nohaviciach, č. 47 - nečistotách spod
nechtov označených ster spod nechtov pravej ruky podozrivého J. Q. a ster spod nechtov ľavej ruky
podozrivého J. Q. a č. 49 - košeli bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi.
DNA profil ľudskej krvi zaistenej z predložených predmetov skúmania označených č. 1, 4, 10, 12, 13,
16 - vatových tyčiniek, číslo 3 - masky, číslo 9 - bundy, č. 21 - noža, č. 44 - trička, č. 45 - nohavíc, č. 47
- nečistôt spod nechtov označených ako ster spod nechtov pravej a ľavej ruky podozrivého J. Q., ako
aj DNA profil bližšie nešpecifikovaných biologických materiálov zaistených z predložených predmetov
skúmania označených č. 3 - masky a č. 9 - bundy, sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky
bukálneho výteru označenej J. Q., XX.XX.XXXX. DNA analýzou teda bolo dokázané, že pôvodcom
všetkých vyššie uvedených stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený J.
Q., XX.XX.XXXX, XXXXXX/XXXX V., bydlisko V., V.. XXX/XX.
Podľa znalkyne DNA profil ľudskej krvi zaistenej z predložených predmetov skúmania označených ako
č. 26, 27, 28, 30 - vatových tyčiniek, č. 29 - sterovej tyčinky, č. 49 - košele, ako aj DNA profil bližšie
nešpecifikovaného biologického materiálu zaisteného z predloženého predmetu skúmania označeného
č. 24 - strely, sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej Y. V.,
XX.XX.XXXX, XXXXXX/XXXX J., bydlisko J., Z.. XXX/X. DNA analýzou teda bolo dokázané, žepôvodcom všetkých vyššie uvedených stôp bola osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál
označený Y. V., XX.XX.XXXX.
Z výsledkov DNA analýzy podľa znalkyne vyplýva, že DNA profil biologických materiálov zaistených
z predložených predmetov skúmania označených č.5 - samopal a č. 15 - útržku látky, pochádza od
jednej a tej istej osoby mužského pohlavia, avšak osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky
bukálnych výterov, označené J. Q. a Y. V. sú jednoznačne vylúčené ako možní pôvodcovia vyššie
uvedenej biologickej stopy.
DNA profil zistený DNA analýzou bližšie nešpecifikovaných biologických materiálov zaistených z
predložených predmetov skúmania označených č. 5 - samopal a č. 15 - útržku látky, bol vložený
do príslušnej kategórie národnej DNA databázy. V indexe DNA profilov podozrivých obvinených a
právoplatne odsúdených osôb bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru
označenej C. W., XXXXXX/XXXX, ktorá bola predložená na skúmanie s Uznesením zo dňa 26.04.2005,
ktoré vydalo KRPZ odbor Všeobecnej kriminality, oddelenie vyšetrovania Košice. DNA analýzou teda
bolo dokázané, že pôvodcom vyššie uvedených biologických stôp bola osoba, od ktorej bol odobratý
porovnávacímateriáloznačenýC.W.,XXXXXX/XXXX. Vznaleckomposudkuznalkyňa
ďalej uviedla, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil bližšie nešpecifikovaného biologického
materiálu zaisteného predmetu skúmania označeného č. 23 - osušky, pochádza od osoby mužského
pohlavia, avšak osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky bukálnych výterov označené J. Q.,
Y. V. a C. W. sú jednoznačne vylúčené ako možní pôvodcovia vyššie uvedenej stopy.
Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že bližšie nešpecifikovaný biologický materiál zaistený z
predloženého predmetu skúmania označeného č. 7 - tlmiča, pochádza najmenej od dvoch osôb. DNA
profiluvedenejzmiešanejstopyboltvorenýkombinácioumajoritnéhoDNAprofiluosobyC.W.,XXXXXX/
XXXX a minoritným DNA profilom nevhodným na interpretáciu. Z uvedeného dôvodu teda podľa
znalkyne nie je možné vylúčiť osobu, od ktorej bola odobratá porovnávacia vzorka bukálneho výteru
označená C. W., ako prispievateľa do uvedenej zmiešanej biologickej stopy.
Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že bližšie nešpecifikované biologické materiály zaistené z
predloženého predmetu skúmania označeného č. 11 - airbagu, pochádzajú najmenej od dvoch osôb.
DNA profily uvedených zmiešaných stôp boli tvorené kombináciou majoritného DNA profilu osoby J. Q.
a minoritným DNA profilom nevhodným na interpretáciu. Podľa znalkyne teda z uvedeného dôvodu nie
je možné vylúčiť osobu, od ktorej bola odobratá porovnávacia vzorka bukálneho výteru označená J. Q.,
ako prispievateľa do uvedených zmiešaných biologických stôp.
Vo svojom ďalšom znaleckom posudku ČVS: PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2995 znalkyňa uviedla, že na
predložených predmetoch skúmania č. 52, 53, 54, 58, 59, 60, 62, 63, 64, 78b, 93, 94, 98, 108, 109, 110,
111, 112 a 113 - vatových tyčinkách, č. 56 - plastovej súčiastke, č. 57 - útržkoch látky, č. 61 - airbagu,
č. 76 - zapaľovačoch a útržku papiera,
č. 77 - bandaske, č. 78 - bandaske, č.88 - opierke hlavy, č. 96 - zápalkovej škatuľke
a č. 122 - páre topánok, bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi.
DNA profil ľudskej krvi zaistenej z preložených predmetov skúmania vatových tyčiniek, plastovej
súčiastky, útržkov látky, airbagu, zapaľovačov a útržku mapy, bandasky, opierky hlavy, zápalkovej
škatuľky, páru topánok, ako aj DNA profil bližšie nešpecifikovaných biologických materiálov zaistených
z predložených predmetov skúmania zapaľovača, bandasky, zápalkovej škatuľky a vatových tyčiniek sa
zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej J. Q., XX.XX.XXXX. Podľa
znalkyne bolo teda DNA analýzou dokázané, že pôvodcom všetkých vyššie uvedených biologických
stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený ako J. Q., XX.XX.XXXX.
DNA profil ľudskej krvi zaistenej z predložených predmetov skúmania č. 108, 109, 110, 111, 112 a
113 - vatových tyčiniek, ako aj DNA profil bližšie nešpecifikovaných biologických materiálov zaistených
z predložených predmetov skúmania č. 119 a 120 - vatových tyčiniek sa zhodoval s DNA profilom
porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej Y. V., takže podľa znalkyne bolo DNA analýzou
dokázané, že pôvodcom všetkých vyššie uvedených biologických stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený
porovnávací materiál označený ako Y. V., XX.XX.XXXX.
DNA profil bližšie nešpecifikovaných biologických materiálov zaistených z predložených predmetov
skúmania č. 79 - vatovej tyčinky a č. 136 - rukavice sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky
bukálneho výteru označenej C. W., XXXXXX/XXXX.
Podľa znalkyne bolo teda DNA analýzou dokázané, že pôvodcom obidvoch vyššie uvedených
biologických stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený C. W..
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku, boli na hlavnom pojednávaní prečítané rozhodujúce listinné
dôkazy, ktoré boli výsledkom neodkladných úkonov vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní v
deň spáchania skutku:- zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 09.08.2013 spolu s fotodokumentáciou z č.l. 269-381,
- zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 09.08.2013 spolu s fotodokumentáciou z č.l. 395- 505.
Uvedené zápisnice o obhliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou poskytujú zreteľný obraz, kde,
za akých okolností, a akým spôsobom boli zadovážené vecné, biologické, balistické, chemické, pachové
a iné stopy, ktoré vo svojich znaleckých posudkoch vyhodnocovali príslušní znalci, ako je to uvedené
na inom mieste tohto rozsudku.
- správy o povesti na obžalovaného č.l. 1382-1383
- hodnotenie riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica na obžalovaného č.l. 1770
- odpis registra trestov č.l. 1772
- Európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz na C. W..l. 1685-1741.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil časť pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. BB-4T/14/2015,
konkrétne č.l. 312, na ktorom sa nachádza úvod výsluchu obžalovaného Q. v procesnom postavení
svedka.
Postupom podľa § 270 ods.1 Trestného poriadku bol procesným stranám predložený vecný dôkaz, a
to maska zaistená kriminalistickým technikom na mieste činu, t. j. predmet skúmania č. 3, uvedený
v znaleckom posudku RNDr. R.X., znalkyne z odboru Prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie odvetvia Kriminalistickej biológie a genetickej analýzy.
Vyhodnotenie skutkových zistení
Na základe vykonaného dokazovania, súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku
vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel pritom k nasledovným
záverom.
Na základe takto vykonaného dokazovania, mal súd bez všetkých pochybností preukázané, že
obžalovaný sa dňa 09.08.2013 v čase okolo 04.20 hod. spoločným konaním s už právoplatne
odsúdeným C. W. po vzájomnej dohode na základe predchádzajúcej objednávky od inej doposiaľ
neustálenej osoby pokúsili usmrtiť poškodeného Y. V., a to tak, že na štátnej ceste E547 na odcudzenom
motorovom vozidle značky BMW X5 čiernej farby, ktoré šoféroval obžalovaný, dostihli osobné motorové
vozidlo Ford Galaxy červenej farby, ktoré riadil poškodený a vtedy C. W. sediaci na pravom zadnom
sedadle vystrelil dávku zo samopalu vzor 61s namontovaným tlmičom hluku smerom na poškodeného,
ktorého zasiahol do hrude a hlavy, čím mu spôsobil povrchové strelné poranenia, pričom pri rýchlej jazde
z miesta činu obžalovaný s C. W. havarovali, zostali s automobilom v lesnom poraste, pričom C. W. z
miesta ušiel a vo vozidle zostal iba zranený obžalovaný.
Obžalovanéhozospáchaniatrestnejčinnostiusvedčujeniekoľkonespochybniteľnýchdôkazov.Vosvojej
výpovedi v procesnom postavení obvineného zo dňa 14.03.2019 detailne popísal jednak okolnosti,
za ktorých sa zoznámil s C. W., ale hlavne okolnosti, za ktorých sa pred samotným skutkom dvakrát
neúspešnepokúsiliusmrtiťpoškodenéhoanáslednepopísalpriebehskutku,ktorýjemukladenýzavinu.
V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná výpoveď z prípravného konania bola
vykonaná procesne bezchybným spôsobom za prítomnosti jeho obhajcu.
Priebeh samotného útoku (nebezpečná jazda automobilu BMW X5, stret automobilov, zvuk
sprevádzajúci vystrelené dávky zo samopalu) vo svojej výpovedi potvrdzuje aj poškodený V..
Podstatnými dôkazmi, ktoré jednoznačne podporujú výpoveď obžalovaného z prípravného konania sú
však podľa názoru súdu forenzné dôkazy zabezpečené na mieste činu. V tomto smere súd poukazuje na
závery znaleckého posudku z odboru Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie odvetvia
Kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, v ktorom znalkyňa bez všetkých pochybností určila, že na
viacerých predložených predmetoch skúmania zabezpečených pri obhliadke miesta činu sa nachádza
DNA profil ľudskej krvi, ktorý sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky vokálneho výteru
obžalovaného. Takýmto spôsobom bola vyhodnotená aj stopa, ktorá bola zaistená z vnútornej stranymasky, pričom táto bola zaistená ako vecný dôkaz v automobile BMW X5, v ktorom obžalovaný spolu
s C. W. havarovali.
Priebehu skutku, tak ako ho opísal obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nasvedčujú
aj znalecké posudky z odboru Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie odvetvia
Kriminalistickej balistiky a znaleckého posudku z odboru Prírodovedného skúmania a kriminalistických
analýz odvetvia Kriminalistickej a súdnej chémie.
Znalkyňa MUDr. U. V. (odbor Zdravotníctvo a farmácia odvetvie Súdne lekárstvo) vo svojom znaleckom
posudku detailne popísala zranenia, ktoré pri predmetnom skutku utrpel poškodený.
Ohľadne dôkazov získaných v prípravnom konaní dáva súd do pozornosti, že viaceré dôkazy
zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní (napr. projektily zabezpečené z dosky z garáže v
Helcmanovciach alebo miesto, na ktorom obžalovaný spolu s C. W. zapadli automobilom pri jednom
z predchádzajúcich pokusov o vraždu poškodeného) by nebolo možné identifikovať a preskúmať bez
toho, aby sám obžalovaný o týchto dôkazoch neupovedomil orgány činné v trestnom konaní.
Obrana obžalovaného
Obranu obžalovaného možno zhrnúť do nasledovných okruhov:
- v predmetnú noc za ním prišiel C. W. na miesto, kde chytal ryby, požiadal ho, aby mu išiel robiť vodiča,
pričom obžalovaný nevedel, kam idú a čo má C. W. v úmysle vykonať.
Tento spôsob obrany obžalovaného, ktorú zvolil až pri výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhodnotil
súd, ako snahu obžalovaného vyhnúť sa trestnému postihu za predmetný skutok. Pri svojej výpovedi
v prípravnom konaní obžalovaný obšírne vysvetlil okolnosti, za akých sa s C. W. spoznal, dokonca
uvádzalajspoločnépodnikateľskéaktivitystoutoosobou.Taktiežopísalajokolnosti,zaakýchsúhlasilso
svojou účasťou na odstránení človeka, ktorého mu C. W. opísal a uviedol mu aj skutočnosť, prečo musí
byť tento človek odstránený (pre peniaze). Z týchto skutočností (iba fyzický opis osoby poškodeného v
zmysle jeho postavy a štýlu obliekania) je zrejmé, že C. W. poškodeného osobne nepoznal, nemal s ním
žiadny osobný spor, z čoho jednoznačne vyplýva, že predmetný skutok bol vykonaný na objednávku.
Prijatiu takéhoto skutkového záveru nebráni ani okolnosť, že za túto objednávku doposiaľ nebol nikto
právoplatne uznaný vinným a potrestaným.
Na vnútornej strane masky bola nájdená DNA stopa forenzne vyhodnotená tak, že pochádza od
obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný mal pri predmetnom skutku na tvári natiahnutú masku
dokazuje, že vedel, čo sa v predmetnú noc bude diať, čo v plnej miere vyvracia túto časť jeho obhajoby.
- Podľa obhajoby v predmetnej trestnej veci (BB-3T/16/2019) nie je možné použiť forenzné dôkazy
získané orgánmi činnými v trestnom konaní v čase, keď bol obžalovaný v procesnom postavení svedka,
nakoľko ide o dôkazy „z inej trestnej veci“.
Podľa názoru súdu, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu obhajoby o dôkazoch „z inej trestnej veci“. Pojem
„trestná vec“ nie je možné zamieňať s pojmom „spisová značka“. Pokiaľ „trestnú vec“ charakterizujú
najmä skutkové okolnosti a z nich vyplývajúca osoba páchateľa, či možná právna kvalifikácia, „spisová
značka“ je formálnym označením spisového materiálu týkajúceho sa konkrétnej „trestnej veci“. Vplyvom
rôznych okolností môžu orgány činné v trestnom konaní ako aj súd z trestnej veci vylúčiť konanie o
niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených zo spoločného konania (§ 21 ods. 1
Trestného poriadku) a viesť ju ďalej pod inou spisovou značkou, čo sa v predmetnej trestnej veci aj stalo.
Z hľadiska skutkových zistení však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o „inej trestnej veci“.
Je pravdou, že počas hlavného pojednávania boli vykonané dôkazy, ktoré boli vyšetrovacími
úkonmi realizované pod spisovou značkou ČVS: PPZ-737/NKA-PZ-VY-2013 (znalecké posudky),
pričom obžalovaný mal v tom čase procesné postavenie svedka, teda zo svojej pozície nemohol
prostredníctvom obhajoby dozerať na vykonanie takéhoto dôkazu. Avšak stopy, ktoré boli znaleckými
posudkami vyhodnocované, boli získané pri obhliadke miesta činu, ku ktorej došlo dňa 09. a 10.08.2013,
pričom obžalovanému bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia až dňa 12.08.2013. Nakoľko
zabezpečenie stôp počas obhliadky miesta činu je nutné považovať za neodkladný a neopakovateľný
úkon a znalecké posudky boli vypracované na podklade takto zabezpečených stôp, považuje súd
vykonanie týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní za súladné so zákonom.- Podľa obžalovaného, bola jeho prvá výpoveď ešte v procesnom postavení svedka orgánmi činnými v
trestnom konaní vykonaná hneď po skutku a tesne po tom, čo sa prebudil z narkózy po operácii úrazu,
ktorý utrpel pri predmetnom skutku.
K tomuto je podľa súdu potrebné uviesť, že ku skutku, a teda aj k zraneniu obžalovaného došlo dňa
09.08.2013. Ako vyplýva z pripojeného spisu BB-4T 29/2015, prvá výpoveď obžalovaného po skutku
v procesnom postavení svedka bola vykonaná dňa 11. 8. 2013. Pred samotnou výpoveďou, ako to
vyplýva zo zápisnice o výsluchu, sám obžalovaný na otázku vyšetrovateľa uviedol, že síce má bolesti,
ale cíti sa schopný podať svedeckú výpoveď. Z tej istej zápisnice vyplýva aj skutočnosť, že vyšetrovateľ
pred výsluchom kontaktoval ošetrujúceho lekára MUDr. L., ktorý mu potvrdil, že obžalovaný je schopný
výsluchu a neužíva lieky, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť vypovedať. Keďže išlo o výpoveď
v procesnom postavení svedka, samotný jej obsah je v teraz rozhodovanej trestnej veci nepoužiteľný
a súd naň neprihliadal. Predmetnú časť výpovede obžalovaného v procesnom postavení svedka súd
oboznámil na hlavnom pojednávaní výlučne z dôvodu preskúmania obhajobných tvrdení obžalovaného.
- Obžalovaný tvrdí, že pri svojej výpovedi zo dňa 14.03.2019 vypovedal tak, ako vypovedal iba z toho
dôvodu, že mu orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovatelia ako aj operatívci) povedali, ako má
vypovedať, a taktiež mu uviedli, že ak tak učiní, tak z predmetného skutku „nič nebude mať“.
Toto tvrdenie obžalovaného bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďami svedkov, ktorých obžalovaný
označil ako osoby, ktoré mu v prípade, že bude vypovedať tak, ako to oni chcú sľúbili „beztrestnosť“.
Obžalovanému bolo opatrením prokurátora ÚŠP GP SR podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku
dňa 12.08.2013 dočasne odložené vznesenie obvinenia, pretože sa významnou mierou podieľal na
objasneníobzvlášťzávažnéhozločinuúkladnejvraždyvštádiupokusu.Pokiaľideosamotnúspoluprácu
páchateľa s orgánmi činnými v trestnom konaní je nutné zdôrazniť, že aktuálna (a ani vtedy platná)
právna úprava nezaručuje páchateľovi trestného činu v okamihu, kedy ponúka a poskytuje spoluprácu,
ani po celý čas po vlastnom priznaní žiadnu záruku, že mu štátny orgán sľúbené výhody aj skutočne
poskytne. Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že ak sa takýto páchateľ trestnej činnosti k tejto
činnosti dobrovoľne prizná, môže výraznou mierou zhoršiť svoje procesné postavenie, pretože tieto
informácie môžu byť proti nemu kedykoľvek zo strany štátu použité, a to aj bez jeho vedomia. Podstatou
inštitútu dočasného odloženia vznesenia obvinenia je, že ide o formálnu dohodu medzi páchateľom činu
a štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných
spolupáchateľov a k posilneniu dôkaznej pozície obžaloby sa spolupracujúcemu páchateľovi poskytne
výhoda dočasnej beztrestnosti, na ktorú by inak nemal nárok. Následkom dočasného vznesenia
obvinenia v prípravnom konaní je, že u podozrivého sa mení jeho procesné postavenie, a teda z
podozrivého sa stane svedok. V okamihu, keď dôjde k naplneniu účelu spolupráce, a teda k objasneniu
trestného činu, resp. k zisteniu jeho páchateľa, pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia
obvinenia, na základe čoho takto spolupracujúcej osobe, ktorá bola v procesnom postavení svedka
bude následne v zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 Trestného poriadku podľa ustanovenia § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie.
Žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal, že by orgány činné v trestnom konaní obžalovanému
za poskytnutú výpoveď sľubovali „beztrestnosť“. Napokon takýto postup by bol v rozpore so
znením príslušných ustanovení Trestného poriadku (podmienečné zastavenie trestného stíhania
spolupracujúceho obvineného § 218 Trestného poriadku, zastavenie trestného stíhania § 215 ods. 3
Trestného poriadku). Pri trestnom čine úkladnej vraždy umožňuje Trestný poriadok osobe, ktorá sa
významnou mierou podieľala na objasnení tohto trestného činu a na zistení jeho páchateľa iba dočasne
odložiť uznesenie obvinenia na nevyhnutnú dobu alebo prerušiť jej trestné stíhanie.
Čo sa týka výpovedí matky, resp. družky obžalovaného, tieto na hlavnom pojednávaní uvádzali
skutočnosti, ktoré sa iba sprostredkovane dozvedeli od obžalovaného.
Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní v danom čase nemohli
mať vedomosti o priebehu skutku so všetkými podrobnosťami (ktoré sa neskôr potvrdili forenzným
dokazovaním) z iného zdroja iba od obžalovaného, preto je vylúčené aby tieto orgány inštruovali
obžalovaného ako má vypovedať.Napokon v tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 772/2016 zo dňa
27. októbra 2016, podľa ktorého priznanie obvineného k spáchaniu skutku zaprotokolované v zápisnici
o jeho výsluchu, ak z neho nie je nepochybne jasné, že ide o vyhlásenie podľa § 216 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, je použiteľné pre všetky štádiá trestného konania, a to bez ohľadu na to, ako
obvinený pri výsluchu subjektívne svoje vyjadrenia chápal (súd opätovne poukazuje na fakt, že výpoveď
obžalovaného dňa 14.03.2019 bola v prípravnom konaní vykonaná procesne bezchybným spôsobom
a za prítomnosti obhajcu).
- Podľa obhajoby súd v priebehu hlavného pojednávania vyvíjal neprípustnú nadprácu tým, že predvolal,
ako svedkov na hlavné pojednávanie vyšetrovateľov a príslušníkov operatívy, ktorí boli zainteresovaní
v prípravnom konaní do vyšetrovania predmetnej trestnej veci.
V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods.11 veta prvá Trestného poriadku, podľa ktorého
súd môže vykonaj aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Aj pri tejto námietke obhajoby však súd musí
poukázať na skutočnosť, že vzhľadom k výpovedi obžalovaného v prípravnom konaní nebolo potrebné
v danom štádiu konania vykonávať dôkazy namietané na hlavnom pojednávaní obhajobou. Predmetní
svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočutí výlučne kvôli spôsobu obrany obžalovaného, ktorú si
zvolil až na začiatku hlavného pojednávania.
Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora, ako aj obhajoby, o týchto súd
rozhodoval podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, a teda odmietol vykonať navrhované dôkazy. Čo
sa týka čítania listinných dôkazov uvedených v bode 5 obžaloby, ako to navrhoval prokurátor, k tomuto
súd uvádza, že z citovaného bodu obžaloby boli prečítané všetky relevantné listinné dôkazy. Čítanie
výpovede zástupkyne poškodenej organizácie súd odmietol a to z dôvodu, ktorý je uvedený na inom
mieste tohto rozsudku. Čo sa týka prečítania zápisnice o výsluchu svedka J. Q. zo dňa 11.08.2013 súd
z časti tomuto návrhu prokurátora vyhovel.
Ohľadne výsluchu neznámych cyklistov, ktorí mali ako prví nájsť zraneného obžalovaného, súd uvádza,
že po uplynutí viac ako 7 rokov odo dňa skutku je prakticky nemožné stotožniť tieto osoby, z ktorého
dôvodu je návrh na vykonanie takéhoto dôkazu nevykonateľný. Návrh obhajoby na výsluch svedka M.
V., ktorý je uvedený v zápisnici o výsluchu svedka J. Q. zo dňa 11.08.2013 súd odmietol, nakoľko je toho
názoru, že tento dôkaz nie je rozhodujúci a dôležitý na objasnenie skutkových, či iných okolností, resp.
tieto skutočnosti boli zistené inými skôr vykonanými dôkazmi (oboznámená časť zápisnice o výsluchu
svedka J. Q. zo dňa 11.08.2013). Z rovnakých dôvodov súd odmietol aj vykonanie dôkazov pribratím do
konania znalca z odboru Súdne lekárstvo odvetvie Psychiatria, resp. znalca z odboru Súdne lekárstvo
odvetvie oftalmológia.
Právna kvalifikácia
Trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne
usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, pričom sa takáto osoba potresce odňatím slobody na 20 až 25
rokov.
Pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, pokus trestného činu je trestný podľa
trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Podľa § 20 Trestného zákona (spolupáchateľ), ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia) zodpovedá každý z nich, akoby trestný čin spáchal sám.
Na rozdiel od vraždy (§ 145 Trestného zákona) pri úkladnej vražde pôjde o prípady zložitejšie na prípravu
vyžadujúce si určitý predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore i prostriedkoch. Takýto postup
páchateľa musí vždy smerovať k cieľu usmrtiť obeť za každú cenu, ako následok predchádzajúcej
prípravy, či už ako akt pomsty, nenávisti, žiarlivosti alebo zištnosti. Pri úkladnej vražde musí úmysel
obsahovať vopred uváženú pohnútku, ktorou sa rozumie sformulované rozhodnutie usmrtiť iného,
ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka. Aby mohlo ísť o uváženérozhodnutie,musíbyťaspoňčiastočnespracovanérozumovouzložkouvôlepáchateľa.Opokusevraždy
možno hovoriť len v prípade, keď páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť smrť poškodeného
a pre prípad, že ju spôsobí bol s tým uzrozumený, pričom konkrétne prevedenie tohto konania musí
mať jednoznačnú súvislosť s možnosťou smrti, ktorá je bežne rozpoznateľná pre páchateľa a ktorá
je relatívne pravdepodobná. Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa, čo aj nepriamy (eventuálny)
musí smerovať k usmrteniu človeka. Ak by páchateľ konal v úmysle ohroziť alebo poškodiť iný záujem
chránený Trestným zákonom (napr. ľudské zdravie), pričom jeho konanie by malo za následok smrť
človeka, no vo vzťahu k tomuto následku by nebol daný úmysel, nebol by páchateľ trestne zodpovedný
za vraždu. Pri trestnom čine vraždy, teda vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia
musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku
musí byť aktívny. Vzhľadom k tomu, že trestný čin vraždy sa od trestných činov ublíženia na zdraví s
následkom smrti odlišuje práve formou zavinenia, je veľmi dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah
práve k spôsobenému smrteľnému následku. Preto v prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť
svoju obeť, napr. poukazom na to, že nemá k tomu žiaden motív, je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť
nepriamo z okolnosti trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za akých k útoku došlo,
čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že o vraždu poškodeného sa s C. W.
pokúsiliuždvakrátpredspáchanímtohtoskutku.Obžalovanýmalpripáchanítrestnéhočinusvojuúlohu,
atovtomtoprípadešoférovaťauto,zktoréhoC.W.strieľalnapoškodeného,atýmsapodieľalnapokuse
zavraždenia poškodeného. K tomu, že nedošlo k dokonaniu trestného činu sa obžalovaný nepričinil.
Obžalovanýtakmuselbyťprinajmenšomuzrozumenýstým,žesvojímkonanímmôžeporušeniezáujmu
chráneného zákonom spôsobiť a vedieť o ňom. Tým je u neho naplnené úmyselné zavinenie, a teda
subjektívna stránka trestného činu úkladnej vraždy.
Čo sa týka objektívnej podmienky spoločného konania, táto podľa ustálenej súdnej praxe môže spočívať
v tom, že:
- každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu,
- každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného
činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní,
- spolupáchatelia vykonávajú určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou
podstatou trestného činu.
Úmysel u spolupáchateľov sa musí vzťahovať nielen na znaky trestného činu, ale aj na spáchanie
trestného činu spoločným konaním. Dohoda o spolupáchateľstve nemusí byť výslovná, stačí
konkludentný prejav, avšak spolupáchatelia si musia byť vedomí možnosti, že konanie ostatných
spolupáchateľov v spojení s ich vlastným konaním smeruje k spáchaniu trestného činu a boli s tým pre
tento prípad uzrozumení.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Dôkazy k osobe obžalovaného
Znalkyňa z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých PhDr. Y.
F. sa na hlavom pojednávaní v plnom rozsahu odvolala na závery písomne podaného znaleckého
posudku,ktoréztohtodôvodupredsedasenátunahlavnompojednávaníprečítal(§268ods.2Trestného
poriadku).
V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že aktuálny výkon obžalovaného v oblasti intelektových
schopností je v pásme priemeru s populačnou normou. Pamäťové schopnosti zodpovedajú intelektovým
schopnostiam. Kontakt s realitou je dobre zachovaný, ale menej precízne vníma jednotlivé detaily, čo
môže viesť k unáhleným alebo chybným rozhodnutiam a správaniu s prvkami impulzivity.
U osobnosti obžalovaného nebola zistená patológia. Tento sa dokáže emocionálne angažovať, má
široké spektrum záujmov, je podnikavý, dobrodružný, má rád akcie a výzvy. Obžalovaný má tendenciu
vyhýbať sa emocionálnym situáciám alebo emócie spracováva sporadicky na racionálnej úrovni, čímale dochádza k skresľovaniu skutočného významu a dopadu prežívaných situácií. Správanie je u neho
prevažne determinované interpersonálnymi vzťahmi. Prípadné nekonvenčné správanie obžalovaného
môže súvisieť s kompenzačným preceňovaním vlastnej hodnoty a svojich schopností, kde nie je vždy
realistický. Žiadne agresívne tendencie a hostilné postoje sa u obžalovaného nejavia v porovnaní s
normou, ako zvýraznené, len sú sčasti neuvedomované.
Podľa znalkyne, ak sa u obžalovaného nepreukáže vlastný zištný motív vo vzťahu k poškodenému je z
psychologického hľadiska najpravdepodobnejší motív činu strach obžalovaného z C. W..
Agresívne tendencie a antisociálne postoje nie sú v osobnosti obžalovaného zvýraznené, tento dokáže
v záťažových situáciách anticipovať následky vlastných rozhodnutí, prežívať pocity strachu a viny, ktoré
majú u neho brzdiaci účinok na prípadné spoločensky neakceptovateľné správanie.
Čo sa týka pravdepodobnej prognózy resocializácie a rizika recidívy znalkyňa uviedla, že z hľadiska
symptomatických faktorov nebola u obžalovaného zistená dominantná forma delikvencie v kriminálnej
anamnéze, záľuba v agresívnom konaní, provokovanie, hľadanie zámienok, čo sú priaznivé faktory.
Ako rizikový faktor možno označiť len gradáciu trestnej činnosti a stupňovanie brutality, kde však podľa
znalkyne treba zohľadniť, že nejde o faktory v súlade s osobnosťou obžalovaného, ale o situačne
motivované správanie.
Na otázky obhajcu znalkyňa uviedla, že vyšetrenie obžalovaného trvalo tri až štyri hodiny, čo je
dostatočný čas na vyhotovenie znaleckého posudku. Čo sa týka testov, s obžalovaným vykonala
inteligenčný test, štandardné progresívne matice, projektívne kresebné techniky, dotazník agresivity, test
sémantického výberu, Rorschachov test, hand test ako projektívnu techniku, MMPI-2, achromantický
asociačný experiment.
Takzvané skóre lži je jedna z položiek, ktoré by boli u obžalovaného preukázateľné, avšak v uznesení
vyšetrovateľa na to otázka nebola. Z materiálov, ktoré mala znalkyňa pri sebe na hlavnom pojednávaní
uviedla, že tendencia javiť sa v pozitívnom svetle je u obžalovaného mierne zvýšená. Je to vedomá
tendencia prezentovať pozitívny sebaobraz. Podľa znalkyne, ak nie sú nájdené patologické nálezy,
potom vedomé klamstvo je vždy výsledkom nejakého motívu, ktorý by mal byť zistiteľný. Teda jedinec
sa môže rozhodnúť, či povie pravdu, tak ako ju vnímal alebo nie, a to je vec založená viac na dôkazoch,
ako na výsledkoch psychologického vyšetrenia.
Zo správy o povesti Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ mal súd preukázané, že proti
obžalovanému nebolo začaté priestupkové konanie, pričom o rodinných, majetkových pomeroch a
správaní sa obžalovaného v mieste bydliska nemajú žiadne vedomosti.
Z hodnotenia obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica mal súd preukázané, že správanie
obžalovaného voči príslušníkom ZVJS je na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny príslušníkov plní,
pri kontakte s ostatnými obvinenými dodržiava zásady slušného správania, a taktiež dodržiava zásady
osobnej a kolektívnej hygieny. Obžalovaný disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Uložený trest
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom
rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostaných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie
každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.Za trestný čin podľa § 144 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku
je možné uložiť trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa ods. 3 písm. b) toho istého ustanovenia, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 rokov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 15 rokov.
Pri úvahách o treste pre obžalovaného súd vychádzal zo skutočnosti, že uňho vzhliadol tri poľahčujúce
okolnosti, a to, že spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, že viedol pred spáchaním
trestnéhočinuriadnyživotažeaždohlavnéhopojednávanianapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnosti
príslušným orgánom.
Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že „spiritus rector“ predmetnej trestnej činnosti bol C. W.. Súd nemal
dôvod neveriť obžalovanému, že tento vzhľadom na minulosť C. W. mal obavy o seba a svojich blízkych,
z ktorého dôvodu sa bál odporovať C. W. v priamej konfrontácii a súhlasil s vykonaním predmetného
skutku.
Taktiež je pravdou, že bez účinnej pomoci obžalovaného orgánom činným v trestnom konaní by tieto iba
s veľkými obtiažami stotožnili C. W. ako spolupáchateľa predmetnej trestnej činnosti. Tieto skutočnosti
viedli súd k tomu, že v prípade obžalovaného dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a obžalovanému za použitia § 39
ods.1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody.
V zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že mimoriadne zníženie trestu je relatívne ojedinelý a
nie pravidelný postup súdu. Tento postup nemôžu odôvodniť iba bežne sa vyskytujúce skutočnosti
ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa
príliš prísny. Takýto postup nemôže odôvodniť ani samotné priznanie trestného činu, ľútosť nad jeho
spáchaním, prípadne náhrada spôsobenej škody, či vedenie riadneho života a podobne. Okolnosťami
prípadu z hľadiska postupu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona sa rozumejú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posudzovanie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti
nápravy páchateľa. Hodnotenie spoločenskej nebezpečnosti a možnosti nápravy páchateľa vzájomne
úzko súvisia, pretože skutočnosti ovplyvňujúce možnosť nápravy budú prevažne zahrnuté tiež do okruhu
okolností rozhodujúcich pre stanovenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.
V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa aktívne snažil najskôr
vyhnúť sa spáchaniu skutku, a keďže súd považuje jeho výpoveď v procesnom postavení obvineného z
prípravného konania za vierohodnú, nemá dôvod neveriť aj tvrdeniam obžalovaného, ktoré vypovedajú
v jeho prospech. Tieto skutočnosti dokresľuje aj fakt, že obžalovaný sa od začiatku spolupráce s orgánmi
činnými v trestnom konaní cítil byť ohrozený a sám sa žiadal zaradiť do programu na ochranu svedkov.
Po takomto zhodnotení významu a váhy okolností prípadu a spolu s nimi všetkých ďalších skutočností
rozhodných pre výmeru trestu pri rešpektovaní účelu trestu dospel súd k záveru, že u obžalovaného
bude účel trestu splnený uložením trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Vzhľadom na mieru účasti
C. W. na predmetnom skutku, pričom tomuto bolo uložený trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, by
bolo podľa názoru súdu uloženie trestu pre obžalovaného na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby
neprimerane prísne a v rozpore so zásadou individualizácie trestu.
Vzhľadom na hore uvedené má súd za to, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, napriek tomu, že sa tento dopustil obzvlášť závažného
zločinu v štádiu pokusu a mal by byť teda podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.Súd obžalovanému podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obligatórne uložil aj ochranný
dohľad na 18 mesiacov.
KeďžeonárokuSociálnejpoisťovnepobočkaKošiceužboloprávoplatnerozhodnutévkonanítunajšieho
súdu BB-4T 29/2015 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 2To 14/2015, podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
spoločným konaním bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu v úmysle spáchať trestný
čin sa pokúsil iného úmyselne usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnástich) dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.