Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115227644.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: K.. Y. F., T.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. 1, F., zast.: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,
proti žalovanému: HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom Cabajská 28/A, Nitra, zast.
Advokátska kancelária, Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., so sídlom Šamorín, Gazdovský rad 2, o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 13.08.2015 do 21.10.2015 a od
22.10.2015 do 17.08.2017 vo výške 51,981,11 eur netto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.149,61 eur za obdobie od 26.09.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 2.154,31 eur za obdobie od 26.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.02.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.03.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.08.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.02.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.05.2017 do zaplatenia, úrok omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

5,05% ročne zo sumy 1.282,37 eur za obdobie od 26.09.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 75 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Trovy štátu znáša štát. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 14.09.2015 domáhal neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a to okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného

mesačného zárobku za obdobie od 13.8.2015 ku dňu vydania rozsudku. Žalobca dňa 4.2.2016 podal
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX a náhrady mzdy
vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, pričom spor sa viedol pod sp. zn.XXCpr/X/XXXX. G.
č.k.XXCpr/X/XXXX-XXX, zo dňa 6.10.2016, súd v zmysle § 166 CSP spojil na spoločné konanie veci
vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX, ktoré sú
vedené pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX.

2.Súd rozhodol rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX, zo dňa 06.06.2019 tak, že súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je neplatné, výpoveď daná
žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamietol a určil, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával. Zároveň súd rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.071,15 eur v hrubom mesačne
za obdobie od 13.08.2015 do 31.7.2016 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania a trovách štátu. Proti rozhodnutiu bolo podané
odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede potvrdil. V napadnutých častiach o určení
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady trov
konania strán sporu a štátu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (súd
žalobu v tejto časti zamietol), a v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, že nemožno od žalovaného ako

zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, nebolo
podané odvolanie a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
3.Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, súd podľa § 180 CSP pojednal v jeho neprítomnosti.

4.Žalobca na pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období nebol práceneschopný, nevykonával inú

prácu pre iného zamestnávateľa, bol evidovaný na úrade práce od 19.08.2015 do 23.10.2017. Spĺňal
podmienky pre to, aby bol evidovaný na úrade práce a potom ako bola ukončená evidencia na úrade
práce, tak sa zamestnal. Uzatvoril novú pracovnú zmluvu. Počas rozhodného obdobia sa snažil nájsť si
prácu. Úrad práce má vedomosť o danom spore, ony to sledujú a ako náhle sa v danej veci rozhodne,
bude musieť vrátiť dávku. Poberal dávku taká aká mu prináleží, túto dávku poberal 2,3 mesiace, jej

presnú výšku si nepamätal, ale nepoberal žiaden iný príjem z iného pracovného pomeru. Príjem ako
taký nemal, je vlastníkom bytu, kde bývali jeho známi, ktorí mu platili nájom 200 eur, ale ako uviedol,
príjem z pracovného pomeru nemal. V tomto období ani nepodnikal.
5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s poukazom i na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre súdu predložil asi 120 žiadostí, prostredníctvom ktorých si žalobca hľadal prácu. Približne je to 5

žiadostí za mesiac. Žalobca vyvíjal úsilie na hľadanie práce, pričom túto prácu hľadal napr. i telefonicky.
Tieto podklady však súdu nepredložil, bolo by obtiažne ich zabezpečiť, to čo súdu predložil sú iba
doklady, ktoré sa podarilo vyhľadať, žalobca si intenzívne hľadal prácu, prácu si hľadal i cez zahraničné
portály. Žalobca je živiteľom rodiny, mal v tom období zložitú finančnú situáciu, nebolo jeho zámerom,
aby si prácu nehľadal, pretože nevedel kedy skončí súdny spor. Táto situácia bola extrémne frustrujúca

nielen pre samotného žalobcu, ale aj pre jeho rodinu. V danom období mal žalobca 51 rokov, teda aj
toto ovplyvňovalo jeho ďalšie pracovné zaradenie a keď aj žiadal o prácu, tak buď prišla negatívna
odpoveď,alebožiadna.Žalobcavzhľadomktomu,žebolevidovanýnaúradepráce,muselkaždýmesiac
preukazovať úradu práce, že si prácu hľadá. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sa
vyjadrili k rozhodnej dobe, stanovili netto sumu, pričom považovali za rozhodné obdobie od 13.08.2015

je to čas, keď žalobca trval na pokračovaní v zamestnaní a posledným dňom je deň právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Nitra a to z dôvodu, že bolo ustálené týmto dňom, že žalobcu nie je možné
ďalej zamestnávať. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vyčíslili aj úrok z omeškania,
ktorý žiadali priznať. Žalovaný mal k dispozícii ich vyjadrenie zo dňa 23.09.2019, na pojednávaní dňa
07.11.2019 sa vyjadril, že nemá výhrady voči výške mzdy. O 4 mesiace neskôr predložil dôkazy, ktoré

mali byť známe z verejných zdrojov.6.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť
nároku. Doklady, ktoré boli predložené žalobcom považujú za irelevantné, ktoré nepreukazujú reálny
skutkový stav. Poukázala na to, že žalobca bol členom Francúzskej správnej komory, uvedené je

preukázateľné z verejných zdrojov. Žalobca predložil ponuky v počte 119 kusov. Tieto považovali za
neúplné, vytrhnuté z kontextu, vystrihnuté úryvky z komunikácie, vôbec nie je zrejmé aký je výsledok
komunikácií a nie je ani možné relevantne zistiť jednotlivý proces. Mala za to, že išlo iba o formálne
žiadosti a ponuky a preto žalovaný dôvodne pochybuje o hodnovernosti týchto predložených dokladov.
Poukázala predovšetkým na to, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa

stal žalobca konateľom v 11 spoločnostiach, je to zrejmé z obchodného registra, žalobca bol jediným
členom predsedom predstavenstva v spoločnosti akciovej, ktorej základné imanie bolo 25.000 eur a
mala i pochybnosť v tom smere, keďže bol jediným členom, že bol vymenovaný do čestnej funkcie.
Žalobca nespĺňal podmienky statusu osoby zaradenej do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože
v určitom období bol i samostatne zárobkovo činnou osobou. Poukázala na mieru nezamestnanosti v
Bratislavskom kraji, ktorá bola v roku 2015 vo výške 5,3%, v roku 2016 vo výške 4,51%, v roku 2017

vo výške 3,05% a v roku 2018 vo výške 2,62%. Čiže je zrejmé že ide o klesajúcu tendenciu a podľa
ich názoru žalobca mal možnosť sa zamestnať, ktorý sa aj prezentoval, že mal dlhoročné pracovné
skúsenosti. Žiadala, aby súd žalobcovi náhradu mzdy nepriznal. Úrad práce a Sociálna poisťovňa
nemohli vydať potvrdenie o evidencii žalobcu dňa 19.08.2015, že je evidovaný ako nezamestnaný,
nakoľko v danom období bol žalobca členom predstavenstva v spoločnosti Property Care.

7.Súd okrem výsluchu strán sporu, svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s pracovnou zmluvou
zo dňa 28.4.2014, s dodatkom k pracovnej Zmluve zo dňa 29.7.2014, výpisom z OR žalovaného, s
informáciami uverejnenými na internetovej stránke žalovaného, oznámením o výkone funkcie konateľa
zo dňa 6.3.2015, zo dňa 23.3.2015, s informáciami uverejnenými na internetovej stránke spoločnosti
Property Care a.s., okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa

5.8.2015, listom žalobcu zo dňa 11.8.2015, podacím lístkom, notárskou zápisnicou zo dňa 19.8.2015,
rozsudkomČRXXCdo/XXXX/XXXX,vyjadrenímzodňa1.12.2015,žalobouzodňa4.2.2016,výpoveďou
zamestnávateľa zo dňa 15.10.2015, ponukou práce, listom žalobcu zo dňa 21.10.2015, výsledok
reklamačného konania, výplatnou páskou žalobcu, rozsudkom ČR 21Cdo/2204/2003, doplnením žaloby
zo dňa 23.2.2016, 24.2.2016, vyjadrením zo dňa 18.3.2016, vybranými ustanoveniami, zákonov,

návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 6.6.2016, organizačnou štruktúrou spoločnosti žalovaného
od 24.7.2015, podrobným prehľadom analýz predaja a nákupu, návrhom na spojenie vecí zo dňa
31.8.2016, s vyjadreniami strán sporu, s prehľadom podaných žiadostí o zamestnanie, so životopisom
žalobcu, výpismi z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav:
8.Dňa 28.4.2014 žalobca uzatvoril Pracovnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej vykonával pre

žalovaného prácu na pozícii "vedúci veľkoobchodného oddelenia". Žalovaný sa zaoberá predajom a
prenájmompoľnohospodárskychstrojov,okremtohoposkytujezákazníkomajservisnéslužbyapredáva
náhradné diely pre poľnohospodárske stroje. Žalobca u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia
veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov:
chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. V marci 2015 žalobcu oslovil pán Martin Peško zo

spoločnosti Comfort Clean s.r.o., ktorý sa zaoberá upratovacími a čistiacimi prácami s tým, že plánuje
založiť novú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca v minulosti pôsobil v oblasti správy nehnuteľností
a v tejto oblasti má značné skúsenosti bola mu ponúknutá v novej spoločnosti pozícia štatutára. Žalobca
písomne oznámil bývalej konateľke žalovaného dňa 9.3.2015, že má zámer pôsobiť v novej spoločnosti
ako štatutár. Odpoveď nedostal. Dňa 13.6.2015 bola založená spoločnosť Property Care a.s., kde bol

žalobca vymenovaný do funkcie predsedu predstavenstva. Dňa 1.8.2015 bola v spoločnosti žalovaného
odvolaná konateľka Ing. E. C. a novou konateľkou sa stala Ing. K. M.. Žalobca následne osobne
informoval novú konateľku o svojom pôsobení v spoločnosti T. Z. a.s.. Na toto oznámenie konateľka
nereagovala a ani sa nevyjadrila, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. Nasledujúci deň 4.8.2015 oznámila
paniIldikóTokžalobcovi,žesnímchceskončiťpracovnýpomerdohodou.Akodôvoduviedla,žežalobca

nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný jeden zo zamestnancov spoločnosti. Na základe toho
konateľka navrhla žalobcovi podpis dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné.
Žalobca návrh odmietol. Žalobca požiadal o odvolanie z funkcie v spoločnosti Property Care a.s.,
následne bol z tejto funkcie odvolaný s poukazom na notársku zápisnicu zo dňa 19.8.2015. Dňa 5.8.2015
bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1, písm. b) zák. práce

z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v tom, že žalobca vykonával činnosť
štatutára v konkurenčnej spoločnosti bez súhlasu zamestnávateľa. Žalobca dňa 13.8.2015 žalovanému
doručil oznámenie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na
tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný zobral späť okamžité skončenie pracovného pomeruzo dňa 05.08.2015 a dňa 15.10.2015 bola žalobcovi daná výpoveď z organizačných dôvodov, ktorá bola
doručená žalobcovi dňa 20.10.2015. Žalobca trval na ďalšom zamestnávaní zo dňa 21.10.2015, ktoré
bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2015.

9.Podľa § 79 ods.1 zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
10.Podľa § 79 ods.2 zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.
11.V danom spore po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede
a keďže odvolaním nebol napadnutý výrok súdu prvej inštancie o určení, že pracovný pomer žalobcu

u žalovaného naďalej trvá (žaloba zamietnutá) a určením, že nemožno od žalovaného spravodlivo
požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, bol predmetom konania nárok na
náhradu mzdy, úroky z omeškania, trovy konania a trovy štátu.
12.Súd sa zaoberal tým, či žalobca mohol skutočne vykonávať prácu pre žalovaného, t.j. či mu v práci
pre žalovaného nebránila práceneschopnosť alebo práca pre iného zamestnávateľa. Zároveň sa súd

zaoberal rozhodným obdobím s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, keď bolo potrebné
rozlíšiť obdobie týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru a obdobie týkajúce sa výpovede.

13.Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
žalobcovi nepriznal. O znížení, resp. nepriznaní náhrady môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti

zamestnávateľa a žalovaný ako zamestnávateľ má dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto
prípadné rozhodnutie. Podľa ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom,
že na žiadosť zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu
presahujúcu dvanásť mesiacov (§ 79 ods. 2 Zákonníka práce), je skutočnosť, či zamestnanec bol po
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do

práce nezapojil z vážneho dôvodu. Významné pri tom je predovšetkým to, či sa zamestnanec zapojil
alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou, ktoré je z hľadiska daného
účelu možno považovať za rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je
možné z hľadiska daného účelu považovať pre zamestnanca za výhodnejšie. Rovnako musí byť brané
do úvahy aj to či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania.

14.Žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že sa snažil nájsť si prácu, nepracoval pre iného
zamestnávateľa a vo výkone práce mu nebránila závažná prekážka. Súdu okrem iného predložil i
potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.11.2017, z ktorého vyplýva, že
žalobca bol evidovaný na Úrade práce od 19.08.2015 do 23.10.2017, žalobca teda spĺňal podmienky
zaradeniadoevidencieuchádzačovozamestnanie,avprípadeakbybolzamestnaný,alebobypracoval

na prípadnú dohodu, tak by nemohol byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemohol byť
ani súčasne práceneschopný. Žalobca musel preukazovať i úradu práce, keďže bol evidovaný, že si
prácu hľadá. Zároveň predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2019, z ktorého vyplýva,
že žalobca nebol v dňoch od 19.08.2015 do 23.10.2017 evidovaný v registri poistencov a sporiteľov
starobnéhoDôchodkovéhosporeniavedenomSociálnoupoisťovňou.Súdmalzato,žepredmetnélistiny

boli vydané príslušnými orgánmi, súd ich považoval za dostatočné a relevantné, nebola preukázaná
vážna pochybnosť o ich pravosti tak ako tvrdil žalovaný a preto nebolo dôvodné vykonávať opätovný
dopyt na dané orgány.

15.Žalovaný v spore nepreukázal, že boli splnené podmienky pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady

mzdy, neboli tvrdené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali prekážku vo výkone práce
žalobcu pre žalovaného v rozhodnom období a žiadne takéto prekážky počas konania nevyšli najavo.
Žalovaný nerozporoval, že by žalobca nemohol pre žalovaného vykonávať prácu v rozhodnom období
a doklady, ktoré boli predložené následne právnym zástupcom žalovaného sú údajmi, ktoré vyplývajúz verejných zdrojov a nič nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného, aby tieto podklady predložil skôr.
Žalovaný ohľadom neaktivity žalobcu pri hľadaní si práce neprodukoval žiadne iné dôkazy. V spore
nebolo preukázané, že by žalobca mal príjem z iného pracovného pomeru, že by v rozhodnom období

podnikal. Skutočnosť, že časť rozhodného obdobia od 13.08.2015 do 19.08.2015 bol žalobca na pozícii
predsedu predstavenstva spoločnosti Property Care a.s. nemožno považovať za prekážku vo výkone
práce pre žalovaného. Žalobca bol za predsedu predstavenstva Property Care a.s. zvolený 13.06.2015,
t.j. ešte počas výkonu práce pre žalovaného a voľba za čestného predsedu spoločnosti Property Care
a.s. neobmedzila žalobcovi vo výkone práce pre žalovaného ( potvrdené i svedkom Martinom Peškom).

V konaní nebolo preukázané, že by žalobca vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si (zamestnať sa)
atakaspoňsčastinahradiťušlýpríjem,abyneutrpelujmu.Žalobcaakosúduviedoldopytovalprípadných
potencionálnych zamestnávateľov, sledoval ponuky na prácu, na ktoré i reagoval, a súd mal za to, že
to neboli žiadosti a ponuky iba o formálneho charakteru, nakoľko išlo podľa názoru súdu aj o pozície,
ktoré zodpovedali kvalifikácii žalobcu na trhu práce. Ak by žalobca vykonával inú samostatne zárobkovú
činnosť, musel by byť zaradený do registra poistencov a sporiteľov starobného Dôchodkového sporenia,

čo preukázané nebolo. Súd poukazuje, že dôvodom na zníženie, príp. nepriznanie náhrady mzdy nie
je teda ani skutočnosť, že po určitú dobu žalobca poberal podporu v nezamestnanosti, príp. dávku v
hmotnej núdzi, pretože ide o dávky sociálneho charakteru, ktoré nemožno považovať za náhradu mzdy.

16.Po doplnenom dokazovaní mal súd za to, že nebolo dôvodné znížiť náhradu mzdy pre žalobcu,

na ktorú žalobcovi vznikol nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd rozlíšil obdobie
týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru a obdobie týkajúce sa výpovede. Súd určil,
že žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy za obdobie od 13.08.2015, keď bolo preukázané, že
žalobca dňa 13.08.2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa 20.10.2015 bola
žalobcovi doručená výpoveď, bolo rozhodnuté, že je neplatná, a preto nespôsobila platné skončenie

pracovného pomeru žalobcu. Doba pre náhradu mzdy začatá dňa 13.08.2015 neprerušene plynula ďalej
až do 17.08.2017. Žalobcovi teda patrí náhrada mzdy za obdobie od 13.08.2015 do 21.10.2015. Po
doručení výpovede z pracovného pomeru žalobcovi, na ktorú žalobca reagoval námietkou neplatnosti
a oznámením, že trvá na ďalšom pokračovaní v zamestnávaní (bolo doručené žalovanému dňa
22.10.2015), súd určil ďalšie rozhodné obdobie od 22.10.2015 do 17.08.2017 (rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť v časti určenia, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako
zamestnancanaďalejzamestnával,keďbolomedzistranaminesporné,žepracovnýpomerskončiltýmto
dňom).

17.S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre súd žalobcovi priznal náhradu mzdy "v netto"

výške ako bola vyčíslená žalobcom, pričom žalovaný výpočet žalobcom nenamietol. Súd v tomto smere
poukazuje na výpočet mzdy žalobcom s ktorým sa stotožnil. Výška náhrady mzdy za mesiac brutto
nebola medzi stranami sporu sporná, a preto celková suma náhrady mzdy brutto za rozhodné obdobie
od 13.08.2015 do 21.10.2015 a od 22.10.2015 do 17.08.2017 je 1.783,25 eur (13.08. 2015-31.08.2015)
+ 3.071,15 eur (01.09.2015 - 30.09.2015) + 2.080,45 eur (1.10.2015 -01.10.2015) + 990,70 eur

(22.10.2015 - 31.10.2015) + 6.142,30 eur (1.11.2015 - 31.12.2015) + 36.853,80 eur (01.01.2016 -
31.12.2016) + 21.498,05 eur (01.01. 2017 - 31.7.2017) + 1.684,17 eur (01.08. 2017 - 17.08.2017)
predstavuje sumu 74.103,87 eur. Pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie žalobca vychádzal zo
znenia § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v platnom znení. Pri zúčtovaní
náhrady mzdy bol vymeriavací základ v celkovej výške 74.103,87 eur a vymeriavací základ pre

preddavok na zdravotné poistenie vo výške 74.103,87 eur. Pri výpočte odvodov do Sociálnej poisťovne
žalobca vychádzal zo znenia § 139a v spojení s § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v platnom znení.V poslednom roku trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, t.j. v roku
2015, bol žalobca vedený v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne
od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane). Vymeriavacím základom pre odvody do Sociálnej poisťovne

za uvedené obdobie trvania poistenia od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane) bola suma 9.262,98
eur mesačne. Teda z výpočtu žalobcu vyplýva, že "brutto" suma náhrady mzdy za rozhodné obdobie
predstavuje sumu 74.103,87 eur, z ktorej bude žalovaný povinný odviesť dane a odvody a "netto" suma
náhradymzdypredstavujesumu51.981,11eur.Mesačnánettosumanáhradymzdyjevovýške3.071,15
eur - 122,87 eur ( 4% na zdravotné poistenie - 42,99 eur) - 42,99 eur ( 1,4% na nemocenské poistenie) -

122,84 eur ( 4% na starobné poistenie) - 92,13 eur ( 3% na invalidné poistenie) - 30,71 eur ( 1% poistenie
v nezamestnanosti) - 505,33 eur ( 19% daň z príjmu) a potom výška mzdy mesačne predstavuje sumu
2.154,31 eur, ktorú súd žalobcovi priznal za obdobie od 13.08.2015 do 17.08.2017.18.Žalobca sa domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania, súd s poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre žalobcovi priznal i úroky z omeškania a to odo dňa splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 460/2007,

zo dňa 04.07.2017).

19.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
bol v spore úspešný v časti určenia, že okamžité skončenia pracovného pomeru dané žalovaným je

neplatné, v časti určenia, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná a v časti
nároku na náhradu mzdy a bol neúspešný v časti určenia, že pracovný pomer u žalobcu u žalovaného
naďalej trvá. Súd má za to, že žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu a s poukazom na uplatnené
nároky bol žalobca úspešný v rozsahu 75%. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP,
podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Podľa § 155 ods. 1 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

21.V predmetnom spore vznikli štátu trovy spočívajúce vo vyplatenom tlmočnom, keďže bolo potrebné

vykonať výsluch svedka, ktorý je maďarskej národnosti a preto súd v súlade s ust. § 155 ods.2 CSP
súd rozhodol, že tieto trovy znáša štát ( súd aplikoval dané ustanovenie analogicky i v prípade výsluchu
svedka).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie/sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá lehota podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.