Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204592
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619204592.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: W. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Jánom Krnáčom, so sídlom Nám.
SNP 70/36, Zvolen proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 3.300,--Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť sumu 3 162,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 3 162,11 Eur od 05.04.2019 do zaplatenia do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 91,64% do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.10.2019 bola súdu predložená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo

výške 3.300,--Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Lučenci zo dňa
26.07.2016 pod č. L.-XXX/X-A.-T.-XXXX bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie voči nezistenému páchateľovi a uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Lučenci zo dňa 01.08.2016
č.L.-XXX/X-A.-T.-XXXX bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi vznesené obvinenie
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona pre skutok, pre ktorému malo dôjsť v nočných

hodinách z dňa 25.07.2016 na 26.07.2016 v katastri obce A. Q.. Vyšetrovateľ OR PZ Lučenec vydal
dňa 04.08.2016 opravné uznesenie vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorým bol opravený
posledný odsek v odôvodnení pôvodného uznesenia, obsahujúci chybné označenie osoby obvineného.
Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť odôvodnenú tým,
že tvrdenia uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa nezakladajú na pravde, pričom prokurátorka
Okresnej prokuratúry v Lučenci sťažnosť uznesením sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa 17.08.2016
zamietla postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dňa 29.11.2016 prokurátorka

Okresnej prokuratúry Lučenec postupom podľa § 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku vrátila vec
vyšetrovateľovi späť na doplnenie vyšetrovania. Dňa 12.06.2017 bola prokurátorkou podaná na Okresný
súd Lučenec obžaloba na obvineného W. D. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b)
Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.
Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 2T/76/2017-348 zo dňa 10.04.2018 obžalovaného W. D. spod
obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením sp.zn. 3To/89/2018 zo dňa 15.08.2018 zamietol odvolanie okresného prokurátora.
Pre posúdenie návrhom uplatneného nároku poškodeného žalobcu je ťažiskovým uznesenie o vznesení
obvinenia žalobcovi. Účinky zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudkuokresného súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Zákon č.514/2003 Z.z. vyslovene
neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide o
špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri

ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby alebo
zastavenie trestného stíhania. V priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vznikla žalobcovi škoda
spočívajúca v nákladoch na právne zastúpenie v trestnom konaní vo výške 3.300,--Eur, keďže bol

zastúpený advokátom. Poškodenému žalobcovi bola účtovaná paušálna odmena v zmysle faktúry
č.2018/023, ktorej výška bola nižšia ako v prípade účtovania tarifnej odmeny a výdavkov za každý úkon
právnej služby v trestnom konaní. Je evidentné, že nebyť trestného stíhania, žalobca by náklady na
právne zastúpenie vynaložiť nemusel. Predmetné náklady vznikli ako dôsledok jeho trestného stíhania.
Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil aj formou písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody dňa 22.01.2019. Oslovený orgán zastupujúci Slovenskú republiku zaujal

k žiadosti odmietavé stanovisko vyjadrené v podaní zo dňa 04.04.2019 s tým, že nebolo zistené,
že niektorý z orgánov z prípravného trestného konania vydal nezákonné rozhodnutie. Omeškanie
žalovaného žalobca ustálil ako deň po vydaní odmietajúceho stanoviska žalovaného k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, teda dňom 05.04.2019.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru
vLučencič.:L.-XXX/X-A.-T.-XXXXzodňa01.08.2016,sťažnosťprotiuzneseniuz01.08.2016,uznesenie
Okresnej prokuratúry Lučenec č. XPv/XXX/XX/XXXX-X zo dňa 17.08.2016, rozsudok Okresného súdu
Lučenec č.k. 2T/76/2017-348 zo dňa 10.04.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
3To/89/2018 zo dňa 15.08.2018, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 22.01.2019, odpoveď

nažiadosťopredbežnéprerokovanienárokuzodňa04.04.2019,faktúrač.XXXX/XXXzodňa12.11.2018
a detail transakcie.

3. Okresný súd Lučenec vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 6C/38/2019-68 zo dňa 19.11.2019. Voči
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, súd z daného dôvodu uznesením č.k. 6C/38/2019-83 zo dňa

20.12.2019 platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že z § 206 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že zákonným
predpokladom vydania rozhodnutia o vznesení obvinenia je naplnenie požadovaného stupňa poznania
alebo zistenia, že bol spáchaný trestný čin konkrétnou osobou, pričom sa nevyžaduje istota, ale

postačuje zdôvodnená pravdepodobnosť. Z uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že takéto
skutočnosti v čase vznesenia obvinenia existovali a vyšetrovateľ ich v jeho odôvodnení dôsledne
vymenoval a zhodnotil. Za takto, v čase vznesenia obvinenia žalobcovi, ustálenej situácie bolo
povinnosťou vyšetrovateľa policajného zboru vzniesť obvinenie. V danom prípade bolo jednoznačne
splnené kritérium dostatočne odôvodneného záveru o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou

a prípadný postup iba podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku by mal za následok porušenie
práv žalobcu ako obvineného, tak ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2To/13/2015. Žalovaný pritom poukázal na Nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 163/2013 zo dňa
13.11.2013, z ktorého vyplýva, že „uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase
jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné

iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť zo spáchaní určitého skutku
konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila“. Právna konštrukcia spočívajúca v
tom, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia je nezákonné len s odkazom na skutočnosť,
že žalobca bol spod obžaloby súdom oslobodený, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č.
514/2003 Z.z. Súdna prax legitimuzujúca vyššie prezentovanú konštrukciu nezákonného rozhodnutia

odporuje podľa názoru žalovaného ustanoveniu § 553 ods. 1 Trestného poriadku, za ktorého štát
neznáša vlastné trovy obvineného ani jeho výdavky spojené so zvolením obhajcu. Skutočnosť, že
v súčasnosti platná právna úprava vylučuje možnosť náhrady trov obhajoby osobe, ktorá bola spod
obžaloby oslobodená, nemôže byť obchádzaná ustanovením nároku na náhradu škody v režime zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá má naprávať jednoznačne zákonný postup, pričom nezákonnosť musí byť s

odkazom na § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne konštatovaná príslušným orgánom. Uznesenie o
vznesení obvinenia bolo jediným rozhodnutím, ktoré bolo možné v právnom štáte od orgánov činných v
trestnom konaní očakávať realizovaním zásady uvedenej v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a v § 2 ods. 1 Trestného poriadku, t.j. že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak ako zozákonných dôvodov a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon. Keďže toto uznesenie nebolo zrušené pre
jeho nezákonnosť rozhodnutím nadriadeného prokurátora alebo rozhodnutím generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, je nutné ho považovať za zákonné. Žalovaný namieta aj účelnosť trov konania

spočívajúcich v náhrade za stratu času vo výške 674,98 Eur, v náhrade za cestovné vo výške
331,08Eur.Predmetnézložkynáhradytrovprávnehozastúpeniasižalobcauplatnilssúvislostiscestami
jeho zvoleného právneho zástupcu na uskutočnené pojednávania v Lučenci, v Banskej Bystrici a na
úkonynaPolicajnomzborevLučenci.ŽalovanýpoukázalnajudikatúruÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
II.ÚS 736/2012 z 02.10.2013, v zmysle ktorého voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je

neprimeraná, ak všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej
príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. Taktiež poukázal
na to, že z výpisu internet bankingu zo dňa 16.01.2019, napriek doplňujúcej informácii obsahujúcej meno
žalobcu, jeho rodné číslo a číslo spisu advokáta, nie je zistiteľné, kto vyššie uvedenú sumu na tento účet
vložil a teda, či k realizácii uvedenej majetkovej dispozície došlo zo strany žalobcu, resp. inej osoby.

5. Dňa 31.12.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie k odporu, v ktorom žalobca uviedol, že nároku na
náhradu nemajetkovej a majetkovej škody boli splnené a preukázané všetky podmienky pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu a to tak protiprávna skutočnosť v podobe nezákonného rozhodnutia a vznesení
obvinenia; následok v podobe majetkovej ujmy titulom nákladov spojených s obhajobou a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a postupom na jednej strane a následkom na druhej strane.

Nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia a na túto nezákonnosť nadväzujúceho trestného
stíhania zahrňujúceho všetky procesné úkony boli základom pre základ nároku žalobcu titulom náhrady
škody v posudzovanej veci. Otázky tohto charakteru boli predmetom mnohých rozhodnutí a úvah praxe
všeobecných súdov, ako aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Poukázal pri tom, že žalovaným selektovaná interpretácia rozhodnutia sp.zn.

II. ÚS 163/2013 nie je korektná, pretože uvedené rozhodnutie nie je súčasťou relevantnej a ustálenej
judikatúry, navyše posudzuje skutkovo a právne neidentickú vec podľa právnej úpravy č. 58/1969 Z.z.
Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
na strane druhej sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže
ako mylný. V tejto situácii nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné

podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V zmysle Nálezu Ústavného súdu
sp.zn. I. ÚS 540/2016 nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 a rovnako aj podľa zákona č.58/1969 Zb. a zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 4 MCdo/15/2009 a ako aj rozhodnutia Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS
117/06, sp.zn. I. ÚS 320/16, sp.zn. I. ÚS 395/16 a iné. Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej
vety zákona č. 514/2003 Z.z. nestačí vychádzať len z jazykového znenia a doslovného gramatického
výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického
výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do

úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska
teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení namietaného nezákonného rozhodnutia,
ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v
zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesením obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo

preto,žesanenaplnilpredpokladospáchanietrestnéhočinuobvinením)rovnakédôsledky,akozrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ustálená judikatúra v
oblasti zodpovednosti štátu za škodu pritom nenazerá na uznesenia o vznesení obvinenia izolovane.
Je to dané povahou trestného konania. Zohľadňuje sa preto okolnosť, že nebyť trestného stíhania,
poškodený by nebol nútený strpieť, resp. podrobiť sa jednotlivým trestno-procesným úkonom. Trestné

konanie a stíhanie pre žalobcu znamenalo povinnosť podrobiť sa rôznym procesným úkonom trestného
konania ako napr. odoberanie osobných stôp, údajov a prejavov, zhromažďovanie a zverejňovanie
údajov osobného, ale i iného charakteru. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na vzdialenosť sídla advokáta od
miesta výkonu procesných a iných úkonov vo veci žiada sa zvýrazniť, že táto nepredstavuje ani 60 km.
Nie je preto možné hovoriť „o vzdialenosti cez celú republiku“ a ako sa to snaží vykresliť žalovaná. Čo

sa týka druhoinštančného konania, sídlo advokáta bolo k nemu bližšie ako v prípade, že by si poškodený
zvolil obhajcu k mieste jemu vzdialenostne bližšieho. V tejto súvislosti poukazujú na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5NCdo/7/2008 zo dňa 03.02.2010. Tvrdenia žalovanej ohľadom neverifikovateľnostiplatby na bankový účet advokáta považujú za nekorektné a zavádzajúce. Výpis z bankového účtu je
relevantným dôkazom, dokonca obsahuje dôverné údaje ako napr. rodné číslo poškodeného.

6. Dňa 20.01.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že zotrváva na
skutočnostiach uvedených v odpore. Naviac uviedol, že v trestnej veci bolo produkovaných množstvo
nepriamych dôkazov preukazujúcich vinu žalobcu, no ani jeden priamy dôkaz, preto tak prvostupňový
ako aj odvolací súd vyhodnotením všetkých okolností daného prípadu pri rozhodovaní o vine a trestne
využil zásadu „in dubio pro reo“. Z dôkaznej situácie ako aj konania pred súdom nebolo možné

úplne vylúčiť účasť žalobcu na stíhanej trestnej činnosti, no s úplnou istotou nebolo preukázané, že to
bol práve žalovaný, ktorý daný skutok spáchal. Žalovaná sa nestotožňuje s tým, že by nezákonným
rozhodnutím, od ktorého žalobca odvodzuje svoje nároky, bolo práve uznesenie vyšetrovateľa o
vznesení obvinenia voči žalobcovi v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec. Neskoršie
rozhodnutie o oslobodení žalobcu spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že
uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi bolo nezákonné. Poukázala aj na § 6 ods. 1 zákona

č.514/2003 Z.z., v ktorom sa vyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje zákon, ktorý by za orgán príslušný
na zmenu resp. zrušenie rozhodnutia určoval súd. Súd preto nemôže byť orgánom príslušným na
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia a k takémuto záveru nie je možné dôjsť ani extenzívnym
výkladom § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Uznesením o vznesení obvinenia tak nie nezákonným z

dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa v neskorších
štádiách trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdí. Orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú
povinnosť stíhať osobu, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu a preto pri vznesení
obvinenia je prípustná istá miera pochybností o spáchaní tohto skutku obvineným, pričom uvedené je
predmetom ďalšieho vyšetrovania, ktoré predstavuje najvýznamnejšiu časť prípravného konania. Jedine

súd v ďalšej fáze konania je oprávnený rozhodnúť o vine, resp. nevine obvineného. Žalovaná ďalej
považuje vyčíslenie celkových trov obhajoby vo výške 3.372,82 Eur za nesprávne, nezodpovedajúce
príslušnýmustanovením§655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych
služieb v znení účinnom v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov. Žalovaná má za to, že nie je možné
priznať odmenu a náhradu výdavkov za úkon právnej služby nazretie do vyšetrovacieho spisu zo dňa

02.11.2016, nakoľko nahliadnutie do spisového materiálu nie je samostatným úkonom právnej služby,
ale je potrebné ho posúdiť ako súčasť prípravy advokáta na právne zastúpenie klienta v zmysle § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky. Išlo o jednoduché nahliadnutie do spisu za účelom zistenia stavu konania,
nevyžadujúce žiadnu odbornú prípravu ani aplikáciu odborných vedomostí z odboru práva. Takéto
nahliadnutie nemožno považovať za úkon právnej služby, za ktorý by patrila tarifná odmena. Žalovaný

dal do pozornosti stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
mája 2011 č.1/2012, podľa ktorého odmena za úkon právnej služby „prevzatie a príprava obhajoby
vrátane prvej porady s klientom“ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a ) Vyhlášky 655/204 zahŕňa aj štúdium
spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby. Z uvedeného vyplýva, že odmena vo výške 64,36
Eur a režijný paušál vo výške 10,30 Eur advokátovi vôbec nepatrí. Ďalej žalovaná namieta aj náhrady

výdavkov za porady žalobcu s advokátom, poradou, či konzultáciou s klientom dochádza k navyšovaniu
trov konania, avšak ich náhradu možno priznať len ak boli účelne vynaložené. Z pripojených záznamov
nie je zrejmý predmet konzultácie v rozsahu tam v uvedenom čase ( druhá porada v trvaní od 13:00 hod
do 14:10 hod., tretia porada v trvaní od 14:30 hod. do 15:45 hod., štvrtá porada v trvaní od 08:00 hod.
do 09:15 hod.). Nie je možné preskúmať účelnosť vykonávania týchto úkonov najmä s prihliadnutím na

štádium trestného konania, v ktorom boli jednotlivé porady uskutočnené. Žalovaná má za to, že porady
sú nehospodárne, neúčelné, odmena a náhrada výdavkov za tieto úkony žalobcovi nepatrí. Ak bude
mať však súd za to, že porady sú hospodárne a účelné, uvádzajú, že výška odmeny, ktorú žalobca žiada
nezodpovedá vyhláške. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky odmena 2/3-ín základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí advokátovi za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu. Z

vyššie uvedeného advokátovi prislúcha odmena za poradu zo dňa 30.01.2017 vo výške 73,66 Eur, zo
dňa 24.10.2017 vo výške 73,66 Eur, zo dňa 10.08.2018 vo výške 76,75 Eur t.j. 2/3-iny výpočtového
základu. Po dôkladnom preskúmaní vzdialenosti medzi sídlom advokáta a sídlom súdu dospel žalovaný
k záveru, že jedna cesta predstavuje náhradu za stratu času maximálne za 4 polhodiny a nie 8 polhodín
tak, ako si to vyúčtoval advokát vo svojom návrhu. Pokiaľ ide o úkon právnej služby a to návrh na

vykonanie dôkazu zo dňa 25.08.2017, ktorým žalobca navrhoval predvolať na pojednávanie svedkov,
za tento úkon advokátovi odmena a náhrada výdavkov neprislúcha, nakoľko výsluchy svedkov boli
navrhované už počas prípravného konania a v rámci preštudovania spisu dňa 25.05.2017. Priznaním
odmeny a náhrady výdavkov za takýto úkon právnej služby by došlo k priznaniu odmeny duplicitne.Podľa žalovaného nie je možné priznať odmenu za dôkazný návrh, ktorý je obsahovo totožný ako ten,
ktorý bol advokátom prednesený v rámci preštudovania spisu. Obsahom podania zo dňa 25.05.2017
je aj ospravedlnenie účasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu kolízie termínov advokáta žalobcov a

stanovisko k obžalobe. Ide o úkon, za ktorý štát nie je zodpovedný znášať trovy. Pokiaľ ide o náhradu trov
právneho zastúpenia a to prepočet cestovných náhrad poukázali na to, že vzhľadom k tomu, že advokát
nedoručil pokladničný doklad o cene pohonných hmôt, pričom výšku ceny pohonných hmôt si uplatnil
vo vyššej hodnote ako je ich priemerná cena, je potrebné vychádzať z priemerných týždenných cien
pohonných látok. Advokátovi majú byť cestovné náhrady priznané tak, že 02.11.2016 suma 29.05 Eur,

dňa 25.05.2017 suma 29,18 Eur a 15.08.2018 suma 10,24 Eur. Taktiež žalovaná má pochybnosti o tom,
či pri rozhodovaní o náhrade škody možno za účelne vynaložené trovy konania považovať aj účtovanú
DPH. Keby si žalobca zvolil obhajcu, ktorý nie je platcom DPH boli by jeho trovy nižšie. Žalovaná ďalej
namieta okamih, od ktorého žalobca žiada priznať úroky z omeškania. Nakoľko nie je možné ustáliť, či
sú splnené všetky atribúty na splnenie podmienok na priznanie zodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla, okamih omeškania je potrebné ustáliť najskôr od podania žaloby na súd, nie nasledujúcim po

dni vydania stanoviska Generálnej prokuratúry k žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody.

7.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa12.06.2020zotrvalnasvojichpredchádzajúcichtvrdeniachpričom
poukázal, že žalobcom uplatnená náhrada škody vo výške 3.300,--Eur je o 72,82 Eur nižšia než suma,

ktorú si žalobca mohol v skutočnosti uplatniť titulom náhrady výdavkov spojených s obhajobou.

8. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23.09.2020, ktorého sa zúčastnili tak žalobca jeho právny
zástupca ako aj žalovaný.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie,
za ktoré mu vznikli náklady na obhajobu. Trestné stíhanie bolo skončené vyhlásením oslobodzujúceho
rozsudku, teda majú za to, že nárok je daný a rozhodnutie o začatí trestného stíhania je nezákonné.
Z daného dôvodu vznikol nárok na účelne vynaložené trovy konania. Medzi právnym zástupcom a
žalobcom bola dojednaná paušálna odmena, pričom paušálna odmena nesmie byť vyššia ako tarifná

odmena. Súdu bol predložený výpočet tarifnej odmeny a to vo viacerých vyjadreniach. Tarifná odmena
bola vyrátaná na sumu 3.372,82 Eur, teda žalobou je uplatňovaná suma nižšia ako samotná tarifná
odmena. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žiadajú žalobe vyhovieť. Majú za to,
že skutkový a právny základ je daný. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, z ktorých bola vypočítaná odmena
právneho zástupcu, všetky úkony sú zrejmé z trestného spisu. Poukázal na to, že trestné konanie

prebiehalo od roku 2016 do roku 2018, pričom boli uskutočnené 4 porady. Jedna pri prevzatí veci a 3
boli účtované. Išlo o porady pred výsluchom, pred hlavným pojednávaním a pred verejným zasadnutím
pri odvolaní. Ostatné úkony sú štandardnými úkonmi. Na základe uvedeného majú za to, že všetky trovy
ktoré vznikli, vznikli účelne.

10. Žalovaná vo veci na pojednávaní uviedla, že sa pridŕžajú svojich vyjadrení a žalobu považujú za
nedôvodnú. V záverečnej reči uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú, a to vzhľadom na neexistenciu
nezákonného, neopodstatneného rozhodnutia, ktoré by v danom prípade zakladalo nárok na náhradu
škody. Argumentáciu žalobcu, spočívajúcu v odvodzovaní nezákonnosti resp. neopodstatnenosti
uznesenia o vznesení obvinenia od skutočnosti, že v konečnom dôsledku bol súdom oslobodený spod

obžaloby nepovažujú za dôvodnú. Táto vychádza z nesprávneho vnímania inštitútu vznesenia obvinenia
lenakodeklarovaniaakejsinižšejformyvinyaakorozhodnutianegatívnehocharakteru.Takétovnímanie
je však v rozpore s jej podstatným zmyslom, ktorým je priznanie práv páchateľovi - obvinenému, ktorý
až v štádiu konania po vznesení obvinenia disponuje náležitými oprávneniami, ktorých významom je
zabezpečenie jeho práva na obhajobu. V súvislosti s inštitútom vznesenia obvinenia zdôraznila, že tento

sa nespája s existenciou jednoznačného a nepochybného zistenia skutkového stavu, ale postačuje len
vyššia miera pravdepodobnosti, že konkrétneho skutku, kvalifikovaného ako trestný čin, sa dopustila
určitá osoba. Poukázala na to, že má vedomosť o existencii rozhodnutí súdov, ktoré konštatovali,
že zastavením a postúpením trestného stíhania obvinenej osoby alebo jej oslobodením nastávajú
dôsledky obdobné zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/53/1993 zo dňa 28.06.1993 a iné). S uvedenými posudzovaním prípadov sa však nestotožňujú.
Podľa nich nie je možné, aby prípadnú škodu znášal štát v režime vyššieho zmieneného právneho
predpisu zo situácie, keď prokurátor musí po naplnení zásad náležitého objasnenia skutkového stavupodať obžalobu aj v prípadoch existencie dvoch vzájomne si odporujúcich skupín dôkazov s vedomím,
že súd rozhodne v neprospech obžaloby. Poukázal na skutočnosť, že trestné stíhanie môže byť
zastavené len vtedy, keď je nepochybné, že sa skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie nestal,

ďalej ak skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, resp. ak je nepochybné,
že skutok nespáchal obvinený. Nestačí, že o existencii skutku, resp. o jeho spáchaní určitou osobou
je pochybnosť vyplývajúca z toho, že o vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť
ani vykonaním ďalších dôkazov, pričom zistenie ktoré z odporujúcich dôkazov sú pravdivé, potom už
závisí len od ich zhodnotenia súdom po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní podľa zásad ústnosti a

bezprostrednosti. Majú za to, že za nezákonné možno považovať len také rozhodnutie orgánu verejnej
moci, ktoré nemalo zákonný podklad už v čase jeho vydania, k čomu v predmetnom prípade nedošlo.
Zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby automaticky neznamená, že postup
prokurátora, resp. orgánov činných v trestnom konaní bol nezákonný, ale v zásade je výsledkom
dokazovaniavykonanéhovprípravnomkonaníalebonahlavnompojednávaní.Namietaliideu,žeprávny
poriadok Slovenskej republiky by mohol a mal obsahovať mechanizmus odškodnenia osoby, ktorá

bola oslobodená spod obžaloby alebo voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené a vedením trestného
stíhania jej vznikli náklady v podobe trov právneho zastúpenia. Absencia riadnej legislatívnej úpravy
odškodnenia, resp. náhrady trov obhajoby, ktoré vznikli v takýchto situáciách nemôžu byť suplované
uplatnením nároku na náhradu škody v zmysle § 6 ods. 1 daného zákona. Ďalej poukázali na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013. Podľa nich oslobodenie

spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania nezakladá automaticky nezákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia. Dali do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 25C/110/2012
zo dňa 20.10.2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 10C/191/2014 zo dňa 19.10.2016,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 23C/4/2015 zo dňa 21.03.2016, rozsudok Okresného súdu
Trnavasp.zn.11C/53/2016zodňa09.08.2016,rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.9C/66/2008

zo dňa 27.10.2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17C/180/2015 zo dňa 12.06.2018
a rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8C/123/2012 zo dňa 14.11.2017. Z daného dôvodu
neuznávajú uplatnený nárok a navrhujú žalobu zamietnuť. V prípade ak by súd žalobe vyhovel žiada,
aby im bola poskytnutá 30 dňová lehota na plnenie súdom priznaného nároku. Taktiež poukázala na
to, že trestné konanie trvalo od 01.08.2016 do 15.08.2018 teda 2 roky, a nie tak ako to uvádza právny

zástupca žalobcu, pričom dĺžka konania závisela od toho, že boli podávané žiadosti o odklad niektorých
úkonov zo strany obžalovaného.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že obdŕžal faktúru č.XXXX/XXX na sumu 3.300,--Eur ktorú zaplatil
na účet právneho zástupcu. Tieto peniaze vložil právnemu zástupcovi vkladom na účet. Doklad o vložení

peňažných prostriedkov pri sebe nemá, avšak vedel by ho dohľadať.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom žalobcu
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci č.: L.-XXX/X-A.-T.-XXXX zo dňa
01.08.2016 bolo začaté trestné stíhanie na žalobcu za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dňa 05.08.2016 sťažnosť
prostredníctvom zvoleného obhajcu, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec

sp.zn. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa 17.08.2016. Po podaní obžaloby Okresný súd Lučenec v konaní
vedenom pod sp.zn. 2T/76/2017 rozhodol dňa 10.04.2018 tak, že žalobcu oslobodil spod obžaloby,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Okresný prokurátor podal v zákonnej lehote
odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 3To/89/2018 zo dňa 15.08.2018
odvolanie zamietol. Pretože žalobca ako obžalovaný nebol uznaný za vinného, žalobca podaním zo

dňa 22.01.2019 žiadal Generálnu prokuratúru o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
vo výške 3.300,--Eur, ktorá mu vznikla titulom náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
a bola mu vyfakturovaná faktúrou č.XXXX/XXX zo dňa 12.11.2018. Generálna prokuratúra podaním
dňa 04.04.2019 oznámila žalobcovi, že trestné stíhanie bolo voči obžalovanému vedené legitímne,
pričompredpokladomprevydanieuzneseniaovzneseníobvineniavyšetrovateľompolicajnéhozborubol

predovšetkýmvýsluchpoškodenéhoB.S.,ohliadkamiestačinuavýsluchsvedkaB.Ľ..Tenzapáchateľa
skutku označil W.Á. D., ktorý najskôr nahováral B. Ľ., aby naftu z odstaveného kombajnu spoločne
odcudzili a následne po skutku sa mu priznal, že tak urobil sám, pričom podrobne popísal spôsob, akým
naftu z kombajnu odcudzil. Tieto dôkazy boli dostatočným predpokladom pre postup podľa § 206 ods. 1Trestného poriadku. Z daného dôvodu mala Generálna prokuratúra za to, že neboli zistené podmienky
pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody a jeho žiadosť bola z daného dôvodu odmietnutá.

13. Podľa zákonného ustanovenia § 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

14. Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní.

17. Podľa zákonného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa zákonného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa zákonného ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

22. Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomneoznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

23. Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa zákonného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

25. Podľa zákonného ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

26. Podľa zákonného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

27. Podľa zákonného ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky

predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

28. Podľa zákonného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť

v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa zákonného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),

b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

30. Podľa zákonného ustanovenia § 5 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, paušálna odmena sa môže dohodnúť
a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,
b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

31. Podľa zákonného ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných

počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

32. Podľa zákonného ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

33. Podľa zákonného ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu
konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.

34. Podľa zákonného ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.

35. Podľa zákonného ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch
1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

36. Podľa zákonného ustanovenia § 15 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

37. Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške

niektorýchhotovýchvýdavkov,ktorýchvynaloženiesapredpokladávsúvislostisposkytovanímprávnych
služieb.

38. Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene,

môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových
výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient
potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

39. Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa
vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.40. Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu

času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

41. Podľa zákonného ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť

podľa osobitného predpisu.

42. Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa zákonného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č.87/1995, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. V zmysle ustanovenia článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „ každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom“. Citované zákonné ustanovenie, teda zakladá právo osoby voči
štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu
verejnejmoci.Totoprávojeupravenévzákoneč.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúpri

výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

45. Voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie dňa 01.08.2016, avšak žalobca bol oslobodený spod
obžaloby rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/76/2017 zo dňa 10.04.2018, pričom odvolanie
bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/89/2018 zo dňa 15.08.2018 zamietnuté.
Žalovaná s odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 163/2013 tvrdila, že
základ nároku žalobcu na náhradu škody nie je daný z dôvodu, že nie každé rozhodnutie o vznesení

obvinenia, ak trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsúdením obvineného, možno považovať za
nezákonné rozhodnutie. Zákon č.514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však
jednoznačne stanovila, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že

nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku
na náhradu škody sa totiž neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri
začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/194/2010, sp.zn. 7Cdo/145/2011, sp.zn. 7NCdo/27/2012, sp.zn. 4NCdo/15/2009, sp.zn.
7Cdo/87/2012, sp.zn. 4Cdo/66/2018). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania a pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia
resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 320/2016, sp.zn. I. ÚS 395/2016). Je potrebné
teda konštatovať, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade,

že došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody
spôsobenej začatím trestného stíhania neskončeného odsúdením obvineného sa preto posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V predmetnom trestnom konaní vznikla
žalobcoviškodasúvisiacasúhradoutrovprávnehozastúpeniavtrestnomkonanívovýške 3.300,--

Eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č.XXXX/XXX zo dňa 12.11.2018 a ktorú zaplatil vkladom
na účet právneho zástupcu dňa 16.01.2019. Tieto trovy boli bezprostredne vyvolané nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Trovy obhajoby by neboli vznikli pokiaľ by žalobca
nebol trestne stíhaný. Súd tak mal preukázané naplnenie predpokladov objektívnej zodpovednostižalovaného za škodu t.j. existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik škody žalobcu ako aj príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

46. Žalovaná v konaní rozporovala účelnosť vynaložených trov konania, súd sa teda musel zaoberať aj
účelnosťou týchto vynaložených výdavkov. Súd pri rozhodovaní účelnosti trov vychádzal z vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a posudzoval, či
jednotlivé úkony právnej služby boli právnym zástupcom vykonávané a či sa jedná o úkony účelné.

47. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky:
na rok 2016 bol výpočtový základ stanovený vo výške 107,25 eur s režijným paušálom 8,58 eur, t. j.
jeden úkon právnej služby stanovený vo výške 115,83 eur,
na rok 2017 bol výpočtový základ stanovený vo výške 110,50 eur, s režijným paušálom 8,84 eur, t.j.
jeden úkon právnej služby stanovený vo výške 119,34 eur,
na rok 2018 bol výpočtový základ stanovený vo výške 115,13 eur, s režijným paušálom 9,21 eur t. j.

jeden úkon právnej služby stanovený vo výške 124,34 eur.

48. Prehľad úkonov právnej služby v zmysle vyčíslenia zo dňa 12.11.2018 predloženého súdu:
1) podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky - prevzatie, príprava zastúpenia a porada dňa 04.10.2016 -
107,25 eur + 8,58 eur =115,83 eur- nárok dôvodný v plnej výške

2) podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - výsluch obvineného W.. D., poškodeného B.. S. na OR PZ
Lučenec dňa 02.11.2016 - 107,25 eur + 8,58 eur = 115,83 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,09 Eur /cena pohonných hmôt/ :

100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2016 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,05 eur, teda
nárok na cestovné dôvodný iba čiastočne, advokát si uplatnil náhradu v sume 29,50 eur.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,30 eur = 57,20 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný iba čiastočne v celkovej výške 202,08 eur
3) podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky - nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02.11.2016, odmena

uplatnená v 1, t.j. 62,21 eur - nárok nedôvodný, nakoľko nahliadnutie do spisového materiálu nie je
samostatným úkonom právnej služby, ale jedná sa o súčasť prípravy advokáta na právne zastúpenie
klienta v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za ktorý mu už bola priznaná odmena.
4) podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 14.11.2016 - 107,25
eur + 8,58 eur = 115,83 eur, nárok dôvodný

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,07 Eur /cena pohonných hmôt/ :
100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2016 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 28,92 eur, teda
nárok na cestovné dôvodný iba čiastočne, advokát si uplatnil náhradu v sume 29,50 eur.

- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,30 eur = 57,20 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný iba čiastočne v celkovej výške 201,95 eur
5) podľa § 14 ods. 2, písm. a) vyhlášky - porada s klientom dňa 30.01.2017 (čas úkonu od 13,00 hod. do
14,10 hod.) - 73,67 eur + 8,84 eur = 82,51 eur - nárok čiastočne dôvodný, priznaná odmena vo výške 2/3
6) podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - výsluch obvineného W.. D. na OR PZ Lučenec dňa 20.02.2017

- 110,50 eur + 8,84 eur = 119,34 eur, nárok dôvodný v plnej výške
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,17 Eur /cena pohonných hmôt/ :
100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50 eur, nárok

dôvodný.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,73 eur = 58,92 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 207,76 eur
7) podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - výsluch svedka K.. A., K.. I. na OR PZ Lučenec dňa 22.02.2017
- 110,50 eur + 8,84 eur = 119,34 eur, nárok dôvodný v plnej výške

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,17 Eur /cena pohonnýchhmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50
eur, nárok dôvodný.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,73 eur = 58,92 eur, nárok dôvodný

- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 207,76 eur
8) podľa § 14 ods. 1, písm. c) - preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 25.05.2017 - 110,50 eur + 8,84
eur = 119,34 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných

náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,11 Eur /cena pohonných hmôt/ :
100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,19 eur, teda
nárok na cestovné dôvodný iba čiastočne, advokát si uplatnil náhradu v sume 29,50 eur.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,73 eur = 58,92 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 207,45 eur
9) podľa § 14 ods. 1, písm. b) vyhlášky - vyjadrenie a dôkazný návrh dňa 25.08.2017 - 110,50 eur +

8,84 eur = 119,34 eur, nárok dôvodný, žalobcovi (obvinenému) a jeho obhajcovi bol doručený rovnopis
žaloby a v zmysle § 240 ods. 3 boli vyzvaní, aby písomne oznámili návrhy na vykonanie dôkazov (§
240 Trestného poriadku). Súd poznamenáva, že pokiaľ bolo vyjadrenie uskutočnené na výzvu súdu, je
potrebné vždy náklady za uvedený úkon považovať za účelne vynaložené.
10) podľa § 14 ods. 2, písm. a) vyhlášky - porada s klientom dňa 24.10.2017 (čas úkonu od 14,30 hod.

do 15,45 hod.) - 73,67 eur + 8,84 eur = 82,51 eur - nárok dôvodný iba čiastočne, priznaná odmena vo
výške 2/3

11) podľa §14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec
dňa 14.11.2017 v čase od 8,35 do 11,45 hod. - 2 x 110,50 eur + 8,84 eur = 229,84 eur, nárok dôvodný

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,18 Eur /cena pohonných
hmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50
eur, nárok dôvodný.

- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,73 eur = 58,92 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 318,26 eur
12) podľa §14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec
dňa 12.12.2017 - 110,50 eur + 8,84 eur = 119,34 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59

km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,16 Eur /cena pohonných
hmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50
eur, nárok dôvodný.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 14,73 eur = 58,92 eur, nárok dôvodný

- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 207,76 eur
13) podľa §14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec
dňa 08.03.2018 - 115,13 eur + 9,21 eur = 124,34 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných

náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,17 Eur /cena pohonných
hmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50
eur, nárok dôvodný.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 15,35 eur = 61,40 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 215,24 eur

14) podľa §14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec
dňa 10.04.2018 - 115,13 eur + 9,21 eur = 124,34 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Lučenec a späť, jedna cesta predstavuje 59
km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa vyhlášky o cestovných
náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 118km x 1,19 Eur /cena pohonných

hmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 118 km. Cestovná náhrada spolu 29,50
eur, nárok dôvodný.
- náhrada za stratu času 4 polhodiny x 15,35 eur = 61,40 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 215,24 eur15) podľa § 14 ods. 2, písm. a) vyhlášky - porada s klientom dňa 10.08.2018 (čas úkonu od 8,00 hod. do
9,15 hod.) - 76,75 eur + 9,21 eur = 85,96 eur - nárok čiastočne dôvodný, priznaná odmena vo výške 2/3

16) podľa §14 ods. 1, písm. c) vyhlášky - účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Banskej
Bystrici dňa 15.08.2018 - 115,13 eur + 9,21 eur = 124,34 eur, nárok dôvodný
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Zvolen - Banská Bystrica a späť, jedna cesta
predstavuje 20 km. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlom X. G.., ev. č. H.-XXXDG, čo podľa
vyhlášky o cestovných náhradách činí: cestovné - priemerná spotreba 5,8 l/100 km x 40km x 1,259

Eur /cena pohonných hmôt/ : 100) + koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2017 x 40 km. Cestovná
náhrada spolu 10,24 eur, teda nárok na cestovné dôvodný iba čiastočne, advokát si uplatnil náhradu
v sume 10,40 eur.
- náhrada za stratu času 2 polhodiny x 15,35 eur = 30,70 eur, nárok dôvodný
- spolu nárok dôvodný v celkovej výške 165,44 eur
49. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, súd zvýšil jeho odmenu o 20%

DPH. Súd považuje za účelné zvýšenie odmeny advokáta o DPH, keďže toto právo vyplýva advokátovi
z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 2.635,09 eur + 20% DPH
527,02 eur, t.j. všetko spolu 3.162,11 eur. Počas konania žalobca tvrdil, že ide o paušálnu odmenu, ktorú
mal dohodnutú so svojim právnym zástupcom, pričom táto je nižšia ako tarifná odmena. Súd v tejto

súvislosti poznamenáva, že advokát sa môže s klientom dohodnúť na odmene v ľubovoľnej výške, pokiaľ
táto dohoda neodporuje právnym predpisom. Zákon vo všeobecnosti garantuje klientovi poskytnutie
právnych služieb advokátom na úrovni tarifnej odmeny, pokiaľ je však dohoda o odmene vyššia ako
tarifná odmena, nemožno prevyšujúcu časť výdavkov považovať za účelne vynaloženú. Pokiaľ žalovaná
poukazovala na vzdialenosť sídla právneho zástupcu žalobcu od konajúceho súdu, pričom upriamila

pozornosť na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. US 736/2012, tento nemá právnu záväznosť na
území Slovenskej republiky a zároveň uvedený nález nemá súvis s predmetom sporu. Naopak súd
sa stotožnil s právnym zástupcom žalobcu, že jeho sídlo kancelárie nie je až tak vzdialené od miesta
výkonu procesných úkonov a sídla konajúcich súdov, pričom vzdialenosť sídla jeho kancelárie nemôže
mať dopad na náhradu cestovného a náhradu za stratu času, pretože to nemá zákonné opodstatnenie.

Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/7/2008. Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na náhradu škody súvisiacej s úhradou trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
vo výške 3.300,--eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č.2018/023 zo dňa 12.11.2018. V konaní
bolo preukázané, že paušálne trovy, ktoré boli dohodnuté medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom
nemožno považovať za účelne vynaložené, keďže právnemu zástupcovi prináležala nižšia odmena, súd

priznal žalobcovi nárok na náhradu škody len vo výške tarifnej odmeny t.j. 3 018,90 eur. Súd
žalobcovi zároveň priznal aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy od 05.04.2019, nakoľko
ide o prvý deň nasledujúci po tom, ako orgán zastupujúci štát zaujal odmietavé stanovisko k žiadosti
žalobcu, ktorý si uplatnil predpísaným spôsobom. (výrok I)

50. Súd zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 3 162,11 eur a to z dôvodu, že v tejto časti súd
nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené. Súd pritom odkazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie. (výrok II)

51. Istinu s úrokmi z omeškania je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od dňa právoplatnosti

rozsudku, súd predĺžil lehotu na plnenie z dôvodu, že o to požiadal žalovaný s prihliadnutím na
organizačnú štruktúru žalovaného.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP pričom dospel
k záveru, že žalobca bol úspešný na 95,82 % a neúspešný na 4,18 % a žalovaný bol naopak úspešný

na 4,18 % a neúspešní na 95,82 %. Z uvedeného je zrejmé, že úspešnejší bol žalobca, pričom jeho
čistý úspech bol na 91,64 % (95,82% - 4,18%). Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu nákladov
v uvedenej výške.. (výrok III)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).