Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9P/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2720200097.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. Y., nar.

XX.X.XXXX a I. Y., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: I. Y., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom V., T. O. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná
191/39 a L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., G. XX/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o
protinávrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti L. a I. zamieta.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti L. a I. zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2020 domáha, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloleté deti L. Y., nar. XX.X.XXXX a I. Y., nar. XX.X.XXXX, a to na každé dieťa na sumu 100,-
€ mesačne s účinnosťou od 23.1.2020. Svoj návrh odôvodnila tým, že presťahovaním zo spoločnej
domácnosti s otcom maloletých detí v mesiaci september 2019 sa jej náklady podstatne zvýšili a jej
súčasné príjmové pomery jej neumožňujú platiť všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté

deti. Dodala, že hoci bolo výživné otcovi určené ešte v roku 2018, do podania návrhu nezaplatil žiadnu
sumu. Otec na pojednávaní dňa 11.5.2020 podal protinávrh na zníženie výživného na maloleté deti, a
to na sumu 30,- € na každé maloleté dieťa.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými vyjadreniami, rodnými
listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o výdavkoch matky, správou sociálnej
poisťovne, oznámeniami daňového úradu, daňovými priznaniami, účtovnou závierkou, lustráciami v

bankách, správou okresného riaditeľstva PZ, výpismi z účtu v banke, spisom Okresného súdu Skalica
sp. zn. 7P/31/2018 a zistil tento skutkový stav veci:

3. Rozsudkom č. k. 7P/31/2018-82 zo dňa 25.10.2018 Okresný súd Skalica rozviedol manželstvo
účastníkov konania, pričom maloleté deti L. Y. a I. Y. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi
určil výživné vo výške 70,- € mesačne na každé maloleté dieťa splatné k rukám matky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2018. Zo

správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 19.2.2020 súd zistil, že matke bolo za obdobie
01/2019 - 01/2020 vyplatená dávka nemocenského poistenia, a to ošetrovné celkovo vo výške 651,10
€. Z potvrdení o príjme mal súd preukázané, že priemerný čistý príjem matky za obdobie 02/2019 -
01/2020 bol vo výške 619,- €. Z oznámení Daňového úradu Trnava súd zistil, že otec maloletých detíza zdaňovacieho obdobie 2019 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Z daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 súd zistil, že daňovník Direct
& Industry s.r.o., IČO: 47 421 584 (ktorej je otec jediným konateľom) mal výsledok hospodárenia 1,90 €,

daň 0,- €. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Skalici zo dňa 28.7.2020 vyplýva, že otec maloletých
detí je držiteľom/vlastníkom nasledovných motorových vozidiel - P. rok výroby XXXX, P. C. rok výroby
XXXX, S. X. rok výroby XXXX, W. U. rok výroby XXXX a štvorkolka H. T. O. rok výroby XXXX.

4.Zvýsluchumatkymalsúdpreukázané,ženanávrhunazvýšenievýživnéhotrvá,nakoľkoodopustenia

spoločnej domácnosti má otec od mesiaca január 2020 dlh na výživnom na maloleté deti, pričom
sama hradí aj výnimočné výdavky, ako napr. na maloletého L. lieky (160,- €), okuliare (200,- €) či na
stomatologickéošetrenia(83,-€).Príjemzozamestnaniamávovýškeasi500,-€,pričompoberárodinné
prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Výdavky sú vo výške 353,- €.

5. Z výsluchu otca vyplýva, že si je vedomý svojho dlhu na výživnom od mesiaca január 2020, dostal sa

však do ťažkej finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje platiť bežné výživné na maloleté deti. Uviedol,
že v súčasnosti z objektívnych príčin nevykonáva podnikateľskú činnosť a jeho príjem pozostáva len
z príležitostných brigád. Zároveň poukázal na skutočnosť, že si musel väčšiu sumu peňazí požičať
(10.000,- €) na úhradu nevyhnutných výdavkov na domácnosť (splátky, strava a pod., výdavky sú v
celkovej výške 700,- € mesačne). Dodal, že maloletým deťom dáva cca. 50,- € mesačne na bežné

výdavky.

6. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

8. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh
matky na zvýšenie výživného ako ani protinávrh otca na zníženie výživného neboli podané dôvodne.
V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou

zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78
ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného
(napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale
tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodomna iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a
jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného

stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je
nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport,
kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní
o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej
domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa
tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto
dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne

zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa
v konkurencii.

12. Súd zistil, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom uplynuli len dva
roky, pričom hoci k zmene pomerov došlo na strane oprávnených (t.j. maloletých detí) ako aj na strane

povinných (t.j. rodičov), u otca došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v znížení príjmu. V
čase poslednej úpravy výživného mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.000,- € až
1.500,- €, v súčasnosti jeho príjem pozostáva len z príležitostných brigád vo výške 500,- €, pričom
z daňového priznania za rok 2019 dosiahla obchodná spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom,
výsledok hospodárenia 1,90 €. Podľa vyjadrenia otca ani v aktuálnom kalendárnom roku podnikanie

nevykonáva, a to z objektívnych príčin vyplývajúcich z aktuálnej pandemickej situácie. V súvislosti s
námietkou matky, že vychádzajúc z deklarovaných výdavkov otca je zrejmé, že má oveľa vyšší príjem
ako uviedol, súd uvádza, že uvedenú skutočnosť (t.j. vyšší príjem otca) nemal preukázanú. Z vyjadrenia
otca vyplýva, že na úhradu nákladov spojených s bývaním a zabezpečovaním osobnej starostlivosti
o toho času už plnoleté dieťa (syna J.) bol nútený si požičať peňažné prostriedky (10.000,- €, resp.

7.000,- €), o pravdivosti ktorého tvrdenia nemal súd dôvod pochybovať. Lustráciou v bankách súd
takisto zistil, že otec nemá vedený účet v banke. Otec je síce vlastníkom, resp. držiteľom viacerých
motorových vozidiel, tri z nich sú staršieho roku výroby (1984, 2001, 2004), pričom podľa tvrdenia otca
sú odhlásené (resp. neexistujú). Motorové vozidlo zn. W. U. si kúpil na splátky, pričom súd takisto
poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o staršie vozidlo (14-ročné) s nízkou hodnotou. Čo sa týka

pomerovnastranemaloletýchdetí,súdnezistiltakúzmenu,ktorábyodôvodňovalazmenurozhodnutiao
výživnom. Je zrejmé, že náklady na maloleté deti sa s ich vekom neustále zvyšujú (t.j. najmä v súvislosti
s výživou, osobnými potrebami, školskými potrebami či záľubami), vzhľadom na krátke obdobie od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súd nemal preukázané také výdavky na maloleté deti, ktoré by
predstavovali zmenu pomerov na ich strane. Súd si je vedomý zmeny pomerov aj na strane matky, ktorá

od mesiaca september 2019 nebýva v spoločnej domácnosti s otcom, z ktorého dôvodu sa jej zvýšili
výdavky v súvislosti s bývaním, ktoré sú asi vo výške 350,- € mesačne (nájomné, elektrina, internet). Súd
však konštatuje, že sa jej zvýšil príjem, keď pri poslednej úprave výživného dosahovala čistý priemerný
mesačný príjem vo výške 477,19 €, v súčasnosti je vo výške 619,- €. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol.

13. Súd však nezistil dôvod ani na zníženie výživného na maloleté deti, nakoľko hoci v súčasnosti otec
nevykonáva podnikateľskú činnosť, je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch
platiť výživné v doterajšej výške, a to najmä s ohľadom na jeho životnú úroveň, nakoľko je výlučným
vlastníkom motorových vozidiel (zn. W. a nehnuteľnosti (pozemok vo vinohradoch v U.), pričom zároveň

má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom, ktorý užíva. Súd zároveň dodáva, že otec
zabezpečuje starostlivosť o toho času už plnoletého syna J., ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti,
pričom je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vzhľadom na rozšírený styk s maloletými deťmi
(súdom upravený styk každý párny týždeň od štvrtka do pondelka) má zvýšené výdavky spojené so
zabezpečovaním ich osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov súd zamietol aj protinávrh otca na

zníženie výživného na maloleté deti.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca a kolízneho
opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho

vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie matka v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).