Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2720200097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. Y., nar.
XX.X.XXXX a I. Y., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V., T. O. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Skalica,
Potočná 191/39 a otca L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., G. XX/A, o návrhu matky na zvýšenie
výživného a protinávrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 30. novembra 2020, č.k. 9P/4/2020-104, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného
na maloleté deti, ako aj návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil
aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona
o rodine, vecne súd rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh matky aj otca bol podaný nedôvodne. Súd

prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.01.2020, domáhala zvýšenia
výživného na každé z maloletých detí na sumu 100 eur mesačne od 23.1.2020 s odôvodnením, že
presťahovaním zo spoločnej domácnosti v mesiaci september 2019 sa jej náklady podstatne zvýšili a
súčasné príjmové pomery jej neumožňujú platiť všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté
deti. Otec na pojednávaní dňa 11.5.2020 podal protinávrh na zníženie výživného na maloleté deti, a to
na sumu 30 eur na každé maloleté dieťa.

2. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že rozsudkom č. k. 7P/31/2018-82 zo dňa 25.10.2018 Okresný
súd Skalica rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti L. a I. zveril do osobnej starostlivosti
matke a otcovi určil výživné vo výške 70 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Z listinných dôkazov
vyplýva priemerný čistý príjem matky za obdobie 02/2019 - 01/2020 vo výške 619 eur a tiež to, že
Sociálna poisťovňa jej za obdobie 01/2019 - 01/2020 vyplatila ošetrovné celkovo vo výške 651,10 eur,
poberá tiež rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Daňový úrad Trnava súdu potvrdil, že
otec maloletých detí za zdaňovacieho obdobie 2019 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej

osoby a podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019
daňovník J. & N. s.r.o., IČO: 47 421 584 (v ktorej spoločnosti je otec jediným konateľom) mal výsledok
hospodárenia 1,90 eur, daň 0 eur. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Skalici zo dňa 28.7.2020
vyplýva, že otec maloletých detí je držiteľom/vlastníkom nasledovných motorových vozidiel - Škoda rokvýroby 1984, Škoda Octavia rok výroby 2004, Citroen Berlingo rok výroby 2001, Kia Sorento rok výroby
2006 a štvorkolka Acces Motor Tomahawk rok výroby 2010. Z výsluchu matky vyplýva, že otec má od
mesiaca januára 2020 dlh na výživnom na deti, matka uviedla, že sama hradí aj výnimočné výdavky na

deti, napr. na maloletého L. lieky (160 eur), okuliare (200 eur) či stomatologické ošetrenia (83 eur). Otec
sa vyjadril, že si je vedomý svojho dlhu na výživnom od mesiaca január 2020, dostal sa však do ťažkej
finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje platiť bežné výživné na maloleté deti, deťom však dáva cca. 50
eur mesačne. Uviedol, že v súčasnosti z objektívnych príčin nevykonáva podnikateľskú činnosť a jeho
príjem pozostáva len z príležitostných brigád, poukázal tiež na skutočnosť, že si musel väčšiu sumu

peňazí požiča a to 10.000 eur na úhradu nevyhnutných výdavkov na domácnosť, pričom jeho výdavky
(splátky, strava a pod.), sú v celkovej výške 700 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov,
ktorá by bola podstatnou zmenou. Zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom uplynuli len dva roky, pričom hoci k zmene pomerov došlo na strane oprávnených maloletých detí

ako aj na strane povinných rodičov, u otca došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v znížení
príjmu. V čase poslednej úpravy výživného mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.000 eur
až 1.500 eur, v súčasnosti jeho príjem pozostáva len z príležitostných brigád vo výške 500 eur, pričom z
daňového priznania za rok 2019 dosiahla obchodná spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom, výsledok
hospodárenia 1,90 eur. Podľa vyjadrenia otca ani v tomto kalendárnom roku podnikanie nevykonáva, a

to z objektívnych príčin vyplývajúcich z aktuálnej pandemickej situácie. Súd sa nestotožnil s tvrdením
matky, že vzhľadom na otcom deklarované výdavky je zrejmé, že otec má oveľa vyšší príjem ako uviedol.
Súd totiž uvedenú skutočnosť (t.j. vyšší príjem otca) nemal preukázanú a z vyjadrenia otca vyplýva,
že na úhradu nákladov spojených s bývaním a zabezpečovaním osobnej starostlivosti o toho času už
plnoleté dieťa (syna J.) bol nútený si požičať peňažné prostriedky, o pravdivosti ktorého tvrdenia nemal

súd dôvod pochybovať. Lustráciou v bankách súd takisto zistil, že otec nemá vedený účet v banke. Otec
je síce vlastníkom, resp. držiteľom viacerých motorových vozidiel, tri z nich sú staršieho roku výroby
(1984, 2001, 2004) a podľa tvrdenia otca sú odhlásené (resp. neexistujú). Motorové vozidlo zn. Kia
Sorento si kúpil na splátky, aj v tomto prípade sa jedná o staršie vozidlo (14-ročné) s nízkou hodnotou.
Súd navyše nezistil na strane maloletých detí takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu

rozhodnutia o výživnom, aj keď je zrejmé, že náklady na deti sa s ich vekom neustále zvyšujú (t.j. najmä
v súvislosti s výživou, osobnými potrebami, školskými potrebami či záľubami). Na strane matky k zmene
pomerov došlo a to odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla s otcom maloletých, čím
sa jej zvýšili výdavky na bývanie, ktoré platí asi vo výške 350 eur mesačne, ale zvýšil sa jej príjem
zo sumy 477,19 eur dosahovanej pri poslednej úprave výživného na súčasných 619 eur. Súd prvej

inštancie vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec zabezpečuje starostlivosť o toho času už plnoletého syna
J., ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti, a prihliadol aj na jeho rozšírený styk s maloletými deťmi
(súdom upravený styk každý párny týždeň od štvrtka do pondelka), kedy má zvýšené výdavky spojené
so zabezpečovaním ich osobnej starostlivosti a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Zároveň však súd nezistil dôvod ani na zníženie výživného na maloleté deti, nakoľko hoci v súčasnosti

otec nevykonáva podnikateľskú činnosť, je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch
platiť výživné v doterajšej výške, a to najmä s ohľadom na jeho životnú úroveň, keďže je výlučným
vlastníkom motorových vozidiel (zn. Kia Sorento a štvorkolka) a nehnuteľnosti (pozemok vo vinohradoch
v U.) a zároveň má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom, ktorý užíva. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku a to voči výroku I., ktorým súd zamietol návrh na zvýšenie výživného, podala
v zákonnej lehote odvolanie matka majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Súdpodľanejneprihliadolnaodôvodnenépotrebymaloletýchaprihliadolnapríjemotca,

ktorý je podľa jeho tvrdenia v sume 500 eur mesačne, keďže si privyrába len príležitostnými brigádami,
hoci sám povinný na pojednávaní uviedol, že jeho mesačné výdavky sú minimálne v sume 1.100 eur
(700 eur úvery a 400 eur strava). Je teda zrejmé, že príjem otca je vyšší, keďže je schopný pokryť
náklady v takejto výške. Súd prvej inštancie sa však touto argumentáciou matky absolútne nezaoberal
a dospel k záveru, že jeho vyššie príjmy nie sú preukázané. Podľa názoru matky však preukázané boli

práve vyjadrením otca. Otec tiež na pojednávaniach uviedol, že svoje náklady uhrádza z pôžičiek, ktoré
má od rodiny a od nájomcu pivovaru v sume 10.000 eur a 7.000 eur, pričom k tomuto tvrdeniu nebol
predložený žiaden dôkaz, napriek tomu ale súd uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako tvrdenie, o ktorého
pravdivosti nemá dôvod pochybovať. Otec súdu uviedol, že tento rok podnikanie nevykonáva z dôvodupandemickej situácie a súd sa podnikaním otca ďalej nezaoberal a na toto tvrdenie prihliadol. Z výpisu z
obchodného registra otcovej spoločnosti je zrejmé, že vykonáva viacero predmetov činnosti a nie všetky
boli postihnuté tohtoročnou pandémiou, navyše pandemické opatrenia neboli v platnosti počas celého

roka a podnikatelia mohli vykonávať činnosť v určitých obmedzených formách a navyše mohli žiadať od
štátu rôzne kompenzácie, čím sa tiež súd nezaoberal. Ďalej súd na jednej strane mal preukázané, že
sa matkine mesačné náklady na bývanie a domácnosť zvýšili, a sú vo výške 350 eur mesačne, avšak
na túto skutočnosť neprihliadol z dôvodu, že od posledného rozhodovania súdu jej čistý príjem sa zvýšil
o sumu približne 140 eur mesačne. Je pritom zrejmé, že táto suma nepostačuje ani na úhradu polovice

nákladov na domácnosť. Na základe uvedených skutočností matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili a odvolanie žiadny z nich nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcich zmenu výšky výživného a takto zistený stav odvolací súd v celom rozsahu preberá.
Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súdu prvej inštancie a považuje za
správne aj jeho právne posúdenie, pričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov zhodne s

prvoinštančným súdom vyhodnotil návrh matky ako nedôvodný, keď v danom prípade neboli splnené
podmienky pre zvýšenie výživného.

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

10. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na

strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež

starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovnéskúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.

11. V predmetnom konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na strane maloletých nedošlo
od posledného rozhodnutia o výške výživného, určeného rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k.
7P/31/2018-82 zo dňa 25.10.2018, k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného, čo matka v návrhu ostatne ani netvrdila. Ako dôvod podania návrhu na zvýšenie výživného
na maloleté deti matka v návrhu uviedla skutočnosť, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti

sa jej zvýšili náklady na domácnosť. Hoci uvedená okolnosť nepochybne ovplyvnila výdavky matky
spojené s bývaním, a tak nepriamo čiastočne aj náklady na výživu maloletých, ktoré s matkou bývajú,
táto skutočnosť v spojení s ďalšími zisteniami súdu, nepostačuje na prijatie záveru o splnení podmienok
na zvýšenie výživného. Matka v návrhu ohľadom nákladov na výživu maloletých uviedla, že maloletý L.
je žiakom 8. triedy, je zdravý, stravuje sa doma, krúžky nenavštevuje, maloletá I. navštevuje 4. ročník
ZŠ, je zdravá, mesačné náklady na stravu v škole sú 3 eurá za mesiac, za školskú družinu platí 8,-

eur za mesiac, navštevuje tanečný krúžok, kde matka platí poplatok 70,- eur polročne. Odvolací súd
poznamenáva, že aktuálne už každé z maloletých navštevuje triedu o rok vyššiu, ich náklady však
zostávajú v podstate porovnateľné s nákladmi na ich výživu v čase posledného rozhodovania súdu,
teda v októbri 2018, odhliadnuc od skutočnosti, že už vyše roka v súvislosti s pretrvávaním pandémie
ochorenia Covid-19 vládou nariadené rozsiahle obmedzenia pohybu znamenali súčasne všeobecné

zníženie bežných výdavkov, u detí súvisiacich najmä s návštevou školy, školských klubov, i prevažnej
časti záujmových aktivít mimo domáceho prostredia, preto k zvyšovaniu výdavkov na deti nedošlo.
Zároveň, ako vyplynulo z dokazovania, možnosti a schopnosti otca maloletých, ktorý je podnikateľom, sa
oproti stavu v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v súvislosti s pandémiou citeľne zmenili
a jeho príjem sa výrazne znížil, čo vyplýva z daňového priznania jeho obchodnej spoločnosti J. & N.

s.r.o., ktoré podporujú vyjadrenia otca.

12. Matka maloletých v odvolaní namietala, že skutočný príjem otca musí byť nepochybne vyšší než
príjem ním deklarovaný (otec uvádzal 500 eur mesačne získaných z príležitostných brigád, keďže
obchodná spoločnosť je v strate) a súd podľa nej pochybil, keď tvrdenia matky nebral do úvahy. Odvolací

súd však matke nemohol dať za pravdu. Hoci otec na pojednávaní uviedol svoje mesačné výdavky
podstatne vyššie než ním deklarovaný príjem, uvedená skutočnosť nepreukazuje jeho vyššie príjmy,
zvlášť keď tento rozdiel vysvetlil tým, že náklady uhrádza za pomoci dvoch pôžičiek (od rodiny a od
nájomcu pivovaru v sume 10.000 eur a 7.000 eur). Matka vytýkala súdu, že na takéto tvrdenia otca
prihliadal, hoci otec nepredložil o existujúcich pôžičkách žiadny dôkaz, odvolací súd však poznamenáva,

že zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá písomne (§ 657 Občianskeho zákonníka), preto neexistencia
písomnej zmluvy neznamená neexistenciu tvrdenej pôžičky. Vyjadrenia otca maloletých podľa názoru
odvolacieho súdu nepostrádajú logické súvislosti a ich pravdivosť podporuje aj všeobecne známa
dlhodobo pretrvávajúca mimoriadne nepriaznivá situácia pre podnikateľov ako jeden z negatívnych
následkov pandémie, keď pre pandémiu prevažná časť prevádzok sa nachádza vo veľmi zlej finančnej

situácii a mnohým podnikateľom hrozí bankrot. Len ťažko možno očakávať, aby za uvedenej situácie
práve otec maloletých nebol pandémiou zasiahnutý. Preto prvoinštančný súd, pokiaľ nebol predložený
žiadny dôkaz preukazujúci opak, správne postupoval, keď vyhodnotil na strane otca pokles príjmov ako
objektívny dôsledok celospoločenskej situácie a správne naň prihliadol.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na zmenu výživného nie je akákoľvek zmena pomerov, ale
podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania a o taký prípad v prejednávanej veci nešlo,
pretože na strane maloletých ani na strane matky k podstatnej zmene pomerov nedošlo a na strane otca
vzniknutá zmena pomerov je síce podstatného charakteru, avšak keďže spočíva v znížení príjmov, táto
zvýšenie výživného logicky ani neumožňuje.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožniac sa v plnom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa
ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).