Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118390175.2

Uznesenie

Krajský sud v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu FARMAKOV, spol. s r.o., Hollého
3, 080 01 Prešov, IČO: 36 493 864, právne zastúpeného JUDr. PhDr. Martinom Onderkom, advokátom,
Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému C. Z. - V., V. XX/XX, XXX XX F., IČO: 35 247 177,
právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov,

o zaplatenie 3.332,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa
09.10.2019 č.k. 5C/14/2019-67, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému
zaplatenia 3 332,36 eura s prísl.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.12.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o podnájme
nebytových priestorov. Dňa 15.5.2018 žalobca vypovedal žalovanému zmluvu o podnájme nebytových
priestorov k 31.8.2018. S poukazom na predmetnú zmluvu, existujúci právny a skutkový stav je
nesporné, že k dnešnému dňu eviduje žalobca neuhradené pohľadávky v celkovej výške 3 332,36 eura,
pozostávajúcu z: faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.2.2018 splatnú dňa 2.3.2018 vo výške 1 001,48 eura,
faktúry č. XXXXXX zo dňa 31.3.2018 splatnú dňa 14.4.2018 vo výške 1320 eur, dobropis Y vo výške

600 eur, t.j. celkovo k úhrade 720 eur, faktúry č. XXXXXX zo dňa 14.7.2018 splatnú dňa 30.6.2018 vo
výške 720 eur, faktúry č. XXXXXX zo dňa 14.9.2018 splatnú dňa 31.8.2018 vo výške 480 eur, faktúry č.
XXXXXX zo dňa 25.9.2018 splatnú dňa 9.10.2018 vo výške 410,88 eura. K úhrade predmetných faktúr
v celkovej výške 3 332,36 eura k dnešnému dňu nedošlo, a to aj napriek niekoľkonásobným
urgenciám. Úhrnnom doposiaľ zo strany žalovaného nebola žalobcovi uhradená pohľadávka vo výške
3 332,36 eura, ako aj úroky z omeškania.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok, vyplývajúci zo zmluvy
o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2016 neuznáva v celom rozsahu z dôvodu, že táto
zmluva je v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zák. v spojení s § 6 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. neplatná.
Podľa čl. III. zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2016 bola podnájomná zmluva
uzatvorená na dobu neurčitú od 1.1.2017, čo spôsobuje neplatnosť celej podnájomnej zmluvy a vylučuje

aj právo žalobcu domáhať sa nájomného a úhrady nákladov za údajne poskytnuté služby, ktoré tvoria
predmet tohto súdneho sporu. Podľa evidencie žalovaného mu boli doručené faktúry: č. XXXXXX zodňa 31.3.2018 č. XXXXXX zo dňa 30.6.2018 a č. XXXXXX zo dňa 31.8.2018, ktoré boli zaevidované
v účtovníctve.

5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzavretá podľa ustanovení
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov
medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.12.2016, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 6MCdo 21/2011 zo dňa 30.1.2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8
MCdo 4/2014 zo dňa 14.10.2015.

6.Podľa§6ods.1zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovvzneníneskorších
predpisov nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu
len so súhlasom prenajímateľa.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Je nesporné, že podľa čl. III. zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2016 bola
podnájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú od 1.1.2017.

9. Z publikovaných konzistentných názorov právnej teórie i súdnej praxe vyplýva, že zmluva o podnájme
by mala byť uzavretá iba na dobu určitú, maximálne na dobu trvania nájomného vzťahu. V rozpore s § 39
Občianskeho zákonníka a § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. je preto prípad, kedy je podnájomný vzťah
dojednaný na dobu neurčitú. To spôsobuje neplatnosť celej podnájomnej zmluvy a vylučuje aj právo
žalobcu domáhať sa nájomného a úhrady nákladov za údajne poskytnuté služby, ktoré tvoria predmet

tohto súdneho sporu.

10. V podstate tu ide o posúdenie právnej otázky, či zmluva o podnájme nebytových priestorov je platná,
alebo neplatná. Žalobca použil argumentáciu, ktorá vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6MCdo 21/2011 zo dňa 30.1.2013, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 MCdo 4/2014 zo dňa 14.10.2015,
predmetom ktorého bolo mimoriadne dovolanie, ktoré podal generálny prokurátor proti rozsudkom
všeobecných súdov, argumentujúc práve rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M
Cdo 21/2011, na ktoré poukázal aj žalobca a od ktorého odvodzuje údajnú platnosť podnájomnej zmluvy.
Práve uvedeným uznesením bolo skonštatované, resp. mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

bolo odmietnuté s tým, že v prípade rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 6M Cdo 21/2011 ide iba o
ojedinelý názor, pričom občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani neprijalo
uverejnenie tohto rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, nakoľko nerešpektuje väčšinové názory odbornej právnickej verejnosti ani súdnoaplikačnej
praxe, ktoré sú v tejto otázke jednoznačne vzájomne konzistentné a dostatočne presvedčivé, pričom

konzistentný právny názor právnej teórie a súdnej praxe je taký, že zmluva o podnájme uzatvorená na
dobu neurčitú je neplatná.

11. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal plný
úspech vo veci a uplatnil si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v

celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.16. Namietal, že písomné vyhotovenie rozsudku nespĺňa po obsahovej stránke základné náležitosti
uvedené v ust. § 220 CSP.

17. Poukázal na konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. II.ÚS 495/2015
zo dňa 20.08.2015, ktoré okrem iného konštatuje: „V zmysle ustanovení článku 46 ods. 1 ústavy a článku
6 ods. 1 dohovoru, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v
ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyporiada so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a

teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.“

18. Ďalej uviedol, že žalovaný tak v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. 4Up/1122/2018 zo dňa 19.12.2018, ako ani následne na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019
nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu.

19. Jedinou obranou žalovaného tak vo vzťahu k podstatným skutkovým tvrdeniam, na ktorých žalobca
odôvodnil žalobou uplatnený nárok, bolo popretie tej skutočnosti, že evidoval vo svojom účtovníctve
Faktúry č. XXXXXX a č. XXXXXX. Uvedené skutkové tvrdenie žalobca vo svojom vyjadrení k odporu
žalovaného aj prostredníctvom listinných dôkazov vyvrátil.

20. Medzi sporovými stranami tak bolo nesporné, že žalovaný užíval nebytové priestory bližšie
špecifikované v článku 1 zmluvy o podnájme (bez ohľadu na jej platnosť/neplatnosť). Rovnako tak bolo
nesporné, že žalovaný Faktúry č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX žalobcovi
neuhradil, čím sa takto dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku. V tejto súvislosti dáva
žalobca do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého súdneho konania nenamietal ani

výšku úhrady za podnájom nebytových priestorov.

21. Procesnú obranu tak žalovaný postavil výhradne na právnom posúdení sporu, a síce posúdení
platnosti, respektíve neplatnosti zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2016.

22. Pokiaľ súd 1. stupňa právne posúdil zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2016,
ako neplatný právny úkon, podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 6 ods. 1 zákona č.
116/1990 Zb.; tak uvedená skutočnosť mu podľa názoru žalobcu nemohla brániť k tomu, aby predmetný
spor právne posúdil a subsumoval pod ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce
právny inštitút bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuj na tú skutočnosť,

že po skutkovej stránke sú podľa jeho názoru tvrdenia žalobcu nesporné a v konaní preukázané.

23. Podľa názoru žalobcu, ak by aj tento pripustil neplatnosť zmluvy o podnájme zo dňa 30.12.2016,
bolo povinnosťou súdu 1. stupňa posúdiť uplatnený nárok podľa všetkých právnych noriem, ktoré by na
uvedený prípade mohli dopadať, vychádzajúc pri tom zo skutkových tvrdení vymedzených žalobcom,

a najmä petitom žaloby.

24. Aj napriek vyššie uvedenému, ale žalobca zastáva právny názor, že zmluva o podnájme zo dňa
30.12.2016 spĺňa všetky podstatné náležitosti, ktoré pre tento právny úkon všeobecné záväzné predpisy
požadujú, a síce, že táto zmluve je platná. Rozhodujúcim pre úspech žalobcu v predmetnom spore tak

bolo posúdenie platnosti, respektíve neplatnosti zmluvy o podnájme zo dňa 30.12.2016.

25. S uvedenou právnou otázkou sa súd 1. stupňa vysporiadal v bode 9 odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku. Aj keď žalobca na podporu právnej argumentácie poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Mcdo21/2011 zo dňa 30.01.2013, tak súd vyhodnotil uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Mcdo4/2014 zo dňa 14.10.2015 za rozhodujúce a zmluvu o podnájme
posúdil ako neplatnú.

26. Súd 1. stupňa vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Mcdo21/2011 konštatoval,
že uvedené rozhodnutie nerešpektuje väčšinové názory odbornej právnickej verejnosti ani súdno-

aplikačnej praxe, ktoré sú v tejto otázke jednoznačne vzájomne konzistentné a dostatočné.

27.Správnymnázoromsúduprvejinštancienestotožňuje,pričomtotopovažujezaprílišneformalistické,
a s prihliadnutím na prijatie predmetnej právnej úpravy, ktorá je v § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.totožná od okamihu vyhlásenia uvedeného zákona až do súčasnosti, čo predstavuje už vyše 29 rokov
za dogmatické.

28. Podľa názoru žalobcu bolo taktiež povinnosťou súdu 1. stupňa skúmať aj znenie a obsah samotnej
nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom), a to práve s prihliadnutím na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 8Mcdo4/2014, v ktorom sa na strane 14 prvý odsek
uvádza: „V rozpore s § 6 ods. 1 zákona je potom aj prípad, kedy je podnájomný vzťah dojednaný na
dobu neurčitú za predpokladu, že v nájomnej zmluve nebolo ohľadne podnájmu dohodnuté niečo iné

(napríklad možnosť nájomcu uzavrieť podnájomnú zmluvu na dobu určitú, čo by mohlo byť zároveň
interpretované aj ako súhlas prenajímateľa s takýmto podnájmom).

29. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

30. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia prijal jednoznačný záver, že konzistentný
právny názor právnej teórie a súdnej praxe je taký, že zmluva o podnájme uzatvorená na dobu neurčitú

je neplatná.

32. K uvedenému záveru dospel na základe dôvodov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Mcdo4/2014 zo dňa 14.10.2015.

33. Vysvetlil, že žalobca použil argumentáciu, ktorá vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Mcdo21/2011 zo dňa 30.01.2013, pričom v tejto súvislosti je potrené poukázať na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Mcdo4/2014 zo dňa 14.10.2015, predmetom
ktorého bolo mimoriadne dovolanie, ktoré podal generálny prokurátor proti rozsudkom všeobecných
súdov, argumentujúc práve rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Mcdo21/2011,

na ktoré poukázal aj žalobca, a od ktorého odvodzuje údajnú platnosť podnájomnej zmluvy. Práve
uvedeným uznesením bolo skonštatované, respektíve mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
bolo odmietnuté s tým, že v prípade rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Mcdo21/2011 ide iba o
ojedinelý názor, pričom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani neprijalo
uverejnenie tohto rozhodnutia v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, nakoľko nerešpektuje väčšinové názory odbornej právnickej verejnosti ani súdno-aplikačnej
praxe, ktoré sú v tejto otázke jednoznačne vzájomne konzistentné a dostatočne presvedčivé.

34. Treba prisvedčiť odvolateľovi vtom smere, že uvedené odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa základné
náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 220 CSP.

35. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na konštatovanie uvedené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp.zn. II.ÚS 495/2015 zo dňa 20.08.2015; „v zmysle ustanovení článku 46 ods. 1
Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.“ Aj tu
treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie také odôvodnenie neobsahuje.

36. V súvislosti so súdom prvej inštancie prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn.

8Mcdo4/2014 odvolací súd poukazuje na to, že z tohto rozhodnutia uvedený jednoznačný záver, na
ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vyvodiť nemožno.

37. Aj v uvedenom rozhodnutí je vyslovený názor a uvedený konkrétny prípad podnájomného vzťahu
uzatvoreného na dobu neurčitú, ktorý nie je v rozopre s § 6 ods. 1 zákona.

38. Z úvah uvedených v tomto rozhodnutí je zrejmé, že za významné je treba považovať dojednanie
trvania nájomného vzťahu, s čím sa súd prvej inštancie ani vo svojom rozhodnutí nezaoberal.39. Aj odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru „bolo taktiež povinnosťou súdu 1.
stupňa skúmať aj znenie a obsah nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom), a to
práve s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 8Mcdo4/2014, v ktorom sa

na strane 14 prvý odsek uvádza; v rozpore s § 6 ods. 1 zákona je potom aj prípad, kedy je podnájomný
vzťah dojednaný na dobu určitú za predpokladu, že v nájomnej zmluve nebolo ohľadne podnájmu
dohodnuté niečo iné (napríklad možnosť nájomcu uzavrieť podnájomnú zmluvu na dobu určitú, čo by
mohlo byť zároveň interpretované aj ako súhlas prenajímateľa s takýmto podnájmom), s čím sa odvolací
súd stotožňuje.

40. Zostali tak neobjasnené a nevysvetlené okolnosti uzatvorenia nájomnej, ako aj podnájomnej zmluvy,
bez objasnenia ktorých nie je možné pristúpiť k záverom o platnosti, či neplatnosti podnájomnej zmluvy.

41. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola zmienka o tom, čo
namietalvbode5svojhoodvolania;„pokiaľsúd1.stupňaprávneposúdilzmluvuopodnájmenebytových

priestorov zo dňa 30.12.2016, ako neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v
spojení s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., tak uvedená skutočnosť mu podľa názoru žalobcu
nemohla brániť tomu, aby predmetný spor právne posúdil a subsumoval pod inštitút ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce právny inštitút bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalobca
opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že po skutkovej stránke sú podľa jeho názoru tvrdenia žalobcu

nesporné, a v konaní preukázané.“

42.Vyššieuvedenévytýkanénedostatkyrozsudkuspôsobujújehonepreskúmateľnosť.Čijerozhodnutie
preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

43. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a

ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

44. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nie len k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd ich veci
vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

45. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať

stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Keďže vydanie
nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo
znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

46. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).