Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010135
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612010135.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla
Polku a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2012 prejednal sťažnosť
obžalovaného N. U. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/54/2012 z
24.4.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

1T/54/2012 z 24.4.2012.

Podľa § 238 ods. 3 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.p o n e c h á v
a obžalovaného N. U., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom S. F., D. XX, okres. S. J., t.č. vo väzbe v
Ústave na výkon väzby Žilina, vo väzbe.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného N. U. o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a .

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obžalovaného N. U. o nahradenie väzby písomným sľubom
z a m i e t a .

Podľa§80ods.1písm.c)Tr.por.žiadosťobžalovanéhoN.U.onahradenieväzbydohľadomprobačného
a mediačného úradníka z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 1T/54/2012 z 24.4.2012 rozhodol, že „Podľa § 238
ods. 3 Trestného poriadku súd ponecháva obvineného N. U., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom S. F.,
D. XX, okres S. J., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina, vo väzbe.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd zamieta žiadosť obvineného N. U. na prijatie

písomného sľubu.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd zamieta návrh obvineného N. U. na nariadenie
dohľadu probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš nad obvineným.“

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obžalovaný N. U., a to priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí (v zmysle Trestného poriadku malo byť vykonaní neverejné zasadnutie - viď

nižšie v odôvodnení - poznámka nadriadeného súdu) konanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
24.4.2012. Zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, poukazujúc na zásadu
primeranosti a zdržanlivosti a materiálne podmienky väzby nasledovne: „Vyššie uvedené materiálne
podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne. V mojej konkrétnej trestnej veci
poukazujem na Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.3.2012, sp.zn. 1Tos/18/2012, ktorým
rozhodoval o mojej sťažnosti voči ponechaniu vo väzbe. V odôvodnení

svojho rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal aj skutkovými okolnosťami konaní, ktoré sú mi kladené
za vinu, keď v tomto poukazujem na závery odôvodnenia krajského súdu, týkajúce sa prípravnéhokonania a vyšetrovania vo vzťahu k skutkom, za ktoré som bol vzatý do väzby. Ďalej čo sa týka
existencie väzobného dôvodu takzvanej kolúznej väzby, teda že by som mohol ovplyvňovať svojim
pobytom na slobode poškodených či svedkov, tak tu uvádzam, že v súčasnosti je už podaná obžaloba

na súde, poškodení a svedkovia boli niekoľkokrát vypočutí a akékoľvek ovplyvňovanie týchto osôb
z mojej strany vzhľadom na osobné vzťahy predovšetkým s bývalou exmanželkou (poškodenou J.
U.) by boli jednoznačne v môj neprospech a samozrejme na takomto ovplyvňovaní nemám žiadny
záujem a ani žiadny dôvod ho realizovať. Som toho názoru, že ak by existoval len dôvod takzvanej
preventívnej väzby, tak v zmysle publikovanej judikatúry, aj zaužívanej súdnej praxe možno takúto

väzbu nahradiť inštitútmi a za podmienok uvedených v § 80, 81 a 82 Trestného poriadku. Práve preto
som na základe vyššie uvedených skutočností ponúkol súdu nahradenie väzby písomným sľubom
a nariadením dohľadu probačného úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš. V písomnom sľube
som uviedol, že súhlasím aj s uložením primeraných povinností a obmedzení podľa ust. § 82 písm.
c), f), h) Trestného poriadku ako aj iných obmedzení, vrátane povinnosti podrobiť sa ambulantnej
protialkoholickej liečbe. Napokon ochranné ambulantné protialkoholické liečenie bolo doporučené aj vo

vypracovanom znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia znalcami MUDr. U. Y. a MUDr. P.
R. v tejto mojej trestnej veci. Bez povšimnutia neostáva ani skutočnosť, že moji rodičia svojim písomným
prehlásením súhlasili s tým, aby som v prípade prepustenia z väzby býval u nich v rodičovskom dome
v S. W., ktorá je cca 50 km vzdialená od miesta trvalého bydliska poškodenej exmanželky J. U., ako aj
skutočnosť, že obchodná spoločnosť LESKO, s.r.o., so sídlom Kamenie 195, Podtureň, bola pripravená

ma zamestnať či už do pracovného pomeru alebo na báze živnostenského podnikania v oblasti ťažby a
manipulácie dreva, tak ako som písomne dokladoval už pri prvom rozhodovaní o ponechaní mojej osoby
vo väzbe. Záverom chcem uviesť, že mám vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým synom vo výške
300,- € mesačne, ktorú si chcem plniť, avšak v súčasnej dobe to nie je možné. Nemôžem sa stotožniť s
odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že bez odvykacieho liečenia pretrváva aj obava, že

by som do skončenia trestného konania mohol ovplyvňovať poškodených, keďže ako uvádzam vyššie
som bol ochotný a stále som ochotný podrobiť sa ambulantnému protialkoholickému liečeniu, tak, ako
navrhujú aj znalkyne vo svojom posudku. V zmysle vyššie uvedených skutočností preto navrhujem, aby
odvolací súd rozhodol o mojom prepustení z väzby na slobodu, súčasne prijal písomný sľub, ďalej aby
nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš a

súčasne aby mi uložil primerané povinnosti a obmedzenia v zmysle ust. § 82 Trestného poriadku.“

K sťažnosti obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, ktorá
uviedla: „Podľa môjho názoru dôvody väzby tak, ako boli ustálené v prípravnom konaní, naďalej trvajú,
pretože obž. N. U. sa dopustil dvoch trestných činov voči blízkym osobám a mám za to, že je dôvodná

obava, že po prepustení na slobodu by obvinený mohol pokračovať v násilnom konaní voči poškodeným,
vzhľadom na jeho vyjadrenie na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši dňa 24.4.2012, pretože si je
vedomý, v akej výške mu hrozí uloženie trestu odňatia slobody a vzhľadom na závery znaleckého
posudku, kedy bola zistená rozvinutá závislosť obvineného na alkohole, čo má vplyv na zníženie jeho
ovládacích a rozpoznávacích schopností, je daný dôvod väzby, že obvinený po požití alkoholických

nápojov by mohol ovplyvňovať poškodených, pretože doposiaľ neboli vypočutí na súde.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na
prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť obžalovaného N. U. je dôvodná,

avšak pre iné skutočnosti, ako obžalovaný namietal vo svojej sťažnosti.

Nadriadený súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že i keď súd prvého stupňa v rámci procesného
postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., dopustil
sa niekoľkých pochybení. I keď žiadne z pochybení nebolo takého závažného charakteru, že by

odôvodňovalo prepustenie obžalovaného na slobodu, nadriadený súd k týmto pochybeniam, nielen v
prejednávanom prípade, ale i „pro futuro“, poznamenáva nasledovné:

Krajský súd považuje v prvom rade za nutné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate rozhodol
správne, keď rozhodol o ponechaní obvineného (správne malo byť obžalovaného /§ 10 ods. 13 Tr.

por./, keďže v predmetnej trestnej veci už 16.4.2012 bol nariadený termín hlavného pojednávania na
22.5.2012 /č.l. 208 spisu/ - poznámka nadriadeného súdu) N. U. vo väzbe a nevyhovel jeho žiadostiam
o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Týmto svojim
správnym úvahám však dal okresný súd nesprávny právny rámec.Pokiaľ ide o formu rozhodovania o ponechaní obvineného (resp. obžalovaného) vo väzbe, nadriadený
súd dáva do pozornosti okresného súdu judikát tunajšieho trestnoprávneho kolégia Jtk 8/12 prijatý

13.3.2012, podľa ktorého pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por.
postupuje samosudca podľa § 72 ods. 2 Tr. por. a senát podľa § 302 ods. 2 Tr. por. a § 304 ods. 2
Tr. por. V zmysle uvedeného sa o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby rozhoduje na
neverejnom zasadnutí, a nie na verejnom zasadnutí.

Čo sa týka samotného rozhodnutia podľa § 238 ods. 3 Tr. por., t.j. rozhodnutia o ponechaní obvineného
(resp. obžalovaného) vo väzbe po podaní obžaloby, nadriadený súd považuje za žiaduce, aby vo výroku
boli presne konkretizované zákonný(é) dôvod(y), pre ktorý(é) sa obvinený vo väzbe ponecháva, a to
uvedením zákonného ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por., aby bolo aj v tomto štádiu
konania zrejmé, aký druh väzby obvinený (obžalovaný) v konaní pred súdom vykonáva. Záväznosť
výrokovej časti (enunciátu) rozhodnutia obsahujúcej v koncentrovanej podobe vlastné rozhodnutie súdu

vyžaduje, aby každý výrok súdneho rozhodnutia bol úplný, presný, určitý, zrozumiteľný a obsahoval
všetky zákonné náležitosti naň sa vzťahujúce, pričom jeho formulácia by mala zodpovedať zákonnému
zneniu a zaužívanej aplikačnej praxi.

V súvislosti s formuláciou negatívneho výroku, ktorým okresný súd rozhodol podľa § 80 ods. 1 písm. b)

Tr.por.apodľa§80ods.1písm.c)Tr.por.,krajskýsúdpoznamenáva,žezákonuzodpovedánasledovná
formulácia:

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obžalovaného N. U. o nahradenie väzby písomným sľubom
zamieta.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť obžalovaného N. U. o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka zamieta.

V tejto súvislosti nadriadený súd dáva do pozornosti okresného súdu ustanovenie § 72 ods. 1 písm. b)

Tr. por., podľa ktorého sa rozhodnutím o väzbe rozumie rozhodnutie o prepustení z väzby a o zamietnutí
žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.
Nahradenie väzby je upravené v ustanoveniach § 80 až § 84 Tr. por. V prípade, ak bude daný dôvod
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por., súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie má podľa Trestného poriadku k dispozícii viaceré prostriedky na ponechanie obvineného na

slobode alebo prepustenie z väzby na slobodu, a to záruku záujmového združenia občanov alebo
dôveryhodnejosoby,písomnýsľubobvineného,dohľadprobačnéhoamediačnéhoúradníka(§80)alebo
peňažnú záruku (§ 81). Tieto prostriedky nahrádzajúce väzbu sú len možnosťami, a nie oprávnením
osoby pozbavenej osobnej slobody.

Z uvedeného je zrejmé a krajský súd už vo svojich mnohých rozhodnutiach judikoval, že ak obvinený,
resp. obžalovaný v trestnom konaní navrhuje, aby jeho väzba bola nahradená niektorými z inštitútov
nahradzujúcich jeho väzbu, v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. treba považovať takýto
návrh za žiadosť o nahradenie väzby, a preto ako vhodnejšia a v súlade so zákonom sa javí nasledovná
formulácia negatívnych výrokov:

1/ Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. žiadosť obvineného (resp. obžalovaného) ...XY... o nahradenie
väzby prevzatím záruky záujmového združenia občanov, resp. dôveryhodnej osoby, za ďalšie správanie
obvineného zamieta.

2/ Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obvineného (resp. obžalovaného) ...XY... o nahradenie
väzby písomným sľubom zamieta.

3/ Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť obvineného (resp. obžalovaného) ...XY... o nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.

4/ Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. žiadosť obvineného (resp. obžalovaného) ...XY... o nahradenie väzby
peňažnou zárukou zamieta.
(viď judikát tunajšieho trestnoprávneho kolégia Jtk 3/11 prijatý 8.3.2011)V súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach obžalovaného pozornosti nadriadeného súdu neuniklo, že
okresný súd nerozhodol samostatným výrokom o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, ktorú

obžalovaný predniesol tesne pred vyhlásením napadnutého uznesenia (č.l. 213 spisu).

Okresnému súdu je potrebné vytknúť, že prednesenou žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu sa
senát okresného súdu vôbec nezaoberal a v napadnutom uznesení o ňom nerozhodol samostatným
výrokom.

* * *

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala 16.4.2012 na v tom čase obvineného N. U. obžalobu,
sp.zn. 2Pv 442/11 v bode 1/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák., v bode 2/ obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§ 139

ods. 1 písm. c/ Tr. zák.).

Krajský súd len v stručnosti pripomína, že menovaný, v tom čase obvinený, bol z dôvodov uvedených v
§ 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1Tp/9/2011 z 12.9.2011, a to pre zločin marenia spravodlivosti podľa §

344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. „Zločinová lehota väzby“ mu začala plynúť 9.9.2011 o 12.20 h. a väzbu
vykonáva v Ústave na výkon väzby Žilina.

Prípisom z 21.2.2012 bol v tom čase obvinený N. U. upozornený na zmenu právnej kvalifikácie, podľa
ktorého sa

- skutok, ktorý vyšetrovateľ kvalifikoval ako zločin týrania podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., bude v
ďalšom konaní kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. (skutok uvedený v bode 1/ obžaloby - poznámka nadriadeného súdu) a
- skutok, ktorý vyšetrovateľ kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr.
zák., sa bude v ďalšom konaní posudzovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.

zák. (skutok uvedený v bode 2/ obžaloby - poznámka nadriadeného súdu).

Dňa 29.2.2012 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš obžalobu sp.zn. 2Pv 442/11
na Okresný súd Liptovský Mikuláš na obvineného N. U. za spáchanie vyššie označených trestných činov
(t.j. pre skutky po zmenenej právnej kvalifikácii).

Po podaní predmetnej obžaloby okresný súd uznesením, sp.zn. 1T/31/2012 z 12.3.2012 rozhodol o
ponechaní obvineného N. U. vo väzbe a zároveň zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na
slobodu i jeho žiadosti o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Proti predmetnému uzneseniu podal obžalovaný N. U. sťažnosť, ktorú tunajší krajský súd

uznesením, sp.zn. 1Tos/18/2012 z 20.3.2012 zamietol ako nedôvodnú.

Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 4.4.2012 vyhlásil uznesenie, ktorým podľa §
255 ods. 3 veta druhá Tr. por. vrátil predmetnú trestnú vec obžalovaného N. U. prokurátorovi na postup
podľa § 232 a 233 Tr. por. - t.j. na konanie o dohode o vine a treste.

Po upovedomení o termíne „dohodovacieho konania“ obžalovaný zmenil názor a svoj súhlas s týmto
konaním vzal späť.

Na to, ako už bol vyššie uvedené, prokurátorka opätovne podala na obvineného N. U. obžalobu, ktorú

okresný súd prijal a určil termín hlavného pojednávania.

Krajský súd poukazuje na to, že väzba je výlučne procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne
zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej
osobnej slobody.

Ustálená súdna prax a judikatúra je jednotná v tom, že väzba je zákonná a opodstatnená iba vtedy,
ak sú na použitie tohto zabezpečovacieho inštitútu kumulatívne splnené tak materiálne podmienky (t.j.
skutkové okolnosti vzatia do väzby - § 71 ods. 1 Tr. por. a existencia niektorého z väzobných dôvodovtaxatívne uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por.), ako i formálne podmienky (t.j. vznesenie
obvinenia vrátane jeho oznámenia obvinenému a včasné podanie návrhu na vzatie obvineného do
väzby).

Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu i krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného
sú dané dôvody na ponechanie vo väzbe, a to najmä vzhľadom na závažnosť a charakter trestnej
činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný (násilná trestná činnosť voči najbližším príbuzným)
a osobu obžalovaného (jeho rozvinutú závislosť na alkohole, požitie ktorého má podľa znalkýň vplyv

na zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností). Doposiaľ zabezpečený dôkazný materiál
nijako neoslabil dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného a ani existenciu dôvodu preventívnej väzby
a kolúznej väzby. Všetky skutočnosti, na ktoré okresný súd pri rozhodovaní prihliadal, v ich súhrne tvoria
dostatočný podklad pre rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe.

Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania, nadriadený súd opätovne ako vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí 1Tos/18/2012 z 20.3.2012 uvádza, že pochybenie, ktorého sa vyšetrovateľ vo vzťahu
k prečinu nebezpečného vyhrážania (skutok opísaný v bode 1/ obžaloby) dopustil pri výsluchoch
korunných svedkov, ktorí sú vo vzťahu k obžalovanému osobami blízkymi, keď tieto výsluchy nevykonal
kontradiktórnym spôsobom, výrazne oslabuje dôvodnosť postavenia obvineného pred súd pre označený
prečin.

Pokiaľ ide o zločin vydierania (skutok opísaný v bode 2/ obžaloby), pre ktorý bol obžalovaný vzatý do
väzby, nadriadený súd aj teraz uvádza, že nemá pochybnosti o dôvodnosti trestného stíhania, ani o
opodstatnenosti podania obžaloby a postavenia obžalovaného pred súd. Výsluchy korunných svedkov
obžaloby (č.l. 72, 80, 84) boli vykonané už v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom a v súlade

s právom obžalovaného na obhajobu i v súlade s právom na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené
považuje krajský súd trestné stíhanie a podanie obžaloby na N. U. za skutok pod bodom 2/ obžaloby,
kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., za opodstatnené, čím je
naplnená materiálna podmienka ďalšieho trvania väzby (conditio sine qua non) ako jeden z hlavných
predpokladov na zákonné obmedzenie osobnej slobody obžalovaného.

Pri úvahách o vyhovení žiadostiam obžalovaného o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom
probačného a mediačného úradníka aj krajský súd skúmal, či tieto prostriedky dostatočne odstránia
dôvodnú obavu, že obžalovaný bude pokračovať v násilnej trestnej činnosti voči
poškodeným, ktorí sú jeho najbližšími príbuznými (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Rovnako tak stále

existuje dôvodná obava, že obžalovaný by mohol pôsobiť na svedkov - poškodených pred ich výsluchom
na súde (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), tak ako to podľa obžaloby predviedol už v prípravnom konaní,
keď hrubými vyhrážkami nútil poškodenú J. U., aby stiahla trestné oznámenie. Po preskúmaní spisu
krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že uvedené prostriedky na prepustenie
obžalovaného z väzby nemožno akceptovať. Nadriadený súd primárne vzhľadom na vyššie uvedené

nepovažoval písomný sľub a dohľad probačného a mediačného úradníka za dostatočné na nahradenie
a dosiahnutie účelu väzby. Uvedený záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným
v jeho sťažnosti.

Z rovnakých dôvodov nebolo možné vyhovieť ani žiadosti obžalovaného o prepustenie z

väzby na slobodu, preto nadriadený súd žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú významným a dostatočným dôvodom pre držanie obžalovaného
N. U. vo väzbe, pričom zatiaľ kompetentné orgány pristupujú k veci s osobitnou starostlivosťou v súlade
s § 2 ods. 6, veta druhá Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súdy väzobné veci sú

povinné vybavovať prednostne a urýchlene.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1
písm. a) Tr. por. zrušil a vo veci rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.