Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710202460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5710202460.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
ačlenovsenátuJUDr.HelenyHaukvitzovejaJUDr.DaniceKočičkovej,vsporežalobkyneF.O.bývajúcej
v X., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná
90/12, proti žalovanému Ing. P. O. bývajúceho vo V., zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Zbojom,
so sídlom v Martine, Kuzmányho 9, o vyporiadanie BSM po rozvode, vedenom na Okresnom súde Martin

pod sp.zn. 7 C 53/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. novembra
2016 sp.zn. 5 Co 88/2016 takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. októbra 2015 č.k. 7 C
53/2010-1289vyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvostrántak,žedovýlučnéhovlastníctvažalobkyne
prikázal motorové vozidlo značky Fiat Punto 1,2 ev. č. F. v zostatkovej hodnote 3.317 € a parcelu
nachádzajúcu sa v kat. území K. zapísanú na Okresnom úrade Považská Bystrica, odbor katastrálny na
LV č. XXX, parc. č. CKN 563/14 - orná pôda vo výmere 1.403 m2 v zostatkovej hodnote 16.443 €. Do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom postavený na parcele č. 3164/84, súpisné číslo

5543, zapísaný na LV č. XXXX na Okresnom úrade Martin, odbore katastrálnom, nachádzajúci sa v kat.
území V. v zostatkovej hodnote 148.451 € a ďalej PC notebook compact armada v zostatkovej hodnote
36,82 €, koženú sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 2.483,58 €, 5 kusov štýlových drevených
nábytkov v obývačke v zostatkovej hodnote 1.999,73 €, umelecké dielo olejomaľba od I. V. v zostatkovej
hodnote 312,38 €, 3 kusy umeleckého diela obrazy od akademického maliara B. v zostatkovej hodnote
197,50 €, nábytok v detskej izbe v zostatkovej hodnote 170,98 €, 2 komody v zostatkovej hodnote

95,53 €, písací stolík so stoličkou v zostatkovej hodnote 25,81 €, koberec v zostatkovej hodnote 3,03 €,
nábytok v spálni v zostatkovej hodnote 456,13 €, ratanové kreslo podnožka, nôž na prádlo v zostatkovej
hodnote 64,27 €, nábytok v predsieni v zostatkovej hodnote 135,43 €, nábytok v kúpeľni na prízemí v
zostatkovej hodnote 48,20 €, nábytok v kúpeľni na poschodí v zostatkovej hodnote 129,99 €, mikrovlnná
rúra v zostatkovej hodnote 7,04 €, vybavenie kuchyne v zostatkovej hodnote 41,95 €, záclony a garníže
v zostatkovej hodnote 15,46 €, elektrický ohrievač v zostatkovej hodnote 7,01 €, televízor Finlux v

zostatkovej hodnote 47,55 €, zosiľovač Onokyon v zostatkovej hodnote 60,85 €, reporoduktory Tanoy
4 kusy v zostatkovej hodnote 219,78 €, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 107,38 €, krbové kachle
v zostatkovej hodnote 229,55 €, kosačku na trávu v zostatkovej hodnote 41,74 €, záhradný nábytok
so slnečníkom v zostatkovej hodnote 80 €, hojdačku v zostatkovej hodnote 26,47 €, čerpadlo na vodu
do studne v zostatkovej hodnote 10,14 € a elektrickú pílu na drevo reťazovú v zostatkovej hodnote
37,63 €, všetko spolu v zostatkovej hodnote 7.091,85 €. Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni

sumu 66.279 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si ponechal na
samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd dospel k záveru,že čistá hodnota BSM predstavuje sumu 151.420,91 €, z toho polovica sa rovná sume 75.710,45 €.
Žalovaný by mal dostať veci v hodnote 89.263,85 € (75.710,45 € + 920,40 € - polovica zo sumy vybratej
žalobkyňou bez súhlasu žalovaného z účtu vedeného v banke + 12,633 € - suma, ktorú vniesol do BSM

zo svojich peňazí žalovaný). Keďže žalovanému boli prikázané veci v hodnote 155.542,85 €, čo je o
66.279 € viac, túto sumu uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania BSM. Rozhodnutie o
trovách konania si v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný.

2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. novembra 2016 sp.zn. 5 Co 88/2016 rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom sa vysporiadal s odvolacími námietkami
žalovaného. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za účelom
ustálenia masy BSM so zameraním sa na sporné hnuteľné veci, určenie hodnoty nehnuteľností -
rodinného domu a pozemku, ako aj posúdenia rozsahu finančných prostriedkov - spoločných použitých

žalobkyňou a žalovaným na nadobudnutie vecí patriacich do BSM, ako aj vložených samostatne
žalobkyňou a žalovaným. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanoveniami § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Žalovaný namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Podľa
názoru žalovaného súd postupoval v rozpore so zákonom, keď po vypracovaní znaleckého posudku
Ing. Barbuščákom, nariadil vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku znalcom Ing. Pavlom Appelom,
ktorý ohodnotil pozemok na sumu 16.400 €, pričom súd aj napriek markantne rozdielne určenej hodnoty

pozemku nevyhovel návrhu žalovaného na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Mal za
to, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú založené na nedostatočných skutkových zisteniach a
ich nesprávnom právnom posúdení. Namietal, že súd nesprávne ustálil masu BSM, keď v rozpore
s vykonaným dokazovaním nezahrnul pôžičku matky žalovaného do BSM. V tejto súvislosti taktiež
namietal nezohľadnenie majetku žalovaného (peňažné prostriedky z predaja auta, garáže a bytu)

vynaloženého na majetok patriaci do BSM. Zároveň podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil peňažné
prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúce sa na ním uvedených účtoch. Taktiež
súd nevyhodnotil poistné zmluvy. Žalovaný ďalej namietal, že súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva
rodinný dom bez príslušenstva, ktorého hodnotu ustálil na sumu 148.451 €, pričom táto vyplývala zo
znaleckého posudku ako hodnota nehnuteľnosti, avšak aj s príslušenstvom. Súd sa vôbec nezaoberal

skutočnosťou, že namietané príslušenstvo nepatrí do BSM. V súvislosti s ocenením rodinného domu
namietal, že súd nezohľadnil, že od vyhotovenia znaleckého posudku do rozhodnutia veci samej
uplynuli 4 roky, ako ani nezohľadnil predložené vyjadrenia realitných kancelárií, kde hodnota domu
bola uvádzaná v rozmedzí 80.000 až 90.000 €. Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhovala dovolanie žalovaného
zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na podanom dovolaní.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),

preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§
451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj

za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme
opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je
„ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím
súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutieodvolaciehosúdu(viďnapríkladrozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo113/2012,2Cdo132/2013,3
Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či
sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej

právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014 , 3 Cdo 209/2015 , 3 Cdo 308/2016 , 5 Cdo 255/2014
).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ

vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V danom prípade žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

11. Z ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do
úvahy súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP, ako aj v zmysle § 421 CSP.

12. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorého právny názor je pre senáty
najvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP), v uznesení z 19. apríla 2017 sp.zn. 1 VCdo

2/2017, dospel k záveru, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP
je neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených
ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti
dovolania z hľadiska § 420 CSP. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420
písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie

prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená
na prednejšom mieste.

13. Najvyšší súd, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu,
skúmal prípustnosť dovolania žalovaného len podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (nezaoberal sa teda

prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP).

14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

16. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho

odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je
vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho
názorudovolaciehosúdutrebapojem„procesnýpostup“súduvykladaťtaktoajzaprávnejúpravyúčinnej
od 1. júla 2016.

17. Žalovaný namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Už dávnejšia

judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť
(vyjadrujúca stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca
za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania
nezakladala. S týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp.zn. I. ÚS 364/2015, II.

ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).

18. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.“ zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

19. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Obsah spisu v ničom neopodstatňuje
tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a
jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej

súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať za neodôvodnený. Podľa
názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s
rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za
procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje
rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Žalovaný tak neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle

§ 420 písm. f/ CSP.

20. Dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods.
1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy
nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných

dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1
Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6
Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave
civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim
prípustnosťdovolaniavzmysle§420písm.f/CSPnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

21. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd zdôrazňuje, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže
to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemurozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá
prípustnosť dovolania (1 Cdo 126/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 12/2015, 4 Cdo 191/2011, 5 Cdo

43/2013, 6 Cdo 95/2012, 7 Cdo 179/2014, 8 Cdo 346/2014). K procesným právam strany sporu
nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná
strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov
budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Pokiaľ žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti na postup podľa § 127 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého znalecký

posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu, alebo inej inštitúcii, dovolací
súd poznamenáva, že citované ustanovenie umožňovalo podrobiť znalecký posudok kontrolnému
znaleckému skúmaniu, no bolo výlučne na súde, ktorý vec prejednával, či takýto dôkaz vykoná (§
120 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že
sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup
znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia (§ 420 písm. f/ CSP).

22. K ďalšej dovolacej argumentácii žalovaného najvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej
úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym
posúdením (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo
44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani od 1. júla 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného

chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej
otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace
procesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420
písm. f/ CSP (viď aj R 24/2017).

23. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa
§ 420 písm. f/ CSP prípustné.

24. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447
písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.