Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010600
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2114010600.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Y. C., pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Y. C. a poškodeného Y. S. proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 01.10.2019 pod sp. zn. 4T/33/2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného Y. C., nar. XX.XX.XXXX, a poškodeného
Y. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Y. C. vinným v bode 1/ pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a v bode 2/ pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ dňa 16. marca 2013 v čase okolo 10.30 hod. v obci L. W. U. pred rodinným domom č.
XXX poškodil osobné motorové vozidlo zn. Honda Accord, EČ: MT-949CE a to tým spôsobom, že
skrutkovačom bodol do prednej kapoty vozidla, následkom čoho ju prepichol, čím svojím konaním
spôsobil majiteľovi vozidla Y. S., trvale bytom V. pod A., ul. A. Y. č. XX/XXX škodu vo výške 700,- €,

v bode 2/ v presne nezistenom čase uverejnil inzerát na internetovej stránke O. na predaj mobilného
telefónuzn.iPhone564GB,naktorýzareagovalR.A.,adňa24.09.2013vobciU.predrodinnýmdomom
na ul. H. č. XX/XX po predchádzajúcej vzájomnej telefonickej dohode uvedený mobilný telefón označený
ako iPhone 5 64GB, čiernej farby s IMEI:01335208485567 na zadnom kryte telefónu, s predstieraním
jeho pravosti a plnej funkčnosti predal za sumu 410,- Eur, pričom odborným vyjadrením bolo zistené, že
ide o falzifikát - napodobeninu mobilného telefónu zn. iPhone 5, takýmto konaním poškodeného R. A.

uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 410,- Eur.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobná doba v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovanému i povinnosť nahradiť

poškodenému Y. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom V. pod A., ul. A. Y. č. XX/XXX, škodu vo výške
700,- Eur.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného Y. S., nar. XX.XX.XXXX v
Y., trvale bytom V. pod A., ul. A. Y. č. XX/XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na

civilný proces.

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 350-354 spisu.

ProtitomutorozsudkupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolaniaobžalovanýY.C.apoškodenýY.S..

Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie.

Obžalovaný Y. C. prostredníctvom obhajcu v písomnom zdôvodnení odvolania v prvom rade namietal
arbitrárnosť napadnutého rozsudku s poukazom na ustanovenia Trestného poriadku, Ústavy SR,
Dohovoru o ľudských právach a slobodách, judikatúru NS SR ako i Ústavného súdu SR, keď vyslovil

názor, že tak obžaloba, ako i samotný rozsudok sú založené na domienkach a hypotézach a aj naďalej
po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že
sa dopustil skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe. Jeho konanie pod bodom 1 by skôr
napĺňalo znaky okolností vylučujúcich trestnosť činu a to konanie v nutnej obrane, v danom prípade
by mal byť tiež aplikovaný princíp ultima ratio, príp. použitý materiálny korektív v zmysle § 10 ods.2

Tr. zák.. Naďalej tiež popieral, že by spôsobil prepichnutie kapoty, výpovede poškodeného a svedkov
sú nedôveryhodné a doposiaľ nebola dostatočným spôsobom ustálená ani výška škody, keď nebolo
reflektované na amortizáciu a nebol pribratý znalec z odboru odhadu hodnoty cestných vozidiel, ako i
znalec,ktorýbysavyjadrilkmožnémuprepichnutiukapotyskrutkovačom.Pokiaľideoskutokpodbodom
2/ na danom mieste namietal, že nie je odborníkom na mobilné zariadeniam a preto nemohol vedieť, že

predmetný telefón je falzifikátom. Poškodený tiež sám nevynaložil náležitú starostlivosť pri obstarávaní
telefónu a pri overovaní jeho pravosti, keď si telefón aj napriek jeho vybitiu nevyskúšal a preto aj s
poukazom na princíp ultima ratio nevykazuje toto konanie znaky prečinu, ale ide iba o občianskoprávny
spor, v ktorej súvislosti poukazoval na právnu literatúru a rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Taktiež
skutočnosť, že predmetné konanie do vyhlásenia rozsudku trvalo viac ako 6 rokov je s poukazom na

jeho neprimeranú dĺžku dôvodom na oslobodenie spod obžaloby a preto s poukazom na vyššie uvedené
žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie,
príp. rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby.

Poškodený Y. S. v písomných dôvodoch odvolania namietal, že si ako poškodený riadne a včas uplatnil

nárok náhradu škody v sume 1.075,58 Eur, ktorá pozostáva z ceny materiálu, ceny práce a lakovania
( táto suma tiež vychádzala z kalkulácie ČSOB poisťovne) a preto je toho názoru, že mu mala byť
priznaná v plnej výške a nie iba v cene 700,- Eur, ktoré je pre obžalovaného najpriaznivejšia. Z
uvedeného dôvodu navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušiť a priznať mu reálne
spôsobenú škodu vo výške 1075,58 Eur.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného,jehoobhajcu(ktorýoznámilukončenieobhajobykudňu18.03.2021),akoipoškodených.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že považuje
podané odvolania obžalovaného a poškodeného za nedôvodné a navrhla ich obe ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že
odvolania obžalovaného i poškodeného nie sú dôvodné.

Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o vine obžalovaného v napadnutom rozsudku dostatočne
obsiahlo a vecne správne, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd
uvádza, že odôvodnenie aj nielen dostatočné , ale je i zrozumiteľné v tom, že súd stručne i jasne
uviedol, ktoré dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce bral pri svojom rozhodovaní za preukázané, akoaj to, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a tiež, ako sa vyrovanl s obhajobou obžalovaného.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného na dokazovaní, ktoré vykonal v
dostatočnom rozsahu.

Zhodne s názorom prvostupňového súdu aj odvolací súd považuje vinu obžalovaného za skutok pod
bodom 1/ za dostatočne preukázanú na základe vierohodných výpovedí poškodeného Y. S. a svedka
M. S., ktorí podrobne popísali priebeh skutkového deja, pričom tieto plne korenšpondujú s ostatnými
vykonanými dôkazmi v podobe fotodokumentácie poškodenej kapoty ako i odborného vyjadrenia, z

ktorého vyplýva i výška spôsobenej škody, potrebná pre ustálenie rozsahu činu a právnej kvalifikácie
žalovaného skutku. Uvedené dôkazy spoľahlivým a zároveň dostatočným spôsobom preukazujú,
že obžalovaný sa dopustil spáchania uvedeného skutku tak, ako je to popísané v relevantnej časti
napadnutého rozsudku. Výpovede jednotlivých svedkov považuje aj odvolací súd za pravdivé a osoby
svedkov za vierohodné. Skutočnosti uvádzané v ich svedeckých výpovediach sa v podstatných bodoch
zhodujú, pričom nebol zistený motív, pre ktorý by niektorý zo svedkov mal vypovedať nepravdu o

skutočnostiach, ktoré vnímal. Napokon z obsahu spisového materiálu ako i z vyjadrenia poškodeného
vyplýva, že tento (poškodený) obdobným spôsobom ( a zjavne ako odplatu za protiprávne konanie
obžalovaného) bezprostredne po skutku poškodil motorové vozidlo obžalovaného. Prvostupňový súd v
odôvodnenísvojhorozsudkupodrobneuvádza,čozvýpovedísvedkovvyplýva,akoito,akýmspôsobom
ich výpovede vyhodnotil, pokiaľ ide o ich pravdivosť. Odvolací súd nepovažuje na tomto mieste za

potrebné opakovať uvedené zistenia a hodnotenia prvostupňového súdu, pretože sú v odôvodnení
zrozumiteľne popísané. Vyhodnotenie ich výpovedí ako pravdivých s poukazom na všetky vo veci
vykonané dôkazy považuje odvolací súd za správne. Rovnako správne vychádzal okresný súd pri
ustálení výšky škody z odborného vyjadrenia spoločnosti BCS trade s.r.o., ktorá ustálila výšku škody
ku dňu 16.03.2013 ( pre obžalovaného v zmysle ostatných vyjadrení najpriaznivejšie a teda v súlade so

zásadou „ in dubio pro reo“ ) na sumu 700,-Eur, pričom popísala aj spôsob opravy poškodeného dielu
a spôsob možnej opravy do pôvodného stavu.

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ vina obžalovaného zo spáchania predmetného trestného činu bola
taktiež jednoznačne preukázaná dôveryhodnými výpoveďami, a to výpoveďou poškodeného R. A. a

svedkyne U. Q., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný o predmetnom mobilnom zariadení tvrdil, že tento
je originál, vyhral ho v súťaži a záručný list doloží dodatočne. Keď sa obžalovaný bránil tým, že tento
nadobudol od tretej, neznámej osoby, vzhľadom na rozporuplnosť jeho tvrdení ako i spôsob, akým malo
dôjsť k predaju telefónu v spojitosti s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, považuje aj odvolací súd
títo námietky zo strany obžalovaného za tendenčné, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný

prečin. Na tomto mieste odvolací súd odkazuje na obsahovo dostačujúce a vecne správne odôvodnenie
napadnutého rozsudku uvedené na strane 5,6 bez potreby jeho opakovania.

V dvojinštančnom súdnom konaní tvoria rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu jednotu a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery

prvostupňového súdu.

Prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Preto odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že obžalovaný sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade
totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V
prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Obžalovaný v odvolaní namieta, že prvostupňový súd odmietol skupinu dôkazov (znalecké dokazovanie

ohľadom výšky škody ) v prospech obžalovaného. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové
závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu
veci, úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútornérozpory a nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd
mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd
prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Odvolací súd
sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutéhorozsudku.Vykonanédôkazysúvyhodnotenéjednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach,ako

aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska
pravidiel tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nemožno nič vytknúť.
Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa neodporuje základným princípom logického myslenia.

Trestný poriadok nestanovuje ani počet, ani druh dôkazov, ktoré majú preukazovať určitú (dokazovanú)
skutočnosť. Pokiaľ súd teda svoje zistenia o priebehu oboch skutkov založil v prevažnej miere na

výpovedi poškodených a ďalších svedkov, ktoré zhodnotil ako dôveryhodné, výšku škody ustálil na
základe odborného vyjadrenia, nepostupoval v rozpore so zákonom. To, že súd pri svojom rozhodovaní
o vine bral do úvahy iné skutočnosti než tie, ktoré uvádza obhajoba vo svojom odvolaní, ako i to, že tieto
skutočnosti hodnotil spôsobom, s ktorým obhajoba nesúhlasí, neznamená, že rozsudok je nesprávny
alebo nezákonný.

Napadnutý rozsudok preto nemožno považovať za svojvoľný či arbitrárny a samotný nesúhlas
obžalovaného s jeho obsahom ešte nie je dôkazom o jeho nezákonnosti. S ohľadom na uvedené krajský
súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z
ústavného hľadiska za neospravedlniteľné, resp. neudržateľné.

Ďalej k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že je pravdou (ako to uvádza
obžalovaný), že Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré
má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, t.j. ako poslednú možnosť, teda
krajný právny prostriedok z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade trestné právo

nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromno-
právnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby si „strážili svoje práva“,
ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v civilnom konaní

Trestné stíhanie nie je namieste, ak sa konanie obvineného alebo už obžalovaného pohybuje výhradne
v rovine súkromno-právnych vzťahov.

Trestné právo by sa najmä u súkromno-právnych vzťahov (osobitne pri majetkových vzťahoch) malo
uplatňovať skutočne len podporne k iným právnym normám, a aj to len v prípadoch zjavných

excesov súkromno-právnych vzťahov, pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii
súkromno-právnych vzťahov, tzn. že trestnú represiu je možné uplatňovať len následne vedľa iných
opatrení, resp. ak iné oprávnenia zlyhali.

V predmetnej trestnej veci zjavne o takýto prípad, ktorý by mal byť vyriešený v civilnom konaní

nejde, keďže vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci došlo k vykonaniu takých dôkazov,
ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností smerovali k preukázaniu úmyslu
obžalovaného, a to v bode 1/ úmyselne spôsobiť na majetku inej osoby škodu a tiež pod bodom 2/ využiť
omyl iného, za účelom vlastného obohatenia, a preto správne rozhodol okresný súd, keď obžalovaného
v bode 1/ uznal vinným pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a v

bode 2/ pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a z toho dôvodu obom poškodeným
bolo nevyhnutné priznať nie len občianskoprávnu, ale i trestnoprávnu ochranu.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že v skutku pod bodom 1/ mohlo ísť o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť
činu, konkrétne o nutnú obranu, nakoľko sa bránil proti konaniu poškodeného, ktorý chcel s kupovanými

vecami odísť za cenu s ktorou obžalovaný nesúhlasil, odvolací súd uvádza, že z popisu skutku tak,
ako ho okresný súd vo svojom rozsudku ustálil a s ktorým sa krajský súd bez výhrad stotožňuje, však
skutkové okolnosti, ktoré by nutnej obrane na strane obžalovaného nasvedčovali, neplynú. Obžalovaný
po predchádzajúcom konflikte a vzájomnom naťahovaní sa o cenu náhradných dielov sa postavil predauto poškodeného, ktorému povedal, že ak utečie, bodne mu skrutkovačom do kapoty auta. Motorové
vozidlo poškodeného však začalo cúvať a preto obžalovaný bodol do kapoty krížovým skrutkovačom,
čím prišlo k jej poškodeniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže pri nutnej obrane ide o odvrátenie

nebezpečenstva,ktorévznikáfaktickýmútokominejosoby,ktorývkonanípreukázanýnebol,knaplneniu
zákonnej podmienky použitia nutnej obrany v zmysle § 25 Trestného zákona skutočne nedošlo.

Ide o nutnú obranu, ak napadnutý odvracia činom inak trestným útok na telesnú integritu priamo mu
hroziacu preto, lebo sa usiloval odvrátiť útok smerujúci proti telesnej integrite inej osoby /R 7/1970/.

Pokiaľ ide o použitie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona odvolací súd
dospel k záveru, že ho v uvedenom prípade nemožno uplatniť. Okolnosti, za ktorých boli spáchané oba
skutky, miera zavinenia i pohnútka obžalovaného naznačuje, že sa nejednalo ani v jednom prípade o
ojedinelé konania obžalovaného, tzv. excesy, ale o úmyselné trestné činy spôsob vykonania oboch
činov (násilné konanie na majetok inej osoby a následné úmyselné podvodné konanie) a jeho následky

možno v prejednávanom prípade považovať za tak závažné, ktoré jednoznačne vylučujú aplikovanie
ustanovenia o materiálnom korektíve.

Z vyššie uvedených dôvodov teda považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za
nedôvodné a preto ich nemohol pri svojom rozhodovaní akceptovať.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, ktoré napĺňa znaky v bode
1/ obligatórne znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a v bode
2/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ako to správne ustálil okresný súd.
Vsúladesozákonompostupovalprvostupňovýsúdajpriukladanítrestuobžalovanému.Prihliadalpritom
ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, ako

ich určujú ustanovenia § 34 ods.1 až 4 Trestného zákona, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na
spôsob spáchania oboch činov, ich následok , zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ukladaný

obžalovanému na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby ( § 38 ods.4 Tr. zák.) stanovenej v
ustanovení § 221 ods.1 Trestného zákona, pri zistenej jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h) Tr.
zák.) a neexistencii poľahčujúcich okolností, za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej
činnosti, dĺžke trvania trestného konania, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto
uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

K výroku o náhrade škody:
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že i v rámci tzv. adhézneho konania boli splnené podmienky
pre priznanie nároku na náhradu škody poškodenému v rozsahu ustálenom v skutkovej vete rozsudku
majúcu podklad v dokazovaní na hlavnom pojednávaní, keď súd správne vychádzal z príslušného

odborného vyjadrenia, ktoré ustálilo výšku spôsobenej škody, a preto okresný súd správne a zákonným
spôsobom podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku a následne podľa § 288 ods.2 rozhodol o uplatnenej
škode, nakoľko ďalšie dokazovanie ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku poškodeného Y. a S. by
presiahlo potreby trestného stíhania ( ktoré trvalo doposiaľ viac ako 7 rokov) a neúmerne by ho predĺžilo.

O "predĺženie trestného stíhania" v zmysle ustanovenia § 288 Tr. por. ide vtedy, ak vykonanie
ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie o nároku
poškodeného by bolo v rozpore s predmetom trestného stíhania (§ 1) alebo s ustanovením § 2 ods. 7,
ktoré legalizuje právo každého, aby jeho trestná vec bola súdom prejednaná spravodlivo a v primeranej
lehote.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyjadrené úvahy, preto rozhodol Krajský súd v Trnave tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.