Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220200575
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu,
vo veci starostlivosti o maloletého G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov matky: W. T., nar.
XX.XX.XXXX, U. XX, T. W. a otca: G. T., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, I., o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, č.k. 14P/38/2020-58 zo dňa 02.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok (prvý výrok), otcovi maloletého
uložil povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30,-Eur mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 31.03.2020 (druhý výrok), zročné výživné za obdobie od
31.03.2020 do 31.12.2020 spolu vo výške 270,97 Eur otcovi umožnil splatiť v mesačných splátkach po
15,-Eur vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom

sa stane druhý výrok rozsudku právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok,
sa stane splatným celý zostatok dlhu na zročnom výživnom (tretí výrok), styk otca s maloletým neupravil
(štvrtý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (piaty výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §36 ods. 1, §24 ods. 1, §77 ods. 1, §25 ods.
2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj len „ZR“) a §52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“); konštatoval skutkový stav, že matka sa

návrhom,doručenýmokresnémusúdudňa31.03.2020adoplnenýmústnedozápisnicedňa26.06.2020,
domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 30,-Eur mesačne a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Otec
na maloletého výživné neplatí, nie je jeho biologickým otcom, o dieťa sa vôbec nezaujíma, s dieťaťom
sa nepoznajú, ani nestretávajú. Príjem matky predstavujú rodinné prídavky spolu vo výške 120,-Eur
a výživné na dve maloleté deti I. a O. spolu 100,-Eur. Ona je nezamestnaná a evidovaná na úrade
práce, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na vyradenie v mesiaci marec

2020. Rodičovská dovolenka jej skončila, dieťa však nenavštevuje predškolské zariadenie vzhľadom na
nedostatok miesta, preto je maloletý v jej celodennej starostlivosti. Žije spolu so svojimi 5 maloletými
deťmi a s druhom G. W., ktorý má zverenú maloletú J. Z., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej
starostlivosti, v prenajatom rodinnom dome so zavedenou elektrickou energiou, vodou a kúrením napevné palivo. Keďže matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa na dobrej úrovni, okresný súd
zveril maloletého G. do jej osobnej starostlivosti, považujúc jej návrh za dôvodný.
1.2 Od otca maloletého dieťaťa matka požadovala výživné vo výške 30,-Eur; minimálna sadzba

výživného v zmysle §62 ods. 3 Zákona o rodine v rozsahu 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, konkrétne podľa §2 písm. c) zákona č.
601/2003 Z.z., predstavuje aktuálne sumu 29,42 Eur mesačne, preto okresný súd akceptoval návrh
matky, ktorá žiadala výživné na úrovni minimálneho výživného. Hoci otec maloletého nie je zamestnaný,
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, za použitia princípu potenciality príjmov otca v ustanovení

§75 ods.1 Zákona o rodine mu okresný súd určil výživné na hranici životného minima.
1.3 Matka uviedla, že otec nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa; túto skutočnosť okresný súd
nemohol akceptovať, pretože nie je zosúladený skutkový stav s právnym stavom. Pokiaľ otcovstvo k
maloletému dieťaťu nie je zapreté, trvajú všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému, vrátane
vyživovacej povinnosti.
1.4 Z odkazom na §77 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd na návrh matky určil počiatok vyživovacej

povinnosti ku dňu podania návrhu na súd, teda ku dňu 31.03.2020. Za obdobie od 31.03.2020 do dňa
rozhodnutia (02.12.2020) vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za alikvotnú časť mesiaca marec
2020 - 1 deň (31.03. - v sume 0,97 Eur) a za obdobie od mesiaca apríl až do decembra 2020, za ktorý
mesiac je už výživné splatné, spolu 270,97 Eur. Z dokazovania vyplynulo, že odo dňa podania návrhu
otec na výživu maloletého nijako neprispel, preto ho súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť celú sumu

zročného výživného, ktoré povolil otcovi splácať po 15,-Eur pod hrozbou straty výhody splátok. Takto
určenou splátkou splatí otec dlh na zročnom výživnom za obdobie 1,5 roka, čo považoval okresný súd
za primerané.
1.5Stykotcasmaloletýmdieťaťomokresnýsúdvsúlades§25ods.2Zákonaorodineneupravil,pretože
ani jeden z rodičov takúto úpravu nežiadal.

1.6 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia §52 C.m.p., podľa ktorého v
mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec.
2.1 S matkou dieťaťa uzatvoril dňa 24.08.2013 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa

04.07.2016 rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 11P/66/2015. Pred uzatvorením manželstva
sa do manželstva narodil syn G. T., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 07.11.2014 sa navrhovateľke narodil syn W.;
rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 17C/163/2014-58, právoplatným 19.05.2016, bolo k nemu
„zrušené“ otcovstvo. Dňa 02.12.2016 sa navrhovateľke narodil syn G. T., ktorého biologickým otcom je
priateľ matky G. W.. Keďže sa však maloletý G. narodil po rozvode manželstva a od rozvodu neuplynulo

zákonom stanovených 300 dní, musel dňa 10.03.2017 podať návrh na zapretie otcovstva na Okresnom
súde Veľký Krtíš, ktorý konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.
2.2 Navrhol, aby konajúci súd uznal rozhodnutie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 02.12.2020,
sp.zn. 14P/38/2020 za neprávoplatné.

3. Vyjadrenie voči odvolaniu podané nebolo.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuustanovenia§65a§66C.m.p.,beznariadenia
pojednávania v zmysle §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387
ods. 1, 2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal
v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie v zmysle §220

C.s.p., okresný súd sa vysporiadal s otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tej,
na ktorú poukázal v odvolaní otec.7. Otec namietal v odvolaní v podstate jedinú skutočnosť, a to, že nie je biologickým otcom maloletého
dieťaťa.
7.1 Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili manželstvo dňa

24.08.2013, ktoré bolo rozvedené. Z manželstva sa XX.XX.XXXX. narodil maloletý G. T., dňa
XX.XX.XXXX sa narodil maloletý W. T., ku ktorému bolo zapreté otcovstvo rozsudkom Okresného súdu
Lučenec, č.k. 17C/163/2014-58, právoplatným 19.05.2016. Dňa XX.XX.XXXX sa narodil maloletý G. T.,
ku ktorému síce návrh na zapretie otcovstva otec podal na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 10.03.2017,
konanie však bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.

8. Odvolanie otca nie je dôvodné.
8.1 Zákon o rodine zakladá určovanie otcovstva na domnienkach a usiluje sa o súlad medzi otcovstvom
biologickým a právnym. Pokiaľ sa manžel dozvie o skutočnostiach, dôvodne spochybňujúcich, že je
otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, môže zaprieť na súde, že je jeho otcom. Prvá zákonná
domnienka otcovstva, svedčiaca manželovi matky, nastupuje automaticky na základe toho, že dieťa sa

narodí a manželstvo trvá; ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300-tého dňa
po zániku manželstva, považuje sa za otca maloletého dieťaťa manžel matky. Manželský zväzok zákon
považuje za spoľahlivú záruku otcovstva dieťaťa. Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa
za otca jej neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím 300-tého dňa po tom, čo jej skoršie
manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa žili v manželstve a
maloletý sa narodil v lehote 300 dní od jeho rozvodu. Právny otec maloletého síce podal návrh na
zapretieotcovstva,avšakvzhľadomnanezaplateniesúdnehopoplatkukonanieozapretieotcovstvabolo
zastavené. Právnym otcom maloletého dieťaťa tak naďalej zostáva bývalý manžel matky maloletého

dieťaťa G. T., hoci nie je biologickým otcom dieťaťa, ako to uvádza i matka maloletého dieťaťa.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd postupoval správne;
správne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o výživnom, o styku,
o trovách konania, vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým; správne sa vysporiadal s otázkou

úpravy práv a povinností otca k maloletému dieťaťu. Preto rozsudok v celom rozsahu potvrdil (§387
ods.1,2 C.s.p.).

11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v súlade s §52, §57 C.m.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci nebol podaný návrh ani jedným z

účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§57 C.m.p.). Krajský súd z dôvodu právnej
istoty, keďže okresný súd rozhodoval o trovách konania, rozhodol o trovách odvolacieho konania tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).