Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010490
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216010490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej F. E., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 4T/119/2016-278 zo dňa 20.03.2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 01.06.2021 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 4T/119/2016-278 zo dňa 20.03.2019
bola obžalovaná F. E., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E. č. XXXX/XXA, X. M., uznaná vinnou z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe

že

dňa 1. novembra 2012 v čase o 18:22 hod v X. M. pri predajni spoločnosti Lidl, kedy viedla v smere od

Galanty po ceste II. triedy č. 507 osobné motorové vozidlo zn. Mazda ev. č. DS-244DT, kde v kilometri
11.5 pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu narazila do chodkyne - poškodenej Marty Katonovej
prechádzajúcej cez vedľajšiu cestu, čím porušila ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov, poškodená W. N. utrpela v dôsledku dopravnej nehody
rozsiahlutržnúranunahlave,ranynaušnicivpravo,pomliaždeniebrušnejstenyastehnavpravo,ktorési
vyžiadali liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 01.11.2012 do 03.12.2012 podľa odborného
vyjadrenia.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanej podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Zároveň okresný súd podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť osobné motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodenú W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX a poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlomMamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 278-280.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
podal dňa 25.10.2016 na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu na obžalovanú pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe

obžaloby.

Okresný súd na hlavom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej a znalca
Ing. Jána Borloka, prečítaním listinných dôkazov, a to odborným vyjadrením znalca Ing. Ladislava Šipulu
ako aj ďalšími dôkazmi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila
spáchania skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Vinu obžalovanej preukazuje tak odborné vyjadrenie

znalca Ing. Ladislava Šipulu č. 7/13 ako aj závery znaleckého posudku č. 8/2017 znalca Ing. Jána
Borloka. Obžalovaná sa pri odbočovaní doľava dostatočne nepresvedčila či po ceste neprechádza
chodec. Z toho dôvodu obžalovaná poškodenú ako chodkyňu nevidela a nemohla na ňu včas reagovať v
dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla obžalovanej s poškodenou. Ďalšou z príčin nehody bola znalcom
Ing. Borlokom označená okrem vyššie uvedeného aj nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá sa po

vozovke pohybovala rýchlejšie ako bola rýchlosť zodpovedajúca dohľadu na chodkyňu - poškodenú.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na všetky okolnosti
skutkuakoajosobuobžalovanejokresnýsúduložilobžalovanejtrestodňatiaslobodyvtrvaní2mesiacov

s podmienečným odkladom výkonu trestu a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok v zmysle § 49 ods.
1 písm. a) v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaná spáchala skutok v súvislosti
s porušením pravidiel v cestnej premávke, okresný súd jej uložil zároveň aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to na dobu 12
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásila obžalovaná spolu so svojim obhajcom odvolanie čo do výroku o vine ako
aj výroku o treste, a to bezprostredne po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2019
(č.l. 268), ktoré následne v zákonnej lehote písomne odôvodnili na č.l. 286.

Obžalovaná v odvolaní namieta nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov konajúcim súdom.
Nesprávne vyhodnotenie smeru chôdze poškodenej, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody prechádzala
opačným smerom ako uviedol znalec je dôkazom toho, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nevzal
do úvahy osobitosti prípadu, čo malo za následok nesprávny právny záver. Poukazuje na to, že chodec
nesmie vstúpiť na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a

vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Chodci sú prechádzať cez
vozovku mimo priechodu pre chodcov len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich
vozidiel nedonútia vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosť jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec
musí presvedčiť, že tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Obžalovaná tvrdí, že chodkyňa - poškodená
bola prvýkrát rozpoznateľná až v čase, keď vozidlo obžalovanej prechádzalo z ľavého do pravého

protismerného jazdného pruhu, keď bola dostatočne osvetlená svetlami obžalovanej. Poukazuje na
závery znalca Ing. Borloka, podľa ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna
technika chôdze chodkyne v koridore vozidla obžalovanej. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanú spod obžalovaný v zmysle § 285
písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 01.06.2021 za prítomnosti obžalovanej a jej
obhajcu, tlmočníčky a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených

s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovanej, odpisom registra trestov ako aj
podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená, na čo senát odvolacieho
súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol o tom, že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti
poškodenej. Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava považuje napadnutý rozsudok za zákonný asprávny, navrhol odvolanie obžalovanej v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovanej sa pridržal písomného odôvodnenia odvolania, napadnutý rozsudok považuje za
nezákonný. Okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil závery znaleckého posudku znalca Ing. Borloka. V

tomto prípade je potrebné prihliadnuť tiež na spôsob života obžalovanej po spáchaní skutku, od ktorého
uplynulo už 8 rokov. Počas týchto 8 rokov sa obžalovaná nedopustila žiadneho protiprávneho konania,
trest zákazu činnosti považuje za neúčelný. Obžalovaná vyjadrila nad spáchaním skutku ľútosť. Uviedla,
že vodičský preukaz potrebuje, denne dochádza do zamestnania, má zdravotné ťažkosti, prišla by o
prácu. Vodičský preukaz potrebuje aj kvôli svojej dcére a vnučke, ktoré vozí na lekárske vyšetrenia.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými

úvahami sa spravoval a k akým záverom dospel. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 168 Trestného poriadku, pričom odvolací súd poukazuje na
precízne vypracovanie rozsudku tak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Pokiaľ však ide o uložený trest zákazu činnosti, odvolanie obžalovanej bolo podľa názoru odvolacieho

súdu dôvodné, takto uložený trest sa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a dobu, ktorá uplynula od
spáchania skutku javí ako neúčelný, nezohľadňujúce zásady v zmysle § 34 Trestného zákona, z ktorých
sa má pri ukladaní trestných sankcií vychádzať. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
pokiaľ ide o napadnutý výrok treste zákazu činnosti (§ 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku) a vo
veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Pokiaľideoustálenievinyobžalovanej,nemožnosastotožniťsnámietkou,ktorouobžalovanápoukazuje
na to, že k dopravnej nehode došlo výlučne zavinením poškodenej, ktorá skutočnosť ju má zbavovať

viny za spôsobený následok. Odvolací súd nepopiera, a z vykonaného dokazovania aj jednoznačne
vyplýva, že k dopravnej nehode došlo aj zavinením poškodenej ako chodkyne, avšak v danom prípade
nešlo o výlučné zavinenie poškodenej.

Zo záverov odborného vyjadrenia znalca Ing. Ladislava Šipulu č. 7/2013 ako aj zo znaleckého posudku

č. 08/2017 znalca Ing. Jána Borloka vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola
nesprávna technika chôdze poškodenej - chodkyne po vozovke v koridore pohybu vozidla obžalovanej,
ktorejvjazdnejdráhevytvorilanáhluprekážku.Poškodenávstúpilanavozovkuvmiestemimopriechodu
pre chodcov, nepresvedčila sa dostatočne o tom, či môže cez cestu prejsť bezpečne, v dôsledku čoho
došlo k zrážke s vozidlom obžalovanej. Poškodená bola kvôli tmavému oblečeniu ťažko rozpoznateľná

(tmavý odev bez reflexných prvkov), pohybovala sa mimo svetelného kužeľa vozidla obžalovanej,
ktorá ju včas nespozorovala, pričom vozidlo obžalovanej bolo zreteľne viditeľné. Svojim pohybom
vytvorila obžalovanej v jazdnej dráhe náhlu prekážku, ktorej sa obžalovaná v danom čase nedokázala
vyhnúť. K uvedenému treba uviesť, že poškodená ako chodec mala dbať na zvýšenú opatrnosť aj pre
poveternostné podmienky, keď nehode došlo v čase približne o 18:22 hod, kedy bola vonku tma, pršalo

a viditeľnosť bola znížená.

Okrem vyššie uvedeného, t. j. spoluzavinenia poškodenej na dopravnej nehode však zo záverov
odborného vyjadrenia ako aj znaleckého posudku vyplýva tiež to, že spoluzavinenie možno pričítať ajobžalovanej. Obžalovaná sa aj napriek zmenšenej viditeľnosti pred odbočovaním do ľava dostatočne
nepresvedčila, či sa v jej jazdnej dráhe nenachádza chodec, hoci tak urobiť mohla (stiahnutím ľavého
predného okna). Po vozovke sa pohybovala rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca

dohľadu na chodkyňu - poškodenú, chodkyňu si nevšimla, resp. všimla si ju už v momente, kedy zrážke
nevedela zabrániť. Rovnako ako poškodená aj obžalovaná mala vzhľadom na čas, kedy k nehode došlo
ako aj poveternostné podmienky dbať na zvýšenú opatrnosť, mala byť dostatočne predvídavá a to
nielen kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam ale aj kvôli tomu, že k nehode došlo v blízkosti
nákupného centra, kde sa logicky predpokladá zvýšený výskyt chodcov, prípadne akýchkoľvek iných

účastníkov cestnej premávky.

Napriek konštatovanému porušeniu pravidiel cestnej premávky aj zo strany poškodenej, obžalovaná je
zodpovedná za spôsobenie dopravnej nehody a následky z nej vyplývajúce, keďže jej je nutné pričítať
príčinný vzťah k tomuto následku. Príčinný vzťah je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného
činu, a preto páchateľ môže byť trestne zodpovedný za trestný čin iba vtedy, pokiaľ svojim konaním

skutočne spôsobí trestnoprávne relevantný následok. Ak nie je príčinný vzťah, nemožno mu pričítať
následok,čovediektomu,žeodpadáijehotrestnoprávnazodpovednosť.Základompríčinnéhovzťahuje
pritom teória podmienky, podľa ktorej, príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav buď nenastal vôbec,
alebo nestal spôsobom, akým nastal. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa
však neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ešte ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku

následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo.
Nie je ani rozhodujúce, či k následku došlo pôsobením viacerých okolností, nielen konaním páchateľa.
(judikáty R 37/1975, R 21/1981).

V danom prípade existuje príčinný vzťah medzi konaním obžalovanej a spôsobeným následkom,

keď jednou z príčin dopravnej nehody bolo nepresvedčenie sa, či obžalovaná môže odbočiť bez
kolízie s poškodenou, neprimeraná rýchlosť ktorá by obžalovanej umožňovala spozorovať poškodenú,
spomalením či brzdením na ňu reagovať a následne jej zrazenie. Preto ani nedodržanie pravidiel cestnej
premávky poškodenou neprerušuje trestnú zodpovednosť obžalovanej a príčinnú súvislosť medzi jej
konaním a spôsobeným následkom. Aj po pristúpení tejto ďalšej okolnosti v podobe porušenia pravidiel

cestnej premávky poškodenou, konanie obžalovanej zostáva vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti
takou okolnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo.

V danom prípade je nutné vyhodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie,
rozhľadové podmienky, dennú dobu, spoluzavinenie poškodenej, ako i mieru porušenia povinnosti

obžalovanej. Je pritom nevyhnutné hodnotiť každú okolnosť zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok,
ktorý z konania obžalovanej nastal. Ako bolo vyššie konštatované, konanie obžalovanej (i keď je iba
jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok) je príčinou následku i vtedy, ak by následok
nenastal bez ďalšieho konania inej osoby. Primárnou povinnosťou je povinnosť plne sa venovať vedeniu
vozidla a reagovať tak včas na prechádzajúceho chodca cez cestnú komunikáciu. Z uvedeného je

zrejmé, že obžalovaná musí niesť zodpovednosť za následok, ktorý spôsobila.

Keďže bolo jednoznačne preukázané, že dopravná nehoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti obžalovanej za spoluzavinenia poškodenej spočívajúceho v porušení pravidiel
cestnej premávky pri prechádzaní cez vozovku, je nutné konštatovať, že obžalovaná svojím konaním

naplnila všetky znaky objektívnej aj subjektívnej stránky žalovaného prečinu podľa § 158 Trestného
zákona.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, primárne je potrebné uviesť, že primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv.
sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych

prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu.
Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu.Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom
viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového
vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z

dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne
nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu
zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných
relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie,
bytedasúdmalzohľadňovaťnajmäto,čimožnopočasdobytrvaniazákazučinnostiriadeniamotorového

vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom
trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu.

Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny režim trestu
zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t. j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou činnosťou),
dospel krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovanej k tomu, aby

v budúcnosti viedla riadny život, bude v jej prípade nedbanlivostného trestného činu učinené zadosť
uložením trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, za súčasného podmienečného odkladu výkonu
trestu po dobu plynutia skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, a to bez uloženia trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po akúkoľvek dobu.

Je potrebné mať na zreteli to, že hoci k spáchaniu skutku došlo v súvislosti s oprávnením obžalovanej
viesť motorové vozidlo, spoluzavinenie na dopravnej nehode niesla aj poškodená. Ku skutku došlo
v roku 2012, teda takmer pred deviatimi rokmi. Od spáchania skutku obžalovaná vedie riadny život,
nedopustila sa žiadnej protiprávnej činnosti, je riadne zamestnaná, má rodinu, vnúča o ktoré sa stará.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v osobe obžalovanej išlo o nedisciplinovanú vodičku,

išlo o prvú dopravnú nehodu, ktorej účastníkom bola. Ako sama uviedla, vodičské oprávnenie je pre
ňu nevyhnutné na dochádzanie do zamestnanie, výpomoc s vnúčaťom, návštevu lekára. Odňatím
vodičského oprávnenia by došlo k opačnému účelu aký má trest v zmysle litery zákona spĺňať, a to k
neprimeranému postihu. V aktuálnej evidenčnej karte vodiča má obžalovaná evidovaná 3 priestupky, v
tomto prípade nešlo o arogantnú jazdu vodičky čí iný spoločensky závažný a morálne odsúdeniahodný

dôvod. V čase nehody nebola obžalovaná pod vplyvom alkoholu, z miesta nehody neušla, spolu so
svojoudcérouposkytlapoškodenejprvúpomoc,namiestenehodyzotrvaladopríchodusanitky,poskytla
potrebnú súčinnosť pri objasnení. Orgánom činným v trestnom konaní preukázala potrebnú súčinnosť,
účasti na hlavnom pojednávaní (aj verejnom zasadnutí) sa nevyhýbala, za svoj čin sa poškodenej
ospravedlnilaanadskutkomprejavilaľútosť.Všetkytietoskutočnostiumožniliodvolaciemusúdudospieť

k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu, bude u obžalovanej dosiahnutý aj bez súčasného uloženia
trestu zákazu činnosti.

Významným faktorom je tiež uplynutie doby, od kedy došlo k spáchaniu skutku - takmer 9 rokov. V
takomtoprípadebysauloženietrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlájaviloakoneúčelné,kčomu

odvolací súd poukazuje na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, podľa ktorého účelom
zohľadnenia času, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, je naplnenie všeobecnej požiadavky, aby
trest nasledoval čo najrýchlejšie po spáchaní skutku. Doba, ktorá uplynula od spáchania trestného činu,
je podľa názoru ústavného súdu takým faktorom, na ktorý by všeobecné súdy v zásade mali prihliadať
pri „bežnej“ výmere trestu, teda v rámci riadnej hranice trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

(porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 203/2013-10 zo dňa 5. apríla 2013).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak odvolací súd uzatvára, že na naplnenie účelu trestu
je dostačujúci aj trest bez uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože aj počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia bude obžalovaná povinná viesť riadny život, v čom je už konzumovaná

aj povinnosť dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky. Odvolací súd má jednoznačne za to, na
nápravu obžalovanej vzhľadom na mieru závažnosti jej konania, jej postoj k spáchaniu skutku, ako aj
osobnosť ako páchateľa postačuje trest v takom trvaní, ako uložil odvolací súd, bez uloženia trestu
zákazu činnosti.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolací súd tento výrok nepreskúmaval, vzhľadom na obmedzený
revízny princíp, nakoľko odvolanie obžalovanej bolo podané výlučne čo do výroku o vine a treste a
poškodená odvolanie nepodala.Práve pre vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k
uloženému trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.