Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/363/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227304
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7212227304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne O. S., nar. XX.X.XXXX, O.,
bytom O. 8, O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou bodnarlegal s.r.o., so sídlom Košice, Žriedlová
3, IČO: 51865459, proti žalovaným: 1/ A. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. - S., U. dvor 5, zast. JUDr.
Rastislavom Lenártom, advokátom, so sídlom G., A. XX a 2/ G. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. - S., U. dvor
5, zast. JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom Košice, Humenská 18, o určenie neplatnosti
zámennej zmluvy, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
37C/233/2012-194 zo dňa 26.3.2015 v znení opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo dňa 17.7.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo 17.7.2019.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom v znení
opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo dňa 17.7.2019, ktorým opravil výrok rozsudku na správne
znenie, rozhodol tak, že zámenná zmluva uzatvorená dňa 25.9.2009 medzi žalobcami a žalovaným v
1. rade ohľadom zámeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. O.,
okres G. - okolie, a to pozemok s parcelným č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,

predtým parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, pozemok s parcelným č. XXXX o výmere XXX mX a
stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX postavená na parcele č. XXXX, predtým parcela č. XXXX/
X o výmere XXX mX a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, a to stavba -
rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, je neplatná
(I.), žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania
titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € do X dní od právoplatnosti rozsudku (II.)
a povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 € na účet Okresného

súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia O. S. (žalobca v 1. rade) a žalobkyňa O. S. (v 2.
rade) domáhali proti žalovaným, po zmene žalobného návrhu spočívajúcej v zmene parcelných čísel
a výmer parciel evidovaných v katastrálnom operáte na LV č. XXX v k.ú. O. (zmenu žaloby súd
pripustil uznesením XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.5.2013) určenia neplatnosti zámennej zmluvy o
zámene nehnuteľností uzatvorenej dňa 25.9.2009 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade (ďalej tiež

len „žalovaný“), na tom skutkovom základe, že žalobcovia pred uzavretím napadnutej zámennej zmluvy
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X
zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II a ich vtedajší susedia manželia N. (rodičia žalovanej v 2.
rade) ich presvedčili, aby svoj rodinný dom predali žalovaným s tým, že žalovaný 1/ im zabezpečí novúnehnuteľnosť, čím dôjde k zámene vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, preto dňa 16.6.2009
uzatvorilisožalovaným1/dohoduouzatvoreníbudúcejzámennejzmluvy,ktorousadohodli,žežalovaný
po nadobudnutí nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území O., okres G. - okolie, a to

rodinného domu súp. č. XXX a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, tieto nehnuteľnosti zamení za nehnuteľnosti žalobcov zapísané na LV č. XXXX v k.ú. S. a dňa
XX.X.XXXX uzatvorili so žalovaným 1/ zámennú zmluvu o zámene nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX v k.ú. O. vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa
6.7.2009, s nehnuteľnosťou - rodinným domom v S. v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia

tvrdili, že v deň podpísania zámennej zmluvy dňa 25.9.2009 sa dozvedeli, že k nehnuteľnostiam v O.
vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne,
a.s., preto žalovaní dali žalobcom v deň podpisu zámennej zmluvy písomný prísľub, že po zhodnotení
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. S. nadobudnutých zámennou zmluvou od žalobcov,
bez zbytočného odkladu prevedú záložné právo viaznúce na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č.
XXX v k.ú. O. na nehnuteľnosti nadobudnuté do ich vlastníctva zámennou zmluvou. F. žalovanej 2/ S.

N. a F. N. zároveň písomne prehlásili, že preberajú záruku za splácanie úveru žalovaného, ktorý bol
zabezpečený záložným právom. Žalovaní však do podania žaloby svoj prísľub nesplnili, na základe čoho
žalobcovia mali za to, že pri uzatváraní zámennej zmluvy žalovaní použili lesť a úmyselne ich uviedli do
omylu so zlomyseľným úmyslom zbaviť sa nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom a túto vymeniť za
nehnuteľnosť bez ťarchy, zneužijúc nižšie právne povedomie žalobcov a ich dobromyseľnosť, pričom

využili právne neúčinný a nevymáhateľný písomný prísľub o prevedení ťarchy na novonadobudnutú
nehnuteľnosť, aby tak vynútili od žalobcov ich súhlas s uzatvorením zámennej zmluvy, ktorý by za
iných okolností žalobcovia nedali, uzavretím zámennej zmluvy boli žalobcovia poškodení na svojich
majetkových právach a zmluva podľa žalobcov bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia
svojnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníprávapreukazovalitým,žejeohrozenéichprávne

postavenie a daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť a rozsudok vyhovujúci žalobe je jediným prostriedkom pri obnovení
ich vlastníckeho práva.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, §

588, § 611, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), žalobu žalobcov posúdil ako procesne prípustnú v
zmysle ust. § 80 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia (do 30.6.2016), keď mal preukázaný naliehavý
právny záujem žalobcov na požadovanom určení daný tým, že v zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č.

162/1995 Z.z. rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zámennej zmluvy bude spôsobilým podkladom
pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov v katastri nehnuteľností, ktorým postupom dôjde k
odstráneniu stavu ich právnej neistoty. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia pred
podpisom zámennej zmluvy boli oboznámení so stavom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktoré
mali na základe zámennej zmluvy nadobudnúť, a teda mali vedomosť o tom, že je k nim zriadené

záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., vedomý si uvedených skutočností zámennú
zmluvu podpísali na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, pričom ich spôsobilosť na právne úkony
nebola v čase uzavretia zámennej zmluvy obmedzená a ani svojej spôsobilosti neboli pozbavení. Za
právne bezvýznamné súd považoval čestné prehlásenie zo dňa 25.9.2009, v ktorom rodičia žalovanej 2/
čestne prehlásili, že preberajú záruku za splácanie úveru žalovaného, keďže sa nejednalo o rozhodujúcu

skutočnosť, na základe ktorej sa žalobcovia rozhodli podpísať zámennú zmluvu, a navyše takéto
čestné prehlásenie by ani nemohlo vyvolať žiadne právne následky, keďže ručenie podľa Občianskeho
zákonníka je koncipované na zmluvnom základe a písomné vyhlásenie ručiteľa si nevyhnutne vyžaduje
jeho akceptáciu veriteľom, pričom z čestného prehlásenia ani nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému
veriteľovi bolo urobené. Z výpovedí účastníkov a svedkov súdu vyplynulo, že rodičia žalovanej 2/ oslovili

žalobcov s ponukou odkúpiť od nich nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. S. a spoločné
rokovania účastníkov vyústili do návrhu, že žalovaný 1/ kúpi rodinný dom, ktorý zamení za nehnuteľnosť
žalobcov s tým, že na hľadaní vhodnej nehnuteľnosti sa podieľali spoločne so žalovaným aj žalobcovia
a odrazom tejto ich spoločnej iniciatívy bola dohoda zo dňa 16.6.2009 uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným po nájdení vhodnej nehnuteľnosti v O. zapísanej na LV č. XXX, ktorú žalovaný kúpil z

prostriedkovhypotekárnehoúveruposkytnutéhomuSlovenskousporiteľnou,a.s.Súdneuverilžalobcom
a svedkyni F. N., ktorí zhodne tvrdili, že žalovaný na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX mal
hotovosť a že nevedeli o tom, že nehnuteľnosti kúpil z prostriedkov z úveru, keďže z výpovede žalovanej
G. S., bývalej manželky žalovaného vyplynulo, že žalovaní v tom čase nemali finančné prostriedky vhotovostinakúpurodinnéhodomuodžalobcov,anavyšepodľanázorusúdujezrejmé,žeakbyžalovaný
skutočne mal dostatok finančných prostriedkov v hotovosti, mohol nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX v k.ú. O. kúpiť priamo od žalobcov a nevznikla by tu iniciatíva najprv kúpiť vhodnú nehnuteľnosť

a tú následne zameniť s nehnuteľnosťou žalobcov. Súd prihliadal tiež na správanie žalovaného po
uzavretí zámennej zmluvy, ktorý splnil svoj záväzok vyplývajúci z dohody zo dňa 16.6.2009 a zabezpečil
pripojenie inžinierskych sietí k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, rekonštruoval nehnuteľnosť v
S. zapísanú na LV č. XXXX s cieľom zvýšiť jej hodnotu na úroveň nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX, aby sa mohla zrealizovať zmena predmetu zabezpečenia. Po zhoršení osobných vzťahov medzi

manželmi (žalovanými), žalovaný opustil spoločnú domácnosť a dňa 16.2.2011 uzavrel so žalobcami
zámennú zmluvu, predmetom ktorej bola spätná zámena nehnuteľností, avšak Správa katastra Košice
na základe tejto zmluvy nepovolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
účastníkovzdôvodu,žeúčastníkomtejtozmluvynebolažalovaná2/,ktorájezapísanáakobezpodielová
spoluvlastníčkanehnuteľnostíevidovanýchnaLVč.XXXXvk.ú.S.arozhodnutieSprávykatastraKošice
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/10/2011-40 zo dňa 9.2.2012 (č.l. 106

spisu). Žalobcovia odôvodňovali neplatnosť zámennej zmluvy i s poukazom na rozpor s dobrými mravmi,
ktorý videli už v samotnej skutočnosti, že na základe zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009 nadobudli
nehnuteľnosti, na ktorých viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., zatiaľ čo žalovaný
nadobudol nehnuteľnosť bez akejkoľvek ťarchy. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie zámenná
zmluva obsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti (predmetom zmluvy, riadne identifikované

nehnuteľné veci, vôľa zmluvných strán si navzájom vymeniť nehnuteľnosti v ich vlastníctve), neobsahuje
však dohodu zmluvných strán o celom obsahu zmluvy, resp. o tej chýbajúcej (tiež) podstatnej časti,
ktorej absencia v zmluve je priamou príčinou súčasnej nepriaznivej situácie žalobcov, v ktorej sa ocitli.
S prihliadnutím na účel uzavretej zámennej zmluvy (zámena nehnuteľných vecí) a skutočnosť, že
nehnuteľnosť nadobudnutá žalobcami na základe zámennej zmluvy bola zaťažená záložným právom,

bolo podľa názoru súdu prvej inštancie rovnako podstatné, aby zmluvné strany dohodli mechanizmus,
resp. spôsob prevodu záložného práva, pretože účelom zámennej zmluvy nebolo, aby sa žalobcovia
stali záložcami, ale aby si zmluvné strany vymenili svoje nehnuteľnosti. Skutočnosť, že takúto dohodu
považovali žalobcovia za podstatnú, odzrkadľuje tiež čestné prehlásenie žalovaných zo dňa 25.9.2009,
v ktorom žalovaní prehlásili, že po zhodnotení nadobudnutej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX

v k.ú. S., bez zbytočného odkladu prevedú záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na svoju nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX,
ktorá okolnosť bola pre žalobcov rozhodujúcou pre podpis zámennej zmluvy. V čestnom prehlásení sa
však neuvádza nič o vysporiadaní pozemkov pod stavbou zapísanou na LV č. XXXX, bez čoho taktiež
nebolo možné zrealizovať prevod záložného práva. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané,

že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, tento nespláca približne dva roky a banka už pristúpila k
výkonu záložného práva, a teda žalobcom reálne hrozí, že v dôsledku absencie dohody o spôsobe
prevodu záložného práva v zámennej zmluve a udalostí, ktoré nastali po uzavretí zámennej zmluvy,
prídu o nehnuteľnosť, ktorú na jej základe nadobudli. Týmto sa žalobcovia oproti žalovaným dostali
do neoprávnenej nevýhody, ktorý stav podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne je v rozpore s

dobrými mravmi. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a okolnosti, za ktorých bola zámenná zmluva
uzavretá a ktoré nastali v dôsledku toho, že zmluvnými stranami dohodnutý obsah zámennej zmluvy
nevychádzal z účelu tohto právneho úkonu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nielen súčasná
situácia žalobcov, ale i samotná zámenná zmluva, ktorá takýto stav spôsobila, odporuje dobrým mravom
ako mravným, etickým a kultúrnym zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi ľuďmi v zmysle

ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností súd žalobe ako dôvodnej
vyhovel a určil neplatnosť predmetnej zámennej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, majúc za to,
že takéto rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. Žalovanými
vznesenú námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti, súd posúdil ako nedôvodnú

vzhľadom na to, že v danom prípade zámenná zmluva bola účastníkmi uzavretá dňa 25.9.2009 a
žaloba podaná na súde dňa 25.9.2012, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Za neopodstatnenú
považoval i námietku žalovanej 2/ o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola
účastníčkou napadnutej zámennej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná 2/ je vecne
pasívne legitimovaným subjektom, i keď nebola účastníkom zmluvy vzhľadom na to, že so žalovaným

1/ sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele X/X a v prípade určenia
neplatnosti zámennej zmluvy súdnym rozhodnutím okresný úrad (Správa katastra) vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníci budú zapísaní žalobcovia, a teda rozsudkom
je nepochybne dotknuté i vlastnícke právo žalovanej 2/ a Správa katastra by nemohla vykonať zápisvlastníckeho práva v prospech žalobcov, ak by žalovaná nebola účastníčkou konania. Zároveň súd
rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcom, ktorí mali v spore
plný úspech, náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 605,23

€ v prospech ich právneho zástupcu. Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol o povinnosti žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 € vzhľadom na to, že žalobcovia
boli v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku a žalobe bolo vyhovené.

4. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade.

5. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal v prvom rade nesprávne a zmätočné označenie svojho
bydliska, ďalej mu nebolo zrejmé, za čo má platiť spoločne so žalovanou 2/ súdny poplatok vo
výške 99,50 €, vytkol tiež, že obsah a znenie výroku rozsudku sa nezhoduje presne s obsahom
zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009, predmetom ktorej neboli parcely uvedené vo výroku rozsudku,

pričom súd neuviedol, na základe akého právneho úkonu došlo ku zmene a nárastu počtu parciel v
rozpore s napadnutou zámennou zmluvou, a preto výrok napadnutého rozsudku a tiež aj uznesenie
zo dňa 24.5.2013, ktorým bola pripustená zmena návrhu a úprava petitu, považoval za zmätočné
a nevykonateľné. Poukázal na to, že na rekonštrukciu a úpravu nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX v k.ú. S., okres G. II stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/

X, investoval nemalé finančné prostriedky (čo mal súd preukázané z jeho výpovede na pojednávaní
24.11.2014 a ani žalobcovia túto skutočnosť nespochybnili), s ktorou skutočnosťou sa súd právne
žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa žalovaného vydaním napadnutého rozsudku vznikol právny
stav, kedy rozhodnutím súdu vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcov, no súd nerozhodol
vo výroku napadnutého rozsudku, aby žalobcovia mali vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nevyváženým rozhodnutím, porušujúcim zásadu rovnosti
účastníkov konania, ako aj zásadu uvedenú v § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy pri prejednaní sporov
majú dbať na to, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Vytkol súdu prvej inštancie, že
nezistil úplne skutkový stav veci a nevykonal ďalšie dôkazy, existencia ktorých vyplynula priamo z jeho
výpovede, a tým pádom aj nesprávne právne vec posúdil a dospel bez potrebného dokazovania k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so záverom súdu o porušení dobrých mravov a tvrdil,
že súd neúplne a doslova diletantsky vykonal dokazovanie a rozhodol značne predčasne. Jednak sa
absolútne nevysporiadal s tým, aká bola hodnota rodinných domov v O. a v S. v čase uzatvorenia
zámennej zmluvy, ktoré pochybenie súdu je o to nepochopiteľnejšie, že sa vo svojej výpovedi (tiež i
žalobca 1/) vyjadrili, že sa snažil zrekonštruovať rodinný dom v S., aby jeho hodnota dosiahla hodnotu

rodinného domu v O., čo bolo podmienkou banky pre poskytnutie úveru. Mal za to, že samotný obsah
žaloby a jej zdôvodnenie bolo vyvrátené účastníckymi výpoveďami žalobcov a žalovaných, teda nebol
preukázaný žiadny úmysel uviesť niekoho do omylu ani žiadna lesť a žalobcovia neboli podvedení.
Poukázal v tejto súvislosti na žalovanými predložené listinné dôkazy a dôkazy predložené žalobcom
1/, ako aj na zámennú zmluvu zo dňa 16.2.2011 o spätnej zámene, ktorej záznam do katastra nebol

povolený. Mal za to, že on neporušil dobré mravy a už vôbec nemôže súhlasiť s vyjadrením súdu na
str. 12 rozsudku, pokiaľ určil neplatnosť predmetnej zámennej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi,
majúc za to, že takéto rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi.
Súd sa jednoznačne mýli, pretože jeho rozhodnutie práveže vytvorilo nevyvážený stav a vo vzťahu
ku žalovaným vytvorilo de facto i de iure v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka stav

bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov v tomto konaní. Uviedol ďalej, že na rodinnom dome
súp. č. XXX na U. dvore v k.ú. S., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vykonal rekonštrukčné práce a
investície spolu v hodnote 20.470,- € a na základe uvedených skutočností žalovaný podal vzájomný
návrh podľa ust. § 97 ods. 1 O.s.p., ktorým navrhol, aby súd uložil žalobcom povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu v 1. rade sumu 20.470,- € s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne odo

dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne navrhol
vzájomný návrh vylúčiť na samostatné konanie a podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť konanie
do právoplatného rozhodnutia vo veci vzájomného návrhu. Trval na tom, že zo strany žalovaných v 1.
a 2. rade nemohlo v žiadnom prípade dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcom,
čo preukazuje i zmluva o nájme rodinného domu na predmet nájmu RD - U. dvor č. X súp. č. XXX,

kde prenajímateľ je uvedený žalovaný 1/ a žalobcovia ako nájomcovia, doba nájmu bola stanovená od
1.11.2013 a jej ukončenie malo byť termínované ku dňu prechodu vlastníckych práv k predmetu nájmu
z prenajímateľa na nájomcu, ktorú nájomnú zmluvu však žalobcovia nepodpísali a ani sa o jej existencii
počas celej doby konania nezmienili. Podľa názoru žalovaného hlavným motívom podanej žaloby zostrany žalobcov je skutočnosť, že žalobcovia sa chceli dostať ku nehnuteľnosti na U. W., ktorá nemá
záložné právo, aby ju mohli následne predať a vyplatiť svoje dlhy, ktoré nemajú žiaden právny vzťah
ku žalovaným. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná v 2. rade podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bola toho

názoru,ženesprávnaidentifikáciaparcielzostranyžalobcovvžalobenemohlaspôsobiťpodanímžaloby
zastavenie behu premlčacej doby, ktorá bežala ďalej až do podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby
zo dňa 7.5.2013, kedy žalobcovia správne identifikovali predmet zámeny, pričom na základe pôvodnej
identifikácie v žalobe zo dňa 25.9.2012, by kataster nehnuteľností nevykonal zmenu vlastníkov. V konaní
neboli predložené žiadne dôkazy svedčiace tomu, že stav ohľadne identifikácie parciel na LV č. XXX
v k.ú. O. sa zmenil až po podaní žaloby, a teda že žalobcovia vychádzali pri podaní žaloby z údajov

verejného registra a nezavinili, že žaloba obsahovala nesprávne údaje. A. na ust. § 79 ods. 1, X O.s.p.
a citovala jeho znenie. Nesúhlasila ani s výrokmi II. a III. rozsudku, podľa ktorých je povinná nahradiť
žalobcom trovy právneho zastúpenia a zaplatiť štátu súdny poplatok, ktorý výrok nekorešponduje so
skutočnýmstavom(jejmajetkovéazárobkovépomery)ajevočinejdiskriminačný,nakoľkojejzárobkové
a majetkové pomery sú podstatne horšie ako u žalobcov, pričom žalobcov súd oslobodil od platenia

súdnych poplatkov, avšak v jej prípade rozhodol bez zistenia jej zárobkových a majetkových pomerov.
Poukázala na to, že je dlhodobo nezamestnaná bez akejkoľvek dávky zo strany štátu, pričom sa stará o
3 maloleté deti a jej jediným príjmom je výživné na maloleté deti od ich biologických otcov. Poukázala na
to, že žalobcovia sa rozhodli napadnúť na súde platnosť zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009 uzatvorenej
medzi nimi a žalovaným 1/ a ona nespôsobila tento stav. Vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové

pomery žiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to pre
odvolacie konanie aj pre konanie na súde prvej inštancie. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa
ust. § 143 O.s.p., príp. v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok s tým, že vec vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách
konania.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázali na to, že v konaní boli oslobodení od
platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, keďže mali priznanú bezplatnú právnu pomoc rozhodnutím
Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, pričom žalovaní boli v konaní neúspešní, a preto sú povinní
uhradiť súdny poplatok štátu za podaný návrh na začatie konania. K námietkam týkajúcim sa uznesenia

zo dňa 24.5.2013, ktorým súd pripustil zmenu návrhu a úpravu petitu, uviedli, že došlo k zmene čísel
a výmer parciel na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. O. a súd postupoval v súlade so zmenou návrhu na
začatie konania, ktorú navrhli v súlade s údajmi zverejnenými v katastri, keďže čísla parciel, aj výmery
boli značným spôsobom zmenené a bolo potrebné, aby rozsudok bol súladný so zapísaným aktuálnym
stavom v katastri nehnuteľností. K námietkam žalovaného, že rozhodnutím súdu vzniklo bezdôvodné

obohatenie na ich strane uviedli, že ak by súd žalobu zamietol, došlo by k bezdôvodnému obohateniu
žalovaných na ich úkor. Poukázali na to, že žalovaný 1/ chcel, aby súd určil neplatnosť zámennej zmluvy,
čo vyplýva z mailovej komunikácie zo dňa 11.6.2013, v ktorej uviedol: „Chcem dať veci do pôvodného
stavu, čiže žiadať súd, aby zrušil zámennú zmluvu, nakoľko boli porušené zaväzujúce podmienky z
nej plynúce“. V tom čase o žiadnych investíciách do domu na U. dvore X v G. - S. nehovoril a už sa

v ňom ani nezdržiaval, pričom jeho postoj k neplatnosti zámennej zmluvy sa zmenil až potom, ako
sa dal zastupovať právnym zástupcom. K investíciám žalovaného uviedli, že na investíciu finančných
prostriedkov do domu sa sám zaviazal v čestnom prehlásení zo dňa 25.9.2009, a preto nie je možné
hovoriť v danom prípade o nejakom bezdôvodnom obohatení. Navyše dom spolu s pozemkami v O.,
ktorého sú vlastníkmi, má vyššiu hodnotu ako dom na U. W. X v S., teda vyslovením neplatnosti

zámennej zmluvy získava žalovaný hodnotnejšiu nehnuteľnosť, avšak zaťaženú záložným právom.
Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zámennej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi pokladali za
zákonné a aj spravodlivé a v tejto súvislosti poukázali na to, že dom a pozemky v O. pôjdu čoskoro do
dražby, keďže hypotekárny nikto neuhrádza už viac ako dva roky, že žalovaní nesplnili to, čo sľúbili a po
dobu 6 rokov nepreniesli ťarchu z nehnuteľnosti v O. na nehnuteľnosť na U. dvore X v G. - Šaci, dokonca

prestali splácať aj úver a rozviedli sa. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že súdne rozhodnutie vytvorilo
nevyvážený stav a poukázali na to, že taktiež investovali finančné prostriedky do domu v Medzeve a
mali obavu, aby neostali na ulici a bez strechy nad hlavou. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní odvoláva na
znalecké posudky týkajúce sa ocenenia nehnuteľnosti v S., zabúda na podstatný fakt, že nehnuteľnosťna U. dvore X v S. bola a je bez akýchkoľvek tiarch, zatiaľ čo nehnuteľnosť v O. je zaťažená záložným
právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom už došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany
Slovenskejsporiteľne,a.s.naCEECOLLECTSlovakia,s.r.o.acelkovádlžnásumaúveružalovanéhoku

dňu 17.2.2015 bola vo výške 60.892,45 €. K vzájomnému návrhu žalovaného podotkli, že v čase podania
odvolania na vzájomný návrh už nie je priestor a žalovanému nič nebráni podať proti nim nový návrh, o
ktorom bude možné rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia súdu týkajúceho sa neplatnosti zámennej
zmluvy, nakoľko až právoplatným súdnym rozhodnutím by mohlo eventuálne dôjsť k obohateniu. Súdne
rozhodnutie v konaní o neplatnosť zámennej zmluvy však zatiaľ nie je právoplatné, a preto ani nemohlo

dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na ich strane žalobcov, ale naopak v súčasnosti sú oni
poškodení konaním žalovaných. Záverom uviedli, že nájomná zmluva, ktorú im žalovaný predložil,
neriešila ich situáciu a žalovaná 2/ ani nesúhlasila s tým, aby mohli bývať na Ludvikovom dvore X v S.
titulom nájomnej zmluvy. Napadnutý rozsudok považovali za zákonný a vecne správny, jasne, výstižne
a presvedčivo odôvodnený, v danom prípade súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci, a preto ho navrhli potvrdiť

a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 € za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

8. Žalobcovia sa osobitne vyjadrili tiež k odvolaniu žalovanej 2/ a mali za to, že žalovaná v odvolaní
neuviedla nič nové, s čím by sa súd prvej inštancie nevysporiadal vo svojom rozsudku. Napadnutý
rozsudok považovali za zákonný a vecne správny, riadne a presvedčivo odôvodnený, v danom prípade

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
zo správneho posúdenia veci. Uviedli, že rodičia žalovanej ich oslovili s ponukou odkúpiť od nich
nehnuteľnosť, čo vyplýva i z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 12.1.2015, v ktorej uviedol, že
on s rodičmi žalovanej v podstate navrhli ten spôsob, že by dom v S. bolo možné získať práve tým,
že sa pre žalobcov zakúpi iný rodinný dom a následne dôjde k zámene. Žalobcovia mali za to, že súd

prvej inštancie správne vyhodnotil účastnícke výpovede, ako aj svedecké výpovede jednotlivo a aj v ich
súhrne a dospel k správnemu záveru, že žalobu o určenie neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej
dňa 25.9.2009 podali v zákonnej trojročnej premlčacej dobe na príslušnom súde, pričom od počiatku
sa domáhali určenia neplatnosti zámennej zmluvy podanou žalobou zo dňa 25.9.2012, ako aj zmenou
žalobného návrhu s tým, že dňom podania žaloby na súde došlo k spočívaniu premlčacej doby a počas

doby súdneho konania premlčacia doba neplynula. Zdôraznili, že práva uplatnené v súdnom konaní
vedenomnaOkresnomsúdeKošiceIIč.k.37C233/2012sapočascelejdobysúdnehokonanianemenili.
K námietke žalovanej týkajúcej sa povinnosti nahradiť trovy konania poukázali na to, že boli v konaní
oslobodení od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch a vo veci mali
plný úspech, keďže súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu a v konaní boli zastúpení advokátom, preto

im prináleží náhrada trov právneho zastúpenia; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie správne
a zákonne, keď aplikoval ust. § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. V tejto súvislosti poukázali na uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Obo 181/2007, 2Obo 89/2010 a 6Obo 103/2008 zo dňa
29.5.2009, podľa ktorých „Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.
neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To

znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude
celkom, resp. čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok § 142 O.s.p. zaviazaný na znášanie
náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo čiastočný úspech“. Súd postupoval
správne a zákonne, pričom v danom prípade nebolo jeho povinnosťou zisťovať zárobkové a majetkové
pomery žalovanej 2/. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 € za vyjadrenie
k odvolaniu žalovanej.

9. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca v 1. rade O. S., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX,
preto súd prvej inštancie uznesením č.k. 37C/233/2012-354 zo dňa 17.7.2019 podľa ust. § 63 ods. 1

a 2 CSP rozhodol, že v konaní na strane žalobcu bude pokračovať v konaní so žalobkyňou O. S., nar.
XX.X.XXXX,bytomO.,O.8,ktorájededičkouaprávnounástupkyňouzomreléhožalobcuv1.radeO.S..

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.

2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, však zostávajú zachované.11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v súlade s prechodným ust. § 470 ods.
2 prvá veta CSP posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania

odvolania žalovanými, prejednal odvolania ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
[§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a
dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade nie sú dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu

bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2020 o 11.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. p., po
predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu
prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami žalovaných uvedenými v

podaných odvolaniach a z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia a podania odvolania (do
30.6.2016), pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne,
nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby
nesprávne interpretoval, príp. aplikoval použitý právny predpis alebo jeho právnu normu. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci a
rozhodnutie, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z ust. 132 a nasl. O.s.p., zistené skutočnosti posúdil v súlade so zákonom, logicky a

správnym spôsobom, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia i relevantné argumenty sporových
strán, ako aj na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a dospel k správnym skutkovým zisteniam i
právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok súd prvej inštancie aj správne
právne posúdil, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 3 ods. 1, § 588, § 611, § 37 ods. 1,
2 a § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 OZ), ktoré aj správne interpretoval a vyvodil zodpovedajúce právne

závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
v konaní zistené a preukázané skutočnosti odôvodňujú právny záver o absolútnej neplatnosti zámennej
zmluvy uzatvorenej dňa 25.9.2009 medzi žalovaným v 1. rade na jednej strane a žalobkyňou O. S.
a O. S. (zomrelým dňa XX.X.XXXX) ako druhej zmluvnej strany, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX v k.ú. O., okres G. - okolie a LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a preto na tieto dôvody v súlade s ust. § 387 ods.
2 CSP aj odkazuje.

13. Odvolacím súdom neboli v konaní zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktoré by znamenali odňatie možnosti stranám sporu (žalovaným)
konať pred súdom alebo porušenie ich práva na spravodlivý proces a mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

14. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie (odvolania)

žalovaných, lebo sa v nich iba opakujú skutočnosti namietané žalovanými už v konaní pred súdom
prvej inštancie, ktorý ich námietky a procesnú obranu správne vyhodnotil ako nedôvodnú a hodnotenie
súdu prvej inštancie si v celom rozsahu osvojuje aj odvolací súd. Posudzovanú zámennú zmluvu
uzatvorenú medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobcovia v rozpore so samotným účelom
zámennej zmluvy mali zámenou nadobudnúť do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zaťažené záložným

právom v prospech záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky z úveru
poskytnutého žalovanému 1/, zatiaľ čo žalovaný do svojho výlučného vlastníctva za peňažné prostriedky
z poskytnutého úveru mal nadobudnúť nehnuteľnosť žalobcov, na ktorej neviazlo žiadne záložné právo,
navyšenáslednesvojezáväzkyakodlžníkzúverovejzmluvyriadneneplnilaúvernesplácal,pretoveriteľ
pristúpil k výkonu záložného práva, pričom je nepochybné, že skutočnou vôľou a úmyslom žalobcov

nebolo zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré mali nadobudnúť zámenou (stať sa záložcami),
v danom prípade aj podľa úvahy odvolacieho súdu ide o hrubý nepomer vo vzájomných plneniach a
právach z uzavretej zámennej zmluvy; uzatvorením napadnutej zámennej zmluvy so zaťažením majetku
žalobcov záložným právom jednoznačne žalobcom bola spôsobená značná ujma na ich právach aneprimerane boli obmedzené ich vlastnícke práva k nehnuteľnosti nadobudnutej zámenou. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená i konanie
žalovaného 1/ (žalovaných), je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že právny úkon sa

dostal do kolízie s dobrými mravmi, preto z tohto dôvodu je zámenná zmluva uzatvorená dňa 25.9.2009
medzi žalovaným 1/ a na druhej strane žalobkyňou O. S. a O. S. o zámene nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX v k.ú. O., okres G. - okolie a LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, podľa ust. § 39 OZ absolútne
neplatným právnym úkonom.

15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i v kontexte odvolacích námietok
žalovaných odvolací súd poukazuje na právny názor formulovaný v rozhodnutí Ústavného súdu ČR
sp. zn. III. ÚS 729/2006, podľa ktorého vysloveniu záveru, že právny úkon nie je v súlade s dobrými
mravmi nebráni skutočnosť, že úkon bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi, ako je
tomu v danom prípade a nie je tiež rozhodujúce, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi spôsobil, alebo
či niektorá zo zmluvných strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Zásada zmluvnej voľnosti sa

prejavuje okrem iného v možnosti slobodne určiť obsah zmluvy. Aj zmluvná voľnosť vyjadrená v určitom
právnom úkone však podlieha posúdeniu podľa ust. § 39 OZ, a preto nemožno dospieť k záveru, že
obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bol výsledkom konsenzu
zmluvných strán. Podľa čl. 11 odsek 3 Listiny základných práv a slobôd vlastnícke právo nesmie byť
zneužité na ujmu práv iných alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami.

16. Námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa ním vynaložených investícií do nehnuteľnosti, ktorú
nadobudol napadnutou zámennou zmluvou, nemajú pre posúdenie prejednávanej veci žiadny právny
význam, lebo peňažný nárok žalovaného voči žalobcom nebol predmetom daného sporu a žalovanému
nič nebráni, aby si prípadné svoje nároky proti žalobcom uplatnil žalobou v samostatnom konaní. Pokiaľ

žalovaný 1/ v odvolaní uplatnil vzájomnou žalobou proti žalobcom nárok na zaplatenie sumy 20.470,-
€ s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, na túto námietku v rámci procesnej obrany nebolo možné
prihliadať. Žalovaný nemôže účinne uplatniť svoje právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou v štádiu
odvolacieho konania, pokiaľ nárok nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, išlo by totiž
o neprípustné rozšírenie predmetu konania v čase, kedy konanie v prvej inštancii skončilo meritórnym

rozhodnutím (§ 372 CSP).

17. Z uvedených dôvodov odvolania žalovaných nie sú opodstatnené, a preto odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku vo veci
samej, ako aj v závislých výrokoch o trovách konania a o poplatkovej povinnosti žalovaných, ako vecne

správny. Žalobcom (žalobkyni) vzhľadom na plný procesný úspech v spore, súd prvej inštancie správne
priznal nárok na 100 % náhradu trov konania a ani na základe skutočností uvedených v odvolaní
žalovanej neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o trovách konania, pri aplikácii ust. § 257 CSP (do
30.6.2016 ust. 150 ods. 1 O.s.p.) a nepriznanie náhrady trov konania plne úspešným žalobcom.

18. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný procesný
úspech a žalovaní neboli úspešní, preto súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).