Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. máj 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Csp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120207015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6120207015.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom v spore žalobcu: Inkasáreň, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,

IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave - Nové Mesto,
Americká 2, proti žalovanej: Y. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. D. Q. T., O. XX/XXX, o zaplatenie
70,70 eur,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.01.2020 vrámci
upomínacieho konania domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 70,70

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.08.2019 do zaplatenia,
sumu 3 eurá titulom nákladov spojených s uplatnení pohľadávky a nahradiť mu trovy konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná cestovala dňa 29.08.2019 o 18:08 hod. na linke č. 9 č. vozidla 7919, na
výzvu kontrolného orgánu
sa nepreukázala platným cestovným lístkom, t. j. cestovala bez platného cestovného lístka
a odmietla uhradiť cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu 70 eur. Kontrolujúcou osobou jeho
právneho predchodcu - Dopravného podniku Bratislava bolo preto dňa 29.08.2019 vystavené hlásenie o

porušení tarifných a prepravných podmienok č. 19012811. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenejmedziDopravnýpodnikBratislava,akciováspoločnosť,sosídlomvBratislave,Olejkárska1,
Z.: XX XXX XXX a žalobcom bola na neho postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetného hlásenia
o porušení tarifných a prepravných podmienok. Žalovanej bolo postúpenie pohľadávky oznámené
doporučeným listom zo dňa 28.11.2019 a doporučeným listom zo dňa 05.12.2019 žalovanú vyzval
na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Žalovaná dlh neuhradila. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil
aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eur, teda 3

eurá. Žalobca ako dôkaz označil a predložil hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok
č. XXXXXXXX z dňa 29.08.2019, predžalobnú výzvu zo dňa 05.12.2019 adresovanú žalovanej a
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 adresované žalovanej. Žalobca ako prostriedky
procesnéhoútokupoužilskutkovétvrdeniauvedenévodseku1anávrhynavykonaniedôkazovuvedené
v odseku 2.

2. Na základe podanej žaloby bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn.

2Up/26/2020 zo dňa 17.01.2020.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, pričom namietala premlčanie,
nedôvodnosť podanej žaloby, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj neplatnosť zmluvy a neprijateľné
podmienky. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 je podľa jej názoru neplatnýmprávnym úkonom. Žalobca neosvedčil, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa. Všetky priložené
dôkazy považuje za sporné. Nie je pri nich priložené vykázanie doručenia. Pre 0,70 eur vymáhať 70,70
eurpovažujezaúžeru.Následnecitovalaustanoveniačlánku38ChartyzákladnýchprávEÚainéprávne

predpisy.

4. Na podaný odpor žalobca reagoval tak, že uviedol, že žalovaná mala možnosť sa vopred oboznámiť
so všetkými podmienkami poskytnutia prepravy. Má za to, že na sumu 70,70 eur má žalobca zákonný
nárok. Právnym predchodcom žalobcu je Dopravný podnik Bratislava.

5. Konanie bola dňa 04.03.2020 postúpené Okresnému súdu Trenčíne. Žalovaná na repliku žalobcu
zareagovala podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.04.2020. Uviedla, že popiera všetky tvrdenia
žalobcu. Citovala z etického kódexu Dopravného podniku mesta Bratislava. Postúpenie pohľadávky je
podľa jej názoru neplatné a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

6.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 07.05.2021, na ktoré predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca.
Právny zástupca žalobcu svoju a klientovu neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil,
a to podaním doručeným súdu dňa 28.04.2021 s poukazom na svoju pracovnú zaneprázdnenosť.
Žalovaná sa pojednávania zúčastnila.

6.2 Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dňa 05.05.2021 svoju pohľadávku uhradila priamo právnemu
predchodcovi žalobcu - Dopravnému podniku Bratislava, v sume 70,70 eur. O tomto súdu predložila aj
dôkaz - výpis z internetbankingu.

6.3 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 4 hlásenie
oporušenítarifnýchaprepravnýchpodmienokč.XXXXXXXXzdňa29.08.2019,č.l.6predžalobnávýzva
zo dňa 05.12.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019, potvrdenie o zaplatení sumy
70,70 eur.

6.4 Z dôkazov bol zistený tento skutkový stav: Žalovaná sa dňa 29.08.2019 o 18:08 hod. na linke č.
9 č. vozidla 7919, na výzvu kontrolóra nepreukázala platným cestovným lístkom, ani iným platným
cestovným dokladom. Za zistený priestupok - cestovanie bez cestovného lístka bol žalovanej uložený
postih70eurspovinnosťouzaplatiťcestovnévovýške0,70eur.Výzvounazaplateniezodňa05.12.2019
bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná na výzvu nereagovala ani čiastočnou

úhradou pohľadávky.

6.5 Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 bolo zistené, že žalovanej bolo oznámené,
že Dopravný podnik Bratislava, a.s. ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
03.04.2019 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej.

6.6 Z výpisu resp. z potvrdenie z internetbankingu žalovanej súd zistil, že žalovaná zaplatila právnemu
predchodcovi žalobcu sumu vo výške 70,70 eur dňa 05.05.2021.

7.1 Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len "Občiansky zákonník"), veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

7.2 Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ

(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými.

7.3 V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti

poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanom spore však aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu namietala žalovaná z titulu neplatného postúpenia pohľadávky. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základezmluvy o postúpení pohľadávok, súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

7.4 Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný
na podanie tohto návrhu, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Súd mal teda za to, že žalobca nepreukázal dostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie nestačí predložiť len oznámenie o postúpení pohľadávky. V
tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky a to preukázaním
uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019, na ktorú sa žalobca odvoláva a

odvodzuje od nej svoje právo domáhať sa zaplatenia predmetnej sumy od žalovanej.

7.5 Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca v spore síce tvrdí, že došlo k postúpeniu pohľadávky
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 uzatvorenou medzi spoločnosťou
Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00492736 a

spoločnosťou Inkasáreň s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 777 974. Túto skutočnosť
mal postupca oznámiť žalovanej oznámením zo dňa 28.11.2019 (č.l. 7). Avšak predmetné oznámenie
má v hlavičke uvedené údaje žalobcu - postupníka. Podpísané je prokuristom žalobcu, zastupujúcim
postupcu. Žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že postupca splnomocnil postupníka
na oznámenie tejto skutočnosti žalovanej. Žalobca pritom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa

03.04.2019 ako relevantný listinný dôkaz, preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu
postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. A to napriek skutočnosti, že
žalovaná opakovane aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore spochybňovala. Žalovaná sa vyjadrila,
že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 jej nebolo nikdy doručené.

7.6 Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2019,
sp. zn. 5Cdo/94/2018 vyplýva, že nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k
zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne
vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto je z
hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu,

z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok. Je
totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa
táto spornosť týka. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba
pre nedostatok vecnej legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej.

7.7 S poukazom na uvedené, nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby žalobca
nepreukázal, súdu nezostalo iné, ako z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

7.8 Záverom súd uvádza, že nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že postúpenie pohľadávky bolo

žalovanej riadne oznámené a toto oznámenie jej bolo aj skutočne doručené, žalovaná sa svojej
pohľadávky zbavila tým, že dlh uhradila priamo právnemu predchodcovi žalobcu, o čom súdu predložila
potvrdenie.

8.1 Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8.2 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

8.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaná mala vo veci úplný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.