Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316204252.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zast. Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., Drieňová
34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, pracovisko Laborecká 17, 066 01 Humenné proti žalovanej:
R. V., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Kristínou

Tomkovou, advokátkou, 067 31 Udavské 391, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/131/2016-173 zo dňa 16.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností:
rodinný dom s príslušenstvom, súp. č. XXX, postavený na pozemku, parc. T. č. XXX/X, v podiele X/X,

pozemok, parc. T. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, v podiele X/X, pozemok,
parc. T. č. XXX/X, orná pôda o výmere 192 m2, v podiele X/X, pozemok, parc. T. č. XXX/X, trvalé trávne
porasty o výmere 365 m2, v podiele X/X, pozemok, parc. T. č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 59
m2, v podiele X/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Y., Katastrálny odbor,
pre okres Y., obec E., k. ú. E.. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom
rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam,
ktoré v petite špecifikoval. Žalobu odôvodnil tým, že jeho priateľ C. C. si chcel kúpiť pozemky v k. ú. E.,
na ktorých si chcel postaviť rodinný dom. Keďže bola voči nemu vedená exekúcia, pozemky zakúpil na
meno žalobcu. Následne na pozemku T. č. XXX/X si C. C. postavil rodinný dom, ktorému bolo pridelené
súpisné číslo XXX a žalobca sa stal jeho vlastníkom. Dohodli sa, že uvedené nehnuteľnosti žalobca

dočasne bezodplatne prevedie na vtedajšiu priateľku C. C., a to žalovanú. Uvedené bolo zrealizované
kúpnou zmluvou zo dňa 20.08.2012, vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice, a to za kúpnu cenu 500
eur. Žalobca, žalovaná a C. C. sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy dohodli, že po skončení exekučného
konania, vedeného voči C. C., žalovaná nehnuteľnosti bezodplatne prevedie na svojho priateľa C. C..
Keďže strany sporu nemali v úmysle odplatne previesť uvedené nehnuteľnosti na žalovanú, tento právny
úkon je neplatný. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť tvrdiac, že rodinný dom bol postavený spolu s C.,

s ktorým dom aj spolu užívali. Tvrdila, že nezaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nerobí kúpnu
zmluvu neplatnou.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1; § 40 ods. 1 § 41a ods. 1, 2; §
46 ods. 1 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 vyplýva,
že predávajúci E. A. a manželka E. odpredali kupujúcemu žalobcovi E. C. nehnuteľnosti, a to parcely

zapísané na LV. č. XXX k. ú. E. za kúpnu cenu 600 eur. Z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej
zápisnice č. N XXX/XXXX zo dňa 20.08.2012 vyplýva, že žalobca ako predávajúci odpredal žalovanejako kupujúcej nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX k. ú. E., ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu
za kúpnu cenu 500 eur pričom kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy. Predávajúci
potvrdil prevzatie kúpnej ceny v plnej výške svojím podpisom v závere tejto zmluvy. Z listu vlastníctva č.

XXX k. ú. E. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X
a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXX/X. Z uznesenia Okresného súdu
Humenné zo dňa 10. júna 2014, sp. zn. 12Er/417/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2014
vyplýva, že súd exekúciu proti povinnému C. C. vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Rozhodnutím
obce E. zo 04.06.2012, č. XXXX/XX bolo vydané dodatočné povolenie pre žalobcu na stavbu rodinného

domu - novostavby s tým, že bolo povolené užívanie tejto dokončenej stavby. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09.07.2012. Z listiny o určení súpisného čísla zo dňa 04.06.2012 vyplýva, že na stavbu
postavenú žalobcom v obci E. sa určuje súpisné číslo č. XXX.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, a to z listinných dôkazov a výpovedí svedkov vyvodil,
že z nich vyplynul skutkový stav tvrdený v žalobe, a to že žalobca odkúpil pozemky kúpnou zmluvou

z 09.03.2011 od predávajúcich E. A. a jeho manželky E.. Bolo to z dôvodu, že voči C. C. v tom čase
bolo vedené exekučné konanie, a teda nemohol mať pozemky napísané na svoje meno, preto sa strany
dohodli,žepozemkysanapíšunažalobcu.NáslednenatýchtopozemkochzačalC.C.spoluspriateľkou
- žalovanou stavať záhradnú chatu, neskôr rodinný dom, ktorý bol aj postavený v roku 2012, kedy bol
aj skolaudovaný a bolo mu pridelené súpisné číslo. Na základe podnetu žalobcu, ktorý chcel odísť do

zahraničia, žiadal od p. C., aby tieto pozemky a dom boli prepísané naňho, no exekúcia voči p. C.
naďalej trvala. Zo zhodných výpovedí vyplynulo, že za prítomnosti žalobcu, žalovanej, p. C. a p. T. sa
v uvedenom rodinnom dome dohodli, že tento dom sa prepíše darovacou zmluvou na žalovanú, ktorá
bola v tom čase priateľkou p. C. a táto ho následne po skončení exekúcie prepíše bezodplatne naspäť
na p. C.. K tomu však nedošlo.

5. Z výpovedí strán sporu, pána C. a pani T. súd vyvodil, že kúpnu zmluvu dala vyhotoviť u notára práve
žalovaná, a to aj napriek dohode, že sa nehnuteľnosti prevedenú bezodplatne, teda darovacou zmluvou.
O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým skutočnosť preukázaná z výpovedí strán, a to, že kúpna cena
dohodnutá v kúpnej zmluve z 20.8.2012 reálne vyplatená nebola, hoci v kúpnej zmluve sa píše, že bola

vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy. Samotná žalovaná, žalobca a p. C. potvrdili, že kúpna cena nikdy
zo strany žalovanej žalobcovi vyplatená nebola. To potvrdzuje fakt, že celá kúpna zmluva je simulovaný
právny úkon, a teda je absolútne neplatná. Chýba teda vážnosť prejavu vôle zo strany zmluvných
strán. Kúpnu zmluvu nechceli uzavrieť a ide o simulovaný právny úkon. Keďže tento simulovaný právny
úkon nemá náležitosti inej zmluvy, a to ani darovacej zmluvy nie je platný ani tento zastretý právny

úkon. V zmluve chýba podstatná náležitosť darovacej zmluvy a to prejav bezodplatnosti. Na posúdení
veci nič nemenia skutočnosti ohľadom financovania stavby či už žalobcom, žalovanou alebo p. C..
Z výpovedí strán konania a svedkov vyplynulo, že výstavbu domu, jeho financovanie, vybavovanie
všetkých záležitostí mal na starosti p. C., ktorý dom aj svojpomocne staval. Rovnako z výpovedí ako aj z
výpovedí žalovanej vyplýva, že p. C. rozhodoval o osude domu, pozemkov a o nakladaní s nimi. V dome

aj býva od jeho postavenia. Neplatnosť tohto právneho úkonu vyplýva priamo z občianskeho zákonníka,
a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobca preukázal svoje tvrdenia. Naopak žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, aby kúpna zmluva bola uzavretá platne a nepreukázala,
aby sa strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, nepreukázala vyplatenie kúpnej ceny. Jej výpoveď
priamo vyvracajú výpoveď žalobcu ako predávajúceho, p. C. a p. T.. K výpovedi svedkyne S. V., ktorá

uviedla, že pred uzavretím kúpnej zmluvy strany prišli ku nej na kávu do obchodu a bavili sa o kúpnej
zmluve uviedol, že z výpovede p. C. a výpovede žalobcu vyplýva, že strany konania a p. C. prišli do
obchodu vo E. až po uzavretí kúpnej zmluvy, teda po tom, ako vedeli, že bola uzavretá kúpna zmluva.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná podľa § 355 a §
365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Vytýkala súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,

nedostatočne vysporiadanie sa so zisteným skutkovým stavom a nesprávne právne posúdenie veci.
Skutočnosť, že nebola vyplatená kúpna cena nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale dáva
možnosť strane od zmluvy odstúpiť. Tiež vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne použil teóriu práva,
v ktorej sa hovorí o vadách právneho úkonu, lebo poukazuje na nedostatok vážnosti prejavu vôle, kedynejdeovážnosť,aleourčitosťazrozumiteľnosť.Spoukazomna§37OZuviedla,ževôľaniejevážna,ak
prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu vôle nastali. Pokiaľ jedna
stranachcezmluvuuzavrieťabyťňouviazaná,čozatiaľdruhástranakoná„naoko“,beztoho,abydruhej

strane to muselo byť zrejmé, ide len o mentálnu rezerváciu, nemajúcu vplyv na platnosť právneho úkonu.
Žalobca predsa vedel, že podpísal kúpnu zmluvu, ktorá bola dokonca podpísaná na notárskom úrade,
pritom notári vždy oboznámia účastníkov zmlúv s jej obsahom, lebo ide o verejnú listinu. V napadnutom
rozsudku chýba tiež zmienka o naliehavom právnom záujme, lebo iba ak existuje, vtedy môže súd
rozhodnúť o určovacej žalobe. Súd sa tým vôbec nezaoberal a jeho existenciu musí preukázať žalobca.

Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Namietala tiež
to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedkyne S. V., predavačky, v obchode ktorej boli
strany na káve, kde sa bavili o kúpnej zmluve. Uvedená svedkyňa nemala vzťah k stranám sporu, preto
mal súd uveriť jej, nie žalobcovi a svedkovi C., že na káve boli až po uzavretí zmluvy. Výstavbu domu
financovalapredovšetkýmžalovanázapomociajsvojichdvochdetí,celýčasbolazamestnaná,poberala
aj vdovský dôchodok a zobrala si aj úver vo výške 14.000 eur na dokončenie domu a ďalší úver vo výške

15.120 eur z E., a.s. Pán C. financovanie domu žalovanou potvrdil aj v konaní o zníženie výživného
na jeho syna K., kde deklaroval, že žiadne finančné prostriedky nemá, lebo je nezamestnaný. Rovnako
namietala výrok o trovách konania, ktorý súd riadne neodôvodnil, a to zákonnými požiadavkami. Navrhla
preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo
ho zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že ho považuje za účelové a nedôvodné. Vyslovil svoj
nesúhlas s tvrdením žalovanej, že nezaplatenie kúpnej ceny nerobí kúpnu zmluvu neplatnou. Kúpna
zmluva zo dňa 20.08.2012 je neplatná nielen z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny, ale z dôvodu, že

nevyplatenie kúpnej ceny je jedným z dôkazov preukazujúcich to, že kúpna zmluva bola v skutočnosti
simulovaným právnym úkonom. Strany sporu ako účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2012 len
predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, lebo v skutočnosti mali vôľu uzatvoriť zmluvu darovaciu. Ani to,
že zmluva bola spísaná u notára nie je preukázaním skutočnej vôle žalobcu a žalovanej uzavrieť kúpnu
zmluvu. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bola žalobcom podrobne

odôvodnená už v podanej žalobe. Keďže súd žalobe vyhovel, dospel tým k záveru, že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení je daný. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, nie
vyporiadanie finančných prostriedkov, ktoré mala žalovaná údajne investovať do domu. O uvedenom
nedoložila žiaden dôkaz. Svedkyňa V. netvrdila, že strany sporu idú uzatvárať kúpnu zmluvu, ale že
idú prepisovať dom na žalovanú na 2, 3 roky. O financiách sa zmluvné strany nebavili. Žalovaná v

čase výstavby domu poberala minimálnu mzdu a predtým bola nezamestnaná. Iný príjem nemala.
Nedisponovala teda finančnými prostriedkami na výstavbu rodinného domu. Prvý úver vo výške 14.000
eur si mala žalovaná zobrať podľa svedka C. na interiérové zariadenie domu a úpravy okolia a
následne bol tento úver vyplatený z príjmu za byt C.. O druhej pôžičke sa svedok C. dozvedel až
v roku 2015, keď začal pripravovať doklady na prevod domu na seba. V konaní o výživné svedok

C. uviedol, že nemá príjem a majetok, lebo v tom období bol živnostník, ktorý nepracoval, ale mal
svoje úspory a pôžičku od pána G., z čoho financoval stavbu. Žalobca opakovane zdôraznil, že len
predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu uzatvoriť zmluvu darovaciu. Kúpnou
zmluvou zo dňa 20.08.2012 žalobca bezodplatne previedol nehnuteľnosti na žalovanú, ktorá bola v
čase uzatvorenia darovacej zmluvy priateľkou C. C.. Išlo o simulovaný, dvojstranný právny úkon, ktorým

zmluvné strany predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, lebo v skutočnosti mali záujem o bezodplatný
prevod vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovanú. Obaja účastníci vedeli, k čomu smerujú ich prejavy
vôle a z akého dôvodu ich robia. Kúpna zmluva nebola uzavretá vážne, preto v nej absentuje jeden
prvok vôle (vážnosť vôle). Je preto v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Tvrdenie žalovanej, že
pán C. je manipulátor a chcel ju len využiť je účelové a nepravdivé, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom

nepreukázala. Svedok A. vo výpovedi potvrdil, že žalovaná chodila na stavbu, nie že celý čas pomáhala.
Odvolanie je preto bezpredmetné, účelové a nepravdivé, odvolateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala.
Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Navrhol ho preto potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. K replike žalobcu k odvolaniu žalovanej sa žalovaná už nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konaniemu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

11. Keďže v odvolaní bolo namietané nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd k uvedenému
uvádza, že právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správne, teda náležitý
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods.
1 OZ).

13. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný

(§ 40 ods. 1 OZ).

14. Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň
odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky

jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho
považuje za nezastretý (§ 41a ods. 1, 2 OZ).

15. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46 ods. 1 OZ).

16. § 41a v prvom odseku OZ upravuje konverziu právneho úkonu, čo znamená, že právny úkon,
ktorý nemá všetky zákonom alebo zmluvou vyžadované náležitosti je neplatný, avšak jeho obsah má
náležitosti iného právneho úkonu. Takto úkon možno zhojiť, ak má náležitosti iného právneho úkonu,
ak ten, kto je neplatnosťou úkonu dotknutý sa neplatnosti dovolá a ak vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Konverzia však neprichádza do úvahy, ak konajúci o neplatnosti právneho úkonu vedel od začiatku. Ak
sú splnené uvedené predpoklady, dochádza ku konverzii právneho úkonu s účinkami ex tunc. Vtedy
platí (inak neplatný) právny úkon, ktorý bol prejavom konajúcej osoby a ktorý má podstatné náležitosti
iného právneho úkonu. Ods. 2 uvedeného ustanovenia rieši problematiku úkonu, ktorý je predstieraný
- simulovaný, a tým zastiera iný právny úkon (disimulovaný). Simulovaný právny úkon je pre absenciu

vôle konajúcich neplatný. Môže však platiť zastretý (disimulovaný) právny úkon. Tento bude platiť
vtedy, ak uskutočneným právnym úkonom má byť zastretý iný úkon, zastretý právny úkon zodpovedá
vôli konajúceho, s naplnením všetkých podstatných náležitostí zastretého právneho úkonu. Je treba
odlišovaťúplnúalebočiastočnúdisimuláciu,atovzávislostiodtoho,čijezastretýcelýprávnyúkonalebo
iba jeho časť. Môže ísť o nezhodu vôle jednostrannú alebo viacstrannú. Ust. § 41a ods. 2 OZ vyjadruje

vzťah zmluvných strán a poskytuje ochranu tej osobe, ktorá zastretý úkon považovala za nezastretý.
Takáto osoba sa môže domáhať plnenia práv a povinností z tohto úkonu, akoby nešlo o zastretý právny
úkon. Ide však o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že účastník, ktorý sa domnieval, že ide o nezastretý právny úkon, o tejto skutočnosti, vzhľadom na
okolnosti konkrétnej veci vedel alebo mal vedieť.

17. Ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa
nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn.
30Cdo/2621/2006).

18. Ust. § 41a OZ určuje, že ak má neplatný právny úkon náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak má
byť právny úkon zastretý iným právnym úkonom, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže

dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Ak má byť určitým právnym úkonom, t. j.
konkrétne právnym predstieraným - urobeným na oko (tzv. simulovaným právnym úkonom) - zastretý iný
právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle
subjektov ho uzavrieť neplatný. Zásadne preto platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou všakje, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené aj všetky ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (porovnaj právnu teóriu Jehlička, Ošvestka, Škárová
a kol.: Občiansky zákonník. Komentár 8. vydanie, C.H Beck Praha 2003, str. 217). Z dikcie ust. § 41a

ods. 2 OZ a z vyššie uvedeného výkladu je potom nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov
predstieraného a skrytého právneho úkonu (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/440/2004).

19. Pri posudzovaní náležitosti zmluvy pri skrytom právnom úkone vo vzťahu medzi kúpnou a darovacou
zmluvou týkajúcou sa nehnuteľností je nevyhnutná požiadavka písomnej formy zmluvy, ktorá je v

písomnom prejave vôle účastníkov vyjadrená podstatnými zložkami ich prejavu vôle (viď rozsudok
NS SR z 30.01.1975 sp. zn. 1Cz/129/74). Podstatné náležitosti tvoriace obsah zmluvy o prevode
nehnuteľností a musia byť preto vyjadrené v písomnej forme.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aby súd prvej inštancie sa náležite zaoberal
tým, či kúpnou zmluvou uzavretou stranami sporu dňa 20.08.2012 nebol zastretý iný právny úkon.

Je nepochybným, že úmyslom strán sporu bol prevod špecifikovaných nehnuteľností. Odvolací súd
vzhľadom na to, že zmluvnými stranami mala byť dohodnutá kúpna cena 500 eur vzbudzuje veľké
pochybnosti o úmysle zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť rodinný dom
č. súp. XXX v obci E. s príslušenstvom, ako aj parcely Q. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a XXX/X. Už len
uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že predmetné nehnuteľnosti nemohli mať hodnotu „len 500 eur“,

ktorú sumu zmluvné strany mali dohodnúť ako kúpnu cenu. Z uvedeného je možné predpokladať úmysel
strán sporu a účastníkov zmluvy, že chceli alebo nechceli uzavrieť bezodplatný prevod nehnuteľností.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal vyššie uvedeným, preto
predčasne rozhodol.

22. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľke, že iba nezaplatenie kúpnej ceny nerobí kúpnu zmluvu
neplatnou. V predmetnom konaní je však nutné vyhodnotiť aj výšku kúpnej ceny uvedenej v kúpnej
zmluve za nehnuteľnosti, t. j. dom a pozemky vo výške 500 eur. K tvrdenému naliehavému právnemu
záujmu odvolací súd uvádza, že v žalobe tento bol konkretizovaný, no v napadnutom rozsudku sa súd

prvej inštancie ním nezaoberal. Rovnako je dôvodná aj ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa výroku
o trovách konania, ktorý súd prvej inštancie právne vôbec neodôvodnil a neuviedol žiadne ustanovenie
CSP, podľa ktorého o trovách konania rozhodol.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 2 CSP zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného, teda
zaoberať sa tým, či strany sporu a účastníci kúpnej zmluvy neuzavreli disimulovaný právny úkon

vzhľadom na vôľu zmluvných strán previesť predmetné nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovanú
bezodplatne. Z doteraz vykonaného dokazovania vôľa oboch zmluvných strán nehnuteľnosti previesť
nie kúpnou zmluvou sa dá vyvodiť. Úlohou súdu bude náležite vyhodnotiť, aký právny úkon bol stranami
sporu uzavretý a či úkon, ktorým je kúpna zmluva, pri ktorom zmluvné strany predstierajú iný úkon, avšak
v skutočnosti sledujú iné právne dôsledky ako zákon s týmto prejavom spája, bol stranami sporu platne

uzavretý. Občiansky zákonník totiž vychádza z toho, že ak inak neplatný právny úkon má náležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby, a ak právny úkon má byť zastretý iným právnym úkonom, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú naplnené všetky jeho náležitosti. Zatiaľ uvedené súd prvej inštancie
nevyhodnotil, napriek tomu, že boli tvrdené aj samotným žalobcom.

25. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z doteraz vykonaného dokazovania sa dá usúdiť, že úmyslom
žalobcu bolo previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovanú, ktorá ich mala v zmysle dohody následne
previesť na svojho bývalého priateľa C. C..

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby
zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, a to aj čo sa týka rozhodnutia o trovách konania.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).