Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6120283349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: J., proti žalovanej: P., o
zaplatenie sumy 338,40 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.
septembra 2020, č. k. 10C/19/2020-55 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 338,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na identifikovaný
účet a zároveň výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobca má nárok
na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 338,40 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala náhradu škody spôsobenú
poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 11.8.2019, ktorú spôsobil poistený žalovaného a
z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uplatnil voči nemu náhradu na náhradu za užívanie náhradného vozidla počas opravy
vlastného motorového vozidla poškodeného, ktorého poškodenie spôsobil poistený žalovaného.

Žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody od ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ust. § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok zo žaloby a
trovy právneho zastúpenia. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom v
upomínacom konaní. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v
ktorom namietala, že z obsahu zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že
dňa 10.09.2019 došlo medzi žalobcom a poškodeným k uzavretiu dohody o prenájme

náhradného vozidla, pričom už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 18.09.2019,
hoci pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. Uvedenie
presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy o prenájme vozidla podľa názoru žalovaného
zakladalo dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme, nakoľko pri jej uzavretí
nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, to znamená, že
bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o prenájme

nemohla byť uzatvorená dňa 10.09.2019 tak, ako tvrdil žalobca, ale najskôr dňa 18.09.2019, čo zakladá
dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným,
nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahuje bola predmetná nedôveryhodná zmluva.Namietala tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu,
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej
zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku

nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý podľa vystavenej faktúry predstavoval práve pohľadávku žalobcu. Bol
toho názoru, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008.

Poukázala aj na skutočnosť, že samotný predmet postúpenia je potrebné považovať za rozporuplný a
nejasný, pretože z obsahu predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca
postupoval pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej a táto pohľadávka mala predstavovať sumu, ktorá
vznikla ako krátenie fakturovanej sumy podľa faktúry vystavenej žalobcom voči poškodenému za opravu
motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa
predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko poškodený

postúpil pohľadávku, ktorá zároveň predstavovala jeho záväzok. Žalovaná na základe oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 27.09.2019 priznala dobu nájmu v rozsahu 4 dní vzhľadom na rozsah opráv na
poškodenom vozidle s výškou denného nájmu vo v sume 45,- eur/deň a vzhľadom na typ náhradného
vozidla. Žalobca tvrdenia žalovanej považoval za nedôvodné. Škoda spočívajúca v nákladoch na
prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, v dôsledku

čoho došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo
by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Poukázal na rozsudok
KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3Cob/189/2014,vktoromsakrajskýsúdpriklonilkvyjadreniužalobcu
zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle

poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Žalobca ďalej konštatoval, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok,
ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal
aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V

opačnom prípade by sa podľa názoru žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže
už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou bol pre neho
výrazne obmedzujúcim stavom. Žalobca krátenie sadzby denného nájomného žalovaným považoval za
neoprávnené. Uviedol, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi.

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého
„ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom,
t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery“,
čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže žalovaná nijako nepreukázala, že by fakturovaná sadzba za
jeden deň nájmu v sume 57,60 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Podľa názoru

žalobcu žalovaná nevykonala relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba
účtovaná žalobcom bola neprimeraná. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené
v oznámení o poistnom plnení. K tvrdeniam žalovanej o trvaní prenájmu, resp. uvedenia presného
dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, žalobca uviedol, že ich považuje za zavádzajúce a nepravdivé,
pretože žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy nič nebránilo, uzavrieť nájomnú

zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou je skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy
poškodeného vozidla (počas doby faktického obmedzenia poškodeného), pretože iba takéto náklady
môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne
nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu, nakoľko uvedené závisí výlučne od dohody
zmluvných strán. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí podľa vyjadrenia žalobcu trvať po celú

dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie
je však na poškodenom a nie na žalovanej. Pri dohode dĺžky prenájmu sa tak zmluvné strany vôbec
neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti. Tvrdenie žalovanej, že zmluva o nájme mohla
byť uzatvorená najskôr dňa18.9.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu) žalobca považoval za absurdné,
ničím nepodložené a nelogické. K námietkam žalovanej týkajúcich sa postúpenia pohľadávky žalobca

uviedol, že v danom prípade išlo o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený
uzatvoril so žalobcom dňa 18.09.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.08.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Z bodu 5. zmluvyo postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v
dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaná nenahradila škodu
vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov

účelne vynaložených na prenájom motorového vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovanej o neexistencii
predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, o rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky žalobca považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa
ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Poukázal na rozsudok
Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018. Ak by mala žalovaná akékoľvek

pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázala by krátené poistné plnenie na účet
žalobcu. V prejednávanej veci podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzájomnému započítaniu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie s
nárokom na náhradu škody, ktorý bol podľa zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo
postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.08.2019 došlo v
H. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle I. spôsobenej poškodenému Z. C.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla D. poisteného, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni žalovanej.

V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb - R. na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 10.09.2019, ktorú
uzavrel so žalobcom. Doba nájmu bola dohodnutá do 18.09.2019. Denné nájomné predstavovalo sumu
57,60 eur. Súčasťou obsahu zmluvy je prehlásenie poškodeného spísané vlastnou rukou, z
ktorého vyplýva, že poškodenému zo servisu volali v neskorých hodinách, preto si auto prevzal

a náhradné vozidlo odovzdal nasledujúci deň, t.j. 18.09.2019. Dňa 07.09.2019 žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 02.10.2019, ktorou mu fakturoval nájomné za náhradné
motorové vozidlo v sume 518,40 eur za obdobie od 10.09.2019 do 18.09.2019. Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 27.9.2019 žalovaná oznámila žalobcovi, že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť
opravy za zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodenému priznáva maximálne 4 dni.

Účtovanú cenu za nájom náhradného vozidla žalobcom považoval za neprimeranú a dennú sadzbu
určil sumou 45,- eur, na základe čoho znížil poistné plnenie na sumu 180,- eur. Zo zakázkového
listu vystaveného poškodenému servisom vyplýva, že vozidlo bolo do servisu na opravu poškodeným
odovzdané dňa 09.09.2019 a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom 20.09.2019. Dňa
18.09.2019 poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo

postúpenie pohľadávky poškodeného vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.08.2019
v sume 518,40 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla s
príslušenstvomavšetkýmiprávamisúvisiacimi stoutopohľadávkouvpríčinnejsúvislostisoškodou
na motorovom vozidle I.. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku v sume 518,40
eur zodpovedajúcej faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom poškodenému za nájom náhradného

motorového vozidla. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzájomné nároky
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo sa
podpisom zmluvy započítavajú. Listom zo dňa 18.09.2019 poškodený žalovanému oznámil postúpenie
pohľadávky žalobcovi.

4. Za aplikácie ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších
predpisov, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 Obč. zákonníka na zistený skutkový stav,
súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní, súd jej námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca

preukázal, že pred podaním žaloby na súd dňa 18.09.2019 uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení
pohľadávky, v obsahu ktorej je riadne špecifikovaný predmet postúpenia a odplata za postúpenie. V čase
postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie podľa § 524 a nasledovných
Občianskeho zákonníka, na základe čoho súd žalobcu považoval za aktívne vecne legitimovanú stranu
sporu. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa

dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v sume
518,40 eur a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo v sume 518,40 eur sa podpisom zmluvy
započítavajú. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
náhradu škody voči žalovanému žalobcovi a zároveň vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným akonájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Hoci poškodený náklady za nájom náhradného vozidla
žalobcovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2019,
došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky, na základe čoho ju žalobca uplatnil

voči žalovanému. K hmotnoprávnym námietkam žalovanej uviedol, že zo zmluvy o nájme
č. XXX/XXX zo dňa 10.09.2019 je zrejmé, za akých podmienok bola uzavretá, v zmluve je riadne
špecifikovaný predmet nájmu a cena nájmu, ako aj doba trvania nájmu. Pre určenie ceny nájmu nebol
rozhodujúci počet najazdených kilometrov náhradného vozidla, cena nájmu bola dojednaná paušálnou
sumou 57,60 eur/deň bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Súd zmluvu o nájme

zo dňa 10.09.2019 považoval za platnú, uzavretú v súlade s ust. § 663 a nasledovných Občianskeho
zákonníka. V prejednávanej veci je potrebné za skutočnú škodu podľa cit. ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považovať majetkovú ujmu predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je
preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet žalovanej

o výške nájomného bez toho, aby bolo zrejmé, z akých vstupných údajov pre určenie výšky nájomného
vychádzal. Súd poukázal na to, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť určená poškodenému,
abyhľadalnajlacnejšiupožičovňu,resp.robilpreukázateľnevýbermedzipožičovňamipodľapodmienok,
ktoré ponúkajú. Dohoda poškodeného a žalobcu o výške nájomného v sume 57,60 eur/
deň uvedeného v obsahu nájomnej zmluvy zo dňa10.09.2019 je podľa názoru súdu primeraná typu

vozidla. Dojednané nájomné v sume 57,60 eur/1 deň za nájom motorového vozidla R. Z. je potrebné
považovať za obvyklú cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel a teda za skutočnú škodu, čo
zodpovedá aj právnemu názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom sa otázkou
skutočnej škody, podľa ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom
vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť

iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného
vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V tejto súvislosti súd dal do pozornosti rozsudok
Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, v odôvodnení ktorého v bode 13. uviedol:
"Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného (P.) bolo, že náklady na zapožičanie motorového vozidla
neboli nákladmi nutnými a účelnými. Krajský súd tiež uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo

podstatné,ževdôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívať
svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané
v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu (spoločnosť J.). Náhradu nákladov vynaložených poškodeným
účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu
a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny

predchodca žalobcu. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo
o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla
po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie,
prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené

na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal.
Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti
nemohol motorové vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby
opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré
náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať

svoje vlastné vozidlo. V konaní naviac žalovaná len vo všeobecnej rovine namietala dobu opravy, a tým
aj dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Neuviedla a súčasne nepreukázala dôvody, pre
ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom
na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba
prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti, rešpektujúc právny názor Krajského súdu Žilina v obdobnej veci, súd žalovanej
v súlade s ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárokovanú sumu, pretože
preukázal, že z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 11.08.2019, ktorá bola škodovou a súčasne poistnou
udalosťou spôsobenou poisteným žalovaného, poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol

motorové vozidlo používať, vozidlo sa nachádzalo v oprave a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy
vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli
nevyhnutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje
vlastné vozidlo. Žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou,ktorú uplatnil podanou žalobou. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v
dôsledku dopravnej nehody. Nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného
motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú zaplatil

formou započítania s pohľadávkou žalobcu, žalobca ako jeho právny nástupca uplatňoval v
súdnomsporeakonáhraduškody.Ktvrdeniamžalovanejodobetrvanianájmu,resp.uvedeniapresného
dátumu ukončenia zmluvy o nájme vopred uviedol, že zmluvným stranám nebránili žiadne okolnosti, aby
v obsahu zmluvy o nájme náhradného vozidla zo dňa 10.9.2019 určili predpokladanú dobu jej trvania
do 18.09.2019, pretože už v čase jej uzavierania mal poškodený vedomosť o predpokladanej

dobe opravy poškodeného vozidla, a to zo zákazkového listu vystaveného servisom (čl. 6 spisu druhá
strana),zktoréhovyplýva,ževozidlobolodoservisunaopravupoškodenýmodovzdanédňa09.09.2019
a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom 20.09.2019. O nároku na náhradu trov konania
bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi boli trovy konania priznané vo
výške 100%, pretože vo veci bol úspešný. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
nevznikol.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, navrhujúc
odvolaciemu súdu zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a
vychádzajúc z obsahu odvolania, tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (nesprávne skutkové a
právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, porušenie práva na spravodlivý

proces, resp. existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej),
namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku toho tiež
jeho arbitrárnosť, nesprávnosť, nezákonnosť. Podľa jej názoru rozhodnutie je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie, súčasne poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR zaoberajúce
sa nedostatkom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a tiež arbitrárnosťou pri výklade a aplikácií

zákonného predpisu všeobecným súdom (príkladmo uznesenie I. ÚS 115/02 a ďalšie). Podľa názoru
odvolateľky súd vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých
bolo nevyhnutné pre právne posúdenie veci, rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie,
ktorúnaviacnedostatočneodôvodnil.Namietalanesprávnosťvysporiadaniasasotázkouaktívnejvecnej
legitimácie žalobcu v spore, ktorú od počiatku tvrdila. Poukazovala od počiatku na skutočnosť, že dňa

11.08.2019 došlo v H. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Z. C. na vozidle I. prevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovanej, v dôsledku čoho poškodený bol nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu na základe identifikovanej zmluvy
o nájme, za čo žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 518,40 eur, pričom žalovaná mu priznala
nákladyvovýške180,-eur.Poškodenýmalvočižalobcovizáväzok,ktorýspočívalvneuhradenejfaktúre,

z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda subjektom
zaviazaným na plnenie bol poškodený a nie žalovaná. S poukazom na to, ako aj na znenie ust. § 524
OZ (o postúpení pohľadávky), vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol
so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Identifikovaným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v

rozpore s ust. § 524 OZ, pričom v súvislostiach nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu k
úhrade faktúry, pretože prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky. Ak poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred postúpením, nemohol ju platne postúpiť na žalobcu, čím
ani žalobca nemôže byť v dôsledku tejto neplatnej cesie aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie
identifikovaného nároku. Zároveň v tomto smere odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/20/2007 zo

dňa 29.01.2008. Postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, preto bolo potrebné žalobu
zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovanej považoval

za nedôvodné, nespôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru, súd vzhľadom
na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal správne aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za
preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému
postúpeniu z poškodeného na žalobcu. Práve odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné a správne,
zároveň v tomto smere poukazuje na rozhodnutia iných odvolací súdov v obdobných veciach (príkladmo

KS v Žiline pod sp. zn. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019, KS v Banskej Bystrici pod sp. zn.
43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019 a ďalšie), ktoré sú založené na identických skutkových a
právnych záveroch ako rozhodnutie v danej veci. Poukazuje na to, že postupovaný bol nárok na náhradu
škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanej ako poisťovniškodcu. Je preto nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že predmetom zmluvy o postúpení malo
byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že
postúpenie pohľadávky v princípe akceptovala aj samotná žalovaná, vyplýva z toho, že čiastočne na

účet žalobcu ako postupníka plnila, čím vlastne potvrdila danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu už
v rámci likvidácie poistnej udalosti. Nemôže byť preto sporným ani to, že poškodenému vznikol nárok na
preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. K namietanej arbitrárnosti a
svojvôli súdu uvádza, že námietka je nedôvodná, s odkazom na základné princípy CSP, predovšetkým
čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, ktoré nemožno ignorovať. Pokiaľ žalovaná namietala tvrdenia a dôkazy o výške

a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na nej, aby v priebehu konania a v rámci dokazovania
produkovala také tvrdenia a tiež dôkazy, ktorými by podložila svoje tvrdenia, k naplneniu čoho však v
konkrétnostiach posudzovanej veci neprišlo. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a
poškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúry,nespôsobujerozporsust.§524OZ,čineexistenciu
nároku na náhradu škody. Akékoľvek tvrdenia žalovanej o neexistencií pohľadávky, neplatnosti zmluvy
o postúpení či rozpore s ust. § 524 OZ sú neopodstatnené. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení

pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Poukazuje na odôvodnenia rozhodnutí
iných odvolacích súdov v posudzovanej veci v tom smere, že predmetná zmluva tvorí jeden celok
upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán, ktoré nie je možné rozfázovať tak,
ako si to iluzórne predstavuje žalovaná. Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v
hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť

poškodenému, alebo sa to zrealizuje vzájomným zápočtom. To, že uvedený záväzok postupca priamo
nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov
zákonného zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Poukazuje
tiež na rozhodnutie KS v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v ktorom tento v
obdobnej veci vyslovil názor, že úhrada nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie a tiež,

že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľka ju tiež ani netvrdila.

10.Vposudzovanejvecisúdprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímžalobenazaplateniesumy338,40
eur ako náhrade škody za nájom náhradného motorového vozidla podľa Zákona o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa § 442 ods. 2

Občianskeho zákonníka vyhovel posúdiac dôvodnosť nároku čo do základu aj výšky (výrok I.) a zároveň
žalobcovi ako plne úspešnému priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
aplikujúc ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP (výrok II.).

11. Žalovaná v odvolaní namieta porušenie jej práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej

vady (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP) tvrdiac nedostatočné,
nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, tiež jeho arbitrárnosť, či svojvôľu pri
aplikovaní práva na zistený skutkový stav, tiež nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), v
konkrétnosti tvrdí nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nemožnosť postúpenia pohľadávky

pre tzv. neexistujúci predmet postúpenia a tým aj neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky,
od ktorej žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzuje.12. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľkou uplatňovaným odvolacím dôvodom (posúdiac
odvolanie podľa jeho obsahu) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (porušenie práva na
spravodlivý proces, resp. existencii inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo

veci samej) ako dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP), treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z

ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 CSP (existencia inej vady) dopadá na akékoľvek iné
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie, nie však v parametroch dosahujúcich naplnenie odvolacieho
dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, či nesprávne realizovaná mandukačná povinnosť

súdu.

15. Pokiaľ ide o namietané možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno
pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v
zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy

SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo
(ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie
nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými
úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

16. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou
považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú
vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §
241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“,
vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na
odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci

individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako
tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp.
porušenie práva na spravodlivý proces.

17. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol

dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii
tzv. inej vady konania, čím z hľadiska tejto námietky (o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia) nedošlo
k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, ale tiež ani pod písm.
d/ CSP.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú
odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej
ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľka sas názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti, svojvôli, či v konečnom dôsledku namietanému
ústavne nekonformnému výkladu. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá
tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v

rozsudkureagovalnakaždýargumentprednesenývsúdnomkonaní,rozsahpovinnostiodôvodniťsúdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti
každéhoprípadu.Stačíteda,abyreagovalsúdnatenargument(argumenty),ktorýjezhľadiskavýsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k
naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.

19. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil odvolateľke uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo vo vzťahu k nej k porušeniu práva na spravodlivý proces čím nemohlo
dôjsť ani k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/

CSP.

20. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska odvolateľkou
uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové
a právne závery).

21. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

22. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

23. Rovnako vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa
dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil primárne správny právny záver o tom, že žalobca

je subjektom vecne aktívne legitimovaným v spore v dôsledku platného postúpenia pohľadávky od
poškodeného, vzniknutej poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 11.8.2019, spôsobenej
poistencom žalovanej a uzavretím zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla zo dňa 10.9.2019,
výšku nákladov s ktorým nájmom posúdil ako účelnú a nutnú, pri neunesení dôkazného bremena
žalovanou o opaku, z ktorého dôvodu tiež žalobe plne vyhovel. V nadväznosti na to vzhľadom na úplný

úspech žalobcu v spore, dôvodne súd prvej inštancie tiež konštatoval na jeho strane voči žalovanej
vznik plného nároku na náhradu trov konania 255 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a vpodrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany
známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
uskutočnenie odvolacieho prieskumu a potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

24. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, i keď tieto vzhľadom na
ich produkovanie už pred súdom prvej inštancie, boli dostatočne vyargumentované už v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere,
že žalobcovi bola platne postúpená pohľadávka od poškodeného na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.09.2019, ktorá poškodenému vzniklatitulom dopravnej nehody zo dňa 11.08.2019
spôsobenej poistencom žalovanej a uzavretím zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa
10.09.2019, a ktorá bola čiastočne v rozsahu 180,- eur žalovanou plnená žalobcovi. Súd prvej inštancie
posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon a pohľadávku na náhradu škody ako

spôsobilý predmet postúpenia. Výšku pohľadávky v sume 338,40 eur posúdil ako dôvodnú náhradu
škody za deväťdňový prenájom vozidla spôsobený nemožnosťou užívať vlastné motorové vozidlo v
dôsledku dopravnej nehody.

26. Žalovaná v priebehu sporu ako aj v rámci podaného odvolania zotrváva na spochybňovaní

aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v dôsledku
postúpenianeexistujúcejpohľadávkyzpoškodenéhonažalobcu.Žalovanázastávanázor,žepoškodený
bol dlžníkom žalobcu, a preto s ním nemohol uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko ju
pred postúpením neuhradil, a teda mu ani nevznikla, teda prípadné postúpenie pohľadávky medzi
poškodeným a žalobcom, je podľa jej názoru v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka, keď podľa jej

tvrdenia k úhrade pohľadávky nemohlo dôjsť ani vzájomným zápočtom z dôvodu skoršieho postúpenia
pohľadávky, ako táto reálne vznikla.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

30. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

31. Podľa § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

32. V okolnostiach posudzovanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo
sporné, že dňa 11.08.2019 došlo v H. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle

I. spôsobenej poškodenému Z. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
D. poisteného, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v poisťovni žalovanej. V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb - R.
na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 10.09.2019, ktorú uzavrel so žalobcom.

Doba nájmu bola dohodnutá do 18.09.2019. Denné nájomné predstavovalo sumu 57,60 eur. Súčasťou
obsahuzmluvyjeprehláseniepoškodenéhospísanévlastnourukou,zktoréhovyplýva,žepoškodenému
zo servisu volali v neskorých hodinách, preto si auto prevzal a náhradné vozidlo odovzdal nasledujúci
deň, t.j. 18.09.2019. Dňa 07.09.2019 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX splatnú dňa02.10.2019, ktorou mu fakturoval nájomné za náhradné motorové vozidlo v sume 518,40 eur za obdobie
od 10.09.2019 do 18.09.2019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.09.2019 žalovaná oznámila
žalobcovi,ževzhľadomnarozsahpoškodenia,pracnosťopravyzazapožičanienáhradnéhomotorového

vozidlapoškodenémupriznávamaximálne4dni.Účtovanúcenuzanájomnáhradnéhovozidlažalobcom
považovala za neprimeranú a dennú sadzbu určila sumou 45,- eur, na základe čoho znížila poistné
plnenie na sumu 180,- eur.

33. Predmetom sporu je tak suma 338,40 eur uplatnená žalobou.

34. Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu,
ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1
OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná
škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje
zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v

hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa
škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo
znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho
stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že
došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné

na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom,
ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

35. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je
jehozapožičanienevyhnutnepotrebnéazároveň,ženákladynatakétozapožičaniesúvynaloženénutne

aúčelne.Vdanomprípadevšakpredsúdomprvejinštanciebolopreukázané,ženastranepoškodeného
sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní
9 dní, t.j. od 10.09.2019 do 18.09.2019, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 11.08.2019. Z dokazovania vyplynulo, že poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise,

pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po
skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná
priznala poškodenému poistné plnenie 180,- eur len za 4 dni vypožičania. Odvolací súd považuje v
danom prípade cenu 57,60 eur s DPH/deň za primeranú. Objektívnosť potreby náhradného
motorového vozidla vyjadrila žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému tiež preplatila.

Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so
zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie
bolo používané motorové vozidlo.

36. Žalovaná v priebehu sporu, ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňovala aktívnu

legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tvrdiac postúpenie
neexistujúcejpohľadávkyzpoškodenéhonažalobcu.Sjejargumentáciousaodvolacísúdneidentifikuje.

37. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimáciejeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. Procesným dôsledkom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je zamietnutie žaloby.

38. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyššie uvedenej problematike správne posúdil, že v

dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu,
nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k
vysporiadaniuzáväzkovmedzipoškodenýmakonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Predmetná
pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú
obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy

o postúpení nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 338,40 eur voči žalovanej, pričom
postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 518,40 eur, ktorá zodpovedá faktúre č.
XXXXXX. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty
a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, atiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o
existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). V
posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu

pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za
postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom, čo žiadny platný právny predpis nevylučuje. Nakoľko žalobca platne nadobudol
postúpenú pohľadávku poškodenej, je v konaní daná jeho aktívna legitimácia. S poukazom na uvedené
pretosúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žepostúpeniepohľadávkymedzižalobcomapoškodeným

bolo platné, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

39. Žalovanou uplatnené odvolacie námietky tak v ich súhrne argumentačne neboli spôsobilé k
odlišnému, v prospech nej spôsobilému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

40. Keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení dôvodnosti

uplatneného nároku ako aj namietanej vecnej aktívnej legitimácii žalobcu správne, s následkom v
prospech žalobcu vydaného rozhodnutia, jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce
skutočnosti, s ktorými by sa jednak nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by dôvodne indikovali
k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní nárok voči žalovanej na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

42. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).